Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 18, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/209/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110243242
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110243242.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa X. K.,

bývajúceho v C. P. Y., E. X, zastúpeného JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, so sídlom v Bratislave,
Vazovova 9/A, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,takto

r o z h o d o l :

Odporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľovititulomnáhradyškodysumu3.000Euratitulomnemajetkovej
ujmy sumu 1.813,76 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1.712,78 Eur titulom trov právneho
zastúpenia navrhovateľa k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Vačoka, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 3.000 Eur titulom náhrady škody a sumy 300.000 Eur titulom nemajetkovej ujmy a na náhradu
trov konania. Dôvodil, že vyšetrovateľ Policajného zboru, prezídia policajného zboru, úradu boja proti
korupcii, odboru boja proti korupcii - východ (ďalej len "vyšetrovateľ policajného zboru") uznesením zo

dňa 19.12.2005, ČVS: PPZ - 105/BPK-V-2005, začal trestné stíhanie a súčasne vzniesol voči nemu
obvinenie pretrestnýčinpodplácaniapodľa§161aods.1,ods.2aods.3Trestnéhozákona.Uznesením
zodňa22.12.2005sudcaŠpeciálnehosúduvPezinku,pracoviskoBanskáBystrica,rozhodolojehovzatí
do väzby podľa § 68 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, ktorá začala plynúť od 19.12.2005 a skončila dňa 24.3.2006. Rozsudkom Špeciálneho súdu
v Pezinku zo dňa 12.11.2007, č.k. PK- 1T 11/2007-541, bol navrhovateľ spod obžaloby prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky oslobodený, pretože skutok,

ktorého sa mal dopustiť nie je trestným činom. V dôsledku nezákonnej väzby a uznesenia o vznesení
obvinenia vznikla
- 2 -

navrhovateľovi 1/ škoda spočívajúca vo vynaložení nákladov na trovy obhajoby za zastupovanie
advokátomJUDr.FrantiškomHadušovskýmvovýške3.000Eura2/nemajetkováujmavovýške300.000
Eur, ktorú navrhovateľ odvodzoval aj od nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v postupe

povereného príslušníka Policajného zboru pri výsluchu svedka Ing. C. Š., v postupe C.. C. Š. ako
agenta, v prieťahoch pri vykonávaní výsluchov jednotlivých svedkov a v podaní obžaloby a odvolania
proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 12.11.2007 prokurátorom. Keďže trestné stíhanie
navrhovateľa monitorovali médiá, označujúce ho ako páchateľa závažnej trestnej činnosti, navrhovateľpovažoval za preukázané nezvratné poškodenie jeho dobrého mena v očiach spoluobčanov, ktorá ujma
nemohla byť odstránená len samotným konštatovaním porušenia jeho práv.

Odporca sa v písomnom vyjadrení k žalobe navrhovateľa k opodstatnenosti jeho nárokov nevyjadril,
keďže v danom čase ešte neuplynula zákonná 6 - mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 5.12.2011, 25.1.2012, 7.3.2012 a po vykonaní dokazovania na

pojednávaní dňa 18.4.2012 vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne C. B., oboznámil sa
s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocnenej
zástupkyne odporcu, oboznámil sa aj s listinnými dokladmi založenými do súdneho spisu zo strany
navrhovateľa, s obsahom pripojeného spisu Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. BB Pš 45/05 a sp. zn.

P - 1T 11/07, ako aj o ostatným obsahom spisu.

Súd podľa § 120 ods. 4 O.s.p. poučil účastníkov konania o povinnosti predložiť a označiť potrebné
dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie

rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania
uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity
účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita

súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi
konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Skutkový stav je nasledovný:

Vyšetrovateľ Policajného zboru uznesením zo dňa 19.12.2005, ČVS: PPZ - 105/BPK-V-2005, začal v

súlade s § 160 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 1 Trestného
poriadku vzniesol proti navrhovateľovi obvinenie pre trestný čin podplácania podľa § 161a ods. 1, ods.
2 a ods. 3 Trestného zákona. Na podklade zistených skutočností nadobudol dostatočne odôvodnený
záver, že navrhovateľ ako osoba vystupujúca v mene spoločnosti Dalkia a.s. so sídlom v Bratislave,
Kutlíková 17 v presne nezistenej dobe v mesiacoch september až december 2005, a konkrétne v dňoch

8.12.2005,15.12.2005a19.12.2005vkanceláriiprimátoramestaM.X.M.naB.O.Č..Xviackrátponúkal
primátorovi mesta C.. C. Š. úplatok 6.638,78 Eur (200.000,-
- 3 -

Sk) za to, aby zo svojej pozície primátora mesta vykonal kroky smerujúce k vytvoreniu spoločného

podniku mesta Kežmarok so spoločnosťou Dalkia, a.s., ktorý by vznikol transformáciou Mestského
podniku bytového hospodárska Kežmarok, ktorého majetok predstavoval hodnotu cca 3.319.391,89
Eur (100 miliónov Sk) a v ktorom by mala Dalkia, a.s. 75%- tný podiel. Z odôvodnenia uznesenia
vyplynulo, že vyšetrovateľ mal trestným oznámením a výpoveďou C.. C. Š., predbežnou ponukou
spoločnostiDalkia,a.s.navytvoreniespoločnéhopodnikusmestomKežmarok,akoajďalšímpísomným

materiálom preukázané, že navrhovateľ opísaným konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty
trestného činu podplácania podľa § 161a ods. 1, ods. 2, ods. 3, Trestného zákona. Navrhovateľ proti
predmetnémuuzneseniuvyšetrovateľapolicajnéhozborunepodalsťažnosť,pričomtomuboladoručené
dňa 19.12.2005, rovnako ako aj jeho právnemu zástupcovi JUDr. Olejovi a dňa 17.1.2006 aj právnemu
zástupcovi JUDr. Františkovi Hadušovskému.

