Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/108/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709214782
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6709214782.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu

Stavebné bytové družstvo Zvolen, so sídlom Nográdyho 1455/24, 961 50 Zvolen, zastúpeného JUDr.
Miroslavom Háberom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti
žalovaným I) E.. X. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Z. XXXX/XX, XXX XX C., štátny občan: SR a II)
F. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX C., štátna občianka: SR, o zaplatenie 735,06 Eur
z titulu zmluvnej pokuty, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní I) a II) sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v
sume 735,06 Eur a trovy konania 316,69 Eur na účet JUDr. Miroslava Hábera, advokáta, Advokátska

kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 08. 12. 2009, ktorá bola doručená súdu dňa 11. 12. 2009 domáhal voči
žalovaným I) a II) zaplatenia sumy 779,45 Eur z titulu nedoplatku na preddavkoch do fondu prevádzky,
údržby a opráv, tiež za plnenia poskytované s užívaním bytu a na mesačnom poplatku za výkon správy
ku dňu 31. 10. 2009, ďalej zmluvnej pokuty v sume 234,28 Eur, vyčíslenej ku dňu 31. 10. 2009, ďalej
zmluvnej pokuty vo výške 1,5 promile zo sumy 779,45 Eur za každý deň omeškania od 01. 11. 2009 až
do zaplatenia a náhrady trov konania, keď žiadal uložiť žalovaným I) a II) povinnosť na plnenie spoločne
a nerozdielne.

O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 14C/108/2010-19 zo dňa 03. 08. 2010, ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu č.k. 14C/108/2010-19 zo dňa 03. 08. 2010 podali žalovaní I) a II) včas odpor
s odôvodnením vo veci samej.

Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. 14C/108/2010-19 zo dňa 03. 08. 2010 podali žalovaní I) a II) včas
odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona v plnom rozsahu tento platobný rozkaz
podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého, ak čo len
jeden zo žalovaných podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v
plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

ŽalovaníI)aII)vodporezodňa23.08.2010,ktorýboldoručenýsúdudňa23.08.2010uviedli,žežiadajú

žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Je pravdou, že Zmluvou o
výkone správy č. 033 zo dňa 30. 01. 2008, uzatvorenou medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome, teda aj
medzi nimi a žalobcom v právnom postavení správcu, bol založený vzťah na správu bytov a nebytových
priestorovvzmyslezákonač.182/1993Z.z.ajehodoplnkovnadobuurčitúsdohodnutýmipodmienkami.V článku 3 bod 4. zmluvy sa so žalobcom dohodli na spôsobe určenia výšky mesačných preddavkov
na úhradu za služby a plnenia poskytované s užívaním bytu pripadajúce na jednotlivé byty, pričom sa
má pri tomto určení vychádzať zo skutočných nákladov za predchádzajúce obdobie a predpokladaných

nákladov na nasledujúci rok. Súčasne sa v článku 3 bod 5. zmluvy dohodli, že žalobca ako správca
je oprávnený zmeniť výšku mesačných preddavkov, ak je na to dôvod vyplývajúci zo zmeny právnych
predpisov, rozhodnutí cenových orgánov, zo zmeny rozsahu poskytovaných plnení a služieb, alebo
ak sa na tom dohodnú vlastníci. Tiež sa dohodli v článku 4 bod 3. zmluvy, že v prípade omeškania
s platbami podľa bodu (ods.) 2. tohto článku, sú vlastníci povinní zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu

vo výške 1,5 promile z dlžnej čiastky za každý deň omeškania odo dňa, keď dlh vznikol, až do jeho
zaplatenia, v súlade s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá je výnosom správcu.
Nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý. V mesiaci august 2009 došlo k potvrdeniu ich názoru
o nesprávnom určení výšky mesačných zálohových platieb žalobcom. Snažili sa u žalobcu dosiahnuť
dohodu rokovaním, aby upravil spätne všetky neprimerane vysoké požiadavky na zálohové platby
všetkýmvlastníkom,pričomžalovanýI)jezároveňsplnomocnenýmzástupcomvlastníkovbytov.Kústnej

dohode o zmene zálohových platieb za obdobie od 01.01. 2009 až do 31. 07. 2009 nedošlo, pretože
žalobca ako správca tak odmietol vykonať. Na to žalovaný I) sa pokúsil o ďalšie rokovanie so žalobcom,
opäť bolo neúspešné, preto zvolal schôdzu vlastníkov, keď schôdza odsúhlasila zmenu zálohových
platieb a to zníženie od 01. 01. 2009 až do 31. 07. 2009 o 30 % pre každého vlastníka. Aj toto žalobca
ako správca odmietol vykonať. Žalobca teda porušil ustanovenia zmluvy podľa článku 3 bod 4. a 5., keď

neurčil výšku mesačných preddavkov na služby a plnenia v súlade s tým, čo mal a mohol predpokladať
vzhľadom na dlhoročné skúsenosti pri správe bytov, pričom disponuje odborníkmi (zamestnancami),
ktorí dané skutočnosti ovládajú, tiež mal k dispozícii energetický certifikát objektu, ktorý určil spotrebu
tepla na vykurovanie po zateplení objektu na 139.760,0 kWh (503,1 GJ) za rok. Taktiež odpočet
spotreby tepla za objekt sa vykonával k 31. 12. 2008 a teda bolo známe množstvo spotrebovaného

