Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 17, 2011

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/268/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710213353
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky M.. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľky: R. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom O., S. Y. č. 2, proti odporcovi: R. G., nar. XX.X.Q., bytom Martin, O. č. X/XX, t.č. U.
C., ul. N. č. XXX/XX, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, v konaní o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. januára XXXX, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke
z titulu príspevku na rozvedenú manželku mesačne čiastku 35,- € k rukám navrhovateľky dňom
X.XX.XXXX,vždydokaždého20.dňanasledujúcehomesiacavopred,vovýroku,ktorýmuložilodporcovi

povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Martine súdny poplatok z návrhu vo
výške 25,20 € do troch dní a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zameškanom výživnom mení tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľke zameškané výživné za obdobie od X.XX.XXXX do 31.1.2011 vo výške 95,67 €, ktoré súd
povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- € zročných spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh zamietol, sa krajský súd n e d o t ý k a .

Navrhovateľke súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi podľa § 72 Zákona o rodine povinnosť prispievať
na výživu navrhovateľky sumou 35,- eur od 9.11.2010, k jej rukám vždy do každého 20. dňa

nasledujúceho mesiaca vopred. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol. Zameškané výživné od
9.11.2010 do rozhodnutia súdu v sume 115,- eur okresný súd povolil odporcovi splácať v mesačných
splátkach vo výške 20,- eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok
s tým, že prvá splátka bude vykonaná po právoplatnosti rozhodnutia do 20. dňa príslušného mesiaca.
Odporcovi uložil podľa § 2 ods. 2 , s prihliadnutím na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. e/, zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov povinnosť zaplatiť súdny poplatok z
návrhu v sume 25,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko navrhovateľka je od platenia

súdnehopoplatkuoslobodená,zktoréhodôvodupoplatkovápovinnosťprechádzanaodporcu.Otrovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, naviac si ich v konaní ani neuplatnili.Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 27.9.2010, právoplatným
dňa8.10.2010.Týmtorozhodnutímsúdzverilnavrhovateľkemaloletédetidovýchovyaopaterystým,že

odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého H., nar. X.XX.XXXX, po 60,- eur mesačne a
na maloletú S., nar. XX.X.XXXX, po 40,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. XXP/
XXX/XXXX zo dňa 10.12.2010 boli maloleté deti zverené od osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky)
a otcovi (odporcovi) bola určená vyživovacia povinnosť u maloletého H. v sume 60,- eur mesačne a
u maloletej S. v sume 40,- eur mesačne. Príjem navrhovateľky po rozvode manželstva pozostáva z

rodičovského príspevku, ktorý v roku 2010 poberala vo výške 164,22 eur mesačne a prídavkov na deti,
ktoré v roku 2010 poberala vo výške 43,98 eur mesačne. Okrem výdavkov na výživu seba a maloletých
detí,jejvýdavkytvorilpríspevoknabývanierodičomvsume60,-eurmesačne.OdporcaodXX.XX.XXXX
začal pracovať vo firme A.-Z. s hodinovou mzdou vo výške 2,50 eur na hodinu netto (cca 500,- eur
mesačne). Výdavky odporcu pozostávali z úhrady základných životných potrieb a nájomného vo výške
300,- eur mesačne, na ktorých nákladoch sa v 1 podieľala i jeho priateľka. Náklady na cestovné (miesto

výkonu práce X. C.) predstavujú sumu 3 x 20,- eur mesačne. Ostatné ním uvádzané náklady bližšie
nešpecifikoval.

