Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 14, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 10C/67/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507228472
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Purgat Martinusová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1507228472.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred sudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci navrhovateľa: M.

U., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., T. XX/XX, zast. advokátom JUDr. Namirom Alyasry, PhD, AK Bratislava,
ul. 29. augusta 5, proti odporcom: 1/ E. I., nar. X.. X. XXXX, bytom T., D. XX, 2/ O.. A. C., nar. XX. X.
XXXX, bytom T., Q. XX/C, 3/ E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., ul. H. XX, zastúpení advokátom JUDr.
Vojtechom Kubalom, AK Bratislava, Kolárska 4, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že pozemok parcelné č. XXXX o výmere 402 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre
Okres Bratislava V, obec Bratislava, Mestská časť - S., Katastrálne územie S., patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov E. I., rod. Q., nar. XX. X.. XXXX, zomrelej XX. X. XXXX a M. U., nar. XX.XX.
XXXX, ktoré zaniklo XX. X. XXXX.
.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 25. 9. 2007 sa domáhal navrhovateľ, aby súd určil, že do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov E. I., nar. XX. X. XXXX. zomrelej XX. X.. XXXX a M. U. (navrhovateľa) patria

nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území S., zapísané na LV č. XXX ako parcela č. XXXX o
výmere 402 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavba postavená na parcele č. XXXX - rodinný dom, súp.
č. XX, na ul. T., T. - S.. Návrh odôvodnil tým, že tieto nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľnosti evidované
len na zomrelú manželku navrhovateľa, hoci počas ich
manželstva slúžili obom a dom bol zakúpený za peniaze navrhovateľa, avšak kúpna zmluva, ktorú
uzavrela iba zomrelá manželka, bola uzavretá počas trvania ich manželstva. Naliehavý právny záujem
videl v právnej neistote ohľadom vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam.

Odporcoviav1,až3,radežiadalinávrhakonedôvodnýzamietnuť.Poukázalinato,žezomrelámanželka
navrhovateľa kúpnou zmluvou zo dňa 11. 4. 1990 nadobudla do svojho výlučného vlastníctva len rodinný
dom a pozemok nadobudla len do osobného užívania. Uviedli, že kúpnu cenu zaplatila ich právna
predchodkyňa výlučne zo svojich finančných prostriedkov. Naviac z procesnej opatrnosti uviedli, že ich
právna predchodkyňa nadobudla vlastníctvo vydržaním, nakoľko na základe kúpnej zmluvy a listiny o
zriadení osobného užívania pozemku, obe nehnuteľnosti mala v oprávnenej, dobromyseľnej držbe po

dobu 17 rokov a nik ani navrhovateľ počas týchto rokov stav oprávnenej držby nespochybnil.

Súd po vykonanom dokazovaní a to výsluchom účastníkov, oboznámením sa z výpisom LV č. XXX,
XXX, kúpnou zmluvou a dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 11.4.1990,úmrtným listom E. I., s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 D 330/2007, s obsahom
spisu bývalého štátneho notárstva Bratislava 5, č. RI 36/90, RII 36/90, výsluchom svedkov: U. Q. a U.
T. a s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, rozhodol rozsudkom zo dňa 26. 5. 2008 tak,

že návrh navrhovateľa zamietol s tým, že poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého
zistil, že nebohá manželka navrhovateľa nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti - rodinnému domu
nachádzajúceho sa v Bratislave, S. na T. ul. č. XX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 4. 1990 za svoje
finančné prostriedky. Prvostupňový súd v tomto rozhodnutí tiež uviedol, že menovaná túto nehnuteľnosť
až do svojej smrti užívala v dobrej viere, že je jeho výlučnou vlastníčkou a navrhovateľ v konaní

nepreukázal, že by túto nehnuteľnosť kúpila aj za peniaze patriace do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, prípadne iba za peniaze jeho. Pokiaľ ide o pozemok parc. č. XXXX o výmere 405 m2, súd
uviedol, že tento právna predchodkyňa odporcov nadobudla do výlučného osobného užívania podľa §
872 ods. 1 Obč. zákonníka, ktoré sa od 1. 1. 1992 zmenilo na jej vlastníctvo.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý poukázal na to, že I.

stupňový súd sa nezaoberal otázkou pravosti zápisnice zo dňa 3.9.1990 spísanej na Štátnom notárstve
Bratislava 5, pričom poukazoval na nepravosť podpisu navrhovateľa na tomto dokumente a hoci
žiadal pravosť podpisu overiť znaleckým dokazovaním, súd takýto dôkaz nevykonal. Navrhovateľ
tiež poukázal na to, že právna predchodkyňa odporcov sa nemohla stať dobromyseľným držiteľom
rodinnéhodomuvzmysle§130Obč.zákonníkaspoukazomnasfalšovaniepredmetnejzápisnicevčasti

podpisu považujúceho za podpis navrhovateľa. Navrhovateľ tiež poukázal na absenciu presvedčivosti
odôvodnenia rozsudku.

