Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 10, 2011

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/200/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709011663
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2011:5709011663.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich Oľgy

Trúchlej a Eleny Babušíkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2011 takto

r o z h o d o l :

obž. D. H. Z. A. Z. F. L. B. , nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom Ž. Č.. XXX, Z.
E., živnostník,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v bode l./
v presne nezistenej dobe od roku 2006 najmenej desaťkrát v rodinnom dome č. XXX v obci Ž., okres E.,
prichádzal k svojej maloletej dcére A. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá s ním bývala v spoločnej domácnosti,
najmä večer, niekedy aj cez deň, hladkal ju po celom tele, vnikal do pošvy prstami, bozkával ju na intímne
miesta, a to aj napriek tomu, že sa bránila, nechcela to, plakala a toto svoje konanie opakoval pravidelne,
spočiatku raz za mesiac, neskôr za týždeň a potom častejšie a keď mala l4,5 roka, vykonal s ňou aj

súlož, vsunul pohlavný úd do jej pošvy,

v bode 2./
v presne nezistenej dobe od roku 2007 až do júna 2009 v rodinnom dome č. XXX v obci Ž., okres E.,
asi stokrát vykonal súlož, vsunul pohlavný úd do pošvy mladistvej dcéry A. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá
s ním bývala v spoločnej domácnosti, pričom mu opakovala, že to nechce, bránila sa a plakala,

v bode 3./

v presne nezistenej dobe v lete v roku 2008 v dielni pri rodinnom dome č. XXX v obci Ž., okres E.,
maloletú P. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá do dielne prišla spolu s dcérou obžalovaného A. H. a keď D. H.
poslal dcéru do kuchyne variť kávu, P. H. obchytkával na intímnych miestach a aj keď mu vravela, aby
jej dal pokoj, nedotýkal sa jej a odtlačila ho, zvalil ju na zem, stiahol jej nohavice do pol stehien, ľahol si
na ňu a prstami jej vnikol do pošvy, avšak keď potom začul prichádzať dcéru A., tak rýchlo vstal,

t e d a

v bode l./
- vykonal súlož s osobou mladšou ako l5 rokov a takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužil a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania, využitím neskúsenosti, odkázanosti a na chránenej osobe,
blízkej osobe,

v bode 2./
- donútil ženu k súloži a na taký čin zneužil jej bezbrannosť, pričom čin spáchalzávažnejším spôsobom konania, využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti a na chránenej osobe,
blízkej osobe,

v bode 3./
- osobu mladšiu ako l5 rokov iným spôsobom sexuálne zneužil,

č í m s p á c h a l

v bode l./
- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. l, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák.,

v bode 2./
- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. l, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák.,

v bode 3./
- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. l Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého úhrnného trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin pod sp. zn. X H. XXX/XXXX podala dňa 3.12.2009 tunajšiemu
súdu obžalobu proti obvinenému D. H., stíhanému pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
1, ods. 2, písm. a/, b/ Tr. zák., zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2, písm. a/, b/ Tr. zákona a pre

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť skutkami uvedenými
v podanej obžalobe.
Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkov poškodených - A. H., P. H., Ľ. H., výsluchom svedkov Q. H., E. A., E. H., E. H., E. E., Š. J., H. D.,
E. P., H. U., E. Š., S. Č., H.. C. Š., výsluchom znalkyne E.. J. D.L., ďalej prečítaním výsluchu svedkyne

poškodenej Z. P., zápisnice o konfrontácií medzi obžalovaným a poškodenou A. H. z prípravného
konania, prečítaním znaleckých posudkov a listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a
trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle

§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou

objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný D. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa
§ 257 Tr. por. vyhlásil, že sa necíti byť vinný za spáchanie všetkých skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.10.2010 uviedol, že to čo je uvedené v obžalobe ohľadom
skutkov voči jeho dcére, k týmto skutkom nedochádzalo, v živote by si také niečo voči maloletej dcére

A. H. nedovolil. Jeho deti boli pre neho všetkým. Má dve deti, syna Q. a A., ktorú mal viac rád, lepšie sa
učila, snažil sa jej dať všetko, dával jej peniaze na šaty. S manželkou sa rozviedli 4.6.2002. Ešte pred
rozvodompožiadalozvereniedetídojehovýchovy,porozvodezverilidetijemudovýchovy.A.toznášala
veľmi ťažko, niekoľko hodín denne plakala, vkuse. Potom si našiel priateľku, volá sa E. A., dodnes s ňou
žije. Lucia stále za mamou lipla. Má rodinný dom, v jednej izbe spávala A. s malým A., a to od l2 rokov

A. veku, malý A. mal 4 roky, keď sa k nim prisťahovali. Chodieval k dcére do izby, pohladkal malého A.,aj A. a išiel preč. Izba dcéry je v blízkosti ich spálne, kde spí s priateľkou. Syn Q. spával dole na prízemí
v obývačke. Ako prichádzali roky, A. mala viacej rokov, začala chodiť po diskotékach, on ju púšťal, keď
však mala pred 15. rokmi veku, priateľka mu hovorila, že dcéra s niekým aj spala, preto ju poslal ku

gynekológovi, nech sa chráni, ona tam aj šla a vybrala si tabletky. Keď bola dcéra maličká, nikdy s ňou
nespal, len keď si k nej na chvíľu ľahol, aby ju utíšil. Keď dcéra rástla, tak s ňou normálne prebral otázku
sexu, potom sa s ňou rozprával nielen on, ale aj jeho priateľka, až neskôr sa dozvedel o jej sexuálnom
živote. Po odchode manželky to zle znášal, dva týždne veľa pil, potom si povedal, že to tak nejde. Deti
ho nikdy nevideli opitého, keď si našiel priateľku, išiel aj s ňou do krčmy si posedieť, nikdy nie sám. Keď

dcéru poslal ku gynekológovi, po tých l5. narodeninách, prišla domov s receptom za tie lieky sa platilo,
myslí okolo 350,- Sk za dva mesiace, tieto lieky dcéra užívala až do doby, kým od nich neodišla. Keď
boli doma, dcéra ho žiadala, aby ju pustil k priateľovi na mesiac, s čím nesúhlasil. Dcéra potom volala
manželke do Nemecka, ani ona s tým nesúhlasila. On odišiel do Bratislavy a následne sa dozvedel od
syna, že dcéra podala na neho trestné oznámenie pre sexuálne obťažovanie. Čo sa týka hladkania, keď
večer išiel pohladkať malého A., tak pohladkal aj dcéru po vlasoch, nebolo to pravidelne, nikdy dcéru

nehladkal na intímnych miestach, nikdy ju nebozkával na intímnych miestach, dcéra nebývala často
večer doma, on sa preto aj rozčuľoval. Nikdy s dcérou súlož nevykonal. Nie je na to odkázaný, on sa
dokáže porozprávať s dospelou ženou, čo sa týka intímneho pomeru, on predtým musí poznať túto ženu,
nie je to tak, že príde do baru a hneď sa zblíži s nejakou neznámou ženou. On nemal žiadne sexuálne
praktiky s A. ako s P. H., on jej len raz capol po zadku. Čo sa týka vzťahu otec - dcéra, dcéra myslí, že ho

rešpektovala, neskôr mu však začala klamať, myslí, že sa ho aj bála a to vtedy, keď kričal, bol nervózny.
Keď dcéra mala l7 rokov, dostala odo neho facku po papuli, pretože zacítil smrad po cigaretách. Prečo
A. schudla, on to nepostrehol, nemá na to čas, ráno ide do práce, vzápätí sa naje po stojačky v kuchyni
pri chladničke a opäť ide do dielne. To, že A. neje, si všimla jeho priateľka, ktorá ho na to upozornila,
mal aj podozrenie na anorexiu, tak išli do nemocnice. Čo sa týka P. H., túto pozná odvtedy, ako prišiel

do izby dcéry, bola tam aj A., ktorá mu ju predstavila ako jej spolužiačku z Koštian. Katarína u nich spala
asi 3-krát, dcéra ho prosila, či tam môže s ňou spať kamarátka. On s tým súhlasil. P. s A. boli dobré
kamarátky, keď boli v Bojniciach, on sa povadil s priateľkou, keď sa otáčal, tak priateľka si myslela, že sa
otáčal po ženách, pobalila sa a odišla, bolo to na Veľkú noc 2.4.2008, 58 dní sa nestretávali, on jej volal
každý deň. Po 10 dňoch jej telefón zdvihol jej priateľ a on vedel, že ten rozchod jeho priateľka myslela

vážne, on vtedy začal chodiť aj po krčmách, ale moc nepil, lebo väčšinou chodil autom. Po rozchode s
priateľkou, v tom období prišli za jeho dcérou kamarátky E. P. a H. D.K.. Oni ho oslovili, či by neprišiel
po ne po maturitách, on s tým súhlasil. Keď prišli domov, priateľka doma nebola, tak urobili akciu, však
boli dospelé. Aj sa opili, bolo tam asi 10 ľudí, jeho odniesli do postele. Ráno keď sa zobudil, otvoril dvere
na detskej izbe, uvidel tam syna Q. s P., vedel, že jej otec je policajt, nechcel, aby Q. niečo mal s P..

