Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 19, 2012

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/275/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810210180
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8810210180.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Y. S.,

B.. XX.X.XXXX, X. XXX XX D. W. Č.. XX, zast. JUDr. Marinom Jalčom, advokátom, AK Komenského 8,
066 01 Humenné, proti žalovaným: X. Y. U., B.. XX.X.XXXX, X. U.J. N. XXXX/X, XXX XX P. B. O., zast.
Y.. N.. Y. X., B.. XX.X.XXXX, Y.B. O. XX, XXX XX W., X. N. U., G.. X., B.. X.XX.XXXX, X. U. N. XXXX/
X, XXX XX P. B. O., zast. Y. U., B.. XX.X.XXXX, X. U.J. N. XXXX/X, XXX XX P. B. O., o zaplatenie 22
042,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 037,64 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 7,50 % ročne za obdobie od 6.11.2008 do 31.12.2008 zo sumy 13 091,44 eur, za obdobie

od 4.12.2008 do 17.6.2009 zo sumy 12 012,64 eur, za obdobie od 18.6.2009 do 30.6.2009 zo sumy
10 762,64, za obdobie od 1.7.2009 do 13.7.2009 zo sumy 9 262,64 eur, za obdobie od 14.7.2009 do
17.9.2009 zo sumy 8 262,64 eur, za obdobie od 18.9.2009 do 31.12.2009 zo sumy 7 762,64 eur,
za obdobie od 1.1.2010 do 31.1.2010 zo sumy 7 512,64 eur, za obdobie od 1.2.2010 do 28.2.2010 zo
sumy 7 287,64 eur, za obdobie od 1.3.2010 do zaplatenia zo sumy 7 037,64 eur a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 7 037,64 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 7,50 % ročne za obdobie od 6.11.2008 do 31.12.2008 zo sumy 13 091,44 eur, za obdobie
od 4.12.2008 do 17.6.2009 zo sumy 12 012,64 eur, za obdobie od 18.6.2009 do 30.6.2009 zo sumy
10 762,64, za obdobie od 1.7.2009 do 13.7.2009 zo sumy 9 262,64 eur, za obdobie od 14.7.2009 do
17.9.2009 zo sumy 8 262,64 eur, za obdobie od 18.9.2009 do 31.12.2009 zo sumy 7 762,64 eur,
za obdobie od 1.1.2010 do 31.1.2010 zo sumy 7 512,64 eur, za obdobie od 1.2.2010 do 28.2.2010 zo
sumy 7 287,64 eur, za obdobie od 1.3.2010 do zaplatenia zo sumy 7 037,64 eur a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu 664 037,- Sk (22 042,- eur) spolu s ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1 080 000,- Sk (35 849,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 %

mesačne zo sumy 35 849,- eur odo dňa 6.11.2008 do 3.12.2008, spolu s ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1 015 000,- Sk (33 692,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy
32 692,- eur odo dňa 4.12.2008 do 5.7.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 849 307,-Sk (28 191,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 28 191,- eur odo dňa
6.7.2009 do 5.8.2009,
spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 789 055,- Sk (26 192,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou

pokutou 5 % mesačne zo sumy 26 192,- eur odo dňa 6.8.2009 do 5.10.2009, spolu s ročným úrokom z
omeškania zo sumy 758 929,- Sk (25 192,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo
sumy 25 192,- eur odo dňa 6.8.2009 do 5.10.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 707
714,- Sk (23 492,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 23 492,- eur odo dňa
6.10.2009 do 5.11.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 692 651,- Sk (22 992,- eur) vo

výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 22 992,- eur odo dňa 6.11.2009 do 5.2.2010,
spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 679 095,- Sk (22 542,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou
pokutou 5 % mesačne zo sumy 22 542,- eur odo dňa 6.2.2009 do 5.3.2010, spolu s ročným úrokom
z omeškania zo sumy 664 032,- Sk (22 042,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne
zo sumy 22 042,- eur odo dňa 6.3.2009 do 5.4.2010, a nahradiť žalobcovi trovy konania a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podanie návrhu odôvodnil tým, že na základe písomnej zmluvy o pôžičke žalovaným boli bezúročne
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 240 000,- Sk a určenou lehotou splatnosti do 5.11.2008.
Bola dobrovoľné uzavretá aj dohoda o zmluvnej pokute vo výške 5 % za každý započatý mesiac z
nesplatenej časti dlhu a zmluva o zriadení záložného práva. Toho času dlžná suma predstavuje sumu 22

041,- eur (664 032,- Sk) a z tejto sumy si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške. Ďalej
uviedol, že ako veriteľ na úhradu dlhu zaevidoval aj splátky, ktoré mu boli vrátené v hotovosti, pričom dve
splátky mu boli vrátené prostredníctvom L.. T. U., ktorému L.. U. realizoval stavebné práce a namiesto
úhrady žalovanému ich p. U. zaplatil žalobcovi. L.B. U. bol sprostredkovateľom uzavretia zmluvy o
pôžičke a preto ho kontaktoval. Na vrátenie pôžičky žalovaných viackrát vyzval. Z ich strany mu boli

vrátené finančné prostriedky žalovaným nasledovne: k 5-temu dňu v mesiaci jún, júl, august, september
2008 4x40 000,- Sk a do 31.12.2008 uhradil ešte sumu 65 000,- Sk. K 5.11.2008 predstavoval dlh na
istine sumu 1 080 000,- Sk a k 5.12.2008 predstavovala dlžná istina sumu 1 015 000,- Sk. Následne
žalovaní uhradili dňa 18.6.2009 sumu 2 500,- eur, dňa 1.7.2009 sumu 3 000,- eur, dňa 14.7.2009 sumu
2 000,- eur, dňa 18.9.2009 sumu 1 000,- eur a sumu 1 700,- eur, za január, február a marec sumu 500,-

eur, 450,- eur a 500,- eur. Navrhovateľ ešte uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 3/241/2010 o
neplatnosť zmluvy o pôžičke navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Podaním zo dňa 3.8.2011, ktoré bolo súdu doručené dňa 5.8.2011, žalobca požiadal o úpravu petitu
návrhu na začatie konania tak, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade - Y. U., nar. 29.6.1961 zaplatiť
žalobcovi Y. S., nar. 25.4.1959 sumu (dlžnú istinu) 332 018,- Sk, t.j. 11 021,- eurspolu s ročným úrokom