Krajský súd uznesením č. k. 6Co 238/08 zo dňa 11.8.2009 I. stupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí odvolací súd poukázal na to, že vo veci určenia vlastníctva k

pozemku nachádzajúcemu sa na parc. č. XXXX v kat. území T. - S. je bez právneho významu, aké
finančné prostriedky použila nebohá manželka navrhovateľa na zaplatenie úhrady za zriadenie práva
osobného užívania pozemku, pretože sporný pozemok jej pridelil Obvodný národný výbor Bratislava 5,
rozhodnutím zo dňa 2. 4. 1990, a dohodu o zriadení práva osobného užívania tohto pozemku s ňou
uzavrel Bytový

podnik Bratislava 5, š. p. v kúpnej zmluve a dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku z
11. 4. 1990. Odvolací súd poukázal na to, že spoločné užívanie sporného pozemku navrhovateľom
a jeho manželkou sa dňom účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. od 1. 1. 1992 transformovalo na ich
bezpodielového spoluvlastníctvo.

Vo veci rodinného domu, ktorého sa predmetný návrh týkal, odvolací súd skonštatoval, že neboli
vykonané dôkazy potrebného rozsahu, s tým, že v prípade ak by sa v konaní preukázalo, že predmetný
dom bol kúpený za finančné prostriedky navrhovateľa, ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva,
nepatril by do BSM a teda nebolo by možné návrhu vyhovieť. Zároveň odvolací súd konštatuje, že
súd neodstránil rozpory týkajúce sa námietky navrhovateľa vo veci pravosti jeho podpisu na zápisnici

spísanej na bývalom Štátnom notárstve Bratislava 5, zo dňa 3. 9. 1990 a týkajúce sa tvrdenia
navrhovateľa vo veci popretia vrátenia peňazí jeho manželkou.

Súd v ďalšom konaní, po doplnenom dokazovaní a to výsluchom účastníkov, doplnením znaleckého
dokazovania vo veci overenia pravosti podpisov navrhovateľa na dokumentoch- úradnom zázname

spísanomnaŠtátnomnotárstve7.5.1990azápisnicispísanejnatomtoúradedňa3.9.1990,opätovným
oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako je vyššie uvedené zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel dňa XX. X. XXXX manželstvo s E., ktorá dňa XX. X.. XXXX zomrela. U oboch išlo o
manželstvodruhé,obajaspolubývalivrodinnomdomevT.-S.,naT.XX,kdesanavrhovateľprisťahoval.

Z dedičského spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1D 330/07 súd zistil, že dedičmi po zomrelej
E. I. sú navrhovateľ (manžel), syn E. I. - odporca 1, po nebohej dcére E. Z. jej deti a A. C. - odporca 2, E.
Z. - odporca 3. Dedičské konanie bolo uznesením súdu č. 1D 330/07-46, Dnot 44/07 zo dňa 5. 11. 2007
prerušené podľa § 109 ods. 2 písm, c, O. s. p. do právoplatného skončenia tejto veci 10C 67/2007.

Zo spisu bývalého Štátneho notárstva Bratislava 5, RI 36/90, RII 36/90 súd zistil, že E. I. dňa 11. 4.
1990 uzavrela kúpnu zmluvu s Bytovým podnikom Bratislava 5, š. p., na základe ktorej Bytový podnik
Bratislava 5, š. p. odpredal nehnuteľnosť - rodinný dom bez pozemku, postavený na pozemku parc. č.
XXXX o výmere 402 m2, v katastr. území obce S., súp. č. XX na T. ulici E. I. do osobného vlastníctva,v zmysle vyhl. č. 119/1988 Zb. o správe národného majetku a po predchádzajúcom vyjadrení a súhlasu
Národného výboru. V čl. 4 tejto zmluvy je uvedené, že kúpna cena bola vyplatená kupujúcou 11. 4. 1990.

V časti II. tejto zmluvy predávajúci zriadil kupujúcej právo osobného užívania pozemku v katastri obce
S., parc. č. XXXX o výmere 402 m2 za úhradu.