Na základe návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky zo dňa 20.12.2005 sudca Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,
uznesením zo dňa 22.12.2005, č.k. BB Pš 45/05-18, rozhodol o vzatí navrhovateľa do väzby z dôvodov
podľa § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku počnúc od 19.12.2005, od 11.20 hod, keďže z dostupného

spisového materiálu a zaobstaraných dôkazov vyvodil záver o dôvodnosti vedenia trestného stíhania
voči navrhovateľovi. Skutočnosť, že išlo o činnosť latentného charakteru spolu s potrebou vypočutia
ďalších svedkov, medzi ktorými mohli byť aj páchatelia predmetnej trestnej činnosti, považoval sudca za
takú okolnosť odôvodňujúcu obavu, že v prípade prepustenia navrhovateľa zo zadržania by tento marilobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Sudca neprijal písomný sľub navrhovateľa
podľa § 73 ods. 1 Trestného poriadku. Navrhovateľ vykonával väzbu v Ústave na výkon väzby v
Košiciach. Sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vzatí do väzby Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením zo dňa 19.1.2006, sp. zn. 1Toš 1/2006, zamietol, keď sa stotožnil so závermi sudcu
Špeciálneho súdu v Pezinku o existencii dôvodov väzby, najmä v danej počiatočnej fáze vyšetrovania.
Navrhovateľ bol z väzby prepustený až uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 24.3.2006, sp. zn. VII/2 Gv 148/05-36, keď preskúmaním
vyšetrovacieho spisu a jeho dodatku prokurátor zistil, že vyšetrovateľ nekonal vo veci navrhovateľa

urýchlene a prednostne, počas takmer dvoch mesiacov nevykonal žiaden významný úkon trestného
konania smerujúci k zisteniu skutkového stavu veci, čím vo vyšetrovaní vznikli prieťahy. Zohľadniac,
že žiadna objektívna okolnosť vyšetrovateľovi nebránila vykonať relevantné úkony trestného konania
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry súčasne uznesením z totožného dňa (24.3.2006) odňal vec
pridelenú vyšetrovateľovi a opatrením ju pridelil vyšetrovateľovi inému.

Výsluch navrhovateľa, potom ako požiadal o odklad v poradí prvého výsluchu dňa 19.12.2005 a
odmietol vypovedať, sa uskutočnil dňa 14.2.2006 v prítomnosti obhajcu JUDr. Hadušovského, ktorý
oznámil prevzatie zastupovania navrhovateľa zaslaním plnomocenstva zo dňa 5.1.2006. Po vykonaní
dokazovania najmä výsluchmi svedkov (Č., Č., M., U., V., M., N., M., I.), prepismi zvukového a
obrazového záznamu, podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry dňa 12.4.2007 na navrhovateľa

a ďalších spoluobvinených obžalobu za to, že spoločným konaním v súvislosti s obstarávaním veci
všeobecného významu a cez sprostredkovateľa ponúkli úplatok a spáchali trestný čin voči verejnému
činiteľovi, čím mal spáchať spolupáchateľstvom trestný čin podplácania podľa § 9 ods. 2, k § 161a ods.
1, ods. 2 Trestného zákona. Špeciálny súd v
- 4 -

Pezinku rozsudkom zo dňa 12.11.2007, č.k PK - 1T 11/2007-541, oslobodil navrhovateľa spod obžaloby
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože daný skutok
nebol trestným činom. Súd dospel po vyhodnotení vykonaných dôkazov k záveru, že skutok, ktorý bol
predmetom obžaloby nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podplácania podľa § 161a ods.

1,2 Trestného zákona, ani iného trestného činu a nepresahoval bežný lobing pre spoločnosť Dalkia, a.s..
Zároveň, v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ ponúkol primátorovi mesta Kežmarok úplatok.
Oslobodzujúci rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku napadol opravným prostriedkom dňa 13.2.2008
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré odvolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
zo dňa 18.5.2009, sp. zn. 3 Toš 3/2008, zamietol ako nedôvodné.

ZvýpovedesvedkyneC.B.,dlhoročnejpartnerkyapriateľkynavrhovateľa,súdzistil,ževčasezadržania
navrhovateľa, niekedy v období pred vianočnými sviatkami, s ním bola v Kežmarku. Navrhovateľ jej
telefonoval, že ho zaistili a previezli do Košíc, pričom od vyšetrovateľa policajného zboru sa neskôr
dozvedela o jeho vzatí do väzby. Keďže navrhovateľ v danom čase prevádzkoval pohostinstvo s

espresom, zabezpečovala spolu s dvoma zamestnancami chod celej prevádzky; táto bola počas pobytu
navrhovateľa vo väzbe zatvorená asi iba dva dni. Hoci o väzbe navrhovateľa nepovedala deťom,
dozvedeli sa o nej, podobne ako aj ostatní obyvatelia dediny P. pri Nitre, v ktorej bývali, keďže
táto informácia sa rýchlo rozšírila od zamestnancov miestneho úradu, potom ako obdržali žiadosť o
poskytnutie posudku na navrhovateľa, ako aj od miestnej poštárky, ktorá predmetnú správu rozšírila

po doručení pozvánky na návštevu navrhovateľa v Ústave na výkon väzby svedkyni. Správa o väzbe
navrhovateľa bola témou č. 1 medzi návštevníkmi pohostinstva patriaceho navrhovateľovi, tí sa o ňom
vyjadrovali posmešne, nechceli chodiť do zariadenia, ktorého majiteľ bol "v base". Podobne sa správali
aj obchodní partneri navrhovateľa, potom ako im svedkyňa oznámila vzatie navrhovateľa do väzby,
nechceli s ňou komunikovať. Podnikanie navrhovateľa išlo dolu vodou a daná situácia sa nezmenila ani

po návrate navrhovateľa z väzby, i napriek tomu, že sa snažil opätovne zaradiť a zapájať do činnosti.
Jednu z prevádzok pohostinstva zrušili asi rok po návrate navrhovateľa z väzby, druhú v roku 2011,
keď sa navrhovateľ rozhodol celkovo skončiť s podnikateľskou činnosťou. Svedkyňa ďalej uviedla, že
po vzatí navrhovateľa do väzby ochladli aj stranícke vzťahy v politickej strane - Demokratická únia, v
ktorej navrhovateľ zastával funkciu generálneho manažéra, a jeho politická kariéra sa skončila. Samotný