z omeškania zo sumy 540 000,- Sk (17 924,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne
zo sumy 17 924,- eur odo dňa 6.11.2008 do 3.12.2008, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy
507 500,- Sk (16 846,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 16 846,-
eur odo dňa 4.12.2008 do 5.7.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 424 653,- Sk (14
095,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 14 095,- eur odo dňa 6.7.2009

do 5.8.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 394 527,- Sk (13 096,- eur) vo výške
7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 13 096,- eur odo dňa 6.8.2009 do 5.10.2009, spolu
s ročným úrokom z omeškania zo sumy 379 464,- Sk (12 596,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou
pokutou 5 % mesačne zo sumy 12 596,- eur odo dňa 6.10.2009 do 5.11.2009, spolu s ročným úrokom
z omeškania zo sumy 353 857,- Sk (11 746,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne

zo sumy 11 746,- eur odo dňa 6.11.2009 do 5.2.2010, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy
346 325,- Sk (11 496,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 496,-
eur odo dňa 6.2.2009 do 5.3.2010, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 339 547,- Sk (11
271,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 271,- eur odo dňa 6.3.2009 do
5.4.2010, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 332 016,- Sk (11 021,- eur) vo výške 7,5 %

a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 021,- eur odo dňa 6.4.2010 až do zaplatenie, nahradiť
žalobcovi trovy konania a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanú v 2. rade - N.
U., rod. X., B.. X.XX.XXXX zaplatiť žalobcovi Y. S., B.. XX.X.XXXX sumu (dlžnú istinu) 332 018,- Sk,
t.j. 11 021,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 540 000,- Sk (17 924,- eur) vo výške 7,5
% a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 17 924,- eur odo dňa 6.11.2008 do 3.12.2008, spolu s

ročným úrokom z omeškania zo sumy 507 500,- Sk (16 846,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5
% mesačne zo sumy 16 846,- eur odo dňa 4.12.2008 do 5.7.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania
zo sumy 424 653,- Sk (14 095,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 14
095,- eur odo dňa 6.7.2009 do 5.8.2009,spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 394 527,- Sk (13 096,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou
pokutou 5 % mesačne zo sumy 13 096,- eur odo dňa 6.8.2009 do 5.10.2009, spolu s ročným úrokom
z omeškania zo sumy 379 464,- Sk (12 596,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne

zo sumy 12 596,- eur odo dňa 6.10.2009 do 5.11.2009, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy
353 857,- Sk (11 746,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 746,- eur odo
dňa 6.11.2009 do 5.2.2010, spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 346 325,- Sk (11 496,- eur)
vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 496,- eur odo dňa 6.2.2009 do 5.3.2010,
spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 339 547,- Sk (11 271,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou

pokutou 5 % mesačne zo sumy 11 271,- eur odo dňa 6.3.2009 do 5.4.2010, spolu s ročným úrokom z
omeškania zo sumy 332 016,- Sk (11 021,- eur) vo výške 7,5 % a zmluvnou pokutou 5 % mesačne zo
sumy 11 021,- eur odo dňa 6.4.2010 až do zaplatenie a nahradiť žalobcovi trovy konania a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podanie návrhu na zmenu petitu odôvodnil tým, že skutočnosť - zrušenie bezpodielového

spoluvlastníctva žalovaných, nemôže mať na samostatnú platnosť zmluvy o pôžičke žiadny vplyv a pre
žalobcu ako veriteľa nie je podstatné to, ako medzi sebou žalovaní naložili s pôžičkou a na aký účel ju
použili. V súlade s komentárovou literatúrou ak je predmet plnenia deliteľný, musí byť v zmluve vyjadrená
solidarita záväzku. Ak zmluva neobsahuje dohodu o to, že povinnosť dlžníka je spoločná a nerozdielna
platí, že ide o povinnosť medzi nimi delenú. Ich podiely sú na dlhu rovnaké a to bez ohľadu na to, či

dlžníci sú manželmi a či ch ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Ďalej uviedol, že žaloba ako taká bola
podaná dôvodne ako požiadavka na zaplatenie určitej finančnej čiastky a tak bol aj formulovaný žalobný
petit. Mieru určitosti žalobného petitu nie je možné skúmať oddelene od ostatných žalobných zložiek a
preto žalobca týmto návrhom reaguje na skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Vzhľadom
na to, že na strane žalovaných sa jedná o niekoľkoročné omeškanie so splatením dlhu a nedošlo z ich

strany ani k čiastočnej dobrovoľnej úhrade a nakoľko sa na strane žalovaných nejedná o nerozlučné
spoločenstvo a ich podiely na dlhu sú rovnaké, podal návrh na zmenu petitu žaloby.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11C/275/2010-111 zo dňa 19.8.2011 súd pripustil zmenu petitu žaloby
v zmysle vyššie uvedeného návrhu žalobcu.

Žalovaný v 1. a žalovaná v 2. rade s podanou žalobou súhlasili iba čiastočne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a listinnými dôkazmi a to Zmluvou
o pôžičke zo dňa 5.5.2008, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 5.5.2008, žiadosťou o vrátenie

pôžičky zo dňa 3.5.2010, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.5.2010, vyjadrením žalobcu zo dňa 6.6.2011,
návrhom žalobcu zo dňa 3.8.2011, výsluchom svedka L.. U., výsluchom účastníkov konania, pripojenými
spismi sp. zn. 6C/760/1999 sp. zn. 3C/241/2010 a na základe vykonaného dokazovania zistil tento
skutkový stav veci :

Z pripojeného spisu sp.zn. 6C/760/1999 vyplýva, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/760/1999-10
zo dňa 8.9.1998 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo T. N. U. H. Y. U., teda účastníkov konania v
tomto súdnom konaní na strane žalovaných, zrušené za trvania manželstva. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 16.9.1999.