tepla objektu za predchádzajúce obdobie, najneskôr v mesiaci január 2009. To znamená, že žalobca
požaduje od nich zaplatenie neprimerane vysokého penále z omeškania, pričom penále je de facto
vypočítané aj z čiastky, ktorá je nesprávne požadovaná a pri vyúčtovaní vracaná. To majú za to, že
takto dochádza k niekoľkonásobnému porušeniu zákonov a to najmä požadovanie zaplatenia penále,
ktoré je výnosom žalobcu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, keď to dokazuje aj informácia vedenia

družstva o podnete Ministerstva spravodlivosti SR pre sudcov o nepriznávaní zmluvnej pokuty z dôvodu,
že je v rozpore s dobrými mravmi. Právna prax nepozná zmluvnú pokutu požadovanú za omeškanie,
či neuhradenie zálohovej platby. Toto tiež naznačuje nemorálnosť takéhoto zmluvného ustanovenia.
Tiež práva a povinnosti vyplývajúce zo správy bytov a nebytových priestorov sa na základe zmluvy
a zákona riadia len zákonom č. 182/1993 Z.z., avšak žalobca požaduje zmluvnú pokutu podľa § 544

ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo je v rozpore. Ku dňu 29. 05. 2010 bolo doručené vyúčtovanie za
obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 05. 2010, pričom z ich strany bola vyrovnaná takmer celá čiastka
vyplývajúca z predpisov, tak ako deklarovali, rozdiel tvoril mínus 53,23 Eur, čo znamená, že čiastku,
ktorú žalobca požaduje žalobou uhradiť má už dávno uhradenú a teda jeho požiadavka je neoprávnená.
Ďalej poukázali na to, že zmluva, tak ako všetky zmluvy o výkone správy majú charakter spotrebiteľských

zmlúv, pričom ich predkladá správca osobám, ktoré nemajú právnické vzdelanie a mnohé si nemôžu
dovoliťzaplatiťprávnikanaichposúdenieatakjupodpíšusvedomím,žesprávcajeserióznyadozmluvy
nenapíše ustanovenia, ktoré sú proti vlastníkom. Upozornili tiež na skutočnosť, že správca spravuje
tisíce bytov a mnohé z nich sú zatepľované, či zateplené a účtovanie záloh všade pravdepodobne
vyzerá rovnako, ako v ich prípade. Samozrejme dôležitou a nezanedbateľnou skutočnosťou je i to, že

žalobca predkladá na podpis zmluvy na dobu určitú, čo je v rozpore s kogentným ustanovením § 8a
ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého zmluva o výkone správy sa uzatvára písomne na neurčitý
čas. V prípade uzavretia zmluvy na dobu určitú sú ubraté vlastníkom základné spotrebiteľské práva v
prípade nespokojnosti s prácou správcu a jeho konaním zmluvu vypovedať. Trvali na tom, že žalobcovi
požadovanú čiastku nedlhujú vzhľadom na vykonané vyúčtovanie k 31. 05. 2010. Nemajú vedomosť o

tom, žeby nejakým vážnym spôsobom porušili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, naopak tvrdili,
že zmluvu závažne porušil žalobca. Vzhľadom na nadradenosť žalobcu v zmluvnom vzťahu sú oni v
značnej nevýhode, lebo nemajú rovnaké práva a v podobnom prípade nemajú možnosť vynútenia si
riadneho plnenia povinností, pretože žalobca nereagoval adekvátne ani na žiadosti žalovaného I) ako
zástupcu vlastníkov, ani na rozhodnutie vlastníkov a zmluvu navrhol tak, že ju nemožno vypovedať.

Žalobca ako dôkazný prostriedok predložil súdu prehľad platieb a penálov ku dňu 31. 10. 2009, v
ktorom práve predkladá dôkazy, že tento prehľad platieb a penálov je nesprávne určený a už neaktuálny.
Toto potvrdzuje skutočnosť, že žalobca v mesiacoch 01/2009 a 02/2009 požadoval mesačnú úhradu
145,72 Eur, potom v mesiacoch 03/2009 až 07/2009 mesačnú úhradu 164,39 Eur a zrazu od mesiaca08/2009 len čiastku 119,03 Eur, pričom v ich domácnosti nedošlo pritom k žiadnej zmene počtu osôb,
či správania sa v byte, teda ak bola čiastka 164,39 Eur určená podľa žalobcu správne, poukázali na
to, čo sa potom zmenilo, keď v auguste 2008 je postačujúca čiastka o 45,36 Eur mesačne menej.

Vzhľadom na takéto konanie žalobcu nemali inú možnosť na obranu voči žalobcovi, len akýsi protest,
že neuhrádzali požadované zálohy, ktoré na základe vyúčtovania doručeného dňa 29. 05. 2010 v
krátkej dobe vyrovnali. Navyše žalobca ako správca takýmto postupom si chcel zabezpečiť zálohovú
platbu, ktorá nepatrí jemu, ale tretej osobe, takže mu nevznikla v súvislosti s neuhradením zálohovej
platby žiadna škoda, či výdavok z vlastných prostriedkov, keď potom vyčíslená výška je pochybná a

v neposlednom rade sa tým žalobca obohacuje z cudzích finančných prostriedkov. Potom oni nemali
záujem na uhrádzaní neodôvodnených záloh, či nesprávne stanovených záloh žalobcom jednostranným
úkonom a ani na uzavretí zmluvy s charakterom spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje ustanovenia
spôsobujúce značnú nerovnováhu. Táto nerovnováha spočíva v tom, že žalobca má možnosť žiadať
zmluvnú pokutu, ale oni nie, tiež nemôžu zmluvu vypovedať. Preto zmluva podľa § 53 ods. 3 obsahuje
neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné. Majú za to, že vzťah založený zmluvou je neplatný minimálne