Tak zmluva o kúpe rodinného domu i. dohoda o osobnom užívaní pozemku podliehali v tom čase
registrácii na Štátnom notárstve. Registračné konanie sa viedlo na Štátnom notárstve Bratislava 5. Z

listinných dôkazov v registračnom spise súd zistil, že E. I. 15. 12. 1989 požiadala Miestny národný výbor
T. - S. o udelenie súhlasu na zakúpenie rodinného domu do jej osobného vlastníctva.

Dňa 7. 5. 1990 navrhovateľ do úradného záznamu spísanom na Štátnom notárstve Bratislava 5 uviedol,
že kúpna cena za rodinný dom aj cena za osobné užívanie pozemku bude hradená z finančných
prostriedkov jeho i jeho t. č. zomrelej manželky, teda budú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Na základe tohto vyjadrenia, spísaného úradným záznamom štátnou notárkou, ich táto poučila o
možnosti vziať návrh na registráciu zmluvy späť. Z ďalšieho úradného záznamu v registračnom spise zo
dňa16.8.1990vyplýva,žesadostavilabezpredvolaniaE.I.auviedla,žepeniazenakúpudomupoužila
z vlastných finančných prostriedkov. V zápisnici z konania o registrácii kúpnej zmluvy zo dňa 3. 9. 1990,
na ktorom sa zúčastnil i navrhovateľ, právna predchodkyňa odporcov vysvetlila zaplatenie kúpnej ceny

a uviedla, že peniaze v sume 101 500,-Sk vybrané zo spoločnej vkladnej knižky použila na zaplatenie
kúpnej ceny ale túto sumu na ňu späť vložila 29. 8. 1990. Uviedla tiež, že aby mohla vrátiť túto sumu
na spoločnú vkladnú knižku, vybrala z VK s názvom E. I. sumu 30 540,-Sk, dcéra jej vrátila 50 000,-
Sk a sumu 26 000,-Sk mala v hotovosti a týmto spôsobom preukazovala použitie vlastných finančných
prostriedkov na kúpu rodinného domu. Navrhovateľ bol na konaní osobne prítomný, k vyššie uvedenému

nenamietal, súhlasil s tým, aby nehnuteľnosť nadobudla jeho manželka do výlučného vlastníctva.

Navrhovateľ v tomto súdnom konaní spochybňoval registračné konanie, najmä podpis jeho osoby na
vyššie uvedenej zápisnici, tvrdil, že on nič nepodpisoval. Popieral, že právna predchodkyňa odporcov
mu peniaze vrátila, uviedol, že on od nej nič nežiadal, že žili spolu pokojne.

Svedkyňa U. Q., dcéra navrhovateľa z jeho prvého manželstva sa nevedela vyjadriť k tomu, či peniaze
na kúpu nehnuteľnosti navrhovateľ vybral z účtu, domnievala sa, že ich mali manželia doma. Rovnako
vyjadrila domienku, že peniaze na kúpu domu boli peniazmi jej otca - navrhovateľa, nakoľko po svojej
prvej manželke zdedil i finančné prostriedky. Potvrdila, že poštovú poukážku vypísal navrhovateľ a

spoločne s ňou, E. I., jej manželom a navrhovateľom šli na poštu. Po predložení Zápisnice zo dňa 3. 9.
1990 z registračného konania uviedla, že to nie je podpis navrhovateľa.

Svedkyňa U. T., sestra zomrelej manželky navrhovateľa vypovedala, že nebohá sestra sa jej pochválila
s tým, že rodinný dom kúpila do svojho vlastníctva. Vyjadrila sa v tom smere, že E. I. mala peniaze z

dedičstva po prvom manželovi a teda mala peniaze na kúpu rodinného domu.

Navrhovateľ v konaní predložil kópiu poštového ústrižku zo dňa 10. 4. 1990 na sumu 146 721,-Sk
vypísanú na meno E. I. s tým, že poštovú poukážku on vypísal a svoje finančné prostriedky dal na úhradu
kúpnej ceny.

Súd vzhľadom na námietky navrhovateľa vo veci pravosti jeho podpisu na úradnom zázname spísanom
na Štátnom notárstve Bratislava 5 dňa 7.5.1990 v konaní RI 36/90, RII 36/90 a zápisnici zo dňa 3. 9.
1990, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo
a vykonaním znaleckého úkonu poveril znalkyňu E.. E. W..