Z pripojeného spisu sp. zn. 3C/241/2010 vyplýva, že dňa 21.9.2010 žalovaní v 1. a 2. rade v tomto
konaní, podali na tunajšom súde ako žalobcovia návrh na určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa
5.5.2008. Z dôvodu miestnej príslušnosti bola vec postúpenia na Okresný súd Humenné, kde sa v tejto
veci vedie konanie pod sp. zn. 10C/32/2011, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené.

Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.5.2008 žalobca žalovaným požičal finančnú čiastku 1 240 000,- Sk
bezúročne a bezúčelovo. Žalovaní podpisom tejto zmluvy potvrdili prevzatie pôžičky v celosti k svojím
rukám. Žalovaní sa zaviazali vrátiť žalobcovi uvedenú sumu v lehote najneskôr do 5.11.2008 vo forme
mesačných splátok minimálne vo výške 40 000,- Sk vždy do 5. dňa nasledujúceho mesiaca na účet
žalobcu, pričom výška poslednej splátky bola dohodnutá v sume 1 040 000,- Sk. Pre prípad nedodržania

dohodnutých podmienok sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 5 % za každý započatý
mesiac z nesplatenej časti dlhu. Tiež sa dohodli na možnosti predčasného splatenia dlhu. Zmluva
je podpísaný žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade. Pravosť podpisov žalovaných v 1. a 2. rade je
osvedčená notárkou Y.. N. X., NÚ Snina.Predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 5.5.2008 boli nehnuteľnosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných zapísané na LV č. XXXX, LV Č.. XXXX k. ú. P. B. O.. Záložné právo

bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky s príslušenstvom plynúcej zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 5.5.2008 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a to žalobcom v tomto konaní a dlžníkmi, teda
žalovanými v tomto konaní, pričom pohľadávka záložného veriteľa predstavovala sumu 1 240 000,- Sk.

Žalobca žiadosťou o vrátenie pôžičky zo dňa 3.5.2010 adresovanou žalovanému v 1. rade, požiadal o

vrátenie celej dlžnej sumy neuhradenej pôžičky a to do troch dní. V žiadosti uviedol, že od splatnosti
pôžičky uplynula veľmi dlhá doba, ktorú na vrátenie pôžičky nevyužili a neustále splácanie pôžičky
odkladali pod rôznymi zámienkami a preto ak nechcú maž ďalšie zbytočné náklady, teda aby žiadal aj
príslušenstvodlhu,takvlehotetrochdnínechvrátiazostávajúcudlžnúsumuspolusozmluvnoupokutou.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 24.5.2010 uviedol, že žalovaný v 1. rade nespochybnil, že peniaze

spolu s manželkou na základe písomne uzavretej zmluvy o pôžičke im boli odovzdané a to bezúročne s
určenou lehotou splatnosti do 5.11.2008 a taktiež to, že bola z ich strany dobrovoľne uzavretá i dohoda
o zmluvnej pokute vo výške 5 % za každý započatý mesiac z nesplatenej časti dlhu a zmluva o zriadení
záložného práva. Ďalej uviedol, že boli potvrdené aj ním tvrdené skutočnosti o sume splatenej istiny
zo strany žalovaných a pokiaľ sa jedná o spochybnenie sumy ktorá im bola poskytnutá v hotovosti a

nakoľko nespochybnil to, že k odovzdaniu pôžičky došlo priamo na notárskom úrade Y.. X. a došlo
k riadnemu overeniu podpisov oboch žalovaných, dôkazné bremeno o tvrdeniach žalovaného je na
strane žalovaného. Pokiaľ sa jedná tvrdenia o tom, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke mali zrušené
bezpodielové spoluvlastníctvo, je toho názoru, že táto skutočnosť nemôže mať na samotnú platnosť
zmluvy o pôžičke žiadny vplyv a pre žalobcu ako veriteľa nie je podstatné to, ako medzi sebou žalovaní

s pôžičkou naložili a na aký účel ju použili. V súlade s komentárovou literatúrou ak je predmet plnenia
deliteľný, musí byť v zmluve vyjadrená solidarita záväzku. Ak zmluva neobsahuje dohodu o to, že
povinnosť dlžníka je spoločná a nerozdielna platí, že ide o povinnosť medzi nimi delenú. Ich podiely sú
na dlhu rovnaké a to bez ohľadu na to, či dlžníci sú manželmi a či ch ich bezpodielové spoluvlastníctvo
trvá. Ďalej uviedol, že ako veriteľ na úhradu dlhu zaevidoval aj splátky, ktoré mu boli vrátené v hotovosti,

pričom dve splátky mu boli vrátené prostredníctvom L.. U..

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 6.6.2011 uviedol, že vzhľadom na to, že na strane žalovaných sa
jedná o niekoľkoročné omeškanie so splatením dlhu a nedošlo z ich strany ani k čiastočnej dobrovoľnej
úhrade a nakoľko sa na strane žalovaných nejedná o nerozlučné spoločenstvo a ich podiely na dlhu

sú rovnaké, na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nespochybnil uzavretie zmluvy o pôžičke, dohodu o
zmluvnejpokutenavrhol,abysúdrozhodoločastiuplatnenéhonárokučiastočnýmrozsudkomazaviazal
žalovaného v 1. rade na plnenie 1-ice dlžnej istiny spolu s príslušenstvom s tým, že o nároku voči
žalovanej v 2. rade spolu s príslušenstvom, dohodnutej zmluvnej pokute a trovách konania, rozhodne
až v konečnom rozsudku. Uviedol, že je dlhodobo vo finančnej tiesni a to i z dôvodu konania zo strany

žalovaných, ktorí sú v niekoľkoročnom omeškaní so splatením pôžičky značnej finančnej hodnoty a
to pokiaľ ide o samotnú dlžnú istinu, ktorej výška je nesporná a nie je zo strany žalovaných žiadna
snaha aspoň o jej urýchlené vrátenie. Podľa neho žalovaný v 1. rade účelovo spochybnil výšku celkovej
sumy, avšak nespochybnil, že k odovzdaniu pôžičky došlo a teda z jeho strany nedošlo k uneseniu
dôkazného bremena. Dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tvrdí. Ešte uviedol, že vydanie čiastočného rozsudku je vylúčené len v prípade nerozlučného
spoločenstva a jeho vydanie je viazané jedine kritériom účelnosti. Podmienky účelnosti čiastočného
rozsudku budú splnené vtedy, ak to bude v súlade so zásadou hospodárnosti konania, čo je len na
voľnej úvahe súdu.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 3.8.2011 okrem návrhu na zmenu petitu žaloby uviedol, že žalovaný
v 1. rade účelovo spochybnil výšku celkovej sumy, avšak nespochybnil, že k odovzdaniu pôžičky došlo a
teda z jeho strany nedošlo k uneseniu dôkazného bremena. Dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ide o toho

účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak je v zmluve o pôžičke stanovené, že finančné
prostriedky boli odovzdané, musia dlžníci vierohodne preukázať, že finančné prostriedky im veriteľom
odovzdané neboli.Žalobca vo svojej výpovedi dňa 27.4.2011 uviedol, že na žalobnom návrhu v celom rozsahu trvá.
Základom uplatnenej pohľadávky je uzavretá zmluva o pôžičke zo dňa 5.5.2008 a predmetom je vrátenie
nesplatenej istiny vrátane zákonného úroku a dohodnutej zmluvnej pokuty. Táto zmluva bola uzatvorená

dňa 5.5.2008 u notárky Y.. X. P. U.. Sumu požičaných peňazí si žalovaní priamo tam prevzali, obaja
spoločne sumu peňazí prepočítali a to priamo pred notárkou a jej pracovníčkou. Obaja žalovaní zmluvu o
pôžičke podpísali. Uviedol, že žalovaní mu dokonca povedali, že majú dostať úver vo výške 15 000 000,-
Sk s tým, že do zábezpeky mu nemôžu dať halu, nakoľko táto má byť predmetom zábezpeky zmluvy o
úvere. Zaručili sa bytom a garážou. Jemu žalovaní povedali, že peniaze mu vrátia určite do 3 mesiacov,

ale žeby radšej zmluvu spísali na 6 mesiacov. Žalovaného v 1. rade za ním doviedol jeho priateľ p. T.
U., ktorý vravel, že žalovaný stojí dobre s firmou, že mu porobí okná a dvere, že je dobrý podnikateľ a
nemá ťarchy. Žalovaní mu vraveli, že spoločnosti, ktoré poskytujú úvery, chcú vysoký úrok a oni chcú
peniaze lacnejšie, bezúročne s tým, že jemu následne vyjdú v ústrety pri renovácii jeho rodinného domu.
Žalovaní ho osobne uistili, že ho neoklamú. Žalovaný v 1. rade mu dal vizitku s tým, že robí eurookná
a eurodvere. Pokiaľ sa jedná o sumu vrátenú zo strany žalovaných uviedol, že časť peňazí mu dávali

na vkladnú knižku. Túto vkladnú knižku už nemá, žalovaný tam prestal dávať peniaze a preto ju zrušil
a peniaze použil pre svojho syna. Časť peňazí bola uhradená prostredníctvom L.. U., ktorému žalovaný
robil okná a dvere. Žalovaní mu vrátili dňa 6.6.2008 sumu 40 000,- Sk, dňa 4.7.2008 sumu 40 000,-
Sk, dňa 7.8.2008 sumu 40 000,- Sk, dňa 4.9.2008 sumu 40 000,- Sk, dňa 3.12.2008 sumu 65 000,-
Sk, dňa 18.6.2009 sumu 2 500,- eur, dňa 1.7.2009 sumu 3 000,- eur, dňa 14.7.2009 sumu 2 000,- eur,

dňa 18.9.2009 sumu 1 000,- eur. Tieto peniaze boli vložené na vkladnú knižku. Od L.. U. ešte obdržal v
októbri 2008 sumu 1 700,- eur, v januára 2010 sumu 500,- eur, vo februári 2010 sumu 450,- eur a v marci
2010 sumu 500,- eur. Nezamlčal žiadnu úhradu nakoľko nechce viacej ako mu žalovaní dlhujú. Celkový
dlh na istine je teda vo výške 664 032,- Sk. Ďalej uviedol, že žalovaným bola odovzdaná suma 1 000
000,- Sk. Avšak zvyšok bol odovzdaný v eurách a bolo to okolo 7 000,- eur, presné sumy si nepamätá.

Žalovaný v 1. rade mu povedal, že on sám si túto sumu zmení v banke. Sám žalovaný v 1. rade navrhol,
že bude splácať pôžičku mesačne min. v sume 40 000,- Sk a tiež žalovaný v 1. rade navrhol výšku
pokuty v dohodnutej výške preto, že inde dávajú nižšiu 3 %, ale preto aby on si bol istý, že ho neoklame.
Následne mu žalovaný prestal peniaze vracať aj keď ho o to viackrát žiadal.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi dňa 27.4.2011 uviedol, že uznávajú len istinu, príslušenstvo
neuznávajú, nakoľko v predmetnej veci sú sporné niektoré okolnosti a to, ktorý so žalovaných v akej
výške pôžičku prevzal. Poukázal na to, že žalovaným bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Pokúsili sa so žalobcom mimosúdne dohodnúť. Neuznávajú žiadnu sumu, uznávajú len to,
že bola podpísaná zmluva o pôžičke a ostatné detaily zmluvy majú byť predmetom dokazovania. Pokiaľ

sa jedná o zmluvu o pôžičke zo dňa 5.5.2008 tak uviedol, že túto zmluvu on a jeho manželka podpísali.
Pred podpísaním zmluvu prečítal. Peniaze prevzal avšak iba vo výške 1 000 000,- Sk, aj keď v zmluve je
napísaná suma 1 240 000,- Sk a v tejto sume boli započítané aj 4 % úroky, ktoré boli medzi zmluvnými
stranami dohodnuté. Túto sumu prevzal iba on sám. Ďalej uviedol, že bolo dohodnuté, že pôžičku vrátia
mesačnými splátkami min. vo výške 40 000,- Sk a tiež bolo dohodnuté, že ak bude meškať s platením

