Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 25, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/111/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106224087
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Valérie Kleinovej a členiek JUDr.

Alexandry Hanusovej a JUDr. Jany Cisárovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ A.. J. H., bytom E. XX, L.,
2/ H. H., bytom E. XX, L., obaja zast. JUDr. Petronelou Kaveckou, advokátkou v Bratislave, Kolískova
1, proti odporcom: 1/ A.. H. Y., bytom E. XX, L., 2/ K. Y., bytom H. 4, L., zast. JUDr. Zoltánom Ludikom,
AK Detvai Ludik Malý Udvaros, Cukrová 14, Bratislava, 3/ S. S., bytom XX. októbra 3, V., 4/ J. Y., bytom
F. cesta XXX, V., 5/ E. Y., bytom X. 9, Trenčín, odporcovia 1/, 3/, 4/, 5/, zast. JUDr. Máriou Bustinovou,
advokátkou v Trenčianskych Tepliciach, Šrobárova 9, o určenie neexistencie právneho úkonu (výpovede
z nájmu bytu), na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. apríla

2010, č.k. 11C/111/2006-128, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/, 3/, 4/ a 5/ náhradu
trov odvolacieho konania spolu vo výške 150,48 Eur k rukám ich právnej zástupkyne, do troch dní.

Odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia,
že list A.. E. Y. zo dňa 24.4.2004, doručený navrhovateľom nie je spôsobilý vyvolať u navrhovateľov zánik
spoločného nájmu bytu, resp. že nie je výpoveďou nájmu bytu v zmysle ust. § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/, 3/,

4/ a 5/ náhradu trov konania vo výške 1.276,08 Eur, na účet ich právnej zástupkyne do troch dní od
právoplatnosti rozsudku

a odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal. Za nesporné považoval, že odporcovia sú podielovými
vlastníkmi bytu, ktorý bol predmetom nájmu (resp. nehnuteľnosti, v ktorej sa byt nachádza, vedenej na
LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X vo výmere XXX mX ako zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom so
súpisným č. XXXX, vedenom na parc. č. XXXX/X a to odporca 1/ v podiele X/XX, odporca 2/ v podiele
X/XX, odporkyňa 3/ v podiele X/XX, odporca 4/ v podiele X/XX a odporca 5/ v podiele X/XX ako i to,
že medzi účastníkmi existoval platný nájomný vzťah k X,X izbovému bytu č. X na prízemí domu na E.

ulici č. XX v L., založený nájomnou zmluvou zo dňa 15.5.2000, v ktorej sa navrhovatelia zaviazali platiť
odporcom mesačné nájomné a za služby spojené s užívaní bytu sumu 1.369,- Sk, ktorú navrhovatelia
riadne a včas platili. Navrhovatelia dňa 25.4.2006 prevzali písomnú výpoveď z nájmu bytu podľa § 711
ods. 1 písm. d/ Obč. zák., podpísanú jedným zo spoluvlastníkov, odporcom 5/, ktorý konal na základe
plnej moci udelenej mu odporcami 1/, 3/ a 4/. S poukazom na ustanovenia § 31, § 33, §139, § 685,§ 686, § 686, § 671, § 710 a § 711 Obč. zák. dospel k záveru, že predmetná výpoveď podpísaná
hoci len jedným z podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorý konal za ostatných spoluvlastníkov
na základe plnej moci, je existujúcim právnym úkonom. Konanie bez plnomocenstva samo osebe

neznamená, že takéto konanie nie je právnym úkonom, resp. že spôsobuje neexistenciu právneho
úkonu. Mal za to, že v takejto situácii je právny úkon nielen existujúcim, ale aj platným a podľa situácie, či
dôjde k jeho schváleniu zastupovaným alebo nie, zaväzuje buď priamo konajúceho alebo zastúpeného.
Rozhodovanie o prenájme bytu v domovej nehnuteľnosti v spoluvlastníctve viacerých osôb, pri ktorom
nedošlo k zmene účelového určenia bytu, vyhodnotil ako súčasť rozhodovania o hospodárení so

spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 ods. 2 Obč. zák. a keďže tu nedochádza k žiadnej (a už vôbec
nie podstatnej) zmene spoločnej domovej nehnuteľnosti, nemožno na rozhodovanie o prenájme (zmene
osoby nájomcu) v nej sa nachádzajúceho bytu aplikovať ust. § 139 ods. 2 Obč. zák. Mal za preukázané,
že odporcovia 1/, 3/, 4/ a 5/ sa zhodli na tom, že dajú navrhovateľom výpoveď z nájmu bytu a že odporca
2/, ktorý bol informovaný telefonicky, s týmto postupom nesúhlasil. Nepovažoval za prípustný ani ten
výklad navrhovateľov, že konanie jedného zo spoluvlastníkov bez splnomocnenia, týkajúce sa spoločnej

veci nezaväzuje podľa § 139 ods. 1 Obč. zák. ostatných podielových spoluvlastníkov, a že výpoveď
z nájmu bytu, je z tohto dôvodu neplatným právnym úkonom. Zdôraznil, že aj v takomto prípade by
bolo možné neplatnosť výpovede napadnúť žalobou iba v zákonom stanovenej trojmesačnej zákonnej
lehote. Vyslovil, že právny úkon výpovede z nájmu existoval, bol navrhovateľom riadne doručený a
trojmesačná lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu navrhovateľom

uplynula. Vzhľadom na to, že nejde o jeden z dvoch prípadov, v ktorých je možné brániť sa nájomcovi
aj po uplynutí trojmesačnej lehoty, a to ak výpoveď ako právny úkon neexistuje príp. ak výpoveď nebola
nájomcovi vôbec doručená, boli nájomcovia povinní napadnúť predmetnú výpoveď v lehote 3 mesiacov
od jej prevzatia podľa § 711 ods. 6 Obč. zák. Keďže navrhovatelia tak neurobili v 3 mesačnej lehote, súd
by (v prípade, ak by nedošlo k zmene žalobného petitu) ich návrh o určenie neplatnosti výpovede musel

pre preklúziu zamietnuť. O trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným odporcom
1/, 3/, 4/ a 5/ priznal náhradu trov konania vo výške 1.276,08 Eur na účet ich právnej zástupkyne, v
zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
3 úkony poskytovaných právnych služieb, zníženú podľa jej § 13 ods. 2, spolu s náhradou cestovných
výdavkov a času stráveného cestou na pojednávania z miesta jej sídla. Rovnako úspešnému odporcovi

2/ náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1, 2, O.s.p. nepriznal s odôvodnením, že mu v konaní vznikli
len trovy právneho zastúpenia, ktoré si však v zákonnej lehote troch pracovných dní

od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, pričom iné trovy zo spisu nevyplývajú, preto nebol viazaný pôvodným
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov vyhláseným na pojednávaní dňa 21.4.2010.

Protitomutorozsudkupodalivčasodvolanienavrhovatelia,ktorížiadalinapadnutýrozsudoksúduprvého

stupňa zmeniť a ich návrhu vyhovieť. Súdu prvého stupňa vytkli, že sa zaoberal platnosťou, resp.
neplatnosťou výpovede z nájmu bytu, čo však nebolo predmetom sporu, nakoľko v konaní sa po zmene
návrhu domáhali určenia, že list A.. E. Y. zo dňa 24.4.2006 nie je výpoveďou z nájmu bytu v zmysle § 710
ods. 1, 3 Obč. zák., pretože bol podpísaný len odporcom 5/ a nemal pripojené písomné splnomocnenie,
ktoré malo byť v zmysle ustanovenia § 31 ods. 4 Obč. zák. písomné a malo im byť doručené spolu s

výpoveďou. Vyjadrili pochybnosť, či v čase, kedy im bola daná výpoveď, toto splnomocnenie existovalo.
Vzhľadom na to, že list odporcu 5/ zo dňa 24.4.2006, je podpísaný len ním mali za to, že je právnym
úkonom urobeným bez plnej moci od ostatných spoluvlastníkov a zaväzuje len tohto odporcu, ktorý
ako 3/24-inový podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, im nemohol dať výpoveď sám. Takýto
právny úkon podľa nich má od samého začiatku vadu, pre ktorú nemôže vyvolať právne účinky a tento v