Znalec vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že pri analýze sporných písomností nezistil žiadne
znaky, ktoré by nasvedčovali tomu, že pri vzniku sporných
podpisov, teda podpisov navrhovateľa bola použitá niektorá metóda, technického alebo mechanického
falšovania podpisov. Znalec uviedol, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu

konkrétneho pisateľa a s najväčšou pravdepodobnosťou je ním M. U., teda navrhovateľ.

Navrhovateľ v priebehu ďalšieho dokazovania nepredložil žiadne nové listinné dôkazy, ktoré by
preukázali jeho tvrdenie, že peniaze, ktoré pôvodne požičal svojej manželke na zakúpenie rodinnéhodomu z vlastných finančných zdrojov, mu táto nevrátila. Navrhovateľ v konaní žiadal po takto doplnenom
dokazovaní,abysúdvyhoveljehonávrhuvčastitýkajúcejsapozemkuspornejparcelyč.XXXXovýmere
402 m2 s poukazom na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu.

Odporcovia po takto doplnenom dokazovaní žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť, pretože predmetný
znalecký posudok vyvrátil argumentáciu navrhovateľa týkajúcu sa pravosti podpisu navrhovateľa
na sporných dokumentoch. Odporkyňa v 2, rade opätovne zotrvávala na svojom vyjadrení, že jej
právna predchodkyňa navrhovateľovi vrátila finančné prostriedky, ktoré boli zo spoločných peňazí jej a

navrhovateľa na kúpu rodinného domu použité a v tomto smere poukázala na obsah zápisnice spísanej
dňa 3. 9. 1990 na Štátnom notárstve, ktorú podpísal i navrhovateľ, ktorý voči jej obsahu námietky nemal.

Podľa § 143 Obč. zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Súd vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 122 a nasl. O. s. p., všetky dôkazy, vrátane doplneného

znaleckého dokazovania vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný čo do určenia, že nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XX. na ul. v T., T. č.
XX, postavený na parc. č. XXXX o výmere 402 m2 patrí do masy BSM.

Právna predchodkyňa nadobudla vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti - rodinnému domu

nachádzajúcemusavT.-S.,naT.ul.č.XXnazákladekúpnejzmluvyzodňa11.4.1990,ktorápodliehala
registrácii podľa § 64 ods. 1 notárskeho
poriadku (zák. č. 95/1964 Z). Štátne notárstvo dňa 28.12.1990 vydalo rozhodnutie o registrácii
predmetnej zmluvy a dohody o osobnom užívaní pozemku.

Navrhovateľ v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukázal jeho tvrdenie, že nebol prítomný
na Štátnom notárstve v deň 3. 9. 1990 a že nepodpísal zápisnicu z registračného konania v tento
deň. Naopak bol v konaní vypočutý, výslovne sa vyjadril, že peniaze použité na kúpu rodinného domu,
pochádzajúce zo spoločnej vkladnej knižky, E. I. vrátila v plnej výške a udelil súhlas k tomu, aby
vlastníctvokpredmetnejnehnuteľnostinadobudlavýlučnejehozomrelámanželka.Natotopojednávanie

boli účastníci, vrátane obvodného prokurátora riadne predvolaní (viď č. l. 22 spisu RI, R II 36/90).
Znalecký posudok podaný v tomto konaní, vyvrátil námietky navrhovateľa ohľadne nepravosti jeho
podpisu na zápisnici spísanej pred Štátnym notárstvom Bratislava 5, dňa 3. 9. 1990 a teda jeho
argumentáciu, že jeho manželka mu peniaze nevrátila. Navrhovateľ totiž do zápisnice uviedol, že súhlasí
s tým, aby jeho manželka nadobudla rodinný dom do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko kúpnu cenu,

ktorá bola pôvodne vyplatená zo spoločnej vkladnej knižky vrátila v plnej výške a nežiada, aby dom bol
daný obom. Rovnako nemal ani námietky voči výpovedi svedkyne E. Z., ktorá v konaní pred štátnym
notárom uviedla, že vrátila svojej matke, teda nebohej manželke peniaze. Dôkazy, preukazujúce jeho
tvrdenie, že navrhovateľka na kúpu nehnuteľnosti použila jeho výlučné finančné prostriedky vo výške
146 720,-Sk neprodukoval a skutočnosť, že sám vypísal poštovú poukážku na zaplatenie tejto sumy,