splátok, nebude platiť 4 % ale 5 % úrok za mesiac. Takto bolo medzi nimi dohodnutá zmluvná pokuta.
Pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalobcu ohľadom uhradených súm ta uviedol, že toto tvrdenie žalobcu je
pravdivé. Pokiaľ sa jedná o dôvody, pre ktoré napáda platnosť zmluvy o pôžičke uviedol, že zmluva
bola dohodnutá ako bezúročná. Bol však dohodnutý aj 5 % úrok a taktiež sa napočítavá úrok z úrokov.
Dôvodom je teda to, že zmluva nebola uzavretá ako bezúročná a aj to, že peniaze prevzal iba on sám,

pričom manželka iba podpisovala doklady. Manželka peniaze neprevzala a on prevzal iba sumu 1 000
000,- Sk. Ďalej uviedol, že pri podpisovaní zmluvy bola prítomná notárka a jej pracovník. Prepočítanie
peňazí bola súkromná záležitosť, tam neboli prítomní, suma sa pred notárkou neprepočítavala. Peniaze
prepočítal on a bola tam suma 1 000 000,- Sk, tak ako sa dohodli. Ďalej uviedol, že manžela žila a žije
s podnikaním a jemu je ľúto, že ju do toho zatiahol. Pokiaľ sa jedná o výšku poskytnutej pôžičky ešte

uviedol, že časť sumy im bola vyplatená v slovenských korunách a časť v eurách. Presne koľko to bolo v
eurách si nepamätá, ale celkovo suma bola len do jedného milióna. Dopredu bol dojednaný aj 4 % úrok
a preto tam vychádzala suma 240 000,- Sk. Pokiaľ mal nejaké peniaze, tak ich žalobcovi vždy doniesol.
Naposledy to bolo niekedy v marci 2010 kedy mu dal 500,- eur . Následne doma si prepočítal koľko ešte
dlhuje sa zarazil, lebo zistil, že žalobca si počítal aj úroky. Uviedol, že všetku zodpovednosť berie na

seba. On peniaze osobne prevzal a použil ich na podnikanie, taktiež na splácanie pôžičiek, ktoré mal.
Mal rozbehnutú v tom čase akciu a dúfal, že do troch mesiacov to vráti. On dopredu vedel, že zmluva
je na sumu 1 240 000,- Sk s tým, že obdrží iba sumu 1 000 000,- Sk. Tomu sa nebráni. Bráni sa iba
príslušenstvu a to úroku z úveru, nakoľko tam nabehla suma okolo 100%.Zástupca žalovaného v 1. rade vo svojej výpovedi dňa 27.4.2011 uviedol, že navrhuje, aby bolo konanie
v tejto veci prerušené do právoplatného skončenia iného konania, kde sa rieši otázka, ktorá bude mať

podstatný vplyv pre toto konanie. Ide o konanie o neplatnosť zmluvy o pôžičke.

Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi dňa 27.4.2011 uviedol, že pokiaľ ide o návrh na prerušenie
konania do skončenia konania vedeného ohľadom neplatnosti zmluvy o pôžičke, tak táto otázka platnosti
nemá vplyv na toto konanie, nakoľko súd otázku platnosti, resp. neplatnosti zmluvy si posúdi ako

predbežnú otázku v rámci tohto konania. Tiež uviedol, že žalobu o neplatnosť zmluvy o pôžičke navrhnú
zamietnuť, nakoľko nie je preukázaný naliehavý právny záujem.

Svedok T. U. vo svojej výpovedi dňa 19.10.2011 uviedol, že účastníkov konania pozná a vie čo je
predmetom tohto súdneho konania. C.J. L. U. bral stolárske výrobky . So žalobcom sa pozná už dlhšiu
dobu. Dozvedel sa od žalobcu, že má starší dom, ktorý chcel zrekonštruovať. Chcel mu pomôcť tým,

že od L. U. bral stolárske výrobky. On L.B. U. navrhol, že pozná niekoho, kto potrebuje okná a drevené
výrobky. Pán U. sa spýtal, či má peniaze a on mu povedal, že áno. Na základe toho mu L. U. povedal,
že ho má zoznámiť s týmto človekom. On mu dal telefónne číslo na žalobcu a so žalovaným v 1.
rade mu potom spolu telefonovali. Následne sa zišli u neho v Snine v bagetke a tam sa dohadovali o
tom, či vyrábať alebo nevyrábať dvere a L. U. vyrukoval s tým, že si chce požičať peniaze. Vtedy mu

L. S. povedal, že on peniaze nepožičiava a vtedy sa to takto skončilo a rozišli sa. Po 2 týždňoch, mu
L. U. opätovne volal, aby mu dal znova číslo na L. S., aby sa stretli, aby sa porozprávali. Zase sa
začali rozprávať, začali sa baviť o peniazoch, L. S. začal váhať. Následne opätovne povedal, že nie,
že peniaze nepožičiava a žalovaný odišiel preč. Následne na tretí krát mu L. U. zase zavolal, nakoľko
nemal číslo na žalobcu a opätovne sa všetci zišli v bagetke a o peniazoch sa rokovalo tak, že Ž.

L. U. chcel od žalobu peniaze v sume okolo milióna korún a plus ešte žiadal viacej. Na to mu
žalobca povedal, že nemá toľko korún, že má nejaké eurá plus k tomu, bolo to niekoľko eur. Presnú
sumu o koľko eur sa jednalo si už nepamäta. Má zafixované, že celková suma, ktorú si žalovaný
chcel požičať bola milión tristo tisíc korún, presne nevie. Ďalej uviedol, že viem o tom, že sa žalobca
a žalovaný v 1. rade bavili, že peniaze budú požičiavané bezúročne a to s podmienkou, že mu nejaké

výrobky, ktoré žalobca potreboval, žalovaný urobí za nejakú výhodnejšiu cenu. Pokiaľ vie, čo sa týka
lehoty, tak malo byť dohodnuté, že lehota návratnosti pôžičky by bola okolo troch mesiacov. Pri podpise
zmluvy a odovzdávaní peňazí nebol prítomný. On sa v tom čase nachádzal už vo Fínsku. Nakoniec to
dopadlo tak, Ž. L. S. prišiel za ním, že žalovaný mu peniaze nevracia, nechce s ním komunikovať a
že má problém. Nakoniec L. S. jeho obvinil, že on to sprostredkoval, že zobral províziu za tie peniaze.