Z rozsudku o rozvode mal okresný súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi boli trvalo rozvrátené,
títo nedokázali konštruktívne riešiť prvotné problémy týkajúce sa najmä financií. Odporca na vzniknuté
problémy reagoval požívaním alkoholu, následne nezhody vyvrcholili tým, že navrhovateľka vyhnala

odporcu z domu. Na uvedené skutočnosti okresný súd pri rozhodovaní o priznaní nároku navrhovateľky
na príspevok na výživu rozvedeného manžela prihliadal. Vzhľadom na príjmy a výdavky navrhovateľky
a odporcu, výšku vyživovacej povinnosti odporcu, jeho povinnosť prispievať na výživu rozvedenej
manželky stanovil na sumu 35,- eur mesačne. Pokiaľ navrhovateľka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť
odporcu vo výške 45,- eur mesačne, vo zvyšku okresný súd jej návrh zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol prvostupňové
rozhodnutie zmeniť. Uviedol, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na skutočnosť, že v roku 2010 a v januári 2011 bol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, kde nepoberal žiadne dávky. Od X.X.XXXX je zamestnaný v
H. U. C. ako robotník, s čistým mesačným príjmom vo výške 300,- eur mesačne. Na základe uvedených

skutočností mal za to, že nie je v jeho schopnostiach platiť súdom určený príspevok na výživu rozvedenej
manželky v sume 35,- eur mesačne. Poukázal pritom na to, že jeho výdavky pozostávajú z platby za byt
v sume 150,- eur mesačne a platby výživného na maloleté deti v sume 105,- eur mesačne.

Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu spochybnila odporcom tvrdené skutočnosti ohľadne
jeho evidencie ako uchádzača o zamestnanie v roku 2010 a v januári 2011, s poukazom na pracovnú

zmluvu s firmou A.-Z..

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. napadnutý rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu platiť určené
výživné, vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok a vo výroku o trovách konania v zmysle

ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a v súlade s ustanovením § 220 O.s.p.
vo výroku o zameškanom výživnom zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh zamietol sa krajský súd nedotýka. Toto rozhodnutie prijal
senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výrok rozsudku
o určení povinnosti odporcu platiť manželské výživné, výrok, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť
zaplatiť súdny poplatok a výrok o trovách konania. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v

jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní,pokiaľ ide o uvedené výroky prvostupňového rozsudku, obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že zo znenia ustanovenia § 72 Zákona

o rodine možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok
na výživu rozvedeného manžela: manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených
manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela
umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku, súlad
s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu manželstva).

Konštrukcia ustanovenia § 72 Zákona o rodine vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom

si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve
manželstvom. Manželstvo predstavuje spravidla trvalý zásah do spôsobu života manželov a dlhodobo
ovplyvňuje ich životné návyky, čo následne v prípade jeho rozvodu môže vyvolať u jedného z
rozvedených manželov vznik ťaživej sociálnej situácie.

V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle výslovnej zákonnej úpravy príspevok na výživu

rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti detí voči rodičom (§ 67 ods. 2 Zákona
o rodine), z čoho možno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných.

Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi,
keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa
kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp.

majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak
má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na
príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu
rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí,
straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti

vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo
zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver
neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.

Schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinnéhomanželasúdskúmavzmyslekritériíustanovených
v § 75 Zákona o rodine.

Dokazovaním na okresnom súde bolo zistené, že príjem navrhovateľky po rozvode manželstva s
odporcom pozostáva z rodičovského príspevku, ktorý v roku 2010 poberala vo výške 164,22 eur
mesačne a prídavkov na deti, ktoré v roku 2010 poberala vo výške 43,98 eur mesačne. Okrem bežných
výdavkov na výživu seba a maloletých detí, pochádzajúcich z manželstva s odporcom (maloletý H.,
nar.X.XX.XXXX, a maloletá S., nar. XX.X.XXXX), jej výdavky tvoril príspevok na bývanie rodičom v sume

60,- eur mesačne.

Odporca od 15.11.2010 začal pracovať vo firme A.-Z. s hodinovou mzdou vo výške 2,50 eur na hodinu
netto (cca 500,- eur mesačne). Výdavky odporcu pozostávali z úhrady základných životných potrieb a
nájomného vo výške 300,- eur mesačne, na ktorých nákladoch sa v 1 podieľala i jeho priateľka. Náklady
na cestovné (miesto výkonu práce Uherské C.) predstavujú sumu 3 x 20,- eur mesačne. Ostatné ním

uvádzané náklady bližšie nešpecifikoval.