Q. mu tvrdil, že nič nebolo, že sa nič nestalo, bolo to koncom mája. Týždeň po tom, čo bola tá akcia
a on našiel P. H. s Q. v posteli, sa objavila u nich opäť P. H.Á., on jej povedal, aby prišla k nemu a on
sa jej opýtal, či niečo bolo, ona povedala, že ona je ešte poctivá. Povedal jej, že to sa dá ľahko zistiť,
či je poctivá, ona povedala, že vie. On jej pomohol dať trochu dole nohavice za švíky, stiahol jej ich,
ona si sadla a následne dvoma prstami vošiel do jej pošvy, netrvalo to dlho, asi 30 - sekúnd, do minúty,

on jej povedal, že sa mu nezdá, že je poctivá, ona mu povedala, že prečo by mu klamala. Toto všetko
sa udialo u nich doma v jeho izbe, na posteli. V dielni sa nič obdobné neodohralo medzi ním a P. H..
Takéto vyšetrovacie praktiky ako u P. H. nikdy nerobil na dcére A.. Nie je pravda, že P. mal zvaliť v dielni
na zem, P. považoval za svoju, lebo s dcérou A. boli veľmi dobré kamarátky, on by nebol schopný jej
ublížiť. Čo sa týka kamarátky P., chcel sa len uistiť, či je poctivá. Na otázky predsedu senátu obžalovaný

uviedol, že čo sa týka P. H., tá bola cudzia, on sa chcel presvedčiť, či je poctivá, tak preto takto konal ako
vypovedal, on bol v tom, že je to spolužiačka jeho dcéry, že má určite už 15. On predtým neobchytkával
P. H. na intímnych miestach. Od r. 2006 nerobil takéto praktiky na iných dievčatách, poukázal na to, že
má priateľku, s ktorou žije, s výnimkou tých 58 dní, keď boli odlúčení.
Svedkyňa - poškodená A. H. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní

vypovedala, že keď mala 8 rokov, jej rodičia sa rozviedli, súd zveril ju aj jej staršieho brata do výchovy
otcovi. Matka odišla do zahraničia, na ktorú bola citovo naviazaná, zle znášala jej odchod. Spočiatku
preto spávala v jednej posteli s otcom, potom mala izbu s bratom a možno v 12-13 rokoch začala spávať
vo vlastnej izbe. Keď boli malí, otec sa o nich staral, potom neskôr, keď niečo potrebovali, reagoval aj
tak, že nech im pošle mama peniaze alebo napr. brat si musel zarobiť tým, že pomáhal. Keď boli malí,

otec sa staral o domácnosť a od takých 12 rokov už upratovala a neskôr sa naučila aj variť. Keď chcela
niečo od neho, tak najprv musela robiť poriadky, vravel, že je žena, že sa má postarať o domácnosť.
Neskôr aj sama seba obviňovala, že matka odišla, pretože jej otec vravieval, že bola nedonosená a že
ich mama nemala rada, keď od nich odišla. Pokiaľ ide o rozvod rodičov pamätá si, že otec mamu bil ajz rozprávania niektorých príbuzných vie, že ju otec obviňoval, že sa fláka a bil ju. Keď mala 14 rokov,
tak otec začal so správaním, pre ktoré naňho podala trestné oznámenie. V tom čase chodil do krčmy
a vracal sa pod vplyvom alkoholu. V tom čase mala sama izbu, otec sa z krčmy vracal vždy potme.

Keď mala tých 14 rokov, stalo sa to prvý raz. Ľahol si k nej do postele, hladkal ju najprv po vlasoch
a neskôr si dovolil aj viac, hladkal ju po tele. Asi 4 razy sa takého situácie sa opakovali s tým, že pri
hladkaní do nej vnikol prstom. Ona sa bránila, plakala, hovorila, že ju to bolí, že to nie je správne. Otec
jej na to odpovedal, že koľko vecí je nesprávnych a ľudia to robia. S týmto sa chcela zdôveriť matke,
lebo tá sľubovala, že príde, že ich s otcom nenechá, avšak neprišla. Raz sa to snažila naznačiť bratovi,

ale nedokázala mu to priamo povedať, o čo ide, tak asi nepochopil. Obdobie, keď si k nej otec líhal,
hladkal ju a vnikal do nej prstom, trvalo mesiac. Za ten čas sa to stalo možno 10 krát. Potom však
už chcel s ňou mať normálny styk. On si nepamätá presne, ale asi mal tiež vypité. Bolo to asi u nej v
izbe, večer, keď prišiel za ňou do postele. Najprv ju zase hladkal, zase to skúšal najprv prstami. Ona
plakala, vravela, aby ju nechal, že ju to bolí, ale on jej povedal, že jej vlastne robí láskavosť, že keby
sa dostala do kontaktu s nejakým neskúseným chlapcom, mohol by ju natrhnúť a ublížiť jej. Napriek

tomu, že nechcela, vnikol do nej penisom. Spočiatku neejakuoval do nej, chcel to buď na brucho alebo
na prsia a neskôr, keď už vedel, že má tabletky, tak to urobil aj do nej. Keď mala 15 rokov, poslal ju na
gynekológiu, predpísať antikoncepčné tabletky. Toto svoje konanie zopakoval asi po dvoch týždňoch.
Vždy ju to bolelo. Zvyklo ju to bolieť aj neskôr. Potom takého konanie opakoval sprvu raz za mesiac a
neskôr častejšie. Vždy to bolo najprv spojené s hladkaním a bozkávaním, potom do nej vnikol prstami

a napokon penisom. Hoci prvé razy býval pod vplyvom alkoholu, neskôr to už robil aj triezvy. Niekedy
to prebiehalo u nej v izbe, niekedy u neho v spálni. Najprv to bývalo večer a potom už aj cez deň. Keď
bola chorá alebo keď brat bol u starkej alebo v dielni, otec prišiel a buď zapol muziku, aby ich nebolo
počuť alebo naopak všetko vypol, aby on počul, či niekto nejde. Otec jej hovorieval, že sa nemá báť,
že sa to nikto nedozvie, že to bude ich tajomstvo. Takto fungovali zhruba od jej 14 rokov. Otec od nej

vyžadoval aj orálny sex, ale ten odmietla. Ničím sa jej síce nevyhrážal, ale aj tak mala z otca strach, lebo
býval nervózny a vtedy je agresívny a kričí. Ona s chlapcami chodila od 14 a pol roka. Aj mala s nimi
sexuálny styk, avšak spočiatku jej to bolo nepríjemné, pretože stále mala pocit, že cíti na sebe otcove
ruky. Čo sa týka frekvencie sexuálneho styku s otcom, tá sa zvyšovala, bolo to častejšie, aj päťkrát za
mesiac. Keď od otca niečo potrebovala, napríklad si chcela niečo kúpiť, alebo chcela ísť s kamarátmi

na chatu, tak jej povedal, že keď mu dá, tak ju pustí, alebo jej dá peniaze. Na otázku vyšetrovateľky,
prečo sa napokon rozhodla oznámiť vec na políciu odpovedala, že ju to jednak psychicky zožieralo a
jednak ju nakoniec k tomu doviedla psychologička z nemocnice. V polovici júna bola hospitalizovaná v
nemocnici, kde nezistili žiadnu fyziologickú príčinu jej bolestí. Poslali ju k psychologičke. Zrejme mali aj
podozrenie na bulímiu aj anorexiu, keď za tri týždne schudla 8 kíl. Psychologička s ňou robila nejaké

testy, potom sa rozprávali, ona jej položila otázku, či nie je zneužívaná. Najprv to poprela. Ona ju uistila,
že môže hovoriť pravdu, s tým, že ak je to pravda, nie je to jej vina. Tak sa jej napokon so všetkým
priznala, aj keď jej sľúbila, že to nikomu nepovie. Pri ďalšej návšteve jej vysvetlila, že keď sa jedná o
trestný čin, nemohla si to nechať pre seba. Potom sa s tým priznala aj jej priateľovi, ktorý ju vlastne
presvedčil, aby podala trestné oznámenie. Ďalej svedkyňa poškodená uviedla, že bratovi sa snažila

naznačiť, teda, že jej otec ubližuje, ale nedokázala mu to otvorene povedať. Mame o tom nepovedala,
sľubovala im, že si po nich príde, a tak sa jej o tom chcela zdôveriť niekde v bezpečí, teda, ak by si ju
zobrala k sebe. Čo sa týka podania trestného oznámenia, s tým jej pomohla jej psychologička, ktorej sa
po testoch priznala. Ona mala strach to niekomu oznámiť kvôli tomu, že nevedela, čo by s nimi bolo, s
ňou a s bratom, uvažovala, či by ich nedali do detského domova, alebo ich inak rozdelili. Otec mával

vždy nevhodné, nevkusné narážky aj na jej spolužiačky, povedal jej, aby mu doniesla ukázať nejakú
spolužiačku, ktorá vyzerá tak dobre ako ona. Otec spomínal aj jej kamarátku P. H., že tá vyzerá šikovne,
tá by mu aj dala. Hladkanie a pohlavné styky neboli dobrovoľné, bála sa ho, odmietala ho s tým že nie je
jeho žena ale dcéra. Povedal jej na to, že aj iní to takto robia, že jej vlastne robí láskavosť, keď bude mať
neskôr chlapca. Keď dochádzalo k hladkaniu a pohlavným stykom, vždy boli doma sami, buď bola chorá

alebo podobne. Otec chcel aj orálny sex, ale ho odmietla. P. H. spala u nich doma. Je to jej kamarátka,
predstavila ju otcovi, keď mala tuším 12 rokov, povedal, že je šikovná a ona otcovi povedala, aj koľko
má rokov, mala tuším 12 rokov. P. H. jej povedala, že sa jej jej otec nezdal, že bol nejaký divný, neskôr k
nim prestala chodiť, potom neskôr jej otec povedal, že s ňou už niečo mal, aby ju doviedla k nim domov,
že ona bola taká bez zábran. Otec bol proti všetkým jej priateľom, teda bol aj proti tomu, aby sa stýkala

s E. E.. Z rodiny nemala nikoho, komu by sa zdôverila, ona sa bála, hanbila sa za to a bolo to ťažké. Keď
došlo k tým sexuálnym stykom, tak bola doma len ona a otec. Čo sa týka vzťahu otca s jeho priateľkou,
tak tá bola žiarlivá, ak sa pohádali, tak ona odišla na týždeň alebo na víkend k svojej mame. Jej brat má
k podanému trestnému oznámeniu na otca taký postoj, že brat jej vravel, že nech to stiahne, že chcelaiba odísť kvôli priateľovi, že sa má vrátiť domov, že sa otec na ňu nehnevá, že ak otec pôjde sedieť, že
nebude mať žiadny majetok. Ona mu povedala, že ona si stojí za svojím, že nebude hovoriť, že to bolo
kvôli priateľovi, tak ako ju žiadal. Brat jej neveril, že to, čo povedala, čo sa odohralo medzi ňou a otcom.

Neskôr možno aj tušil, žiadal ju, aby povedala, že to bolo kvôli priateľovi, že on neskôr zistí, že čo by
z toho mohla mať, keby na druhý deň išla na políciu a povedala, že si to vymyslela, že otec by na ňu
nepodal trestné oznámenie za krivé obvinenie, aby sa vrátila domov.
Svedkyňa - poškodená P. H. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní
vypovedala,žesakamarátisA.H.asjejotcomD.H.sastretlatrirazyunich.Ajsasnímocitlanachvíľku

sama. Bolo to v lete minulého roku, na presný dátum si už nespomenula. Vtedy chceli ísť s A. na zmrzlinu
a najprv išli k nim domov, lebo si A. išla vypýtať peniaze od otca. Boli v dielni pri dome a obžalovaný
poslal A. uvariť kávu. Ona s ním ostala sama. Zo začiatku sa jej pýtal na školu, potom jej hovoril, že by
ju pomiloval. Z jeho rečí a správania mala pocit, že to myslí vážne. Začal ju obchytkávať na intímnych
miestach. Zašiel jej rukou za pás nohavíc a šmátral jej na intímnych miestach. Ona ho slovne odmietala,
že nech ju nechá na pokoji, nech sa jej nedotýka. Nepočúvol a pokračoval v obchytkávaní. Následne ju

zvalil na zem. Ľahol si na ňu a vnikol jej prstami do vagíny. Potom sa zrazu postavil, pozrel sa von z okna
a videl prichádzať A.. On nemal stiahnuté nohavice, avšak jej krátke nohavice stiahol asi do polovice
stehien. Vtedy mala 13 rokov a obžalovaný určite vedel, koľko má rokov. Ona sa jeho správaniu bránila,
nereagoval na to. Takéto konanie ju zaskočilo. Naviac svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní
uviedla, že obžalovaný, keď ju zaľahol a vnikol do pošvy, vzdychal, keď počuli prichádzať A. s kávou,

obžalovaný sa rýchlo postavil, ona sa rýchlo obliekla, potom sa s tým zážitkom nikomu nezverila. Ani
A. H.. Po tomto ona už do domu, kde býva obžalovaný s A., nešla. Obžalovaný určite vedel, koľko má
rokov, vedel to od A.. Obžalovaný, keď sa ju pýtal na tú školu, že ako to ide v škole, síce nevedel, do
ktorej školy chodí, ale vedel, že chodí do ZŠ, koľko má rokov, to mu povedala A.. Jej to A. povedala,
že sa s otcom bavila o tom, koľko má rokov. A. jej povedala, že otec sa jej pýtal, koľko má ona rokov,

bližšie to nerozoberali. Najprv sa s obžalovaným rozprávala vonku, neskôr obžalovaný išiel do dielne
s tým, aby šla za ním, že sa budú rozprávať a on bude popri tom robiť. Ona obžalovanému povedala
nahnevane, že „nechajte ma tak“, keď ju začal obchytkávať. V tom čase mala oblečené krátke nohavice,
bolo leto a hore mala tričko s krátkym rukávom. A. to nepovedala kvôli tomu, že to bol jej otec, bolo
jej to trápne sa o tom s ňou rozprávať. Po tomto sa cítila zahanbene, využitá. Ona aj predtým bola v

dome obžalovaného, návrhy z jeho strany predtým nepadli, ona si ale všimla, že obžalovaný si ju obzerá,
obťukával, obkukával, ona tomu moc nevenovala pozornosť, nebrala to na vedomie. Ona spala v dome
obžalovaného, vtedy sa nič neudialo. Nikdy sa obžalovaný nezaujímal o to, ako ona žije po intímnej
stránke. Nikdy sa nepýtal, či má nejakých kamarátov. Na otázky obhajcu svedkyňa poškodená uviedla,
že toto sa odohralo okolo obeda, skôr poobede, v tej dobe si nevšimla, že by sa niekto v dielni nachádzal,

v dielni boli iba sami, teda ona a obžalovaný. Keď hovorila, že v dome obžalovaného aj spala, tak spala
v izbe s A. a E. P.. Ona pozná syna obžalovaného - Q., ten nespal s nimi v izbe. Na otázky prokurátorky
svedkyňa poškodená vypovedala, že na tých návštevách u A. si aj ona všimla, že obžalovaný sa správal
k dcére až moc priaznivo, ona si to vtedy tak neuvedomovala, obžalovaný mal moc hlúpe narážky na
osobu svojej dcéry, čo jej nešlo do hlavy, ako sa otec chová k vlastnej dcére. Keď raz sedeli s A. v izbe,

prišiel obžalovaný, A. si posadil na koleno a chytal ju na určitých partiách, vie, že ju chytil za prsia a
sem - tam za zadok.
Svedok - poškodený Ľ. H. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že je otcom P. H., s tým, že P. sa im nezdôverila o tom, že by mala nejaký negatívny zážitok
s obžalovaným. Zdôverila sa im až potom, ako prišli za nimi kolegovia z kriminálky a povedali mu, že

nejaká H. podala trestné oznámenie na svojho otca a z vyšetrovania vyplynulo, že by možno aj jeho
dcéra mohla mať nejaký zážitok s ním. On sa potom dcéry spýtal. Ona mu najprv nepovedala nič, ale keď
jej povedal, že pôjdu na políciu vypovedať, tak sa zverila najprv manželke a potom to povedali obidve
jemu. Podľa toho, čo mu dcéra povedala, k udalosti došlo zhruba rok dozadu. Išla vtedy s A. H. do Ž.,
kde si A. mala ísť pre peniaze k otcovi. Tento bol v nejakej svojej dielni. Poslal svoju dcéru uvariť kávu a

keď ostali sami, H. začal P. obťažovať, stiahol jej nohavice a obchytkával ju na intímnych miestach. On
nebol svedkom tej udalosti, ale svojej dcére absolútne verí. Dcéra nie je typ, že by si vymýšľala a tiež z jej
rekcií, keď o tom rozprávala je zrejmé, že neklamala. Ani nemala žiadny dôvod. Dcéra vysvetlila, prečo
o tom doposiaľ nikomu nepovedala. Keďže nechcela utrpieť hanbu. Ona to brala ako vlastnú hanbu.
Svedkyňa - poškodená Z. P. po zákonnom poučení pred vyšetrovateľom vypovedala, že ona bola

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny poverená vystupovať ako opatrovník mladistvej A. H.. K tomu
si naštudovala aj spis. Spis detí je na ich úrade založený v čase, keď sa ich rodičia rozvádzali. Spisy
maloletých Q. a A. H. sú po rozvode rodičov založené, zápisnice z podaní, ktoré striedavo na seba
podávali obaja rodičia, pričom matka detí W. H. neraz žiadala o zmenu zabezpečenia výchovy detí,avšak vzápätí to vždy vzala späť. Ona A. verí, že si nevymýšľa. Ako ustanovený opatrovník jej v rámci
zákonných možností poskytne potrebnú pomoc.
Svedok Q. H., syn obžalovaného po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní

vypovedal, že otec mal dobrý vzťah nielen s ním ale aj s A.. Čo sa týka trestného oznámenia podaného
sestrou na otca, on si myslí, že si to všetko vymyslela, aby odišla z domu k priateľovi E. E.. Na otázky
obhajcu svedok vypovedal, že sestra sa mu nezdôverila, keď ju raz videl plakať, opýtal sa čo sa stalo,
vtedy mu povedala, že otec na ňu nakričal. On si nikdy nič nevšimol, že by sa niečo dialo medzi otcom
a sestrou, teda to, čo uviedla sestra v trestnom oznámení. E. E. mu v lete volal ohľadne otca, bol sa

vtedy s kamarátmi kúpať v Ďanovej. Chcel, aby otcovi odkázal, že A. je na polícii, že domov nepríde,
že otec dostane 9 rokov natvrdo. Že nech si ten „svoj“ pchá niekde inde. Neskôr mu znovu volal, že
dostane 15 rokov. Vtedy mu aj povedal, že tie roky dostane za to, že znásilňoval A., on ostal zarazený.
Otec bol vtedy v Bratislave, volal mu, že čo sa stalo. P. H. pozná z krčmy v Košťanoch, jeho vzťah
v tom čase bol s P. H. normálny, poznal ju ako sestrinu kamarátku. P. H. u nich doma 2-3 razy spala.
P. H. prespala aj celú noc v jeho posteli. Pýtala sa ho, či si môže ku nemu ľahnúť, lebo nemala kde,

avšak nič spolu nemali, žiaden sex. To, že spala s ním v posteli otcovi povedal asi niekto, kto bol u nich.
On po tom ako sestra podala trestné oznámenie, sa so sestrou osobne rozprával, že prečo to spravila,
že či si uvedomuje aké to bude mať následky. Povedal jej, čo sa môže stať, keď vyjde najavo, že si to
vymyslela, prípadne, že keby išiel oco sedieť, že čo bude s ním. Začala mu hovoriť, že mu ide iba o
peniaze a majetok, že o ostatné sa nestará. To, že si to vymyslela, si vyvodil z toho, že si nikdy nič doma

nevšimol, že je to čisto jej výmysel. Povedala mu, že čo sa dialo, neveril jej, nechcel sa s ňou o tom
baviť. Keď chodil do Koštian, o P. H. dlho nevedel, koľko má rokov. Vydávala sa za staršiu, aby mohla
ísť k nim prespať, aby mohla chodiť von.
Svedkyňa E. A. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je
to už 6 rokov, ako žije s obžalovaným v spoločnej domácnosti v jeho dome. Počas tej doby , asi na 2-3

mesiace odišla zo spoločnej domácnosti, bývala so synom u rodičov. Čo sa týka spoločnej domácnosti s
obžalovaným majú hore v dome spoločnú spálňu. Jej syn má izbu spoločne s A., Q. má dole detskú. Čo
sa týka vzťahu obžalovaného k dcére - je to normálny rodičovský vzťah. Je pravdou, že keď A. chcela ísť
von, obžalovaný jej na to nedal súhlas, A. buď plakala, alebo sama, napriek zákazu odišla. V poslednej
dobe A. však bola uzavretá, ani sa s nimi moc nerozprávala. Potom sa dozvedela, že cez prázdniny

chcela ísť na mesiac k priateľovi a otec ju nechcel pustiť. Pred týmto vzťahom mala A. väčšinou len
krátkodobé vzťahy. Na otázku prečo si myslí, že si to A. všetko vymyslela, uviedla, že pozná D., žije
s ním, a myslí, že to urobila A. kvôli tomu, že chcela ísť bývať k tomu priateľovi, a ani jej matka s tým
nesúhlasila. Ona zo spoločnej domácnosti odišla možno aj 3 krát. Posledný raz to bolo na dlhšie, čo
bolo v r. 2009. Vrátila sa na letné prázdniny nejako 01. júla 2009. Keď žila v spoločnej domácnosti aj

pracovala, aj nepracovala. Podnikala, neskôr robila predavačku, potom prepúšťali a ostala bez práce.
Ona si nevšimla, že by si nejako zvlášť obzeral kamarátky A..
Svedkyňa E. H. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
A. H. a P. H.Á. pozná, sú to kamarátky, stretávali sa v krčme Reška v Košťanoch. P. H. poznala dlhšiu
dobu. Zoznámila ich jej sestra E. H.. P. H. chodila do tej krčmy skoro stále. Pustili ju tam, napriek tomu,

že nemala 18 rokov. Ona vie, že P. je A. spolužiačkou od uja, ktorý sa jej pýtal, že či vie, že je A.
spolužiačkou. P. H. mala vtedy asi 12 - 13 rokov. V tom čase sa P. vydávala za staršiu, ako bol jej
skutočný vek. O tom, že by sa P. H. mala vydávať za staršiu, to počula od sestry E.. O tejto trestnej
veci sa dozvedela od obžalovaného. Povedal jej, že ho dcéra obvinila zo sexuálneho zneužívania, ona
mu na to povedala, že ona tomu neverí. A. sa jej o intímnych veciach nezdôverovala. Nevravela jej

všetko. A. jej nevravela, že má nejaké problémy s otcom. Ona si nevšimla, že by obžalovaný mal narážky
na dievčatá, ani že by ich hladkal a podobne. Ona nebola svedkom toho, že by sa obžalovaný nejako
zvláštne správal ku P. H..
Svedkyňa E. H. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
A. H. a P. H. pozná. A. je jej sesternica. K A. H. chodila často, chodili aj na internet, skoro každý deň,

zdržali sa približne 1,5 hod. Bola tam aj P. H.. Chodievali do krčmy v Košťanoch alebo na diskotéky. S
P. H. sa dlhšie pozná. Vedela, že sa vydáva za staršiu, aby ju pustili na diskotéku. Ona vie o tom, že A.
P. H.Á. predstavovala svojmu otcovi. To, že sú spolužiačky jej povedali obe aj P. H. aj A. H.. Vtom čase
mohla mať A. tak 17 rokov a P. mala nejakých 12-13 rokov. To, že sú spolužiačky tvrdili A. a P.. Jej sa
to nezdalo čudné, že majú rozdielny vek a sú spolužiačky. Vzťah medzi obžalovaným a A. bol normálny.

Správal sa k nej dobre. Nekričal na ňu, nenadával jej.
Svedok E. E. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o
celej záležitosti sa dozvedel nechtiac, keď s A. H.Z.K. pozeral Súdnu sieň, kde bol obdobný prípad,
kedy muž zneužíval svoju dcéru. Jemu až na druhý alebo tretí deň poškodená povedala, že obdobneaj ju jej otec takto zneužíva. On pracuje v nemocnici. Bolo mu čudné, prečo poškodená navštevuje
nemocničnú psychologičku. Keď sa jej na to pýtal, až potom z nej vyšlo, že má tento psychický problém
kvôli zneužívaniu. Následne A. posadil do auta a išli na políciu podať trestné oznámenie. Ako začal tento

prípad s obžalovaným, A. nebýva u obžalovaného, ale býva u krstnej a následne od 18 rokov býva u
neho. O tom, čo sa odohralo medzi ňou a jej otcom A. bližšie nepovedala. On sa nevyzvedal. Vie, že A.
sa o týchto veciach zdôverovala pani psychologičke. S A. aj intímne žili aj žijú. Čo sa týka sexuálneho
života, on pred ňou mal viacero dievčat. Zarážalo ho, že A. bola jemu, dá sa povedať vždy po chuti, aby
spolu sexuálne žili. Nič proti tomu nenamietala. Nikdy mu nepovedala nie. On jej aj hovoril, že nemôže

byť taká. V súčasnosti, aj keď dá sexuálny návrh, vie si povedať nie. Čo sa týka čudného správania,
keď A. spala u neho poobede, zrazu v spánku začala kopať, plakať. Keď ju zobudil a pýtal sa jej, čo sa
stalo, čo sa jej snívalo, tak povedala, že nič, že si nepamätá. Vie, že A. užíva antikoncepciu. Na to jej
dal peniaze jej otec. Tiež mu bolo divné, že niekedy v lete, párkrát sa stalo, že mu sadla do auta. Tak
mu A. povedala, že zasa jej ten debil - myslela otca - povedal, že by ju pretiahol, že dobre vyzerá. U
obžalovaného počas chodenia s A. neboli. On nemal takúto potrebu. Ani A. ho nepozývala k nim domov.

Svedkyňa Š. J. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
tušímtobolovutorok,keďzaňouprišlaA.,čisamôžesňouporozprávať.Povedalajej,žejuotecnechce
nikde púšťať, že jej vulgárne nadáva a že či nemôže bývať u nej. Na druhý deň bol pred ich barákom
problém, bola tam A. a jej matka, ktorá ju nechcela pustiť. Až neskôr sa dozvedela, že je jej A. zverená
do opatery. Bola nahnevaná, že o tomto nič nevedela. Nikto ju o tom nevyrozumel. Neskôr sa dozvedela,

že A. podala na otca trestné oznámenie. Neskôr sa aj A. priznala, že ju otec zneužíva. Keď sa jej pýtala,
prečo jej to nepovedala, A. jej povedala, že sa bála a hanbila sa. Po tomto A. zostala u nej bývať až do
4.4.2010, kedy dovŕšila 18 rokov. Počas tej doby, keď A. bývala u nej obžalovaný sa raz alebo dvakrát
chcel rozprávať s A. v prítomnosti ďalších osôb. Ona sa spýtala na to A., tá s tým nesúhlasila. Čo sa týka
správania A., nič také zvláštne si nevšimla, až na to, že keď A. mala preloženú nohu, často tou nohou

mykala, až neprirodzene. Napriek tomu, že s ňou všetci kľudne sedeli, pozerali telku. Ona sa na to pýtala
psychologičky. Tá jej povedala, že to môže byť nejaký vnútorný boj z toho, čo prežíva. Ďalej uviedla, že
vie o tom, že A. volal brat Q., ohľadom toho, že to má stiahnuť, že klame, že buď otec, alebo jej brat sa
postarajú o to, že ak to stiahne, nič z toho nebude mať. A. vtedy plakala, že čo má robiť. Rozprávala
sa aj so psychologičkou. Keď prišli z polície, stav A. bol zlý, plakala, bála sa, nechcela ísť ani k mame.

Hovorila, že radšej pôjde do detského domova. Čo sa týka osoby obžalovaného, nepáčilo sa jej, že keď
žil s jej sestrou, že ju viackrát zbil. Hádali sa, sestra bola aj na polícii. Bol agresívny, žiarlivý. Na druhej
strane, staral sa o rodinu. Keď boli deti choré, šiel s nimi do nemocnice. Čo sa týka vyjadrovania o sexe
alebo intímnych veciach, s tým nemal obžalovaný problém. Keď boli na zábave, uviedol, že jej sestra
mu nestačí, že je chladná a že má priateľku. Rád chytal ženy za zadok. Mal poznámky, že tá je pekná

a podobne.
Svedkyňa H. D. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
pozná P. H.. Keď celá partia chodili do tej krčmy, boli to Košťanci, najmä E. P., Q. H., A. H., P. H. a
ďalší. Vtedy P. H. tvrdila, že je staršia, až neskôr, až pri nejakej príležitosti si ukazovali fotografie na
občianskom preukaze. Vtedy sa P. H. priznala, že nemá občiansky preukaz a ona sa dozvedela, že má

len 13 rokov. Keď sa zoznamovala s P., tá uvádzala, že má 15 rokov. Svedkyňa nevedela uviesť, prečo
sa jej pýtala na vek. O tejto veci sa dozvedela od obžalovaného, ktorý jej povedal, že ak niečo vie o tejto
veci, že má ísť svedčiť. Obžalovaný jej povedal, že A. ho obvinila, že ju sexuálne zneužíva a P. H., že
tiež na neho niečo povedala o sexuálnom zneužívaní. Z týchto informácií zostala mimo, lebo im neverí.
Na otázku svedkyne poškodenej svedkyňa priznala, že keď mala 19 rokov sa len raz intímne stýkala s

obžalovaným. Stalo sa to u nich doma, bolo to pod vplyvom alkoholu.
Svedkyňa E. P. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala, že A.
H. ju zoznámila s P. H.. Vie, že sa P. H. vydávala za staršiu, neskôr sa jej priznala, že má menej rokov,
v tej dobe mala 12-13 rokov. Svedkyňa si myslí, že to bolo tak, že sa P. H. vydávala za A. spolužiačku.
Ako partia chodievali aj do dvora obžalovaného. Keď ako partia sedeli, obžalovaný sa vyjadroval o H.

D., že je pekná. V tom čase ju aj ťapol po zadku. Keď sa kamarátila s P. H., tá sa jej zdôverila, že bola
u obžalovaného, ktorý sa jej pozeral na genitálie a to z dôvodu, že jej neveril, že je poctivá.
Svedok H. U. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
obžalovaného pozná, je to jeho strýko, robí u neho. On pozná aj A., dcéru obžalovaného. Počas tej
doby, čo pracuje u obžalovaného, nezbadal nejaké zlé správanie obžalovaného voči svojej dcére, s A.

vychádzal dobre, nevie, čo sa stalo, prečo A. niečo také oznámila a vypovedala proti otcovi. Čo sa
týka vzťahu, tak by hodnotil vzťah obžalovaného s dcérou ako dobrý, vychádzali spolu veľmi dobre, otec
jej vychádzal v ústrety, dcéra obžalovaného málokedy zašla do dielne, iba ak pre šálky od kávy. P. H.
pozná z Koštian, A. H. mu ju predstavila ako spolužiačku, bolo to v r. 2007-2008, v reštaurácii Reška, bolitam prítomné okrem nich aj sesternice H., E. E.. Na otázky obžalovaného svedok uviedol, že z dielne
najčastejšie odchádzal syn obžalovaného, Q.. Možnože pred 3-4 mesiacmi, možno aj viac, sa stretol
s poškodenou A. H., a to v Kolkárni, bolo to vo Vrútkach a pýtal sa jej, ako dokázala P. H. presvedčiť,

aby krivo vypovedala proti obžalovanému a ona mu odpovedala, že „kto umí, ten umí“. On počul, že
obžalovaný mal znásilniť P. H.. Na otázky prokurátora svedok uviedol, že keď sa v tej kolkárni A. pýtal,
akoP. H. dokázala presvedčiť, aby krivo obvinila obžalovaného, jemu tieto skutočnosti povedal bratranec
Q. H. a preto sa jej chcel na to spýtať. Vtedy v kolkárni boli sami dvaja, teda on a poškodená A..
Svedok E. Š. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedal, že

obžalovaného pozná z dediny, cez jeho syna Q., vykonával u obžalovaného prax, praxoval od januára
2008 do júna 2008 a následne tam zostal vypomáhať, skončil s vypomáhaním v septembri 2010, teda
v súčasnosti už nepracuje u obžalovaného. Počas tej doby správanie voči dcére bolo u obžalovaného
normálne, bolo to úplne v poriadku, ak A. niečo chcela, obžalovaný jej vyšiel v ústrety. Obžalovaný
bol celý deň v dielni, iba keď si išiel niečo zaviezť, napiť sa. Keď prichádzal do dielne, v dielni už bol
obžalovaný, on tam vždy zakúril do pece. Čo sa týka popisu práce v dielni, vždy tam niekto bol, bolo

to ako deň otvorených dverí, chodievali tam ľudia kupovať ryby, dohodnúť si zákazky ohľadom dreva,
sused S. Č. tam bol vždy, z dielne najčastejšie odchádzal Q..
Svedok S. Č. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s
obžalovanýmsúsusediaodr.2002,vychádzajúspoluveľmidobre.Keďboldoma,bolotovr.2007-2008,
strávildlhšiudobuuobžalovaného,hlavnevpredsienidielne.Čoonzahliadol,vzťahmedziobžalovaným

a dcérou bol klasický ako medzi otcom a dcérou, nevidel, že by obžalovaný sa nejako zle správal
voči dcére, vulgárne jej nadával, prípadne kričal po nej. Keď bol u obžalovaného, chodilo k nemu dosť
zákazníkov, aj zákazníkov pre tie rybky. Obžalovaný sa najčastejšie zdržiaval v dielni, iba keď si išli vypiť
kávu, obžalovaný ju väčšinou pil v dielni.
Svedkyňa H.. C. Š. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala,

že ona vyšetrila A. H. pre podozrenie z mentálnej anorexie. Počas toho vyšetrovania zistila, že A.
zvláštne vykreslila rodinu. Doslova ju zarazilo čo A. povedala, že otec ju považuje za svoju prvú ženu
a najdôležitejšiu, ona sa jej na konci sedenia spýtala či nie je zneužívaná. Ona sa rozplakala, a neskôr
sa jej priznala že je zneužívaná otcom. Ona jej na to povedala, že je to vážne, že to môže mať aj
súdnu dohru s tým, že jej ponúkala čas na rozmyslenie či to chce oznámiť. A. chodila k nej následne

na psychoterapiu celý rok. Po druhom vyšetrení sama A. jej oznámila, že chce túto skutočnosť oznámiť.
Počas vyšetrenia jej A. uvádzala, že sa rozišla s chlapcom, že v súčasnosti má známosť s mužom, ktorý
je starší o 10 rokov od nej. Keďže poškodená bola plačlivá, ona ju posielala k psychiatričke doktorke P.,
ktorá jej nasadila liečbu, ktorú nepravidelne dodržiavala, bolo to aj kvôli tomu, že poškodená hovorila,
že chce skoncovať so životom. Čo sa týka styku s inými chlapcami, poškodená sa jej priznala, že mala

už aj iných chlapcov, s ktorými mala styky, boli to však krátke známosti, že ich mala už desať. Brat o
tomto zneužívaní ani netušil s tým, že ona sa snaží unikať z domu. Udialo sa to tak, aby to nikto nezistil.
Otec je stolár, ktorý pracuje doma, pričom si odskočil z dielne, zavrel dvere, aby tam nikto nemohol vojsť.
Poškodená jej uviedla, že menštruáciu má od 12 rokov, pričom otec ju začal zneužívať keď mala 14,5
roka, najprv ju obchytkával na intímnych miestach. Keď mala 15 rokov otec ju vyslal ku gynekológovi po

antikoncepciu, čo sa týka pohlavného styku medzi nimi, najprv to bolo prstami potom normálne, s tým,
že čo sa týka vyvrcholenia otca bolo to na prsia alebo na brucho. Čo sa týka intenzity styku medzi ňou
a otcom tá sa menila, najprv to bolo 1 styk raz za dva mesiace, potom jeden styk za mesiac a v zapätí
neskôr aj 2-krát za týždeň. A. jej oznámila, že tieto styky medzi ňou a otcom sa diali ešte počas toho kým
bola u nej vyšetrená. A. jej povedala, že otec si styk s ňou vynucoval tým, že ju pustí k priateľovi alebo

na chatu, resp. jej dával peniaze. A. za ňou poslala lekárka z detskej kliniky. Všetky bolesti brucha u detí,
ktoré nemajú organický podklad, tak všetky tieto bolesti nejasného charakteru rieši ona a doktorka U.. Ich
úlohou je zistiť či tento problém nie je psychický. Ona sa s A. rozprávala aj o tom, či berie antikoncepciu,
A. jej povedala, že tú antikoncepciu užíva od 15 rokov s tým, že ju otec poslal pre tú antikoncepciu.
Znalkyňa E.. J. D. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala,

že ona v tejto trestnej veci bola pribratá ako znalkyňa a vypracovala znalecký psychologický posudok
týkajúci sa svedkyne - poškodenej A. H. a znalecký psychologický posudok týkajúci sa svedkyne P.
H., ona aj s odstupom času nemá dôvody meniť závery podaných znaleckých posudkov a trvá na ich
záveroch.Znaleckýmvyšetrenímzistilaaajtoformulovala-izoláciuodostatných,atozhľadiskatoho,čo
poškodená prežíva, aby to vysvetlila: Dieťa je závislé od svojich rodičov, preto ak dieťa túto oporu stratí,

stratí aj dôveru voči ostatným ľuďom. Čo sa týka toho, že poškodená o tejto udalosti s nikým nehovorila,
po prvé: takýto trestný čin je pre dieťa trauma, tá trauma sa spája s pocitom viny, hanby, označkovania,
preto o tomto dieťa nechce hovoriť, to je prvá vec a druhá vec: v tomto prípade poškodená bola závislá
na otcovi, matka bola v zahraničí, nepodieľala sa na jej výchove a pre ten pocit strachu, čo bude s ňou,keď to vyjde najavo, kto sa o ňu postará, aká bude jej budúcnosť, s nikým nechcela hovoriť. Spomenula
si že jej poškodená hovorila, že chcela s touto vecou počkať do 18 a následne sa s tým vyrovnať.
U poškodenej na prvú otázku uviedla, že je nevyrovnaná vývinová úroveň rozumových schopností v

dôsledku organických zmien na báze pre, peri alebo postnatálneho poškodenia, čiže k tomuto by
chcela povedať, že sa jedná o organické poškodenie mozgu vzniknuté buď počas vnútromaternicového
vývinu alebo počas pôrodu alebo tesne po pôrode. Ešte by dodala, že to poškodenie sa vývinom
centrálneho nervového vývinu môže úplne stratiť, je to o dozrievaní centrálneho nervového vývinu. Keď
uvádzala, že poškodená mala viacerých partnerov už od l4 rokov, môže to vysvetliť tým, že takýto

jav je typický pre deti, ktoré zažili sex, zneužívanie, pretože pre ne je sexuálny vzťah jediný vzťah,
kedy dokážu prejaviť intimitu. Veľakrát môžu získať aj nesprávne sexuálne normy, morálne predstavy,
vnímajú ten sex ako výmenný obchod (za to dostaneš lásku a podobne). Oni sa to jednoducho tak
naučili, nevedia to v 14 rokoch ešte posúdiť. Ona študovala v tejto veci aj problematiku incestu a práve
v adolescentom a mladom veku sa ženy, ktoré sú poznačené incestom, zvyknú správať promiskuitne,
je to jeden z tých faktorov. U tejto poškodenej zistila stredne ťažkú mieru psychickej traumatizácie, čo

s veľkou pravdepodobnosťou svedčí o tom, že v živote poškodenej sa muselo niečo odohrať, prečo je
u nej táto trauma. Ona nevylučuje, že sa mohlo v živote poškodenej stať aj niečo iné, závažné, avšak
všetky tie znaky, ktoré poškodená uviedla, svedčia u poškodenej o sexuálnej traumatizácii. U takejto
poškodenejmôževplývaťnajejsprávanierozhodnutieotca,ktorýjejzakazujestretávaniesaspriateľom,
avšak nemá to známky traumatizácie. U poškodenej zistila traumatizáciu vyšetrením ako aj dotazníkom,

ktorý sa priamo sústreďuje na zisťovanie znakov traumatizácie.
Čo sa týka vyšetrenia P. H., trvá na záveroch tak ako to uviedla v znaleckom posudku. Poškodenú P.
H. ona vyšetrovala v r. 2009, čo sa týka prežívania u poškodenej P. H., jej prežívanie sa mohlo za
ten čas, odkedy ju ona vypočúvala a bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, zmeniť, prípadne znovu
mohli vzísť do popredia tie pocity hnevu, čo už uvádzala v znaleckom posudku. Druhá vec je, že tá obeť

sa môže správať ináč vtedy, keď je sama a ináč, keď je v spoločnosti iných ľudí, kde môže mať pocit
nejakej tej opory. Keď konštatovala, že u poškodenej P. H. zistila zmenu sociálneho správania, myslí
tým, že poškodená sa začala ináč správať voči ľuďom, voči rodičom, začala sa izolovať, menej hovoriť
s kamarátmi napr. o dôvernejších veciach, toto vychádza z vyšetrenia poškodenej ako aj z dotazníka
zameraného na zistenie znakov traumatizácie. S tou traumou sa spája silný obranný mechanizmus, istá

snaha vytesniť negatívne pocity, zážitky, preto sa môže stať, že si poškodená nemusí pamätať všetky
detaily, ako zvuky, pachy, vône alebo ako presne vyzerá miesto činu, niečo si môže pamätať, ale sú
aj prípady, keď si nepamätajú z tej miestnosti nič, len dych toho človeka. Je možné, že poškodená si
nemusela zapamätať všetky tie detaily miesta, keď tá trauma bola silná, aj ak v tej miestnosti strávila
15-20-30minút.Predospievajúcehočlovekavoveku12-13rokovsexuálneobťažovaniejeveľkátrauma.

Čo sa týka traumatizácie poškodenej P. H., keď v tom čase hrozil rozpad rodiny u P. H., mohlo to navodiť
negatívne pocity, avšak nepredpokladá, že by to mohlo spôsobiť traumatizáciu, mohlo to len zvýrazniť.
Keď na hlavnom pojednávaní poškodená P. H. obžalovaného zahriakla, to znamená, že poškodená má
zvýraznené pocity hnevu voči obžalovanému.

Znalkyňa tak u poškodenej A. H. ako i u poškodenej P. H. nezistila sklony k zvýšenej sugestibilite, pričom
obe poškodené nemajú tendenciu medzery v pamäti vypĺňať konfabuláciami.
So súhlasom obžalovaného a prokurátora súd prečítal znalecký posudok č. 40/2090 ohľadom
sexuologického vyšetrenia obžalovaného. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalec
u obžalovaného nezistil žiadnu sexuálnu úchylku, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, je

heterosexuálne orientovaný, svoje konanie mohol v čase spáchania trestných činov ovládať.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to predovšetkým správu
o povesti a odpis z registra trestov na obžalovaného.
Zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. l, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto násilím alebo
hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť a

spácha čin závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe.
Zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. l, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto vykoná
súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, a
spácha čin závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe.
Zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. l Tr. zák. sa dopustí ten, kto vykoná súlož s osobou

mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije.
Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. g/ Tr. zákona sa rozumie páchanie trestného činu
využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti.Chránenou osobou podľa § 139 písm. a/ Tr. zákona sa rozumie dieťa.
Chránenou osobou podľa § 139 písm. c/ Tr. zákona sa rozumie blízka osoba.
Chránenou osobou podľa § 139 písm. d/ Tr. zákona sa rozumie odkázaná osoba.

Podľa § 127 ods. 1 Tr. zákona dieťaťom sa na účely tohto zákona rozumie osoba mladšia ako osemnásť
rokov, ak nenadobudla plnoletosť už skôr.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom

pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 127 ods. 9 Tr. zákona odkázanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá svojou
výživou, výchovou, hmotným alebo iným zaopatrením alebo starostlivosťou je odkázaná na páchateľa.

Objektom trestného činu znásilnenia je právo ženy slobodne sa rozhodnúť o svojom pohlavnom živote.
Súložou sa rozumie spojenie pohlavných orgánov muža ženy, pričom stačí, ak došlo len k čiastočnému
vsunutiu pohlavného údu muža do pošvy ženy, nemusí dôjsť k pohlavnému uspokojeniu. Za bezbranné
je potrebné považovať aj dievča, ktoré je vzhľadom na detský vek do tej miery nedostatočne vyspelé, že
nie je schopné posúdiť význam odporu proti vynucovanej súloži. Stav tiesne je vyvolaný nepriaznivými

okolnosťami, v dôsledku ktorého poškodená je obmedzovaná v slobode rozhodovania a okolnosťami
môžu byť aj rodinné dôvody - rozvrat rodiny.
Objektom trestného činu sexuálneho zneužívania je záujem na ochrane mravného a fyzického vývinu
detí mladších ako pätnásť rokov pred akýmikoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti.
Objektívna stránka tohto trestného činu rozlišuje dva prípady, a to vykonanie súlože (prvý prípad) a iný

spôsob sexuálneho zneužívania (druhý prípad), ktorý spočíva v intenzívnejších zásahoch do pohlavnej
sféry poškodených a ide najmä o ohmatávanie prsníkov alebo pohlavných orgánov, bozkávanie
erogénnych zón, ktoré smerujú k vzrušeniu páchateľa.
Senát okresného súdu po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný
sa dopustil konania uvedeného v predmetnej obžaloby prokurátorky. Obžalovaný D. H., ako trestne

zodpovedná osoba, svojim vyššie uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky
zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. l, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. , zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. l, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. l Tr.
zák., nakoľko donútil ženu - svoju dcéru A. H. k súloži a na taký čin zneužil jej bezbrannosť a spáchal
čin závažnejším spôsobom konania (využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti) a na chránenej osobe

(dieťati, blízkej osobe, odkázanej osobe) - skutok v bode 2 rozsudku, ďalej vykonal súlož s osobou
mladšou ako pätnásť rokov (so svojou dcérou A.) a ju aj iným spôsobom sexuálne zneužil (vnikal do
pošvy prstami, bozkával ju na intímne miesta), a spácha čin závažnejším spôsobom konania (využitím
tiesne, neskúsenosti, odkázanosti) a na chránenej osobe (blízkej osobe, odkázanej osobe) - skutok v
bode 1 rozsudku a v bode 3 rozsudku osobu mladšiu ako l5 rokov P. H. iným spôsobom sexuálne zneužil

(prstami jej vnikol do pošvy).
Obžalovaný vypovedal, že z predmetných skutkov sa necíti byť vinný. Obrana obžalovaného čo sa týka
skutkov uvedených v bodoch 1,2 obžaloby voči dcére A. spočívala v podstate v tom, že tieto skutky sa
nestali a dcéra si ich vymyslela a je to z jej strany pomsta, nakoľko ju nechcel pustiť bývať k priateľovi.
Čo sa týka skutku uvedeného v bode 3 obžaloby u P. H. chcel len zistiť či je poctivá, keďže ju našiel v

posteli so synom a bol v tom, že je to spolužiačka jeho dcéry, že má určite už 15 rokov.
Obranu obžalovaného vyvracajú svojimi výpoveďami svedkyne poškodené A. H., P. H., svedkovia E. E.,
Š. J., H.. C. Š., znalkyňa E.. J. D.. Svedkyňa poškodená A. H. rovnako tak v prípravnom konaní pred
vyšetrovateľom, tak i pri konfrontácii s obžalovaným ako i na hlavnom pojednávaní rovnako vypovedala
od akej doby ju otec zneužíval s tým, že to začalo najprv s hladkaním, potom prstami jej vnikal do pošvy

a neskôr boli aj pohlavné styky, ktoré z jej strany neboli dobrovoľné, bála sa ho, odmietala ho s tým že nie
je jeho žena, ale dcéra. Ku skutku v bode 3 rozsudku poškodená A. H. uviedla, že P. H. ako kamarátku
predstavila otcovi a aj mu povedala koľko má rokov, mala tuším 12 rokov. P. H. jej povedala, že sa jej
obžalovanýnezdal,žebolnejakýdivný,neskôrknimprestalachodiť.Potomneskôrjejotecpovedal,žes
ňou už niečo mal, aby ju doviedla k nim domov, že ona bola taká bez zábran. Otec mával vždy nevhodné,

nevkusné narážky aj na jej spolužiačky, povedal jej, aby mu doniesla ukázať nejakú spolužiačku, ktorá
vyzerá tak dobre ako ona. Otec spomínal aj jej kamarátku P. H., že tá vyzerá šikovne, tá by mu aj
dala. Výpoveď poškodenej A. H. súd vyhodnotil ako vierohodnú, nakoľko jej výpoveď korešponduje aj
s inými zadováženými dôkazmi v spise. Znalkyňa pri vyšetrení u poškodenej A. H. nezistila, že by malasklony ku konfabuláciám - k vymýšľaniu, naopak vyšetrením zistila u poškodenej stredne ťažkú mieru
psychickej traumatizácie, pričom všetky tie znaky, ktoré poškodená uviedla, svedčia u poškodenej o
sexuálnejtraumatizácii.SlovápoškodenejA.H.,t.j.žeodnejotecžiadal,abymudonieslaukázaťnejakú

spolužiačku, ktorá vyzerá tak dobre ako ona, nepriamo potvrdila i svedkyňa obhajoby H. D., ktorá na
otázku poškodenej priznala, že sa raz intímne stýkala s obžalovaným v jeho dome, keď mala 19 rokov.
Súdu nedá nespomenúť, že i samotné priznanie obžalovaného akým spôsobom zisťoval poctivosť u P.
H. nepriamo preukazuje, že obžalovaný bol schopný konať tak neprístojne ako je to uvedené v bodoch
1,2 rozsudku voči dcére A. H.. Zo skutku uvedeného v bode 3 rozsudku je obžalovaný usvedčovaný

i výpoveďou svedkyne poškodenej P. H., ktorá rovnako ako v prípravnom konaní tak i na hlavnom
pojednávaní zhodne uviedla ako a kde ju zneužil obžalovaný. Poškodená P. svojou výpoveďou vyvrátila
obranu obžalovaného, keď vypovedala, že obžalovaný veľmi dobre vedel koľko má rokov, lebo mu to
povedala A.. Predtým sa jej obžalovaný pýtal na školu a vedel, že chodí do základnej školy. Znalkyňa
pri jej vyšetrení taktiež nezistila, že by poškodená P. mala sklony k vymýšľaniu. Poškodená P. svojou
výpoveďou vyvrátila aj tvrdenia obžalovaného, kde sa odohralo to zneužívanie /aj keď to nemá vplyv na

trestnoprávnu zodpovednosť/, t.j. že sa odohralo v dielni, kde ju obžalovaný obchytkával na intímnych
miestach, ona ho slovne odmietala, nepočúvol a následne ju zvalil na zem, ľahol si na ňu, vnikol jej
prstami do vagíny a vzdychal. Taktiež svedkyňa poprela tvrdenia obžalovaného a jeho syna, že by v
dome obžalovaného spala v jednej posteli s Q. H.. Poškodená P. H. si taktiež všimla nezvyčajné, dobrým
mravom sa vymykajúce správanie obžalovaného voči dcére A., keď si obžalovaný A. posadil na koleno

a chytal ju na určitých partiách - za prsia a za zadok. Svedok E. E., priateľ poškodenej A. H. vypovedal,
že po sexuálnej stránke ho zarážalo, že A. bola jemu, dá sa povedať, vždy po chuti, aby spolu sexuálne
žili. Nič proti tomu nenamietala. Nikdy mu nepovedala nie. Svedkyňa H.. C. Š. vypovedala ako sa jej
poškodená A. H. priznala, že je zneužívaná otcom a zdôverila sa jej aj s podrobnosťami. Svedkyňa Š. J.
vypovedala, že obžalovaný nemal problém vyjadrovať sa o sexe alebo intímnych veciach. Keď boli na

zábave, uviedol, že jej sestra mu nestačí, že je chladná a že má priateľku. Rád chytal ženy za zadok.
Súd výpovede svedkov Q. H., E. A., E. H., E. H., H. D., E. P., H. U., ktorí vypovedali v prospech
obžalovaného nepovažuje za vierohodné, presvedčivé a to z nasledovných dôvodov. Svedkovia Q. H.,
E. H., E. H., H. D., E. P., H. U. zhodne uvádzali, že P. H. sa vydávala za staršiu, resp. P. H. ako svoju
spolužiačku im predstavila A. H..

Výpoveď svedka Q. H. o tom, že spal v jednej posteli s poškodenou P. H. vyvracia svojou výpoveďou
samotná poškodená P. H., ktorá uviedla, že v dome obžalovaného spala s A. a E. P.. Samotný svedok
priznal, že po podaní trestného oznámenia sa rozprával so sestrou A., kde sa jej pýtal, či vie, čo sa môže
stať, keď vyjde najavo, že si to vymyslela, prípadne, že keby išiel oco sedieť, že čo bude s ním. Z jeho
vyjadrenia súdu nepochybne vyplýva tá okolnosť, že svedok Q. H. v danej veci hľadí na svoje záujmy, a

z tohto dôvodu jeho výpoveď súd považuje za účelovú, v snahe pomôcť svojmu otcovi /a tým aj sebe -
keby išiel oco sedieť, čo bude s ním /. Svedkyňa E. H. uviedla, že od obžalovaného vie, že P. H. je A. J..
To, že sa P. H. vydávala za staršiu vie od sestry E.. Svedkyňa E. H. vypovedala, že jej sa nezdalo čudné,
že A. a P. sú spolužiačky, hoci v tom čase mohla mať A. tak 17 rokov a P. mala nejakých 12-13 rokov. To,
že sú spolužiačky tvrdili obe. Svedčiť na súd išla preto, lebo ju o to požiadal obžalovaný. Svedkyňa E. P.

priznala, že má negatívny vzťah k poškodenej A. H. a preto sa s ňou prestala kamarátiť /č. l. 94 spisu /.
Viacerí horeuvedení svedkovia uviedli, že veria obžalovanému, že sa nemohol dopustiť týchto skutkov,
pričom však samotný obžalovaný priznal, že sa konania uvedeného v bode 3 rozsudku voči poškodenej
P. H. sa dopustil. Tieto výpovede svedkov vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd i s ohľadom na
ďalšie zadovážené dôkazy - výpovede oboch poškodených, vyhodnotil za nevierohodné a učinené skôr

so snahou pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych
dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré vyvracajú obranu obžalovaného
a zároveň ho jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú zo spáchania skutkov uvedených

vo výrokovej časti tohto rozsudku, právne kvalifikovaných ako zločin sexuálneho zneužívania podľa §
201 ods. l, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák., zločin znásilnenia podľa § 199 ods. l, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák.
a zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. l Tr. zák.

Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou spočívajúce v opätovnom výsluchu poškodenej

P. H. a vo výsluchu svedkov - psychiatričky E.. P. a gynekologičky E.. H. z nasledovných dôvodov.
Psychiatričku ako i gynekologičku je podľa názoru súdu bezpredmetné vypočúvať, pretože tak
poškodená A. H. ako i obžalovaný a svedkyňa H.. Š. v danej veci vo svojich výpovediach uviedli, že
poškodená A. H. sa liečila aj u psychiatričky a ku gynekologičke poškodenú vyslal sám obžalovaný, ktorýto priznal. Opätovný výsluch svedkyne poškodenej P. H. súd taktiež považuje na nadbytočný, nakoľko
z vykonaného dokazovania nevyplynula potreba opäť vypočuť poškodenú P. H. a obžalovaný už mal
možnosť klásť poškodenej otázky a vyjadriť sa k jej výpovedi. Z týchto dôvodov preto súd zamietol

návrhy prednesené obhajobou na doplnenie dokazovania v tejto trestnej veci.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní

ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. D. H. zobral do úvahy aj fakt, že na
obžalovaného sa hľadí akoby nebol súdne trestaný, v registri priestupkov nemá záznam. Keďže
obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov a jedným z nich bol aj zločin a tieto trestné činy
spáchal dvoma samostatnými skutkami, súd bol povinný obžalovanému uložiť úhrnný trest odňatia
slobody za použitia asperačnej zásady uvedenej v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. Súd poznamenáva,

že keďže u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi /obžalovaný spáchal viac
trestných činov/, súd využil ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. a obžalovanému nezvyšoval trestnú sadzbu,
nakoľko mal za to, že zvýšená trestná sadzba za použitia asperačnej zásady je dostatočná a ďalšie
zvýšenie trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. S poukazom na vyššie uvedené
súd bol povinný obžalovanému uložiť úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v rozpätí od 13 rokov

a 6 mesiacov až do 20 rokov. Súd je toho názoru, že na nápravu obžalovaného v rámci individuálnej
ako aj generálnej prevencie je nevyhnutné pôsobiť uložením úhrnného nepodmienečného trestu odňatia
slobody, ktorý bol súdom stanovený na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby teda vo výmere
13 rokov a 6 mesiacov. Súd je toho názoru, že takto stanovený trest postačí na nápravu obžalovaného
a na ochranu spoločnosti, u obžalovaného súd nezistil dôvody pre postup podľa § 39 ods.1 Tr. zákona,

t.j. pre mimoriadne zníženie trestnej sadzby u obžalovaného pod dolnú hranicu.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon uloženého
úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek

výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok

napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.