On sa žalovaného zastával, že je to seriózna firma, že vyrába a že peniaze mu vráti. Následne potom
čo ho kontaktoval žalobca, išiel za žalovaným a spýtal som sa o, prečo nevracia peniaze. Žalovaný
mu povedal, že peniaze momentálne nemá a že mal dostať pôžičky, že mu to nevyšlo. Uviedol, že
nevie kto koľko peňazí prevzal. Vie len toľko, že keď sedeli u neho bavili sa o sume okolo 1.300.000,-
korún bezúročne s tým, že budú poskytnuté žalobcovi lacnejšie výrobky a malo to byť vrátené do troch

mesiacov. Následne si žalobca, keď sa on vrátil z Fínska, požičiaval peniaze od neho, nakoľko má
malého syna, kontaktoval ho H. L.. U. a chcel si požičať aj od neho sumu 100.000 korún. On mu povedal,
že nemá, že stavia dom. Ďalej ešte uviedol, že si spomína, že sám žalovaný v 1. rade dodával, že v
prípade ak nebude peniaze vracať, že navrhuje nejakú 5% pokutu, ale že či to bolo mesačne, ročne,
za týždeň, uviedol, že to už nevie. Túto pokutu navrhol sám žalovaný v 1. rade.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi dňa 19.12.2011 uviedla, že zmluvu o pôžičke zo dňa 5.5.2008
podpisala, ale fyzicky obdržali len sumu 1 000 000,- Sk. Uviedla, že aj ona peniaze od žalobcu do ruky
prevzala, ale od tej chvíle mal všetky veci na starosti jej manžel. Pokiaľ sa jedná o bližšie zmluvné
dojednania ohľadom vrátenia pôžičky, výšky mesačných splátok, úrokov a zmluvnej pokuty uviedla, že

k tomu sa nevie vyjadriť, nakoľko tieto záležitosti vybavoval jej manžel. Taktiež sa nevie vyjadriť k výške
vrátených peňazí žalobcovi. Pokiaľ sa jedná o to, či peniaze im boli odovzdané v slovenských korunách
alebo eurách uviedla, že si to nepamätá, ale určite peniaze v inej mene nedostali. Pokiaľ sa jedná o
sumu 1 240 000,- Sk tak uviedla, že to bola celková dlžná suma a boli v nej zahrnuté aj úroky. Presnú
výšku úrokov však nevie povedať, nakoľko sa o to staral manžel.

Žalobca k výpovedi žalovanej v 2. rade uviedol, že všetko bolo dojednané so žalovaným v 1. rade,
bola pripravená zmluva, následne ona len prišla a zmluvu si prečítali. Peniaze im odovzdal. Dodal, že
tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom, že tam nebol celý milión, nie je pravdivé. Bola tam suma jednéhomilióna, plus tam boli nejaké eurá , ktoré nechcel meniť. Bolo to okolo 7 000 alebo 7 100,- eur s tým, že
L. U. mu povedal, že mu dá výhodnejší kurz a toto sa celkovo prepočítalo na sumu 1.240.000,- korún.
Tieto peniaze preberala L. U. a dala si ich do kabelky. Vravela, že sa v tom vyzná, že robí na pošte, že

do troch mesiacov mu peniaze vrátia. Pri podpise zmluvy však chceli zmluvu na šesť mesiacov. Aj
keď pôvodne sa dohadovali na dobe vrátania troch mesiacov, pri notárke sa to zmenilo na 6 mesiacov,
nakoľko takto to žalovaní chceli. Sľúbili, že peniaze vrátia, že majú dostať 15 miliónov korún úveru.

Žalovaný v 1. rade k výpovedi žalovanej v 2. rade dodal, že bolo vyplatených necelých milión

slovenských korún, zbytok žalobca nemal. Bol vybrať z účtu eurá a doplatil to eurami. Vyplatil im
celkovo sumu milión korún. Ako je bežné, nakoľko dopredu sa píšu úroky kvôli tomu, aby žalobcu nikto
nenapádal, že sa požičiavajú za nie vysoké úroky peniaze, boli v tejto požičanej sume preto zahrnuté
aj úroky. Bolo to dojednané s úrokmi 1.240.000 Sk, keďže on potreboval súrne peniaze a preto s tým
súhlasil. Nesúhlasí len s tým aká v súčasnosti žalobcovi dlžná čiastka vyšla nakoľko, sa tam počítajú
úroky z úrokov. S týmto nesúhlasí. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o výpoveď jeho manželky, poukázal,

že ona je po mozgovej príhode a tieto veci spred pár rokov si nie veľmi pamätá. Pravda je taká, že
celý obchod dojednával s pánom S. on. Žalobca si prial aby ako ručiteľka tam taktiež vystupovala jeho
manželka. Manželke on vysvetlil, že je kvôli problémom s financiami vo firme a že ide len o krátkodobú
pôžičku. Preto so všetkým súhlasila. Manželka urobila len to, čo jej on povedal. Chcela veci pomôcť.
Peniaze nevrátil nakoľko sa dosali do finančných problémov. Naposledy keď žalobcovi vracal sumu

okolo 1.000,- eur, pri vyplácaní tejto sumy sa mu zo strany žalobcu zdalo, že pri jeho vyčíslovaní výška
dlžnej sumy ostala veľmi vysoká. Uviedol, že si nepamätá, či bolo dohodnuté, že najskôr sa platia úroky
a nakoniec istina, avšak je možné, že takto to bolo dohodnuté.

Žalobca vo svojej výpovedi dňa 27.2.2012 uviedol, že na podanom žalobnom návrhu trvá. Pokiaľ sa

jedná o doklady ohľadom vrátenia časti dlžnej sumy, tak väčšina peňazí bola poukázaná na vkladnú
knižku. Má k dispozícii len poznámky od pracovníčky banky, kedy boli peniaze pripísané a ohľadom súm
1 700,- eur, 450,- eur a 500,- eur doklady nemá.