predseda politickej strany vyslovil, že do času, kým si navrhovateľ neočistí meno by nebolo vhodné,
aby spolu mali niečo spoločné. Ochladli aj vzťahy s priateľmi, s ktorými sa pred vzatím navrhovateľa
do väzby stretávali. Pokiaľ išlo o samotného navrhovateľa, svedkyňa uviedla, že sa zmenil, nebol taký
súverénny a sebaistý, stala sa z neho troska, trvalo dlho kým sa s celou situáciou zmieril. Asi tri štvrteroka po návrate z väzby sa začali u navrhovateľa prejavovať zdravotné problémy, sťažoval sa na tlak na
hrudi, dostal záchvat, nemohol dýchať a lekári mu zistili problémy so srdcom. Už počas pobytu vo väzbe
si svedkyňa všimla, že sa u navrhovateľa prejavoval nervový tik, ktorý pripisovala práve pobytu v Ústave

na výkon väzby. Z dôvodu pretrvávajúcich finančných problémov sa navrhovateľ rozhodol odsťahovať na
východné Slovensko, do dedinky E., kde si prenajal chalupu. K tomu rozhodnutiu prispelo aj naštrbenie
vzájomného vzťahu so svedkyňou cca po 4 rokoch od návratu z väzby a ich rozchod. Obaja totiž zistili,
že si nerozumejú a už to medzi nimi nefunguje. V súčasnosti sa ku sebe síce s navrhovateľom vrátili a
žijú spolu, avšak najmä z dôvodu vzájomnej pomoci, keďže navrhovateľ, ktorý je toho času starobným

dôchodcom, mal pretrvávajúce finančné problémy - exekúcie na majetok za neplatenie odvodov na
sociálne a zdravotné poistenie.
- 5 -

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že pred vznesením obvinenia a vzatím do väzby podnikal
pod obchodným menom X. K. - Sponzia a súčasne pôsobil v politickej strane Demokratická únia

ako jej manažér. O vznesení obvinenia sa dozvedel pri zatknutí príslušníkmi policajného zboru v
kancelárii primátora mesta Kežmarok C.. C. Š., namietal, že sa nedopustil korupcie. Uznesenie o
vznesení obvinenia mu vyšetrovateľ policajného zboru nedoručil, preto voči nemu nepodal ani opravný
prostriedok. Po prevoze do Košíc a odtiaľ na súd do Banskej Bystrice v putách, s kuklou na hlave,
ho sudca Špeciálneho súdu oboznámil s dôvodmi vzatia do väzby, ktorú vykonával mimo miesta

bydliska (Ivanka pri Dunaji) v Košiciach. Podmienky vo väzbe hodnotil navrhovateľ ako katastrofálne,
bol umiestnený v cele spolu s ďalšími troma osobami, mali k dispozícii jedno umývadlo a WC bez
akejkoľvek zásteny, sprchovať sa mohli jeden krát za týždeň. V cele bola veľká zima, všetko mu
kontrolovali, mal nárok len na jednu návštevu a jeden balík mesačne, jeden krát do týždňa mohol
uskutočniť nákup v bufete. Vo väzbe strávil aj vianočné sviatky a oslavy nového roka, na ktoré spomínal

tak, že spolu so spoluväzňami sedeli v cele v teplákoch a večerali zemiakový šalát s kúskom ryby a
polievkou. Bolo to pre neho hrozné, keďže bol bez rodiny a známych a nechcel by to ešte niekedy
zažiť. Navrhovateľ sa počas väzby sťažoval na hygienické, ako aj stravné podmienky službukonajúcemu
príslušníkovi justičnej stráže, pričom nemal vedomosť, či tento jeho sťažnosti aj oficiálne evidoval.
Počas trestného konania navrhovateľa zastupoval JUDr. Olej, neskôr JUDr. Hadušovský, ktorého si

navrhovateľ zvolil, keďže s ním pôsobil v rovnakej politickej strane; JUDr. Hadušovský ho zastupoval až
do skončenia trestného stíhania na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 5.2.2006 (č.l.
106) za dohodnutú odmenu vo výške 3.000 Eur. Uvedenú odmenu navrhovateľ obhajcovi uhradil podľa
príjmového pokladničného dokladu až dňa 28.10.2011 (č.l. 105), keďže až v danom čase získal potrebné
finančné prostriedky. Navrhovateľ od svojho obhajcu nežiadal poskytnutie vyúčtovania, ani špecifikáciu

poskytnutých právnych služieb.

Navrhovateľ pociťoval následky a dopad väzby tak v oblasti 1/ podnikateľskej, keďže prišiel o
obchodných partnerov a v roku 2011 bol nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, 2/ v politickej,
keďže, bez toho, aby musel o to požiadať, mu v súlade so stanovami strany bolo automaticky

pozastavené členstvo v nej, 3/ v zdravotnej oblasti, keď v dôsledku pobytu vo väzbe začal mať problémy
sosrdcomavroku2009bolnasrdceoperovanýa4/kleslamuajjehoživotnáúroveň.Celásituáciasjeho
väzbou a trestným stíhaním bola medializovaná v masovokomunikačných prostriedkoch a navrhovateľ
z daného obdobia pociťuje traumu dodnes.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch zotrval
na dôvodnosti nároku navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktoré odvodzoval od
nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu odporcu. Za nezákonné pritom označil
uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru o vznesení obvinenia zo dňa 19.12.2005 a uznesenie o
vzatí do väzby zo dňa 22.12.2005, ktorými bol navrhovateľ kriminalizovaný aj vzhľadom na neskoršie

oslobodenie spod obžaloby rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 12.11.2007. Pokiaľ išlo o
nesprávny úradný postup, tento spočíval v 1/ postupe povereného príslušníka Policajného zboru pri
výsluchu svedka C.. C. Š. vystupujúceho ako agenta, 2/ v postupe samotného C.. C. Š. ako agenta,
v pozícii ktorej nesmel navádzať na páchanie trestného činu, 3/ v prieťahoch v konaní v súvislosti s
výsluchom svedkov, ktorých výsluch mal byť uskutočnený bezprostredne po vznesení obvinenia voči

navrhovateľovi, 4/ v podaní obžaloby voči navrhovateľovi a opravného prostriedku proti prvostupňovému
rozsudku súdu prokurátorom Úradu špeciálnej
- 6 -prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Škodu vzniknutú v súvislosti s vynaložením
nákladov na trovy obhajoby vo výške 3.000 Eur právny zástupca navrhovateľa považoval za vzniknutú
v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním navrhovateľa a postupom orgánov činných v trestnom konaní.