v časti zmluvnej pokuty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníkaatiežvčastidobytrvaniazmluvy,pretožeosobitnýpredpis,ktorýjevtomtoprípadenadradený
Občianskemu zákonníku a to Zákon č. 182/1993 Z.z. kogentne vyžaduje uzavretie zmluvného vzťahu na
dobu neurčitú s výpovednou lehotou. Podľa nich žalobca nepredložil dostatok dôkazných prostriedkov
potvrdzujúcich jeho tvrdenia, nepredložil dôkazné prostriedky o tom, že do 15. 06. 2010, kedy bol

termínvyrovnanianedoplatkovapreplatkovtaknevykonali,nepredložildostatokdôkaznýchprostriedkov
nasvedčujúcich, že požadované zálohové úhrady určil správne, nepredložil tiež zápisnicu zo schôdze
vlastníkov, ktorá ho poverila vykonaním korekcie zálohových platieb, nepredložil svoje stanovisko, že tak
odmietol vykonať. Tiež žiadnym spôsobom nepreukázal svoju snahu nesprávne určené zálohové platby
upraviť. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, tiež nepredložil vyčíslenie a

výpočet ním požadovaného penále.

Po podaní odporu proti platobnému rozkazu žalobca podaním zo dňa „07. 02. 2010“ (správne zo dňa 07.
02. 2011), ktoré bolo doručené súdu dňa 07. 02. 2011 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 779,45 Eur
späť, a navrhol zmenu žaloby tak, aby súd uložil povinnosť žalovaným I) a II) spoločne a nerozdielne

zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 735,06 Eur a trovy konania.

O tomto procesnom návrhu žalobcu súd rozhodol uznesením č.k. 14C/108/2010-56 zo dňa 17. 02. 201,
ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 779,45 Eur zastavil podľa § 96 ods. 1 prvá a tretia veta O.s.p.,
v spojení s § 96 ods. 3 O.s.p. a pripustil zmenu žaloby tak, že ďalej v konaní sa žalobca voči žalovaným I)

a II) domáhal zaplatenia sumy 735,06 Eur z titulu zmluvnej pokuty a náhrady trov konania, keď povinnosť
na plnenie požadoval, aby bola žalovaným I) a II) uložená spoločne a nerozdielne, a to podľa § 95 ods.
1 v spojení s § 95 ods. 2 O.s.p. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 03. 2011.

Na to predmetom sporu zostal nárok žalobcu voči žalovaným I) a II) na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 735,06 Eur a nárok na náhradu trov konania s plnením zo strany žalovaných I) a II) pre žalobcu
spoločne a nerozdielne.

Na to súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného I) ako účastníka konania, listinnými
dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Právny zástupca žalobcu k žalobe doplnil, že čo sa týka uzatvárania zmlúv o výkone správy, každá
zmluva je uzatvorená slobodne, vážne a bez nátlaku, nie všetky zmluvy o výkone správy, ktoré žalobca
uzatváral ako správca s vlastníkmi bytov v rôznych bytových domoch sú rovnaké, žalobca bral do úvahy
pri vypracovávaní jednotlivých zmlúv pripomienky vlastníkov. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že výška

zmluvnej pokuty nie je jediným príjmom správcu, tak ako iné subjekty uzatvárajú spotrebiteľské zmluvy,
keď tiež poukázal na „rozsudok“ (správne uznesenie) Krajského súdu v Banskej Bystrici, spisovej značky
15Co/23/2011 zo dňa 21. 04. 2011, ktoré rozhodnutie bolo vydané v obdobnej veci Okresného súdu
Zvolen, spisovej značky 13C/38/2010, v ktorom krajský súd konštatuje, že dojednaná zmluvná pokuta,
pričomvrovnakejvýškeboladojednanáajvpredmetnejveciniejeneprimeranevysokáamáslúžiťnato,

abyvlastníkbytusipravidelneuhrádzalsvojeplatbynazákladezmluvyovýkonesprávy,keďtentoinštitút
slúži na to, aby si vlastníci uvedomili, že keď sú vytvorené samostatné účty bytových domov, tak peniaze
jednotlivých vlastníkov, pokiaľ vlastníci pravidelne neuhrádzajú platby na tomto účte správcovi chýbajú,
teda v podstate chýbajú vlastníkom. Keby takýchto neplatičov bolo v bytovom dome viacej, tak potomby neboli finančné prostriedky na zálohy na teplo, vodu, v podstate na nič pre bytový dom. Čo sa týka
výšky zmluvnej pokuty, táto je výnosom správcu, lebo o ňu je ponížený poplatok za výkon správy. Keby
zmluvná pokuta nebola výnosom správcu, ale bytového domu, potom by boli vyššie poplatky za výkon

správy bytových domov v správe správcu. Čo sa týka výšky preddavkov, žiaden správca si ich nemôže
stanoviť podľa svojho uváženia. V legislatíve je uvedené, že sa berie predchádzajúci rok a tento sa
zohľadňuje pri určení výšky preddavkov na nasledujúci rok. Je to presne stanovené a preto má len formu
zálohy, čo sa vyúčtováva nasledujúci rok. Ďalej poukázal na to, že členská schôdza žalobcu je najvyšším
orgánom družstva a skladá sa so zástupcov vlastníkov bytov, čo znamená, že každý bytový dom má

v tejto členskej schôdzi svojho zástupcu. V tomto prípade to bol žalovaný I). I v prípade predmetnej
zmluvy členská schôdza schválila výšku zmluvnej pokuty, ako aj to, že táto bude výnosom správcu.
Teda zmluvná pokuta bola schválená zástupcami vlastníkov bytov, nie samotným správcom. Čo sa týka
vyčíslenia zmluvnej pokuty, teda jej počítania z preddavkov, istina bola žalovanými I) a II) dorovnaná ku
koncu roku 2010, čím žalovaní I) a II) aj súhlasili s jej výškou.