zmysle ust. § 710 ods. 1, 2 Obč. zák. mal byť urobený buď väčšinovými spoluvlastníkmi súčasne alebo
spolu s listom zo dňa 24.4.2006 malo byť doručené aj splnomocnenie väčšinových spoluvlastníkov, inak
mali ostatní spoluvlastníci jeho právny úkon dodatočne a to bez zbytočného odkladu schváliť. Nesúhlasili
so záverom súdu prvého stupňa, že výpoveď z nájmu bytu mohol dať aj len niektorý zo spoluvlastníkov
a poukázali na rozhodnutie NS SR z 24.10.2005 sp. zn. XCdo XX/XXXX. Poukázali na to, že naliehavý

právnyzáujemnanavrhovanomurčenípreukázalitým,ženájomnývzťahjechránenýzákonomanemajú
inú možnosť bývania ako v predmetnom byte, ku ktorému získali nájom výmenou bytu a nemajú inú
možnosť ako sa v tomto spore domáhať nápravy v zmysle petitu žaloby. Súdu prvého stupňa vytkli
nesprávne zistenie skutkového stavu, nakoľko vykonaným dokazovaním napriek jeho záverom, nebolo
preukázané, že medzi odporcami ako spoluvlastníkmi došlo k dohode o tom, že vypovedia nájom a

odporca 2/, ktorý bol na predmetnej výpovedi uvedený ako zastúpený, dokonca poprel, že by súhlasil svýpoveďou. Namietali aj proti priznanej náhrade trov konania právnej zástupkyni odporcov 1/, 3/, 4, a 5/,
a to konkrétne proti priznaniu náhrady za písomné vyjadrenie, na ktoré nebola súdom vyzvaná a všetky
podstatné skutočnosti uviedla ústne, ako aj proti náhrade cestovného za použitie auta a 2x polhodiny

za stratu času, ktorá je vyúčtované naviac.

Odporcovia 1/, 3/, 4/ a 5/ žiadali rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať im
náhradu trov odvolacieho konania. Všetky námietky navrhovateľov, uvádzané v odvolaní, považovali za
zodpovedané súdom prvého stupňa.

Odporca 2/ odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal vec súdu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvého stupňa vykonal na objasnenie skutkového stavu
vo veci dostatočné dokazovanie, vec posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem a rozhodnutie aj
odôvodnil spôsobom stanoveným § 157 ods. 2 O.s.p. a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa odvolací
súd stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na podporu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd s ohľadom na dôvody odvolania,

ktorými navrhovateľ napáda právne posúdenie veci poukazuje na to, že v prejednávanej veci bolo
nesporné, že list z 24.4.2006 (napriek pripusteniu zmeny návrhu, podľa ktorého sa navrhovatelia
domáhali určenia, že list odporcu 5/ zo dňa 24.4.2004 nie je výpoveďou, vzal odvolací súd do úvahy,
že išlo o zrejmú chybu, keďže účastníkom bolo zrejmé o ktorom liste súd prvého stupňa rozhodoval
a preto toto pochybenie nepovažoval za také, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutia vo

veci) obsahoval všetky náležitosti výpovede z nájmu bytu, pretože je z neho zrejmé, kto výpoveď dáva,
ktorého nájomného vzťahu sa týka (vymedzením prenajatého bytu), je v ňom uvedený dôvod výpovede,
výpovedná lehota a bolo v ňom uvedené aj to, že odporca 5/ koná aj za odporcov 1/ až 4/ a teda, že je
jednak existujúcim a aj platným právnym úkonom, a to výpoveďou z nájmu bytu.