Pokiaľ išlo o nemajetkovú ujmu, jej základ a výšku považoval za dôvodnú s prihliadnutím na okolnosti
prípadu a závažnosť vzniknutých následkov. Navrhovateľ bol väzobne stíhaný počas vianočných
sviatkov, tieto nemohol tráviť so svojou rodinou, čím celú situáciu prežíval o to intenzívnejšie. Celá kauza
bola medializovaná uverejnením viacerých článkov v masovokomunikačných prostriedkoch, z ktorých
obsahu bolo zjavné, i keď v nich nebolo exaktne uvedené meno navrhovateľa, že sa vzťahujú na osobu

navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa ďalej zdôraznil, že tak vzatie navrhovateľa do väzby, ako aj
jeho trestné stíhanie predstavovali závažný zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Navrhovateľ bol
spájaný s trestným činom korupcie, pričom korupcia je negatívne vnímaná spoločnosťou, a to aj v takom
prípade, keď osoba obvinená z jej spáchania je v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodená. Štát
sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti len deklaráciou porušenia práv navrhovateľa.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu v rámci ústnych prednesov nárok navrhovateľa na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy neuznávala, žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť, keďže navrhovateľ nepreukázal
splnenie podmienok zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Odporca
nepovažoval za nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia voči navrhovateľovi zo dňa 19.12.2005,
ani uznesenie o vzatí navrhovateľa do väzby zo dňa 22.12.2005, keďže tieto neboli v zmysle § 6

zákona č. 514/2003 Z.z. zrušené pre nezákonnosť. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ bol spod
obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry v konečnom dôsledku oslobodený ešte sama o sebe
neznamenala, že v čase vydania predmetných uznesení pre ich vydanie neboli splnené podmienky.
Pokiaľ by aj obe rozhodnutia boli nezákonnými, splnomocnená zástupkyňa odporcu mala za to,
že navrhovateľovi nevznikla škoda v podobe úhrady trov obhajoby JUDr. Hadušovskému vo výške

dohodnutej odmeny 3.000 Eur, ale len vo výške tarifnej odmeny, podľa jednotlivo vykonaných úkonov
obhajcu navrhovateľa. Pokiaľ išlo o nemajetkovú ujmu, navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok
podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. pre jej priznanie, nepreukázal taký citeľný zásah do jeho
osobného, spoločenského, pracovného a iného života, ktorý by nebolo možné odškodniť konštatovaním
porušenia jeho práv. Rovnako nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu majúceho za

následok vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy.

Zo stanov Liberálnodemokratickej únie (od roku 2002 strana premenovaná na Demokratická únia
Slovenska a neskôr už len Demokratická únia - pozn. súdu zo zdroja sk.wikipedia.org) vyplýva, že
išlo o politickú stranu združujúcu občanov Slovenskej republiky. Jej členom mohol byť každý občan

SR po dovŕšení 16 rokov, podporujúci jej program a spĺňajúci ďalšie bližšie vymedzené kritériá (článok
3 stanov). K pozastaveniu členstva v strane mohlo dôjsť na základe žiadosti člena, o ktorej rozhodlo
predsedníctvo miestnej organizácie. Členstvo v strane mohla pozastaviť aj regionálna rozhodcovská
komisia za predpokladu a/že o to požiadal člen strany, b/ak člen strany neplatil členské príspevky a c/
ak sa začalo proti členovi strany viesť trestné stíhanie (článok 6 bod 1,2 stanov).

Z lekárskych správ predložených navrhovateľom, ktoré sa týkajú obdobia 18.3.2008, 24.6. až 26.6.2008,
resp. 28.9. 2011 (č.l. 142-145) súd zistil, že navrhovateľ bol bez anamnézy interných ochorení do
mesiaca marec 2008, kedy mu bola zistená závažná
- 7 -

systolická funkcia ľavej komory a fibrilácia predsiení, navrhovateľ bol hospitalizovaný dva dni a jeho
stav bol uzavretý ako dilatačná kardiomyopatia. Sám navrhovateľ podľa prepúšťacej správy (č.l. 142)
udával zhoršenie tolerancie námahy a dýchavicu cca od februára 2008. Navrhovateľovi bola odporúčaná
nízkocholesterolová, nesolená diéta a predpísané lieky. Pri vyšetrení dňa 28.9.2011 lekárska správa

konštatovala subjektívne zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa po prekonaní chrípky, keď sa mu
začalo opäť ťažko dýchať.

Z výtlačkov internetových článkov denníkov Sme, Podtatranské noviny, Pravda a bližšie neurčitého
denníka (č.l. 146-150) vyplýva, že sa týkajú prípadu, v ktorom primátor mesta M. v spolupráci s

políciou oznámil ponuku predstaviteľa súkromnej firmy a zástupcu spoločnosti Dalkia, a.s. X. K.., vo
výške 6.638,78 Eur (200.000 korún) ako odmenu za zabezpečenie privatizácie mestskej príspevkovej
organizácieMestskýpodnikbytovéhospodárstvoKežmarokazískanieväčšinového75%-tnéhopodielu
v nej. Po dlhodobom monitorovaní korupčného správania X. K.. polícia podnikateľa zadržala v kanceláriiprimátora, ten sa nachádzal v cele policajného zaistenia a hrozil mu trest odňatia slobody na jeden až
päť rokov; k fyzickému odovzdaniu úplatku nedošlo.