takým dôkazom nie je. Z vyššie uvedeného je teda nesporné, že už dňa 3.9.1990 bola kúpna cena za
predmetný rodinný dom vyplatená z výlučne finančných prostriedkov nebohej manželky navrhovateľa
a to ešte pred registráciou kúpnej zmluvy k tejto nehnuteľnosti, ktorá bola potrebná pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti.. Na pojednávaní v registračnom konaní uviedol, že peniaze
boli použité zo spoločnej vkladnej knižky, čo uviedla aj jeho zomrelá manželka, teda išlo o peniaze

navrhovateľaajjehomanželky,čosamovyvraciajehotvrdenievtejtoveci,žeišlovýlučneojehofinančné
prostriedky. Pravosť jeho podpisu na Zápisnici zo dňa 3.9.1990 bola preukázaná znaleckým posudkom
zo dňa 31.7.2011, súd preto jeho návrh v tejto časti zamietol aj s poukazom na obsah tejto zápisnice,
z ktorej vyplýva, že právna predchodkyňa odporcov zaplatila kúpnu cenu za rodinný dom zo svojich
finančných prostriedkov a preto nespadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa § 145 ods. 1 Obč. zák. v platnom znení, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každýzmanželov.Vostatnýchveciachjepotrebnýsúhlasobochmanželov,inakjeprávnyúkonneplatný.Nemožnoobísťvtomtoprípadeiskutočnosť,žeuzomrelejmanželkynavrhovateľadošloknadobudnutiu
vlastníctva rodinného domu i vydržaním. Tak minulou právnou úpravou obyčajové právo platné na

Slovensku do 31. 12. 1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ust. § 145 Obč. zákonníka č. 141/1950
Zb., § 135 a Obč. zák. v znení do účinnosti zák. č. 509/1991 Zb.) i súčasnou právnou úpravou (§ 134
Obč. zák. v znení od 1. 1. 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva
veci vydržaním. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa,
ktorý sám o sebe nemôže byť predmetnom dokazovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo

nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípade od každého požadovať, nemal alebo nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa
musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj právnemu
dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že právna predchodkyňa rodinný dom užívala od
uzavretia kúpnej zmluvy 11. 4. 1990 až do svojej smrti v dobrej viere, že je jeho výlučnou vlastníčkou.
Preukazuje to i jej vyjadrenie v zápisnici z registračného konania
3. 9. 1990, z ktorého vyplýva, že peniaze zo spoločnej vkladnej knižky vrátila, nakoľko medzičasom bola
upovedomená o tom, že ak použije peniaze spoločné, nemôže nehnuteľnosť nadobudnúť do výlučného

vlastníctva. Aj svedkyňa T. potvrdila, že právna predchodkyňa, nehnuteľnosť považovala a užívala ako
výlučné vlastníctvo, nakoľko sa jej
pochválila, že dom kúpila na svoje meno. Navrhovateľ sám vypovedal, že so svojou manželkou žili v
pokoji, nepodnikal žiadne úkony, ktoré by vyjadrovali jeho nesúhlas s výlučným vlastníctvom zomrelej
manželky a napokon po preukázaní pravosti jeho podpisu na zápisnici z 3.9.1990 je nesporné, že

navrhovateľ výhrady voči výlučnému vlastníctvu rodinného domu jeho manželkou nemal.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Právna predchodkyňa odporcov nerušene užívala nehnuteľnosti nepretržite viac ako 10 rokov, v dobrej
viere, že jej patria ako výlučnému vlastníkovi.
Neplatnosť kúpnej zmluvy a dohody o osobnom užívaní pozemku navrhovateľ za dobu 17 rokov od
uzavretia zmluvy nenapadol.

Pokiaľ ide o pozemok parc. č. XXXX o výmere 405 m2, tento právna predchodkyňa odporcov nadobudla
do výlučného osobného užívania na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku
zo dňa 11.4.1990, teda počas manželstva s navrhovateľom. Zo zákona podľa § 214 Obč.zák v znení
platnom do 31.12. 1991 vzniklo k tomuto pozemku spoločné užívanie pozemku manželmi. Podľa § 872
ods. 1 Obč.. zák. sa od 1. 1. 1992 zmenilo právo osobného užívania na vlastníctvo a preto predmetný

pozemok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd teda v tejto časti návrhu vyhovel tak,
ako je vo výroku rozsudku uvedené.

Podľa § 151 ods.3 O. s. p. súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a datované.

musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje na nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je nevyhnutné odôvodniť dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.
s. p.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny

poplatok za návrh a to pod následkom zastavenia konania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.