ŽalovanýI)kobranedoplnil,žezmluvaovýkonesprávy,ktorábolauzavretámácharakterspotrebiteľskej
zmluvy, pričom vlastníci bytov v bytovom dome nemali možnosť danú zmluvu jednotlivo upravovať,
resp. dávať k nej pripomienky. V zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka je potom takáto zmluva,
ktorá obsahuje neprijateľné alebo nevýhodné ustanovenia pre zmluvnú stranu spotrebiteľa buď neplatná
v celom rozsahu, alebo je neplatná v rámci rozsahu daného ustanovenia. V danom prípade je to

ustanovenie, v ktorom bola dojednaná zmluvná pokuta, pretože táto bola dojednaná neprimerane.
Neprimerane preto, že žalobcovi ako správcovi nevznikla žiadna škoda, škoda vznikla jedine vlastníkom,
pretože žalobca ako správca spravoval financie vlastníkov. Toto ustanovenie zmluvy o zmluvnej pokute
preto považuje za „parazitovanie“ na neplatičoch a obohacovanie sa na úkor vlastníkov. Vlastníci bytov
prichádzali o to, že ním a žalovanou II) neboli včas uhrádzané zálohové predpisy, a teda nie žalobca ako

správca. Pritom vlastníci v zmysle zmluvy o výkone správy nemali nárok na žiaden úrok z omeškania,
ani na zmluvnú pokutu. Táto podľa zmluvy je výnosom správcu a preto ustanovenie o zmluvnej pokute je
znevýhodňujúce pre vlastníkov bytov ako spotrebiteľov a zároveň je v rozpore so zákonom č. 182/1993
Z.z., vzhľadom na to, že v tomto zákone je uvedené, že správca sa nesmie obohacovať na úkor
vlastníkov. Poukázal tiež na to, že v prípade porušovania povinností zo strany žalobcu ako správcu,

vlastníci nemali možnosť žiadnych sankcií voči správcovi.

Súd z listinných dôkazov zistil, že medzi žalobcom a vlastníkmi bytových a nebytových priestorov
bytového domu Z., C. bola dňa 30. 01. 2008 uzavretá Zmluva o výkone správy č. 033 (ďalej len
„zmluva“). Prílohou k zmluve je aj zoznam vlastníkov bytov. Vlastníkom bytu č. XX sú žalovaní I) a II).

Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01. 01. 2008 do 31. 10. 2009 bolo zistené, že žalovaní I)
a II) dlhujú v spojitosti s mesačnými preddavkami do fondu prevádzky, údržby a opráv a za plnenia
poskytované s užívaním bytu celkovú sumu 779,45 Eur. Podľa článku 4 bod 2. 3. a 4. zmluvy na
zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv dobu sú vlastníci bytov povinní platiť: a) mesačné preddavky
do FPÚaO a na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu najneskôr do 20. dňa bežného mesiaca,

b) správcovi mesačný poplatok za výkon správy vo výške stanovenej orgánom správcu, najneskôr do 20.
dňa bežného mesiaca. Tento poplatok pre vlastníkov - nečlenov správcu je vo výške o 50 % viac, ako je
poplatokzasprávustanovenýprečlenovsprávcu.Vprípadeomeškaniasplatbamipodľaods.2(bodu2.)
tohto článku, sú vlastníci povinní zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu vo výške 1,5 promile z dlžnej čiastky
za každý deň omeškania odo dňa, keď dlh vznikol, až do jeho zaplatenia, v súlade s ustanovením § 544

ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá je výnosom správcu. Nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý.
Vyúčtovaním zistený nedoplatok skutočných nákladov za služby a plnenia poskytované s užívaním bytu
sú vlastníci povinní zaplatiť správcovi do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Ak budú vlastníci v
omeškaní so splnením tejto povinnosti, sú povinní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1,5 promile z dlžnej
sumyzakaždýdeňomeškaniaododňa,keďdlhvznikol,aždojehozaplatenia,ktorájevýnosomsprávcu.

Nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý.

Súd ďalej z listinných dôkazov zistil, že žalovaným I) a II) za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009
boli vyúčtované náklady spojené s užívaním bytu tak, že bol vyúčtovaný za rok 2009 preplatok týchto
nákladov v sume 217,28 Eur. O kompenzácii výsledku vyúčtovania so zostatkom účtu nájomného bol

však vyčíslený nedoplatok v sume 1.410,90 Eur. Podľa zálohového predpisu pre rok 2009 žalovaní I) a
II) boli povinní zálohovo platiť na službách poskytovaných s užívaním bytu v mesiaci január sumu 145,72
Eur, v mesiaci február sumu 145,72 Eur, v mesiaci marec sumu 164,39 Eur, v mesiaci apríl sumu 164,39
Eur, v mesiaci máj sumu 164,39 Eur, v mesiaci jún sumu 164,39 Eur, v mesiaci júl sumu 164,39 Eur, vmesiaci august sumu 119,03 Eur, v mesiaci september sumu 119,03 Eur, v mesiaci október sumu 119,03
Eur, v mesiaci november sumu 119,03 Eur a v mesiaci december sumu 119,03 Eur. K Zmluve o výkone
správy č. 033 bol dňa 14. 01. 2009 uzavretý Dodatok č. 1, podľa ktorého článok 3 bod 3. zmluvy bol

zmenený tak, že finančné prostriedky získané z úhrad za služby a plnenia poskytované s užívaním bytov
od vlastníkov a prostriedky FPÚaO správca vedie oddelene od účtov správcu v banke na účte vlastníkov
č. 1044649324/1111, a vedie samostatné analytické účty FPÚaO a služieb a plnení poskytovaných s
užívaním bytu samostatne za každý dom. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok
vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s

činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech
alebo v prospech tretích osôb. Majetok vlastníkov nemôže byť súčasťou konkurznej podstaty správcu,
ani predmetom výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov (Občiansky súdny poriadok, Exekučný
poriadok), ktorý smeruje proti majetku správcu. Článok 4 bod 2 a), b) zmluvy sa zmenil tak, že na
zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv domu sú vlastníci bytov povinní platiť: mesačné preddavky
do FPÚaO a na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu mesačne vopred na účet domu v

banke, najneskôr do posledného kalendárneho dňa bežného mesiaca, správcovi poplatok za výkon
správy vo výške stanovenej orgánom správcu mesačne vopred najneskôr do posledného dňa bežného
mesiaca. Poplatok za výkon správy pre vlastníkov - nečlenov správcu (družstva) je vo výške o 50
% viac, ako je poplatok za výkon správy stanovený pre členov správcu. Poplatok za výkon správy
bude trvalým príkazom z účtu domu v banke uhrádzaný na účet správcu mesačne. Dňa 01. 05. 2010

nadobudol účinnosť Dodatok č. 1 Zásad stavebného bytového družstva Zvolen pre zabezpečenie úveru
z finančnej inštitúcie pre vlastníkov bytov bytových domov v správe Stavebného bytového družstva
Zvolen. Týmto dodatkom nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome súhlasila
s Dodatkom k Zmluve o výkone správy predloženým správcom, ktorým vlastník bytu splnomocňuje
družstvo na zaobstaranie úveru z finančnej inštitúcie na financovanie investície. V prípade neplatenia

úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu niektorým z vlastníkov bytov nadpolovičná väčšina všetkých
vlastníkov bytov v bytovom dome súhlasila, aby prostriedky FPÚaO boli použité na tieto úhrady až do
úplného zaplatenia dlhu dlžníkom, tiež súhlasila, aby družstvo financovalo z FPÚaO náklady spojené so
zaobstaraním a čerpaním úveru, resp. iné preukázateľné náklady, ktoré s úverom súvisia. Dňa 28. 05.
2010 žalovaný I) zaplatil žalobcovi sumu 600,- Eur z titulu vyúčtovania nákladov spojených s užívaním

bytu za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009 (variabilný symbol 4033120201) na účet domu:
1044649324/1111. Podkladom pre vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.
01. 2009 do 31. 12. 2009 pre žalovaných I) a II) bolo rozpočítanie tepla za rok 2009 spoločnosťou
TECHEM, spol. s r.o., Hattalova 12, 831 03 Bratislava. Žalovaný I) v liste zo dňa 19. 02. 2010 žalobcovi
zaslal stanovisko k predpisom nájomného pre rok 2009 a k upomienke pre neplatenie, v ktorom okrem

iného uviedol, že vzhľadom na skutočnosti, že došlo zo strany pracovníkov správcu v roku 2009 a to
od 01. 01. 2009 do 31. 07. 2009 k požadovaniu neúmerne vysokých preddavkov na plnenia a služby
pre rok 2009, ktoré boli znížené až od augusta 2009 možno konštatovať, že neodborným určením
výšky predpisov došlo k vzniku škody pre majiteľov, ktorí takéto preddavky uhrádzali. O tejto skutočnosti
rokovalaajschôdzavlastníkovkonanádňa08.10.2010,kdeboliotejtoskutočnostivlastníciinformovaní

a odsúhlasili uznesenie, ktorým požadovali od správcu nápravu, ktorú správca odmietol vykonať. Podľa
zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 08. 10. 2009, vlastníci bytov a nebytových priestorov
hlasovali a schválili, že neoprávnene vysoké zálohové predpisy predpísané vlastníkom od 01. 01.
2009do 31. 07. 2009 správcom žiadajú vlastníci prepočítať od 01. 01. 2009 do 31. 07. 2009 tak, ako to
mal správca urobiť (viď tabuľka vyššie) so znížením predpokladanej spotreby domu na vykurovanie o 25

% a rozpočítať pre byty podľa ich spotreby. Zaplatené čiastky ponechať na účte nájomného vlastníkov
a informovať ich písomne akú čiastku majú predpísanú a akú zaplatenú. Neplatičom samozrejme
prepočítať aj výšku zmluvnej pokuty z nových predpisov. Úpravu vykonať najneskôr do prvého mesiaca
od konania schôdze.

Žalovaní I) a II) do súdneho konania doložili tiež Energetický certifikát budovy - textovú časť, a uznesenie
č. 03/2010 zo dňa 25. 03. 2010 predstavenstva žalobcu, v ktorom okrem iného toto vzalo na vedomie
informáciu vedenia družstva o podnete Ministerstva spravodlivosti SR pre sudcov o nepriznávaní
zmluvnej pokuty z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca zmluvnú pokutu vyčíslil na sumu 735,06 Eur za obdobie omeškania od 01. 10. 2008 do 31.
12. 2010 po jednotlivých mesiacoch s vyčíslením počtu dní omeškania, s vyčíslením sumy, z ktorej bol
uplatnený nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom

(penále).