Z písomného vyjadrenia JUDr. Františka Hadušovského, advokáta zo dňa 19.3.2012, a príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 28.10.2011 vystaveného na meno X. K. súd zistil, že JUDr. Hadušovský
prijal peňažné prostriedky vo výške 3.000 Eur ako odmenu za zastupovanie navrhovateľa v trestnom
konaní vedenom pod sp. zn. PK - 1T 11/2007. Predmetná suma bola riadne zaevidovaná v peňažnom
denníku, pod príjmovým pokladničným dokladom PP - 1100022, riadok č. 134, pričom navrhovateľ bol

ako klient kancelárie evidovaný pod č. Ak 3/06 Ha.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.") štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1
sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

Podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.
- 8 -

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o

treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania
priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník")
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy SR, nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

- 9 -

Súd posudzoval nároky navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v intenciách ustanovení

zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia dňa 19.12.2005, uznesenia
o vzatí navrhovateľa do väzby dňa 22.12.2005, ako aj k namietanému nesprávnemu úradnému postupu
došlo v čase účinnosti predmetného zákona.

Medzi účastníkmi konania neboli sporné skutkové okolnosti daného prípadu. Sporný bol však nárok

navrhovateľa na náhradu škody, ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré nároky odporca považoval za
nedôvodné vzhľadom na neexistenciu prvotného predpokladu zodpovednosti štátu, a to absenciu
nezákonného rozhodnutia o väzbe, o vznesení obvinenia, resp. pre absenciu nesprávneho úradného
postupu, rovnako ako aj pre nepreukázanie vzniku škody na strane navrhovateľa.

Predtým ako súd prikročil k vecnému skúmaniu dôvodnosti nároku navrhovateľa musel sa vysporiadať
s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu, ktorú vzniesla splnomocnená zástupkyňa
odporcu na súdnom pojednávaní dňa 5.12.2011, tvrdiac, že za škodu zodpovedá ako orgán konajúci
v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, keďže škoda bola spôsobená vyšetrovateľom
policajného zboru.

Posúdiac predmetnú námietku z hľadiska obsahu súd ju nepovažoval za námietku nedostatku vecnej
legitimácie odporcu, ale za námietku nesprávneho označenia zástupcu účastníka konania na strane
odporcu - Slovenskej republiky. Súd udáva, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. vo
veci náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

SR, ak vznikla škoda, okrem iného aj v trestnom konaní, a ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle
§ 4 ods. 1 písm. b) tohto zákona koná vo veci náhrady škody v mene štátu Ministerstvo vnútra SR,
ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. V danom
prípade si navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy tak od rozhodnutia, za
ktorého vydanie je zodpovedný príslušník policajného zboru (uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa

19.12.2005), ako aj od rozhodnutia vydaného súdom v trestnom konaní (uznesenie o vzatí navrhovateľa
do väzby zo dňa 22.12.2005), a súčasne namieta aj nesprávny úradný postup vyšetrovateľa policajného
zboru a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Je zrejmé, že v rámci trestného konania, resp.
trestného stíhania ako úseku od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku súdu alebo
iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej (§ 10 ods. 15 zákona

č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok) spolupôsobia popri sebe viaceré orgány, ktorých zodpovednosť
prichádza do úvahy, tak ako v danom prípade, a to Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti
SR, resp. Generálna prokuratúra (v časti nesprávneho úradného postupu prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry). Z hľadiska určenia, ktorý z tých orgánov je orgánom konajúcim v mene štátu, je potomrozhodujúce v zmysle § 4 ods. 1 písm. l) zákona č. 514/2003 Z.z., na ktorom z nich bola podaná žiadosť
o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody. Keďže z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že
navrhovateľ požiadal o prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy dňa 19.7.2010

Ministerstvo spravodlivosti SR (č.l. 57 a nasl.), ktorá žiadosť bola odporcovi doručená dňa 16.8.2010
(č.l. 71 vyjadrenie odporcu), stalo sa Ministerstvo spravodlivosti SR orgánom verejnej moci konajúcim
v danom prípade za štát.

- 10 -

Vyhodnotiac námietku odporcu ohľadne nesprávneho označenia zástupcu Slovenskej republiky
konajúceho v jej mene ako nedôvodnú, pristúpil súd k vecnému skúmaniu nároku navrhovateľa.

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ako zodpovednosti
objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch podmienok a to: 1./ existencia nezákonného
rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, 2./ existencia škody ako majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou/nemajetkovou
ujmou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu je

podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu a
zároveň predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti.

Je pravdou, že uznesenie o vznesení obvinenia voči navrhovateľovi zo dňa 19.12.2005 nebolo zrušené
pre nezákonnosť a navrhovateľ voči nemu nepodal ani riadny opravný prostriedok. Pokiaľ v tejto

súvislosti navrhovateľ argumentoval, že mu dané rozhodnutie nebolo ani doručené a nemohol sa voči
nemu brániť, z obsahu trestného spisu jednoznačne vyplynul opak tvrdení navrhovateľa, keď uznesenie
o vznesení obvinenia bolo navrhovateľovi doručené a ten ho osobne prevzal dňa 19.12.2005. Bez
ohľadu na túto skutočnosť, však súd udáva, že zo záverov ustálenej súdnej praxe vyplýva, že zastavenie
trestného stíhania, ako aj oslobodenie spod obžaloby, majú rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia

pre nezákonnosť, ak k nim došlo z dôvodu nenaplnenia predpokladu spáchania trestného činu. Je
tomu tak z dôvodu, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby z
konkrétnych dôvodov a okolností, je zrejmé, že občan trestný čin nespáchal, a teda trestné stíhanie proti
nemu nemalo byť ani začaté. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a zákonnosti začatia a vedenia
trestného stíhania je teda neskorší výsledok trestného konania (k tomu uznesenie NS SR z 18.8.2010,

sp. zn. 4M Cdo 15/2009, rozsudok NS SR z 28.6.1993, sp. zn. 1Cdo 53/93). Preto ten, voči ktorému bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo bol spod obžaloby oslobodený, ak spĺňa ďalšie zákonné predpoklady,
má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá ten, kto
si obvinenie zavinil sám a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo proti nemu trestné stíhanie
zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť,

alebo že trestný čin bol amnestovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené, možno teda ustáliť, že uznesenie o vznesení obvinenia voči
navrhovateľovi možno považovať za rozhodnutie spĺňajúce charakter uznesenia nezákonného podľa §
6 zákona č. 514/2003 Z.z., za ktoré patrí navrhovateľovi náhrada škody.

