Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/256/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011899823
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011899823.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa Bratislava, pobočka
Komárno,sosídlomMaláJarková18,Komárno,protipovinnej:O.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.X,U.,o
vymoženiesumy37,61euraspríslušenstvom,oodvolanísúdnehoexekútoraprotiuzneseniuOkresného
súdu Komárno č.k. 0Er/3969/2000-9 zo dňa 19. mája 2011, v časti trov exekúcie, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 0Er/3969/2000-9 zo dňa 19. mája 2011 v

napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie vyhlásil za neprípustné a konanie
zastavil. Zároveň súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénásimu, so sídlom exekútorského úradu
Župná 6, Komárno, náhradu trov exekúcie nepriznal.

Svoje rozhodnutie v časti výroku o vyhlásení exekučného konania za neprípustné a zastavení konania
odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a 47 ods. 4, § 48 zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na ustanovenia §
197 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva - Van der
Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70 a tiež aj rozhodnutie Ústavného súdu SR

II ÚS 27/08.

Súd prvého stupňa uviedol, že preskúmaním skutkového stavu zistil, že Okresný súd Nitra uznesením
sp. zn. 31K/34/2007 zo dňa 23.10.2007 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - povinnej. Uvedené
rozhodnutie je evidované na Okresnom súde Komárno pod Spr 601/2007. Následne Okresný súd
Nitra v konaní 31 Nckr/8/2009 povolil odloženie dlžníčky N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, U..

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že konania o výkon rozhodnutia a exekučné konania, ktoré začali
pred začatím konkurzného konania a ktoré sa zverejnením uznesenia o začatí exekučného konania
ex lege prerušili, sa vyhlásením konkurzu ex lege zastavujú. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
zároveň zakazuje po vyhlásení konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie,
teda tieto konania je potrebné zastaviť. Vyhlásenie konkurzu pred začatím exekučného konania je
prekážkou začatia exekučného konania a preto je potrebné exekučné konanie zastaviť. S poukazom

na skutočnosť, že exekučné konanie sa v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
zastavuje zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu, súd prvého stupňa exekučné konanie proti
povinnej vyhlásil za neprípustné a exekučné konanie zastavil. Po vyhlásení konkurzu je v zásade
vylúčené, aby veriteľ mohol byť individuálne uspokojený. Veriteľ, ktorý chce, aby jeho pohľadávka bola
voči dlžníkovi uspokojená, nemá inú možnosť, ako si svoju pohľadávku uplatniť v konkurze. Takýmto
veriteľom je aj súdny exekútor, ktorý pôsobil ako súdny exekútor v exekučnom konaní, ktoré sa podľa

zákonaokonkurzeavyrovnaníprerušiloapodľazákonaokonkurzeareštrukturalizáciiprerušiloapotom
zastavilo. Ak súdny exekútor má záujem, aby sa jeho pohľadávka uspokojila, nemá inú právnu možnosťako si prihlásiť pohľadávku v konkurznom konaní. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že konanie o trovách
zastaveného exekučného konania nie je právne dovolené rozhodnúť a preto by po vyhlásení konkurzu
mal návrh smerovať proti správcovi, nakoľko ide o pohľadávku, ktorá sa uspokojuje z konkurznej

podstaty. V danom prípade má súdny exekútor vždy právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu
vznikli s výkonom exekučnej činnosti a na odmenu za úkony, ktoré vykonal, na tom nič nemení ani
zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu. Vyhlásením konkurzu už exekútor
nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 197 a § 200 ods. 2 Exekučného
poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si musí prihlásiť do

konkurzu. V konečno dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky súdneho
exekútora pri výkone exekúcie, čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko s výkonom určitej
profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené
výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v časti výroku o trovách exekúcie v zákonom stanovenej

lehote odvolanie.

Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súdnemu exekútorovi ním bola spôsobená škoda. Po obdržaní poverenia na vykonanie
exekúcie súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie s výzvou na vyhlásenie o majetku

dňa 23.04.2001, ktoré bolo doručené povinnej 15.05.2001, na ktoré povinná nereagovala. Povinná
neuhradilaanijednusplátkuavexekučnomkonanínebolavymoženážiadnasuma.Keďžešetrenímbolo
zistené, že povinná nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiaden majetok, súdny exekútor
prihlásil vymáhanú pohľadávku do dražby nehnuteľnosti k súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi
Galambosovi, avšak prihlásená pohľadávka uspokojená nebola. Po zistení vyhlásenia konkurzu, súdny

exekútor už žiadne úkony nevykonával. Súd prvého stupňa mal exekučné konanie zastaviť na základe
Exekučného poriadku, nie podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, t.j. podľa § 57 ods.
1písm.g)vspojenís§36ods.6Exekučnéhoporiadku.Vtomtoprípadeniejemožnépoužiťustanovenie
§ 47 a § 48 zákona č. 7/2005 Z.z., nakoľko v exekučnom konaní nebola uskutočnená žiadna úhrada,
ktorú by bolo potrebné odvádzať správcovi konkurznej podstaty, ani úhrada na trovy exekúcie. Poukázal

na nesprávne závery súdu povinnosti súdneho exekútora vymáhať trovy od povinného alebo o prihlásení
pohľadávky do konkurzu, nakoľko zákon upravuje povinnosť súdu rozhodovať o trovách exekúcie pri
zastavení exekúcie, na úhradu zaviazať povinného, ak nie je oprávneného a keď nie je ani ten, trovy
exekúcie musí uhradiť štát. Ďalej poukázal aj na to, že nemožno hovoriť o monopolnom postavení,
keďže exekúciu vykonávajú nielen exekútori, ale aj pracovníci daňových úradov, colné orgány, orgány

samospráv, dobrovoľné dražby a súkromné vymáhačské spoločnosti. Súdny exekútor pri vymenovaní
do funkcie nebol uzrozumený o nebezpečenstve, že bude musieť bez úhrady vykonávať svoju prácu.
Rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 27/08 je potrebné celé preštudovať najmä podmienky, za ktorých nároky
súdneho exekútora nemusia byť uspokojené v plnej výške.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol priznanie špecifikovaných trov exekúcie a zaviazať
oprávnenéhonaichnáhraduvovýške46,81euradotrochdníodprávoplatnostinapadnutéhouznesenia.

K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril aj oprávnený, pričom uviedol, že nakoľko zo strany
povinnej nedošlo k dobrovoľnej úhrade dlžnej sumy, boli dňa 13.12.2000 podané návrhy na začatie

exekučného konania na dlžné poistné a zvlášť na poplatok z omeškania. Konanie v oboch veciach
začalo upovedomením o začatí exekúcie, pričom dňa 18.11.2002 došlo k vymoženiu dlžného poistného.
Dňa 12.11.2007 súdny exekútor informoval, že dňa 23.10.2007 bol uznesením Okresného súdu Nitra
vyhlásenýkonkurznapovinnú.Nazákladeuvedenejinformáciepodaladňa03.12.2007Krajskápobočka
VšZP prihlášku do konkurzného konania. Po skončení konkurzného konania na základe rozvrhového

uznesenia Okresného súdu Nitra boli finančné prostriedky poukázané na účet oprávneného. Žiadne
ďalšie informácie o priebehu vymáhania pohľadávky od súdneho exekútora oprávnený neeviduje.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, t.j.

vo výroku o trovách exekúcie a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné podľa 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 13.12.2000 kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním,
ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 19.12.2000 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 13.03.2001 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénásimu,
so sídlom exekútorského úradu Dunajské nábrežie 12, Komárno, poverenie na vykonanie exekúcie
na podklade vykonateľného rozhodnutia - Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočky Komárno, č.k.
2111/2000/2 zo dňa 17.07.2000. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom
rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 196 citovaného zákona, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 citovaného zákona, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 citovaného zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto

a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal a zistil, že nie je vo výroku o náhrade trov exekúcie vecne správne. V predmetnej exekúcii

došlo uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31K/34/2007 zo dňa 23.10.2007 k vyhláseniu konkurzu
na majetok dlžníka - povinnej, podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V danom prípade podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu

došlo k zastaveniu exekúcie ex offo, t.j. zo zákona bez potreby vydania rozhodnutia súdu o zastavení
exekúcie. Pri tomto spôsobe zastavenia exekúcie teda súd nevydáva rozhodnutie o zastavení exekúcie,
nakoľko už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu
zastavujú (ako účinok vyhlásenia konkurzu). Preto vzniká otázka, či má súd povinnosť rozhodnúť v
danej procesnej situácii o trovách exekúcie súdneho exekútora, nakoľko Exekučný poriadok ani zákon o

konkurze a reštrukturalizácii túto otázku nerieši. Preto, ak súd prvého stupňa exekučné konanie vyhlásil
za neprípustné a konanie zastavil, jeho rozhodnutie je v tejto časti nadbytočné, nakoľko k zastaveniu
exekúcie došlo priamo zo zákona.

Odvolací súd preto konštatuje, že je potrebné použiť zásadu analógie a v prípade, ak právny poriadok

nemá výslovné ustanovenie zodpovedajúce danému skutkovému stavu, treba takýto skutkový stav
ako právnu skutočnosť kvalifikovať ako rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým zodpovedá
určité ustanovenie právneho poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 97/2008 zo dňa
25.09.2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 104/2008 zo dňa zo dňa 21.08.2008 a
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 23/2008 zo dňa 20.04.2009).

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, aj dovolacieho súdu vysloveného v citovaných rozhodnutiach,
súd prvého stupňa mal postupovať podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a aj v prípade zastavenia
exekúcie ex lege podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii mal rozhodnúť o tom, kto a vakej výške platí trovy exekúcie. K uvedenému právnemu záveru dospel Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 104/2008 zo dňa zo dňa 21.08.2008, ktorého právna veta znie: „V prípade
exekúcie zastavenej ex lege podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii je

povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške nahradí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti pre analogiam)“ a ktorá bola schválená
Občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR a uverejnená v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR (60/2008).

Súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie postupuje podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a týmto spôsobom zabezpečuje vykonateľnosť práva. Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho
exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa považujú za úkony vykonané
na základe poverenia súdu. Ustanovenia Exekučného poriadku ako aj vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov garantujú súdnemu exekútorovi za túto činnosť právo
na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Na podklade vyššie uvedených

skutočností by preto nemala nastať situácia, ktorá by viedla k tomu, že súdnemu exekútorovi,
ktorý vykonal exekučnú činnosť, súd nepriznal náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie
nároku. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2
Exekučného poriadku). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť

zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť
oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá
forma procesného zavinenia oprávneného, príp. nedostatok majetku povinného. Odvolací súd preto
poukazuje, že súd prvého stupňa vôbec neskúmal podmienky uvedené v citovaných ustanoveniach (§
197 ods. 1 a § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku), nakoľko rozhodnutie odôvodnil len nemožnosťou

vymoženia trov súdneho exekútora v exekučnom konaní podľa § 197 a § 200 ods. 2 Exekučného
poriadku.

O tom, že v prípade zastavenia exekúcie ex lege z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je
potrebné rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, nasvedčuje aj zákon č. 348/2011

Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2012 novelizovalo ustanovenie § 203 Exekučného poriadku a
ktorým sa toto ustanovenie doplnilo o odsek 3, ktorí znie: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške“. Výkladová nejasnosť týkajúca sa
náhrady nevyhnutných trov exekúcie súdneho exekútora v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok

dlžníka je tak odstránená novelou účinnou od 01.01.2012, z čoho možno usúdiť, že výklad smerujúci
k uvedených záverom prijatým novelou bol v jej súlade a preto aj vzhľadom na jej účel bolo potrebné
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade boli splnené
podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, pretože súd
prvého stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal len s poukazom na jej nemožnosť
vymoženia v exekučnom konaní, čím mu odňal možnosť konať pred súdom.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.