Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 30, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoE/120/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609200159
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7609200159.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, AK so sídlom na Pribinovej č. 25
v Bratislave, proti povinnému J. Q., nar.XX.XX.XXXX, bytom W., pre vymoženie istiny 0,76eur s prísl.,
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom na Záhradníckej č. 62
v Bratislave, pod č. EX 11239/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Spišskej

Novej Vsi, č. k. 8Er/7/2009-21 zo dňa 10.februára 2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu nad 8,5% ročný úrok z omeškania zo

sumy 39,22 eur od 20.06.2008 do 23.07.2008, zo sumy 13,53 Eur od 24.7.2008 do 13.08.2008.

Uznesenie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora bolo dňa
13.01.2009 vydané poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na
základe exekučného titulu, a to vykonateľného Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti

Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, pod sp.zn. SR 06766/08 zo dňa 12.08.2008 o vymoženie istiny
0,76 eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver na
základe zmluvy o úvere, a keďže povinný poskytnuté peňažné prostriedky nesplácal pristúpil oprávnený
k vymáhaniu dlhu. Zo zmluvy o úvere č.6750021 zo dňa 5.10.2007 súd zistil, že oprávnený poskytol
povinnému 3000,-Sk, a túto sumu sa zaviazal dlžník splatiť aj s navýšeným poplatkom 1720,-Sk v 4
mesačných splátkach po 1180,-Sk.

S poukazom na ust. § 57 ods. 2 a 3 zákona č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v platnom znení ako aj § 52 a § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a po preskúmaní exekučného
titulu, ako aj zmluvy o úvere súd prvého stupňa dospel k záveru, že úverová zmluva sa spravuje

ustanoveniami Občianskeho zákonníka a preto je potrebné v tejto súvislosti posudzovať aj úroky z
omeškania. Z uvedeného dôvodu preto súd prvého stupňa účastníkmi dohodnutý úrok z omeškania v
zmluve o úvere vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy považoval za úrok v rozpore s ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ale aj s dobrými mravmi. Dohodnutý úrok z omeškania podľa predmetnej
zmluvy o úvere predstavuje úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne, ktorý úrok značne prevyšuje
úrok určený podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Úrok z omeškania bol ku dňu omeškania

dlžníka vo výške 9%, preto súd exekúciu nad prípustný úrok z omeškania zastavil.Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol,

že sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu v tom, že predmetná zmluva o úvere je
zmluvou spotrebiteľskou, pretože platná právna úprava v čase uzatvorenia zmluvy vylučovala možnosť
podradenia predmetnej zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v
Občianskom zákonníku. Uviedol, že zmluva o úvere uzatvorená v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka mala v danom čase povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu. Inštitút

zmluvy o úvere upravený v ust. Obch. zák. nie je zmluvou, ktorú by medzi sebou mohli uzatvárať iba
podnikateľské subjekty, ale môžu sa ňou spravovať aj nepodnikateľské subjekty - spotrebitelia, pričom
voľba takéhoto zmluvného typu nespôsobuje nerovnováhu zmluvných strán a nevylučuje ani ochranu
spotrebiteľa. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania oprávnený
uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j.
okrem iného aj s výškou úroku z omeškania do zaplatenia, pričom tento úrok má sankčný charakter a

dlžníkovi sa účtuje iba v prípade, že tento poruší zmluvné podmienky. Povinný svoju povinnosť nesplnil,
čo bolo preukázané v rámci vykonaného dokazovania. Podľa názoru odvolateľa výška úrokov 0,25 %
denne ne je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Poukázal na
ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré má dispozitívnu povahu. Výška úrokov z omeškania
sa spravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán, len ak výška úrokov nie je zmluvne dohodnutá,

nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom, t.j. pre určenie úrokov z omeškania v obchodných
záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť. Je toho názoru, že zo zákona ani z iných právnych
predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby,
ktoré môžu zmluvné strany dohodnúť. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, ktoré konštatovali, že výška úrokov 0,25 % denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku a ani v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru oprávneného sa nemôže
na dobré mravy odvolávať ten, ktorý ich ako prvý svojim konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii
moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za
neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené, či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda
viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody

veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej
povinnosti dlžníka.

Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,
3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože odvolanie smeruje proti
uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. Na doplnenie odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza
nasledovné:

Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu môže súd zastaviť vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitného predpisu na návrh účastníka, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského

rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok
zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd má povinnosť i bez návrhu exekučné
konanie zastaviť, ak dospeje k záveru, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
V danom prípade súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav ohľadom dohodnutej neprimeranej
výšky úroku z omeškania dohodnutej účastníkmi v úverovej zmluve a tento následne aj správne právne
posúdil, ak exekúciu v časti úrokov nad výšku 8,5 % ročne zastavil.

Kodvolaniuoprávnenéhojepotrebnéuviesť,žejehoprávneposúdenienemožnopovažovaťzasprávne,
ak má za to, že na vzťah s povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 05.10.2007 bolo
potrebnéaplikovaťust.§369ods.1Obchodnéhozákonníka,upravujúceúrokzomeškaniavobchodnom
- právnych vzťahoch.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci z hľadiska podstatných náležitostí
uzatvorili úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ust. § 261 ods. 1 písm. d/
Obchodného zákonníka a spravuje sa ust. § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň je však treba
povedať, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

ako aj osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová
zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa - spotrebiteľa, je potrebné na tento právny vzťah
aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

Citované ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenie Občianskeho
zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, ako príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje
korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy,

ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník
možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z
občianskeho zákonníka.

Pokiaľ potom zmluvné strany dojednali v zmluve úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s úpravou
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisu
Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej
zmluvy. Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej

požadované plnenie.

Vychádzajúc z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa na základe ust. § 54 ods. 1, ktoré sa vzťahuje aj
na zmluvy, majúce charakter absolútnych obchodov, správne postupoval súd prvého stupňa, ak na
spotrebiteľskú zmluvu aplikoval ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava bola pre

povinného ako spotrebiteľa výhodnejšia. Preto ak súd prvého stupňa zastavil exekúciu v časti úrokov z
omeškania nad výšku 8,5 %, postupoval tak v súlade s ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., lebo
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzoval povinného na plnenie právom nedovolené.Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a
povinnému v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.