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah

vzniknutej škody.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích inštitútov záväzku, ktorý má sankčný charakter, pretože
účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej
povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v dohodnutej výške. Zmluvná pokuta má tiež funkciu preventívnu.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob

jej určenia. To znamená, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť dvoma spôsobmi a to buď pevnou
sumou, alebo formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. V Občianskom zákonníku nie
je obsiahnutá úprava výšky zmluvnej pokuty. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty potom musí spĺňať
kritérium primeranosť, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.
Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením, ktoré dáva súdu možnosť

posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak tak nie je,
požadovanú ochranu odoprieť. Podľa ustálenej súdnej praxe sa právny úkon prieči dobrým mravom,
pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a právnych noriem.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovaným I) a II)

je dôvodná, keď potom uložil povinnosť žalovaným I) a II) zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne z
titulu zmluvnej pokuty sumu 735,06 Eur.

Súd v zmysle vyššie uvedených zásad skúmal, aký charakter má Zmluva o výkone správy č. 033 zo dňa
30.01.2008,ktorábolauzatvorenámedzižalobcomavlastníkmibytovanebytovýchpriestorovbytového

domu Kozačeka 2115, Zvolen, teda i žalovanými I) a II) podľa Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, keď dospel k záveru, že táto zmluva spĺňa všetky
atribúty spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V tomto právnom
posúdení sa súd stotožnil s tvrdením žalovaných I) a II), ktorí v súdnom konaní poukazovali na to, že
predmetná zmluva o výkone správy má charakter spotrebiteľskej zmluvy.

Následne súd skúmal, či dohodnutá zmluvná podmienka o zmluvnej pokute, dojednaná v článku 4 bod
3. predmetnej zmluvy o výkone správy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď dojednanie
neprijateľnej zmluvnej podmienky by znamenalo jej absolútnu neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskehozákonníka, v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dohodnutá zmluvná pokuta
nesmie odporovať dobrým mravom, inak by zakladala neplatnosť právneho úkonu a to absolútnu
neplatnosť právneho úkonu v časti jej dojednania.

Podľa názoru súdu dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute, obsiahnuté v článku 4 bod 3. zmluvy o
výkone správy nemá charakter neprijateľnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve v zmysle
jej všeobecnej definície obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k otázke neprijateľnej zmluvnej podmienky, obsiahnutej v tomto článku súd poukazuje
predovšetkým na charakter a obsah zmluvy o výkone správy, z ktorej vyplýva, že nejde o vopred
pripravenú štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, pretože s poukazom na znenie zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v platnom znení, vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy, ktorej obsah schvaľujú nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých vlastníkov. Z uvedeného je zrejmé, že uzavretie zmluvy o výkone správy

je výsledkom individuálneho procesu prebiehajúceho podľa zákonných zásad na uzavretie zmluvy.
Je teda celkom evidentné, že vlastníci bytov a nebytových priestorov majú reálnu možnosť ovplyvniť
dojednané zmluvné podmienky. Sám žalovaný I) pri svojom výsluchu potvrdil, že zmluvu správca zaslal
vlastníkom bytov so žiadosťou o jej schválenie na schôdzi vlastníkov. Neobstojí tiež tvrdenie žalovaného
I), že proces schvaľovania zmluvy prebiehal v tomto prípade tak, že vlastníci bytov ju odsúhlasili bez

toho, žeby si zmluvu prečítali. Nepochybne vlastníci bytov mali možnosť oboznámiť sa s návrhom
zmluvy vopred, pretože správca ju vopred zaslal na oboznámenie so žiadosťou o schválenie. Sám
žalovaný I) bol v tomto čase zástupcom vlastníkov bytov a teda mal povinnosť vlastníkom bytov na
schôdzi vysvetliť zmluvu, resp. jej návrh v celom texte, a to so znalosťou veci tak, ako ju prezentoval v
predmetnom súdnom konaní. Vlastníkov bytov, resp. na vlastníkoch bytov nikto nevynucoval uzavretie

zmluvy o výkone správy so správcom, o čom svedčí i fakt, že od roku 2011 bytový dom je spravovaný
Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda nie žalobcom ako správcom. Podľa ods.
9 § 53 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
predmetuplnenia,naktorébolazmluvauzatvorenáanavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvy
v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy.

Občianskyzákonníkpritomzarelevantnézhľadiskaúpravyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľských
zmluvách považuje nie to, či sa spotrebiteľ s podmienkami skutočne oboznámil, ale či takúto možnosť
pred podpisom zmluvy mal (§ 54 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka). Z vykonaného dokazovania
pritom nie je možné vyvodiť záver v prospech žalovaných I) a II) v tom smere, že vlastníci bytov

nemali pred podpísaním zmluvy reálnu možnosť sa dostatočne oboznámiť s textom zmluvy. Naopak z
vykonaného dokazovania vyplýva, že takúto možnosť mali, pretože žalobca ako správca návrh zmluvy
zaslal vlastníkom bytov vopred na oboznámenie a na schválenie na členskej schôdzi vlastníkov bytov.