Súd mal za preukázané, že navrhovateľ si v súvislosti s trestným stíhaním vedeným proti jeho osobe
zvolil obhajcu na zastupovanie, a to JUDr. Františka Hadušovského, ktorému udelil plnú moc a ktorý ho
zastupoval až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Nemožno opomenúť, že u navrhovateľa
išlo aj o prípad tzv. nutnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keďže po vznesení

obvinenia bol navrhovateľ vzatý do väzby. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ uzavrel
s JUDr. Hadušovským Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorej predmetom bolo poskytnutie
komplexných právnych služieb najmä zastupovanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1T 11/2007, a
dohodol sa s ním na zmluvnej odmene vo výške 3.000 Eur, v súlade platnou vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

- 11 -

právnych služieb. Súd mal za preukázané, že v súvislosti s obhajobou zo strany JUDr. Hadušovského
vynaložil navrhovateľ náklady v celkovej výške 3.000 Eur, ktoré riadne uhradil podľa predloženéhopríjmového pokladničného dokladu dňa 28.10.2011 a ich úhradu potvrdil aj samotný obhajca
navrhovateľa JUDr. Hadušovský. Navrhovateľov majetok sa teda v súvislosti s vedením nezákonného
trestného stíhania voči jeho osobe zmenšil o sumu nákladov na obhajobu celkom vo výške 3.000 Eur,

ktorú je odporca povinný mu uhradiť. Na tomto závere nič nemení okolnosť, že odmena za zastupovanie
navrhovateľa v trestnom konaní bola dohodnutá paušálnou formou, pretože náklady vynaložené na
zaplatenie odmeny advokátovi dohodnuté aj formou zmluvnej odmeny spĺňajú znaky skutočnej škody
podľa § 442 Občianskeho zákonníka. Rozsah náhrady skutočnej škody v prípade zodpovednosti štátu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. nie je totiž obmedzený tarifnou odmenou, tak ako sa mylne domnieval

odporca (k tomu aj rozsudok NS SR zo dňa 27.10.2005, sp. zn. 3Cdo 175/2005).

Navrhovateľ si v súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vzatí do väzby, ako aj v súvislosti s nesprávnym
úradným postupom uplatňoval nemajetkovú ujmu vo výške 300.000 Eur.

Pokiaľ išlo o rozhodnutie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, o vzatí navrhovateľa

do väzby zo dňa 22.12.2005, z ktorej väzby bol navrhovateľ prepustený uznesením prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry SR dňa 24.3.2006, tu súd udáva, že predmetné rozhodnutie nemožno
charakterizovať ako nezákonné, keďže nesplnilo podmienky nezákonnosti podľa § 6 zákona č. 514/2003
Z.z. a nebolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. I napriek tomu je dané rozhodnutie
zaradené do kategórie rozhodnutí, za ktoré v prípade zákonom predpokladaného následku, akým je v

danomprípadeoslobodeniespodobžaloby,patrípoškodenémunáhradaškody.Tátoskutočnosťvyplýva
zo samotného zaradenia tohto typu uznesenia do ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003
Z.z. a v spojení s § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. zakladá predpoklady pre odškodnenie
navrhovateľa v súvislosti s jeho vzatím do väzby za vzniknutú nemajetkovú ujmu.

Navrhovateľ odôvodňoval existenciu nemajetkovej ujmy v súvislosti s pobytom vo väzbe hlbokým
zásahom väzby do jeho osobného, rodinného, pracovného a politického života.

Z vykonaného dokazovania, najmä výpovede navrhovateľa a svedkyne C. B. vyplynulo, že väzba
skutočne poznačila osobu navrhovateľa a predstavovala pre neho traumatizujúcu skúsenosť.

Navrhovateľ mal obmedzenú osobnú slobodu, slobodu pohybu, bol odlúčený od svojej najbližšej rodiny
a priateľov, ďaleko od miesta svojho trvalého bydliska, a to v čase vianočných a novoročných sviatkov,
v ktorom sa ľudia o to intenzívnejšie stretávajú spoločne v rodinnom kruhu. Navrhovateľ sa po návrate
z väzby zmenil, už z neho nebol sebaistý a suverénne vystupujúci človek, ale človek, ktorý sa pomaly a
s ťažkosťami zapájal do bežného života aký žil predtým, mal problémy s vyjadrovaním, zabúdal. I keď

z hľadiska popisovania situácie v Ústave na výkon väzby navrhovateľom (bol na cele s ďalšími troma
osobami, mali len jedno umývadlo, mal nárok na jednu návštevu mesačne, na obdržanie jedného balíka
mesačne, na jeden nákup týždenne v bufete) mu boli priznané len tie nároky, ktoré patria obvineným
nachádzajúcim sa vo väzbe v zmysle zákona č. 156/1993 Z.z. upravujúceho podmienky výkonu väzby
v danom čase, súd nemohol opomenúť, že väzba sama o sebe je zásahom do každodenného spôsobu

života, a to pre každého človeka, a má dopad nielen na neho samotného, ale aj na jeho rodinu a
príbuzných.
- 12 -

Preto súd zohľadniac túto skutočnosť mal za to, že len samotné konštatovanie porušenia práv

navrhovateľa nie je postačujúce na odstránenie alebo aspoň zmiernenie vzniknutého zásahu, ku
ktorému došlo nenapraviteľným spôsobom v súvislosti s väzbou navrhovateľa, a preto mal za to, že
navrhovateľovi patrí náhrada nemajetkovej ujmy.

Výška nemajetkovej ujmy nebola pôvodne v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z.z. upravená, avšak

novelou zákona účinnou od 1.1.2009 sa znenie § 17 citovaného zákona rozšírilo aj o ustanovenie
odseku 3, stanovujúceho kritériá posudzovania výšky nemajetkovej ujmy, ako aj odseku 4, ktoré určilo
minimálnu výšku nemajetkovej ujmy spôsobenú rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 zákona č. 514/2003
Z.z. ako jednu tridsatinu priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. Vzhľadom na

to, že výška nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu, súd pri rozhodovaní o nej vychádzal analogicky
z predmetných novelou doplnených ustanovení § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. a priznal navrhovateľovi
vzhľadom na dopad väzby na jeho osobu, na intenzitu tohto dopadu a spôsobené následky nemajetkovú
ujmu vo výške 1/30 priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zacelé obdobie trvania väzby. Navrhovateľ sa nachádzal vo väzbe počnúc od 19.12.2005 a bol z nej
prepustený dňa 24.3.2006, t.j. spolu 96 dní, pričom priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca
v hospodárstve v roku 2004 predstavovala 525,29 Eur (15.825,-Sk), a v roku 2005 predstavovala 573,39

Eur (17.274,-Sk), čo potom predstavuje výšku nemajetkovej ujmy priznanú súdom spolu 1.813,76 Eur
(za 13 dní pobytu vo väzbe v roku 2005 - 1/30 z 525,29 Eur = 17,51 Eur x 13 dní = 227,63 Eur, za 83
dní pobytu vo väzbe v roku 2006 - 1/30 z 573,39 Eur = 19,11 Eur x 83 dní = 1.586,13 Eur).

Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy súd nepriznal navrhovateľovi nemajetkovú ujmu ním

žiadanú,t.j.nepriznalpožadovanúnemajetkovúujmunadrámecpriznanejsumy1.813,76Eur,vzhľadom
na to, že navrhovateľ podľa mienky súdu nepreukázal svoje tvrdenia o dopade väzby na:
1/podnikateľskú oblasť, keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľ začal mať
problémy a ukončil podnikateľskú činnosť v priamej príčinnej súvislosti s pobytom vo väzbe. Práve
naopak, svedkyňa C. B. vo svojej výpovedi uviedla, že obchodní partneri navrhovateľa prestali
komunikovať a obchodovať s navrhovateľom, resp. s ňou, potom ako ich sama informovala o väzbe

navrhovateľa, ktorá skutočnosť spôsobuje absenciu bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s
rozhodnutím o vzatí navrhovateľa do väzby. Rovnako navrhovateľ nijako nepreukázal, že jeho slobodné
rozhodnutie ukončiť podnikateľskú činnosť, ktoré rozhodnutie prijal podľa výpisu zo živnostenského
registra dňa 4.5.2011 (č.l. 113) má súvis s rozhodnutím o väzbe zo dňa 22.12.2005, nakoľko medzi
oboma rozhodnými skutočnosťami absentuje časová a skutková súvislosť (prevádzka navrhovateľa

bola zatvorená len dva dni počas pobytu navrhovateľa vo väzbe, jej činnosť zabezpečovala svedkyňa
B., navrhovateľ prikročil s ukončeniu podnikateľskej činnosť až s odstupom 5 rokov po väzbe).
Navrhovateľovi sa nepodarilo osvedčiť ani zhoršenie podnikateľských výsledkov, prípadné zníženie
počtu klientov v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím o väzbe, keď svedkyňa B. jasne uviedla,
že správa o jeho vzatí do väzbe sa medzi klientov prevádzky navrhovateľa rozšírila od zamestnancov

miestneho úradu, resp. od poštárky, ktorá jej doručovala pozvánku na návštevu navrhovateľa v Ústave
na výkon väzby v Košiciach.
2/politickú oblasť, keď navrhovateľ nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia o automatickom pozastavení
členstva v politickej strane Demokratická únia v súvislosti s rozhodnutím o
- 13 -

väzbe, resp. trestným stíhaním. Zo stanov Liberálnodemokratickej únie, ktorá sa neskôr premenovala
na stranu Demokratická únia totiž vyplynulo, že vedenie trestného stíhania je jednou z okolností
pre fakultatívne pozastavenie členstva v strane, o ktorej rozhodovanie prináležalo Regionálnej
rozhodcovskej komisii. Navrhovateľ v priebehu konania nepredložil také rozhodnutie regionálnej

rozhodcovskej komisie preukazujúce pozastavenie jeho členstva v politickej strane, čím nepreukázal
svoje tvrdenie o ukončení pôsobenia v politickej strane v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím o
väzbe, príp. trestným stíhaním.
3/zdravotnú oblasť, keď navrhovateľ nepreukázal zhoršenie jeho zdravotného stavu v príčinnej súvislosti
s rozhodnutím o väzbe a pobytom v nej. Svedkyňa C. B. síce vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ

bol pred vzatím do väzby zdravý, nemal žiadne zdravotné problémy, tie mali nastať cca pol až ? roka po
jeho návrate z väzby, avšak z predložených lekárskych správ taká skutočnosť nevyplynula. Z ich obsahu
jezrejmé,ženavrhovateľbolbezanamnézyint.ochoreníaždomesiacamarec2008,resp.február2008,
kedy sa u neho začala prejavovať dýchavičnosť a intolerancia námahy. Pokiaľ sa zdravotné problémy
navrhovateľa prejavovali až s takým časovým odstupom od jeho pobytu vo väzbe, opäť musel súd

dospieť k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik zdravotných problémov v priamej príčinnej súvislosti
s pobytom vo väzbe.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval v priebehu konania aj na medializáciu trestného stíhania a jeho väzby
v masovokomunikačných prostriedkoch, tu súd udáva, že ani v tomto prípade nepreukázal existenciu
bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím o väzbe, keďže z vykonaného dokazovania

nevyplynulo, že by medializáciu jeho osoby, väzby a trestného stíhania spôsobil priamo odporca.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľovi sa podarilo preukázať zásah
a nepriaznivý dopad väzby v jeho osobnom a napokon aj súkromnom živote, keďže svedkyňa B. vo
svojej výpovedi potvrdila, že ich vzájomný partnerský vzťah s navrhovateľom sa ukončil aj z dôvodu

pobytu navrhovateľa vo väzbe, ktorý po návrate z nej zmenil svoje správanie a ona s ním nedokázala
ďalej fungovať.Navrhovateľ si uplatňoval nemajetkovú ujmu nielen za dopad trestného stíhania a väzby na jeho život,
čím sa súd podrobnejšie zaoberal vyššie, ale túto odvodzoval aj od nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v tom, že 1/ poverený príslušník policajného zboru postupoval pri výsluchu svedka C.. Š.