Podľa§3ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen,,Občianskyzákonník“),výkon

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili

alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 544 ods. 1 a 2, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“),
pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši

otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 135 ods. 1 a 2 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto

otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. upravuje tzv. predbežnú (prejudiciálnu) otázku. Rozumie sa
ňou taká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Na jej vecné rozhodnutie však nie
je príslušný súd, pred ktorým prebieha dané súdne konanie, ale iný orgán, prípadne súd. Ide teda

o otázku, ktorá môže byť predmetom samotného konania. Pokiaľ sa takáto zákonom predpokladaná
prekážka vyskytne počas súdneho konania, je len na úvahe súdu, či konanie preruší alebo bude v konaní
pokračovať ďalej, pretože z dikcie ustanovenia § 109 ods. 2 O.s.p. nevyplýva povinnosť súdu konanie
prerušiť. Toto ustanovenie dáva súdu možnosť, aby aby otázku posúdil sám ( Uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. konania 3Sžo 182/2010 zo dňa 19.8.2010).

Súdsavdanomkonanípredrozhodnutívovecisamej muselnajprvakoprejudiciálnouotázkouzaoberať
otázkou platnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.5.2008 uzatvorenej medzi účastníkmi konania ohľadom
ktorej je vedené aj konanie na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 3C/241/2010.

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou ( Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. konania
5Cdo/55/1998).

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentnýmspôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu zmluvy musí vyplývať i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peniaze). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon

vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne ( Rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3Cdo/325/2009 zpo dňa 30.6.2010).

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že medzi

účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Zo strany žalobcu ako veriteľa boli
žalovaným v 1. a 2. rade aj reálne odovzdané peniaze, ktoré boli predmetom pôžičky a bol medzi nimi
dohodnutý aj čas ich vrátenia žalobcovi. V danom smere súd preto dospel k záveru, že takto uzavretá
zmluva o pôžičke je platná a teda na jej základe medzi účastníkmi tohto konania vznikol právny vzťah
zakladajúci právo žalobcu na vrátenie takto požičaných finančných prostriedkov.

Súd ďalej považoval za potrebné vysporiadať sa s povahou procesného spoločenstva vzniknutého
právneho vzťahu na strane žalovaných, teda či žalovaní sú povinní žalobcovi dlh plniť spoločne a
nerozdielne, resp. každý určitým dielom.

Zo súdneho spisu sp. zn. 6C/760/1999 mal za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k.

6C/760/1999-10 zo dňa 8.9.1998 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných zrušené za trvania
manželstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.9.1999. Zmluva o pôžičke so žalovanými
bolo uzatvorená dňa 5.5.2008, teda v čase, keď medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade
už neexistovalo bezpodielové spoluvlastníctvo. Na strane žalovaných, nakoľko predmetnú zmluvu o
pôžičke uzatvorili obidvaja, je tzv. pasívna solidarita. Súd nemal za preukázane, žeby medzi účastníkmi

konania bola uzatvorená dohoda o tom, že poskytnuté plnenie podľa zmluvy o pôžičke sú povinní
žalobcovi žalovaní plniť spoločne a nerozdielne, táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu, resp. rozhodnutia súdu a ani z povahy plnenia. Teda v danom prípade je potrebné považovať
dlh za rozdelený medzi žalovaných v 1. a 2. rade v rovnakom diele.

Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní zaoberal výškou uplatneného nároku žalobcu, nakoľko táto zostala
spornou medzi účastníkmi konania.

Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,že vzmluveopôžičkesažalobcazaviazalžalovaným
poskytnúť finančné prostriedky vo výške 1 240 000,- Sk. Reálne žalobca žalovaným však odovzdal

iba peniaze vo výške 1 000 000,- Sk. Vzhľadom na povahu takéto druhu zmluvy, nakoľko ide o reálny
kontrakt, kedy až odovzdaním finančných prostriedkov vzniká medzi účastníkmi konania právny vzťah
a na jeho základe vzniká povinnosť požičané peniaze v sume reálne odovzdaného objemu finančných
prostriedkov veriteľovi vrátiť, súd dospel k záveru že návrh žalobcu v tejto časti uplatneného nároku je
iba čiastočne dôvodný. Zo strany žalobcu boli žalovaným reálne odovzdané finančné prostriedky iba vo

výške 1 000 000,- Sk, teda aj pôžička im bola poskytnutá iba vo výške 1 000 000,- Sk (33 193,92
eur) a tak žalovaným vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť iba túto sumu reálne vyplatených peňažných
prostriedkov. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaní v prospech žalobcu celkovo uhradili sumu 225
000,- Sk a sumu 11 650,- eur, teda celkovo sumu vyčíslenú v eurách 19 118,64 eur. Po započítaní
uhradenej sumy vo výške 19 118,64 eur na istinu pôžičky vo výške 33 193,92 eur, k úhrade zostáva ešte

suma 14 075,28 eur. V sume takto vyčíslenej istiny bol zo strany žalobcu podaný žalobný návrh dôvodne
a preto súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade, aby každý z nich žalobcovi zaplatil sumu 7 037,64 eur.
Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok vo vzťahu ku každému so žalovaných vo výške vo
výške 3 983,36 eur, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Súd pre úplnosť poukazuje, že aj keby pokiaľ sa jedná o sumu 240 000,- Sk bral zreteľ na to, že sa jedná
o dohodnutý úrok z úveru z pôžičky, tak aj v takomto prípade by daný nárok nebolo možné žalobcovi
priznať. Je nesporné, že pri pôžičke si zmluvné strany môžu dohodnúť aj úrok z poskytnutej pôžičky.
Úrok je odplata za užívanie peňažnej sumy a platí sa v určitom percente za určité obdobie, resp. vo
výške vyčíslenej dohodnutým spôsobom. Pritom istinu tvorí celková suma požičaných peňazí alebo

súčet požičaných vecí. Ak účastníci v zmluve o peňažnej pôžičke nedohodnú úroky, veriteľ má právo
iba na vrátenie istiny, t.j. sumy požičaných peňazí. V takomto prípade sa jedná o poskytnutie bezúročnej
pôžičky. V danej právnej veci priamo v zmluve o pôžičke je uvedené, že táto pôžička je bezúročná a síce
z výpovedí účastníkov konania vyplýva, že medzi nimi existovala nejaká dohoda o úrokoch s pôžičky,ani vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, ako presne táto dohoda znela a aké nároky z
nej žalobcovi vznikli a teda ani takýto nárok žalobcu súd nemal za preukázaný.