Ďalšia námietka žalovaných I) a II) v ohľade, že dojednanie zmluvnej pokuty je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve i preto, že zmluvná pokuta bola dojednaná
jednostranne, len pri porušení povinnosti vlastníkov bytov platiť včas a riadne preddavky do fondu
prevádzky, údržby a opráv, preddavky za plnenia poskytované s užívaním bytu a mesačný poplatok za
výkon správy, pričom porušenie povinností správcu pre neho vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy
nebolo zabezpečené žiadnou zmluvnou pokutou v prospech vlastníkov bytov, tu súd dospel k názoru, že

síce dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 1,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania pre prípad
omeškania žalovaných I) a II) s ich platením pre absenciu dojednania významom obdobnej zmluvnej
pokuty pre prípad porušenia základnej zmluvnej povinnosti žalobcu ako správcu, ktorá bola dojednaná
v zmluve o výkone správy je možné vnímať ako stav nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán, ale túto nerovnováhu súd nevyhodnocuje ako značnú. Pri hodnotení neprijateľnosti zmluvnej

podmienky v tomto ohľade je vždy potrebné prihliadnuť i na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá sa
súdu javí vzhľadom na význam zabezpečovaného záväzku za primeranú. Dohodnutá zmluvná pokuta
neodporuje dobrým mravom a teda nezakladá neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda ani čiastočnú
neplatnosť zmluvy o výkone správy v dojednanom článku o zmluvnej pokute podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka. V posudzovanom prípade dojednanie zmluvnej pokuty malo viesť vlastníkov

bytov, teda i žalovaných I) a II) aby dodržiavali platobnú disciplínu, finančné prostriedky vlastníkov
bytov bytového domu platené z titulu preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, za plnenia
poskytované s užívaním bytu slúžia na to, aby z týchto finančných prostriedkov boli pokryté zálohové
platby na služby, dodávku tepla, vody nielen pre byty jednotlivých vlastníkov, ale pre celý bytový dom,bolo potrebné prisvedčiť žalobcovi v tom, že keby týchto finančných prostriedkov na účte bytového
domu nebolo dostatok, teda, žeby bolo v bytovom dome viacej neplatičov, možnože aj podstatná časť,
potom by správca nemohol zabezpečiť riadnu dodávku služieb pre bytový dom, pretože by nemal

dostatok finančných prostriedkov na účte bytového domu, z ktorých sa uhrádzajú preddavkovo tieto
služby, resp. ich dodávka jednotlivých dodávateľom týchto služieb tepla, vody, energií. Tým by riadne
platiaci vlastníci bytov bytového domu boli neúnosne poškodení na prospech tých vlastníkov bytov, ktorí
zálohové platby neuhrádzajú riadne. V tomto bolo treba pojať i zmysel dojednania inštitútu zmluvnej
pokuty, v posudzovanom prípade zmluvy o výkone správy.

Žalovaní I) a II) tým, že riadne a včas neuhrádzali preddavkovo dohodnuté platby, závažným spôsobom
porušili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, a teda žalobca ako správca dôvodne
požadoval a uplatnil v predmetnom súdnom konaní za porušenie dojednanej zmluvnej povinnosti
žalovaných I) a II) zabezpečenej dojednanou zmluvnou pokutou zmluvnú pokutu.

Pri hodnotení neprijateľnosti posudzovanej zmluvnej podmienky súd prihliadol v danom prípade i na
výšku dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá sa súdu javí vzhľadom na význam zabezpečovaného záväzku
za primeranú. Pokuta vyjadrená sadzbou 1,5 promile denne z dlžnej sumy (0,15 % denne z dlžnej sumy),
z ktorej je dlžník v omeškaní sa súdu javí ako primeraná zhľadiska naplnenia i funkcie paušalizovanej
náhrady škody, a zároveň i sankcie za porušenie základnej zmluvnej povinnosti vlastníkov bytov platiť

dohodnuté preddavky riadne a včas. Uplatnenie si práva na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty potom
nie je možné považovať ani za jeho výkon v rozpore s dobrými mravmi.

Pokiaľ žalovaní I) a II) ďalej namietali neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky i v tom, že zmluvná
pokuta je výnosom správcu, ktorému žiadna škoda tým, že neplatili riadne a včas dojednané preddavky

nevznikla, ak vznikla týmto nejaká škoda, tak vlastníkom bytov, ktorí riadne a včas platili preddavky, z
dojednania o zmluvnej pokute medzi účastníkmi konania jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta sa
stáva výnosom správcu, žalovaní I) a II) neplatili riadne a včas okrem preddavkov do fondu prevádzky,
údržby a opráv a za plnenia poskytované s užívaním bytu ani mesačný poplatok za výkon správy.
Nepochybne z výkonu správy pre správcu vyplýva celý rad povinností, ktoré zabezpečuje v zmysle

zmluvy o výkone správy, s čím sú spojené náklady správcu, preto je pochopiteľné, že bolo dojednané
stranamizmluvy,žezmluvnápokutasastávavýnosomsprávcu.Napriektomu,žežalovaníI)aII)neplatili
riadne a včas okrem iného i zálohové platby za plnenia poskytované s užívaním bytu, žalobca ako
správca im tieto plnenia, resp. ich dodanie zabezpečil riadne, žalovaným I) a II) boli riadne poskytované
plnenia s užívaním bytu, mali dodávané teplo, vodu, ostatné služby, napriek závažnému porušeniu svojej

povinnosti platiť včas a riadne preddavky na služby, keď potom je pochopiteľné, že zmluvná pokuta sa
stávavýnosomsprávcu,pretožesprávcavzmyslezmluvyovýkonesprávyspravujefinančnéprostriedky
vlastníkov bytov bytového domu. V tejto súvislosti má povinnosť zabezpečovať i včasné a riadne platenie
dojednaných preddavkov, záloh, a v záujme ostatných vlastníkov bytov riadne platiacich zabezpečoval
riadnu dodávku služieb spojených s užívaním bytu pre všetkých vlastníkov bytov bytového domu, či