nesprávne,2/nesprávnepostupovalsamotnýC..Š.vpozíciiagenta,3/nastaliprieťahyvtrestnomkonaní
pri výsluchu svedkov, 4/ dozorujúci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na navrhovateľa
obžalobu a napadol odvolaním prvostupňový rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 12.11.2007.
Tu súd udáva, že v civilnom konaní nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom
konaní z hľadiska účelnosti, rýchlosti a dôvodnosti vykonávaných úkonov (k tomu aj rozsudok NS ČR

z 31.10.2005, sp. zn. 30 Cdo 57/2005, uznesenie ÚS ČR z 2.2.2004, sp. zn. II. ÚS 299/03.). Preto
nemá oprávnenie vyjadrovať sa k hodnoteniu postupu príslušníka policajného zboru pri vykonávaní
dokazovania, ani k dokazovaniu ako takému, resp. k účelnosti zvoleného postupu v trestnom konaní,
naviac za situácie, keď sa k okolnostiam súvisiacim s dokazovaním vyjadrovali a hodnotili ich súdy
v trestnom konaní, pričom ich hodnotenie sa prejavilo práve v rozsudku, ktorým navrhovateľa spod
obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry oslobodili. Nemožno zároveň opomenúť, že pokiaľ

išlo o osobu C.. Š. ako agenta a jeho ustanovenie do konania súd podotýka, že daný dôkaz nebol
jediným, na podklade ktorého sa začalo a viedlo trestné stíhanie voči navrhovateľovi. Pokiaľ navrhovateľ
poukazoval na prieťahy v trestnom konaní,
- 14 -

najmä v súvislosti s výsluchom svedkov, súd zistil, že navrhovateľ nepodal žiadosť o ich odstránenie a
ani nepožiadal prokurátora v rámci výkonu jeho dohľadu nad trestným konaním o zabezpečenie nápravy.
I keď súd z obsahu trestného spisu zistil, že uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry zo dňa
24.3.2006 bola vec odňatá pôvodne pridelenému vyšetrovateľovi a pridelená inému z dôvodu, že tento
nekonal s dostatočným urýchlením, čím vznikli neodôvodnené prieťahy, navrhovateľ v konaní nijako

nepreukázal, že práve táto okolnosť, t.j. existencia prieťahov v konaní v období od jeho vzatia do väzby
do 14.2.2006 (výsluch navrhovateľa), by mala za následok vznik nemajetkovej ujmy.

S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľovi prináleží v súvislosti s
uplatneným nárokom na náhradu škody náhrada vo forme nákladov vynaložených na obhajobu v

sume 3.000 Eur, ako aj náhrada nemajetkovej ujmy za vykonanú väzbu vo výške 1.813,76 Eur. V
prevyšujúcej časti požadovanej nemajetkovej ujmy súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný,
keď navrhovateľom požadovanú nemajetkovú ujmu nepovažoval za primeranú následkom, ktoré mu boli
spôsobené.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy vo výške
3.000 Eur titulom náhrady škody), v spojení s § 142 ods. 3 O. s. p. (v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
vo výške 1.813,76 Eur titulom nemajetkovej ujmy, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu), a preto

navrhovateľovi patrí náhrada trov konania v celkovej výške 1.712,78 Eur. Pri určení základnej sadzby
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") vychádzal
súd z hodnoty sumy priznanej súdom, t.j. 4.813,76 Eur, potom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby predstavuje á 170,97 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z:

1. 8 úkonov právnej služby á 170,97 Eur, za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom dňa 25.5.2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky), 3 x písomné podanie na súd v dňoch 19.7.2010,
27.10.2010 a 4.1.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) a 4 x účasť na pojednávaní súdu v dňoch
5.12.2011, 25.1.2012, 7.3.2012 a 18.4.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. celkom 1.367,76 Eur +
20% DPH vo výške 273,55Eur, celkom 1.641,31 Eur,

2. 8 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 3 x 7,21 Eur (rok 2010), 1 x 7,41 Eur (rok 2011) a 4 x
7,63 Eur (rok 2012), t.j. celkom vo výške 59,56 Eur + 20% DPH vo výške 11,91 Eur, celkom 71,47 Eur.Súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z ich písomného vyčíslenia právnym zástupcom
navrhovateľa, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu na sumu 2.141,16 Eur. Súd neuznal trovy
právneho zastúpenia uplatnené za 1/ úkon právnej služby - písomné podanie vo veci samej zo dňa

24.10.2011, nakoľko podľa obsahu ide o žiadosť o
- 15 -

vytýčenie termínu pojednávania, ktorú nemožno považovať za podanie vo veci samej v zmysle § 14 ods.
1 písm. b) vyhlášky a 2/ úkon právnej služby - písomné podanie zo dňa 29.2.2012, keďže v ňom právny

zástupca navrhovateľa len nadbytočne ozrejmoval skutočnosti vyplývajúce z obsahu tlačiva - Tlačivo pre
dokladovanie pomerov účastníka konania - Fyzická osoba, aj v súvislosti s poukazom na oslobodenie
navrhovateľa od poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb.; dané podanie
súd nevyhodnotil ako podanie vo veci samej v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 18. apríla 2012 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa

za správnosť:
Henčeková A.