Je treba zdôrazniť, že účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela (ako to vyplýva z jeho
samotnéhonázvu)jezabezpečiťúhradučastiživotnýchpotriebdruhéhozmanželov,ktorýniejeschopný
sám sa živiť. Jeho účelom nie je vyrovnávanie životnej úrovne bývalých manželov. Navrhovateľka v
súčasnosti poberá len rodičovský príspevok a prídavky na deti pochádzajúce z manželstva s odporcom.

Nakoľko sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, pochádzajúce z manželstva s odporcom, dosahuje príjmy,
ktoré jej neumožňujú pokryť základné životné potreby, pričom iný záver neodôvodňujú ani jej celkové
majetkové pomery. Odporca naopak je zamestnaný, nemá žiadne zdravotné problémy brániace mu v
zamestnaní, pričom podľa jeho vyjadrenia sa na nákladoch spojených s výživou a bývaním v 1 polovici
podieľa i jeho priateľka. Naviac bolo potrebné zohľadniť príčinu rozvodu medzi manželmi, ako i zvereniemaloletých detí do starostlivosti navrhovateľky, kde vzhľadom na vek maloletej S. sa navrhovateľka tým,
že sa o dieťa osobne stará, dostala do ťaživej sociálnej situácie.

Podľa názoru krajského súdu podmienka odkázanosti navrhovateľky na príspevok na výživu zo strany

odporcu bola v konaní preukázaná, navrhovateľka preukázala, že nie je schopná samostatne sa živiť,
pričom pomery odporcu umožňujú platiť požadovaný príspevok, v dôsledku čoho nebolo možné jeho
odvolaciemu návrhu vyhovieť. Odporcom v odvolaní tvrdené skutočnosti, že v roku 2010 a v januári 2011
bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, kde nepoberal žiadne dávky, a od 1.4.2011 je zamestnaný
v H. U. Hrádok ako robotník, s čistým mesačným príjmom vo výške 300,- eur mesačne, nevyplývajú z

obsahu spisu. Zostali len ničím nepodloženým tvrdením odporcu, z ktorého dôvodu na tieto skutočnosti
krajský súd v odvolacom konaní neprihliadal.

Sumu príspevku na výživu navrhovateľky, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka býva v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi, považoval odvolací súd sa postačujúcu.

Rovnako správne postupoval okresný súd i pri rozhodovaní o povinnosti odporcu zaplatiť na účet
Okresného súdu Martin súdny poplatok z návrhu vo výške 25,20 eur, ako i o trovách konania.

Pokiaľ ide o rozhodnutie vo výroku o zameškanom výživnom, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 77
ods. 1 veta prvá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania.

V prejednávanej veci bol podaný návrh na začatie konania dňa 9.11.2010, od ktorého dňa okresný
súd správne stanovil povinnosť odporcu prispievať na výživu rozvedeného manžela sumou 35,- eur

mesačne. Okresný súd však nesprávne určil výšku zameškaného výživného.

Pri výške príspevku na výživu rozvedeného manžela v sume 35,- eur mesačne, odporcovi za mesiac
november 2010 vznikol nedoplatok na príspevku vo výške 25,67 eur (povinnosť hradiť príspevok mu
vznikla dňom 9.11.2011, teda za mesiac november za 22 dní, t.j. ( 35,- eur / 30 dní) x 22 dní).
Za mesiace december a január 2011 mu vznikla povinnosť zaplatiť príspevok v plnej výške, čo pri

dvoch mesiacoch predstavuje sumu 75,- eur. Vzhľadom na uvedené odporcovi vznikol nedoplatok na
zameškanom výživnom na rozvedeného manžela v sume 95,67 eur, z ktorého dôvodu odvolací súd vo
výroku o zameškanom výživnom rozsudok okresného súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom
konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorá si však náhradu trov konania postupom podľa § 151 ods. 1
O.s.p. neuplatnila, preto rozhodol krajský súd o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .