Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2011

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/98/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110211619
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2011:8110211619.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcu: V. G., D.. XX.X.XXXX,

N. A., M. X, zastúpenej IURISTICO, s.r.o., Štefánikova č. 26, Košice, IČO: 36588041, proti žalovaným:
1/ O. C., D.. X.X.XXXX, H. N. A., Š. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom
so sídlom v Prešove, Masarykova č. 13, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 10.000,- eur v lehote do 60-tich od právoplatnosti
tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade z a m i e t a,

žalobu vo vzťahu ku žalovanej v 2. rade z a m i e t a,

o trovách konania r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.5.2010 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti
žalovaným v 1. a v 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 33.333,- eur a nahradiť trovy právneho
zastúpenia.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa bola matkou maloletého O. G., D.. XX.XX.XXXX, ktorý
dňa 7.5.2008 zomrel na následky dopravnej nehody zo dňa 22.5.2007, ktorú zapríčinila žalovaná v
1. rade pri vedení motorového vozidla Fiat Brava, ev. č. A. XXX Y., povinne zmluvne poisteného u
žalovanej v 2. rade. Príčinná súvislosť medzi smrťou maloletého a konaním žalovanej bola v priebehu
trestného konania preukázaná znaleckým posudkom č. 1/2009 zo dňa 26.1.2009. Žalovaná v 1. rade
bola rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.4.2009 sp. zn. 33 T 55/08 uznaná vinnou zo

spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona.

Vo veci sa písomne vyjadrila žalovaná v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu a uviedla, že o
danej skutočnosti informovala poisťovňu u ktorej mala poistené motorové vozidlo a že uplatňovaný nárok
neuznáva. V priebehu konania poukázala, že išlo o nedbanlivostný trestný čin a mala za to, že toto je
kryté povinným zmluvným poistením. Uviedla, že samotná uplatňovaná suma by bola pre ňu likvidačná
a bola v trestnom konaní potrestaná.

Žalovaná v 2. rade sa vo veci písomne vyjadrila a namietala svoju pasívnu legitimáciu poukazujúc na to,
že nie je daný právny základ povinnosti žalovanej v 2. rade, ustanovením § 823 Zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskehozákonníkavzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlenO.Z.)vspojenísust.§4ods.2písm. a) a § 15 Zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien a doplnkov. Vychádzajúc z vyššie uvedených
ustanovenímalažalovanázato,žedorozsahuniejezahrnutánáhradanemajetkovejujmyanemôžebyť

ani predmetom plnenia v zmysle ustanovení Zák. č. 381/01 Z.z. Žalovaná v 2. rade uviedla, že povinnosť
poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 OZ je osobne spätá s osobou, ktorá sa neoprávneného zásahu
do osobnostných práv fyzickej osoby dopustila a touto osobou je žalovaná v 1. rade. Žalovaná v 2. rade
sa nedopostila neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu a nemôže niesť zodpovednosť
podľa § 13 OZ a túto zodpovednosť nemôže ani odvodiť od zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, ktorú

mala žalovaná v 1. rade so žalovanou v 2. rade uzatvorenú a ktorej súčasťou sú všeobecné poistné
podmienky pre poistenie povinnosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Predmetnou
poistnou zmluvou bol ustanovený rozsah poistenia výlučne za škodu, nie však za ujmu na osobnostných
právach. S poukazom na uvedené, žalovaná v 2. rade zastávala názor, že nemá pasívnu legitimáciu
v danej právnej veci a na podporu toho poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. 24 Co
67/2008 a navrhla žalobu vo vzťahu k nej zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom úmrtným listom maloletého O. G. zo dňa
9.5.2008, osvedčením o evidencii motorového vozidla A. XXX Y., T. N. X.X H., rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 33 T 55/08-307 zo dňa 22.4.2009, ďalej súd oboznamuje znaleckým posudkom č. 1/2009 O..
O. C.a, ďalej súd oboznamuje znaleckým posudkom O.. A. S. Č.. XXX/XXXX, rozsudkom tunajšieho

súdu č. 3 T 159/2003-228 zo dňa 19.8.2004, rozsudkom krajského súdu v Prešov č.k. 5 To 58/04-252
zo dňa 19.8.2004, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 24 P 471/05-88, rozsudkom Krajského súdu v
Prešove 14 CoP 1/08-106, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne, žiadankou o
vyšetrenie magnetickou rezonanciou, prepúšťacou správou, lekárskou správou zo dňa 18.1.2010,
oznámením o výške poistného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla vydaného žalovaným v 2. rade z č.l. 145, zmluvou o poistení poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 26.11.2010 , kópiami poštových poukážok,
potvrdením ÚPSVaR A. C., potvrdením o FNsP zo dňa 23.2.2011 A. C., potvrdením o liečbe v
súvislosti s autonehodou vydaného O.. F. C., kópiou príkazu na úhradu, potvrdením o splácaní úveru
vo výške 118,10 eur, splátkovým kalendárom, faktúrou za mobilný telefón, kópiami SIPO, potvrdenie

o vyplatených príjmoch za obdobie od 1.2.2010 do 12-teho mesiaca 2010 A. C., daňovým priznaním
žalovanej za rok 2010, potvrdením o príjmoch vydaného 18.1.2011, listinnými dôkazmi zo spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 33 T 55/08 tunajšieho súdu a to výpoveďou svedkyne M. M. a výpoveďou
svedkyne M. M. (trestného spisu), výpoveďou O. O. výpoveďou svedkyne B. O., výpoveďou svedka R.
M., správou JVS s.r.o., výsluchom účastníkov konania a svedkyne V. G. a ostatným obsahom spisu,

pričom zistil tento skutkový stav veci:

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 33 T 55/2008-308, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.5.2009
mal súd zistené, že žalovaná v 1. rade bola uznaná vinnou, že dňa 22.5.2007 v čase o 15.25 hod., v
Prešove, viedla v ľavom jazdnom pruhu ulice Arm. Gen. Svobodu, v smere na Sabinov, osobné motorové

vozidlo zn. Fiat Brava, ev. č.: A. XXX Y. v čase, keď priechodom pre chodcom riadenom svetelnými
signálmi stáli v pravom jazdnom pruhu vozidlá s červeným svetlom „STOJ“, s vozidlom nezastavila
a zrazila chodca maloletého O. G., D.. XX.XX.XXXX, ktorý prechádzal cez priechod pre chodcov z
pravej strany v smere jazdy vozidla, pričom chodec utrpel mozgovo-lebečné poranenie, pozostávajúce
z mnohopočetných pomliaždení mozgu, krvácania pod tvrdú plenu mozgovú a vpáčenej zlomeniny ľavej

spánkovo-temennej kosti a úrazový šok ťažkého stupňa a v dôsledku týchto poranení dňa 7.5.20008
zomrel a teda inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším spôsobom konania, čím
spáchala prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo jej bol uložený
trest podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencie priťažujúcich okolností

odňatia slobody v trvaní 2 rokoch, ktorý bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov,
pričom mala aj uložený trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel v trvaní 7
rokov. Ďalej bola žalovaná v 1. rade zaviazaná žalobkyni nahradiť škodu vo výške 621,64 eur.

Z výpovede žalobkyne mal súd zistené, že maloletý O. G. sa narodil ako tretie dieťa žalobkyne z

manželstva žalobkyne a Š. G., ktoré bolo uzatvorené dňa 13.10.1983. Manželstvo bolo od počiatku
problematické, nakoľko bývalý manžel žalobkyne požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje a pod ich
vplyvom sa vyznačoval agresívnym správaním, čo mal súd zistené aj z oboznámenia sa s rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 22.3.2004 sp. zn. 3 T 159/03, v spojení s rozsudkom Krajského súduv Prešove zo dňa 19.8.2004 sp. zn. 5 To 58/04, ktorým bol uznaný vinným z trestného činu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 1 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol dokonca
uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne, ako aj ochranné protialkoholické liečenie

ústavnou formou. V trestnom konaní bolo preukázané, že bývalý manžel žalobkyne psychicky týral
žalobkyňu, ako aj ich tri deti a najmenej od doby roku 1999 do apríla 2003. U maloletého O. G. bol z toho
dôvodu zistený neurotický syndróm prejavujúci sa pomočovaním a neurózou. Rozsudkom Okresného
súd Prešov zo dňa 28.6.2005 sp. zn. 25 P 308/2004 bol O. G. zverený do osobnej starostlivosti
žalobkyne. Počas výkonu trestu odňatia slobody sa zdravotný stav maloletého O. zlepšil. Rozsudkom

Okresného súdu Prešov zo dňa 31.10.2007 sp. zn. 24 P 471/05 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove zo dňa 28.2.2008 sp. zn. 14 Cop 1/2008 bol otcovi zakázaný styk s mladším synom O..
V priebehu tohto konania došlo k dopravnej nehode ako je vyššie uvedené, po ktorej ostal maloletý
O. G. hospitalizovaný 351 dní a vo veku 9,5 roka zomrel. V čase pred dopravnou nehodou bol život
žalobkyne a syna O. G. značne komplikovaný vzhľadom na týranie zo strany otca, ktorý bol za tento
čin právoplatne odsúdený. Žalobkyňa poukázala na to, že maloletý bol od nehody pred svojou smrťou

hospitalizovaný 351 dní, pričom bol úplne narušený obvyklý spôsob života žalobkyne. Synov stav si
vyžadoval jej sústavnú pozornosť a rodičovskú opateru, aj z toho dôvodu žalobkyňa sa v tomto čase ani
nezamestnala,vzhľadomnasynovzdravotnýstav,ktorémukládlaväčšiupriorituavynaloženiečomožno
najväčšieho úsilia na jeho zlepšenie práve v nádeji, že sa ich spoločný život zlepší. Žalobkyňa uvádzala,
žepotomakosajejpodarilovymaniťspodnepriaznivéhoživotnéhovplyvujejbývaléhomanžela,tešilasa

nausporiadanýapokojnýživotvspoločnejdomácnostisosvojimideťmi,nonajmäsosynomO.,sktorým
trávila najviac času a ktorý bol jej najväčšou psychickou oporou. Poukazovala na to, že s jej najmladším
synom sa práve počas tohto obdobia vytvorilo neobvyklé pevné puto a silné sociálne, morálne a citové
väzby. Predstava harmonického spolužitia matky a jej detí tvorila silnú motiváciu žalobkyne v boji s
ich neľahkým životným údelom. Práve v čase, keď bola takmer na dosah a nič nemalo predstavovať

zrejmú preukážku, došlo k dopravnej nehode v dôsledku tejto k smrti maloletého O. G., v dôsledku
ktorej prežívala žalobkyňa pocity úzkosti, smútku, zúfalstva, ako aj nezvratnú možnosť viesť so svojim
synom súkromný život. Túto stratu prekonávala s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Uvádzala, že
protiprávnym konaním žalovanej v 1. rade došlo k nenávratnej deštrukcii týchto interpersonálnych väzieb
tvoriacich základný rámec súkromného života žalobkyne a tým intenzívnemu zásahu do osobnostných

práv a práva na súkromie a rodinný život žalobkyne, následky ktorého nebolo možné úplne odstrániť
len morálnou satisfakciou, keďže žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala k tomu,
aby bola riadne vyvážená a zmiernená vzniknutá majetková ujma na osobnosti žalobkyne. Žalobkyňa
uvádzala, že v čase dopravnej nehody mala zlomeninu ruky, následne po tejto nehode sa však
bola nútená zmobilizovať celý rok počas hospitalizácie maloletého chodievala za ním do nemocnice,

následnevdôsledkuajsvojichzdravotnýchproblémovbolauznanáajčiastočneinvalidnou.Poukazovala
na to, že maloletý O. hlboko inklinoval k viere, chodieval pravidelne aj sám na bohoslužby, bol hlboko
veriaci.

Žalovaná v 1. rade vo veci uvádzala, že hlboko ľutuje udalosť, ktorá sa stala, sama je matkou a

ťažkou sa vyrovnáva s danou situáciou a poukazovala na to, že nešlo o úmyselné zabitie. Uvádzala,
že nebola predtým nikdy postihnutá za žiadny dopravný priestupok. Uvádzala, že odo dňa nehody
sama trpí depresiami, musela zmeniť prostredie, odišla pracovať do zahraničia, po nehode navštevovala
psychológa a poukazovala najmä na to, že požadovaná suma by pre ňu bola finančne likvidačná. Každý
druhý mesiac pracuje ako opatrovateľka na území Nemeckej republiky s príjmom 1300 eur, počas

druhého mesiaca vykonáva živnosť na území SR ako prevádzkovateľka opravne odevov. Čo sa týka jej
majetkových pomerov, býva v trojizbovom byte na Š.Á. X. S. Pre, spolu s manželom a dvoma plnoletými
deťmi, pričom dcéra sama nie je schopná sa živiť, študuje, syn je zamestnaný, manžel má príjem od
300,- eur do 400,- eur mesačne, inak nevlastní iné hodnotnejšie hnuteľné, či nehnuteľné veci.

SúdvovecivykonaldokazovanievýsluchomsvedkyneV.G.,zktorejvýpovedemalzistené,žežalobkyňa
od dopravnej nehody zle znášala danú situáciu, čo zhoršovalo aj to, že maloletý syn bol hospitalizovaný
v Košiciach, pričom bola nútená dochádzať za ním. Ocitla sa preto v zlej aj finančnej situácii. Naviac
nemala oporu ani u bývalého manžela. Potvrdila, že vzťah žalobkyne so synom bol veľmi dobrý, často
k nej chodievala na návštevu, brávala syna so sebou, dodnes má jeho kresby, uvažovala o tom, že raz

možno bude kňazom, sama žalobkyňa je hlboko veriaca. Svedkyňa poukázala najmä na to, že situácia
bola zlá, z toho dôvodu že zdravotný stav maloletého bol raz lepší a raz horší. tieto zmeny vplývali na
žalobkyňu, avšak veľmi si želala aby mal. O. vyzdravel.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

V danom prípade súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná zavinila pri dopravnej nehode smrť
syna žalobkyne a tým neoprávnene zasiahla do jej súkromia chráneného v ustanovení § 11 OZ.
Súčasťou súkromia ja aj rodinný život, zahŕňajúci najmä právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a
rozvíjať vzájomné vzťahy a v ich rámci naplňovať vlastnú osobnosť. Tento rodinný život sa rozvíja

tak v manželstve, ako aj medzi rodičmi a deťmi, a z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov
tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje jeho ostatných členov. Náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ je preto primeraným prostriedkom obrany proti
neoprávnenému zásahu.

Ustanovenie § 13 ods. 2 OZ nevymedzuje žiadnu hranicu pre určenie výšky finančného zadosťučinenia.
To sa preto stáva predmetom voľnej úvahy súdu v zmysle § 136 Občianskeho súdneho poriadku. Súd pri
tomto rozhodovaní prihliada k závažnosti vzniknutej ujmy a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Satisfakcia má mať reparačné účinky pre poškodených, nie však likvidačné pre pôvodcu zásahu.
Je potrebné si uvedomiť, že v prípade úmrtia žiadne zadosťučinenie vrátane finančného nemôže odčiniť

skutočne vzniknutú ujmu, ale jeho zmyslom je ( s prihliadnutím na hľadisko primeranosti podľa § 13 ods.
1 OZ) iba túto ujmu zmierniť.

V konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť to, že určitá satisfakcia bola daná aj právoplatným trestným
rozsudkom, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou z prečinu usmrtenia. Dôležitá je aj skutočnosť, že

sa nejednalo o úmyselný, ale nedbanlivostný trestný čin, ktorého spáchanie žalovaná úprimne ľutuje a
ťažko sa vyrovnávala s jeho dôsledkami. Žalovaná nemala požité alkoholické nápoje, avšak nevenovala
riadeniu motorového vozidla dostatočnú pozornosť.

Je nepochybné, že žalobkyňa utrpela neodčiniteľnú ujmu smrťou maloletého syna. Má však aj dcéru

a staršieho syna, ktorí v aj keď nenahradia stratu maloletého syna jej pomáhajú prekonať spomínanú
ujmu. Pri zohľadnení týchto skutočností súd ustálil výšku nemajetkovej ujmy na sumu 10.000 eur,
považujúc ju aj za primeranú ako už bolo uvedené, rozsudok nemôže byť likvidačný pre žalovanú a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platí zásada o určení splatnosti záväzku v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zmysle citovaného ustanovenia súd však má možnosť určiť aj dlhšiu
lehotu, čo súd využil v danom prípade. Na plnenie žalovanej teda stanovil lehotu, ktorá podľa názoru
súdu je dostatočná na zabezpečenie finančných prostriedkov, či už predajom alebo úverom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

Čo sa týka uplatňovaného nároku vo vzťahu k žalovanej v 2. rade ako poisťovni, ktorá bola len

účastníkompoistnéhovzťahuzozodpovednostizaspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,žiadnym
spôsobom však nezasiahla do osobnostných práv žalobkyne, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v
zmysle § 13 ods. 2 OZ, nie je preto nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide. Súd má za to, že
vyložiť ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 318/2001 Z.z. nemožno tak, že do pojmu „nákladov priusmrtení“ , by bolo možné subsumovať náhradu nemajetkovej ujmy, tu súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Cdo 168/2009 a spravujúc sa vyjadreným právnym
záverom vo vzťahu k žalovanej v 2. rade žalobu z týchto dôvodov zmietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., kde v zložitých prípadoch najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže

rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie
§ 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Prešov, 13.10.2011

Mgr. Alena Paveleková
sudkyňa