platiacich, či neplatiacich, za čo mu nepochybne patrí tak mesačný poplatok za výkon správy, ako aj
zmluvná pokuta dojednaná na zabezpečenie platobnej disciplíny všetkých vlastníkov bytov bytového
domu. Uzavretím zmluvy o výkone správy žalovaní I) a II) mali vedomosť o tom, že dojednaná zmluvná
pokuta sa stáva výnosom správcu, mali o tom vedomosť aj ostatní vlastníci bytového domu, rozhodla
o tom nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov bytového domu schválením zmluvy o výkone správy, teda

i dojednanie, že zmluvná pokuta sa stáva výnosom správcu, preto i z tohto zistenia pre súd vyplýva,
že zmluvná pokuta je výnosom správcu a žalobca má preto nárok na jej zaplatenie. Navyše žalobca
poukázal na to, že keby zmluvná pokuta nebola výnosom správcu, nepochybne by trval na dojednaní
vyšších poplatkov za výkon správy všetkých bytových domov v jeho správe.

Čo sa týka obrany žalovaných I) a II), že zmluva o výkone správy bola uzatvorená na dobu určitú, čo je
v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého sa táto uzatvára písomne na neurčitý čas, a teda
že aj v tomto dojednaní je zmluva o výkone správy neplatná pre rozporné dojednanie v tejto časti so
zákonom, tu súd uzatvára, že dojednania tejto náležitosti zmluvy o výkone správy a jej platné či neplatné

posúdenie nemá vplyv na zmluvné dojednanie účastníkov v zmluve o výkone správy ohľadne zmluvnej
pokuty, preto touto obranou žalovaných I) a II) sa súd nezaoberal.Pokiaľ žalovaní I) a II) ešte v súdnom konaní poukazovali na to, že žalobca od nich požaduje zaplatenie
zmluvnej pokuty z nesprávne určených preddavkov za plnenia poskytované s užívaním bytu, tu súd
poukazuje na to, že spôsob výpočtu týchto preddavkov bol dojednaný v článku 4 zmluvy o výkone

správy, pričom pri výpočte sa malo vychádzať zo skutočných nákladov za predchádzajúce obdobie a
predpokladaných nákladov na nasledujúci rok, pričom súd zdôrazňuje, že do zálohových platieb nepatria
len zálohové platby na službu, ktorou je dodávka tepla. Keby žalovaní I) a II) aj preukázali v súdnom
konaní, čo nepreukázali, že preddavok na tejto službe nebol vypočítaný správne, tu súd poukazuje, že
ide len o zálohové platby, ktorých spôsob vyúčtovania bol tiež dojednaný zmluvou o výkone správy, ak by

išlo o preddavky prevyšujúce cenu dodaných služieb, odrazilo by sa to vo vyúčtovaní, čo však v zmysle
zmluvy o výkone správy nezbavovalo žalovaných I) a II) povinnosti platiť preddavky na služby, resp. na
plnenia spojené s užívaním bytu určené správcom včas a riadne. V tomto smere treba ďalej poukázať i
na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní I) a II) neplatili riadne a včas preddavky ako
celok, boli v omeškaní s platením preddavkov podľa vyčíslenia v plnej výške, teda neuhrádzali ani ich
časť, čo je potom v rozpore s ich zmluvnou povinnosťou, na ktorú sa zaviazali v zmluve o výkone správy

a preto žalobca voči nim dôvodne podal žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty za toto omeškanie, resp.
za porušenie tejto základnej povinnosti vlastníka bytu. Pokiaľ sa vlastníci bytov bytového domu vrátane
žalovaných I) a II) domnievali, že žalobca ako správca preddavky v uvedenom období určil nesprávne,
mohli svoje tvrdené právo, resp. mohli o ochranu svojho tvrdeného práva požiadať súd, čo neurobili,
napokon žalovaní I) a II) svoj dlh na preddavkoch ku dňu 31. 12. 2010 vyrovnali.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalobca bol v konaní plne úspešný, žalovaní
I) a II) boli plne neúspešní, keď i v časti späťvzatia žaloby súd vyhodnocuje úspech žalobcu, pretože
vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny späť pre správanie sa žalovaných I) a II), ktorí dlh na istine ku

dňu 31. 12. 2010 vyrovnali. Preto žalovaným I) a II) ako neúspešným účastníkom konania v plnej výške
vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania účelne vynaložené a preukázané. Tieto predstavujú
sumu 316,69 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v sume 86,- Eur a z trov
právneho zastúpenia v sume 230,69 Eur. Trovy právneho zastúpenia vo výške 230,69 Eur pozostávajú
z odmeny advokáta za 3 úkony právnej služby, z toho za 2 úkony po 61,41 Eur + 19 % DPH 23,34 Eur,

2-krát režijný paušál po 6,95 Eur, spolu 160,06 Eur počítané z hodnoty predmetu sporu 1.013,73 Eur, z
toho 1 úkon po 51,45 Eur, 1-krát paušál po 7,41 Eur + 20 % DPH 11,77 Eur, čo spolu činí 70,63 Eur, pri
vychádzanípritomtoúkonezhodnotysporu735,06Eur.Úkonmiprávnejpomociboliprípravaaprevzatie
zastúpenia, žaloba a 1-krát účasť na meritórnom pojednávaní, žiadne iné trovy právneho zastúpenia,
napriek tomu, že vznikli uplatnené neboli, preto súd priznal trovy právneho zastúpenia len v takej výške,

v akej boli uplatnené v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. Celkové trovy konania v sume 316,69 Eur potom
žalovaní I) a II) sú povinní žalobcovi nahradiť spoločne a nerozdielne na účet zastupujúceho advokáta
podľa § 149 ods. 1 O.s.p. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)