Ďalej sa súd pri svojom rozhodovaní zaoberal výškou dohodnutej zmluvnej pokuty 5 % za každý
započatý mesiac z nesplatenej časti dlhu.

Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dlžných súm v súlade s tým kedy a v akej
výške mu žalovaní postupne dlžnú sumu splácali. Nárok na zmluvnú pokutu si uplatňuje po prvý krát

odo dňa 6.11.2008, teda odo dňa nasledujúce po dni, kedy mala byť splatená cela poskytnutá pôžička.
Vzhľadom na pripustenie zmeny petitu žalobného návrhu, pri vyčíslení uplatnenej zmluvnej pokuty v
zmysle návrhu žalobcu, by každý so žalovaných bol povinný žalobcovi popri istine uhradiť ešte sumu
zmluvne pokuty, ktorá ku dňu 19.3.2012 by bola vo výške 38 899,78 eur, teda celkovo by zmluvná
pokuta bola vo výške 77 799,56 eur. Takto vyčíslená zmluvná pokuta pri výške pôžičky 33 193,92 eur,
predstavuje 234 % z poskytnutej pôžičky, teda viac ako dvojnásobne presahuje poskytnutú pôžičku.

Pri takejto výške dojednanej zmluvnej pokuty sa úd vzhľadom na jej výšku zaoberal otázkou, či takto
dohodnutá zmluvná pokuta sa neprieči dobrým mravom.

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Je to peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že neplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením takto

zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť akúkoľvek
právnu povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Zákon teda nevylučuje možnosť
jej dojednania za omeškanie s plnením peňažného záväzku. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať
obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň
spôsob, akým bude stanovená. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a

neustanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody
účastníkov. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah

stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v
dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám

slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. V súvislosti
sinštitútomzmluvnejpokutyjetrebaokremtaktovšeobecnestanovenýchpravidielpoužiťďalšievodítka,
z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a

mravnými normami.

Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je treba uvážiť
predovšetkým funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). Pri úvahe o primeranosti
výšky dojednanej pokuty je tak treba posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v

hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad nesplnenia zabezpečenej
povinnosti. Záver o primeranosti výšky zmluvnej pokuty závisí aj na úvahe, či zmluvná pokuta je
dojednaná v zodpovedajúcej, a nie prehnanej výške a aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej
povinnosti (inými slovami je treba prihliadnuť aj k výške zabezpečenej čiastky). Zároveň treba posúdiť,
či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám, teda či zahŕňa všetky škody,

ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. V
neposlednom rade je treba vziať do úvahy celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval.
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. augusta 2008, sp. zn. 33 Odo 1064/2006)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta dojednaná medzi

účastníkmi tohto konania v zmluve o pôžičke zo dňa 5.5.2008 bola dojednaná v rozpore s § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka a teda takto dojednaná zmluvná pokuta vzhľadom na výšku zabezpečenej
pohľadávky, okolnosti jej dojednania sa prieči dobrým mravom a v tejto časti je zmluva o pôžičke zodňa 5.5.2008 preto neplatná . Súd v súlade s uvedenými skutočnosťami nárok žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol.

Žalovaní sa s plnením peňažného záväzku dostali do omeškania a to prvým dňom nasledujúcim po
uplynutí lehoty dohodnutej na plnenie, teda dňom 6.11.2008. Podľa zistenia súdu k uvedenému dňu
výška základnej úrokovej sadzby NBS ku dňu 6.11.2008 bola 3,75 % a teda k uvedenému dňu výška
zákonného úroku z omeškania bola 7,50 % ročne (2x3,75 %). Vzhľadom na skutočnosť, že súd mal
za preukázanú výšku poskytnutej pôžičky iba v sume 33 193,92 eur, je potrebné aj čiastočné úhrady

realizované žalovanými v jeho prospech preto započítať iba na túto sumu. Nakoľko súd nemal listinnými
dôkazmi za preukázané dni pripísania úhrad v prospech žalobcu, žalobca na pojednávaní konanom dňa
27.4.2011 uviedol dni, resp. časové obdobia realizácie týchto úhrad, žalovaní voči týmto skutočnostiam
nemali žiadne námietky, tieto tvrdenia žalobcu bral súd preto za smerodatné pri určovaní dlžnej sumy
s ktorou boli žalovaní v omeškaní v jednotlivých obdobiach a v zmysle uvedeného mal za preukázané,
že v období od 6.11.2008 do 31.12.2008 dlžná suma bola celkovo vo výške 26 182,88 eur, v období

od 4.12.2008 do 17.6.2009 dlžná suma bola celkovo vo výške 24 025,28 eur, v období od 18.6.2009
do 30.6.2009 dlžná suma bola celkovo vo výške 21 525,28 eur, v období od 1.7.2009 do 13.7.2009
dlžná suma bola celkovo vo výške 18 525,28 eur, v období od 14.7.2009 do 17.9.2009 dlžná suma bola
celkovo vo výške 16 525,28 eur, v období od 18.9.2009 do 31.12.2009 dlžná suma bola celkovo vo
výške 15 525,28 eur, v období od 1.1.2010 do 31.1.2010 dlžná suma bola celkovo vo výške 15 025,28

eur, v období od 1.2.2010 do 28.2.2010 dlžná suma bola celkovo vo výške 14 575,28 eur a v období od
1.3.2010 do zaplatenia dlžná suma je celkovo vo výške 14 075,28 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti preto súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a časti prevyšujúcej priznaný nárok žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom

prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 3 983,36 eur s

príslušenstvom, pokiaľ sa jedná o každého so žalovaných, zamietol. Takisto zamietol žalobcov nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá po vyčíslení v súlade s návrhom žalobcu, ku dňu 19.3.2012 by bola
celkovo vo výške 77 799,56 eur. Vo zvyšnej časti pokiaľ sa jedná o sumu 7 037,64 eur s príslušenstvom
u každého so žalovaných, návrhu žalobcu vyhovel. Čiastočne súd zamietol aj nárok žalobcu v časti
uplatnených úrokov z omeškania. Nakoľko v konaní boli čiastočne úspešní všetci účastníci konania súd

rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.