Podstatou argumentácie navrhovateľov v spore bolo, že výpoveď im nebola daná všetkými

spoluvlastníkmi prenajímaného bytu, resp., že odporca 5/ nebol splnomocnený konať za ostatných
spoluvlastníkov, nakoľko sa nepreukázal písomným splnomocnením a teda doručená výpoveď nemôže
vyvolávať žiadne právne následky. K tomuto odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť,
že je nutné rozlišovať medzi právnymi vzťahmi medzi splnomocniteľmi a splnomocnencom, vzniknutými
na základe dohody o plnej moci a právnymi vzťahmi medzi splnomocniteľom a tretími osobami, ktoré

vznikajú v dôsledku právnych úkonov splnomocnenca na základe plnej moci. Občiansky zákonník
nevyžaduje v žiadnom svojom ustanovení, aby plná moc bola predložená tretím osobám, s ktorými koná
splnomocnenec, z konania splnomocnenca vznikajú práva a povinnosti splnomocniteľovi v prípade, ak
splnomocniteľ koná v mene splnomocnenca na základe plnej moci, ktorá objektívne existuje. Existenciu
plnej moci udelenej odporcovi 5/ odporcami 1/, 3/ a 4/ preukázali títo odporcovia predložením písomnej

plnej moci zo dňa 3.4.2006. Z tejto vyplynulo, že ju odporcovi 5/ neudelil odporca 2/, avšak vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že bol oboznámený so zámerom ostatných odporcov vypovedať nájom
navrhovateľom a s týmto nesúhlasil, čo správne posúdil súd prvého stupňa v zmysle ust. § 139 ods.
2 Obč. zák. ako skutočnosť, ktorá nespôsobuje neplatnosť rozhodnutia spoluvlastníkov predmetného
bytu o výpovedi jeho nájmu, nakoľko na výpovedi sa dohodla väčšina spoluvlastníkov, počítaná podľa

ich podielov.Vzhľadom na záver súdu prvého stupňa o tom, že predmetná výpoveď z nájmu bytu spĺňa všetky
náležitosti právneho úkonu, stanovené § 34 a nasl. Obč. zák. a ako každý právny úkon vyvoláva
sledované právne následky, bolo potrebné žalobný návrh zamietnuť. Pri existencii výpovede a jej

doručení navrhovatelia mohli dosiahnuť, aby nenastali jej právne následky len tým, že by sa na súde
podľa § 710 ods. 6 Obč. zák. v stanovenej lehote domáhali jej neplatnosti, čo však po zmene návrhu
neurobili.

K námietke navrhovateľov, že súd prvého stupňa rozhodoval o neexistencii právneho úkonu, hoci oni
žiadali určiť, že list odporcu 5/ zo dňa 24.4.2006, doručený navrhovateľom nie je výpoveďou, treba viesť,

že pre rozhodnutie, či predmetný list je alebo nie je výpoveďou, bolo potrebné zistiť, či spĺňa náležitosti
určitého právneho úkonu, t.j. výpovede. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že tento list
výpoveďou z nájmu bytu je.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že návrh bolo potrebné zamietnuť aj z procesných dôvodov pre
nedostatok právneho záujmu na takomto určení, čo súd prvého stupňa vo svojich úvahách naznačil,
keď uviedol, že v prípade, ak by bolo pravdou, že list odporcu 5/ nie je výpoveďou, navrhovatelia by

mali možnosť v prípade iného konania, napr. v prípade konania o vypratanie predmetného bytu, brániť
sa námietkou, že výpoveď neexistuje, resp. že im nebola doručená, čím by sa konajúci súd musel ako
predbežnou otázkou zaoberať.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania,, keď
postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom 1/, 3/, 4/ a 5/ priznal ich náhradu, vyčíslenú ich

advokátkou za poskytnuté práve služby, ktoré bolo možné považovať za účelne vynaložené.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a § 142 ods.
1 O.s.p. a v konaní úspešným odporcom 1/, 3/, 4/ a 5 priznal náhradu za jeden úkon právnej služby -

vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, s režijným paušálom a DPH
(§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl.), spolu 37,62 Eur každému z odporcov 1/, 3/, 4/ a 5/ (55,49 Eur + 7,21
Eur + 20% DPH, zníženú o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), ktorú sú navrhovatelia podľa
§ 149 ods. 1 O.s.p. povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne vo výške 150,48 Eur (4x37,62 Eur) na účet

advokátky odporcov 1/, 3/, 4/ a 5/ .

Úspešnému odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní
žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.