Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/23/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208202727

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej, členiek senátu
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: Juraj Rehm, Štefánikova
24, 029 01 Námestovo, IČO:

40 747 328, zastúpeného: Mgr. Martin Keltoš, AK Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, proti odporcovi:

OVB Allfinanz Slovensko, a. s., Bajkalská 30/A, 829 10 Bratislava, IČO: 31 361 358, zastúpeného: JUDr.
Branislav Drgoňa, AK Jesenského 2, P. O. Box 126, 814 99 Bratislava, o zaplatenie 8.346,64 euro s
príslušenstvom,

o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k.

26Cb/23/2008-234 zo dňa 30. 04. 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/23/2008-234 zo dňa 30. 04.
2010 v znení opravného uznesenia č. k. 26Cb/23/2008-243 zo dňa 17. 05. 2010 v napadnutej časti p
o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1.309,92 euro s
14,25 % úrokom z omeškania zo sumy 663,88 euro odo dňa 21. 10. 2007 do zaplatenia, zo sumy 185,88

euro odo dňa 21. 06. 2007

do zaplatenia, zo sumy 110,86 euro odo dňa 21. 07. 2007 do zaplatenia a zo sumy 349,30 euro odo
dňa 21. 11. 2007 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500,69 euro a trovy právneho zastúpenia
v sume 1.553,57 euro. V časti istiny v sume 7.036,72 euro konanie zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol.

Rozhodol tak s poukazom na znenie ust. § 642, § 652, § 658, § 659, § 660,

§ 662, § 663, § 668, § 671 Obchodného zákonníka, ako aj § 365 a § 369 ObZ,

keď konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané platné uzavretie sprostredkovateľskej
zmluvy medzi účastníkmi dňa 31. 01. 2005.Uviedol, že podľa čl. 1 bod 1.3. za vykonávanie sprostredkovacej činnosti prislúchala navrhovateľovi
provízia, výška ktorej sa určovala podľa províznych listov. Časť provízií v sume 6.163,52 euro bola
navrhovateľovi uhradená dňa 07. 04. 2009, a spornou zostala suma 1.309,92 euro. Vyplatenie uvedenej

sumy odporca spochybnil tým, že namietol, že suma 663,88 euro zanikla z dôvodu započítania
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a suma 646,04 euro zanikla, resp. na jej výplatu nevznikol
navrhovateľovi nárok v dôsledku stornoprovízií zmluvných partnerov odporcu a započítaním voči nároku
navrhovateľa na úhradu kladných provízií, s poukazom na čl. 7 bod 5 zmluvy. Súd prvého stupňa
ďalej poukázal na znenie ust. § 544 a § 545 OZ a ust. § 300 až § 302 ObZ. Súd prvého stupňa

vyhodnotil zmluvné ust. bodu 6.6., sankcionované zmluvnou pokutou v sume 20.000,- Sk za neplatné,
z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti - uvedenou v čl. 7 bod 7.5. zmluvy za neplatné. Odporca
nevystavoval žiadne potvrdenia o prevzatí dokumentov od svojich obchodných zástupcov, a ani si
neviedol evidenciu jednotlivých vrátených dokumentov. Pokiaľ sa týka započítania sumy 646,04 euro,
povinnosť navrhovateľa zaplatiť záporné provízie, súd prvého stupňa toto tvrdenie odporcu mal za
nepreukázané, pretože nebolo zistené, že skutočne došlo zo strany tretích osôb k porušeniu zmlúv

sprostredkovaných navrhovateľom. Nebolo preukázané ani porušenie, ktoré sa vzťahuje na ust. čl. 4
bod 4.3. písm. b/ zmluvy. V tomto smere obranu odporcu neuznal, a preto žalobe vyhovel. Úroky z
omeškania priznal od doby splatnosti tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa.
V časti priznania úrokov z omeškania v sume 192,94 euro - vyčíslenie úrokov z omeškania zo sumy
1.121,16 euro za obdobie odo dňa 22. 01. 2008 do dňa 07. 04. 2009, tieto súd prvého stupňa nepriznal

z dôvodu, že tieto boli podľa predloženého výpisu z navrhovateľovho účtu zaplatené.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s ohľadom na úspech účastníkov v konaní.
Navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania za štyri úkony právnej pomoci, z dôvodu ich
neúčelnosti.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Vo svojom odvolaní

zdôraznil, že pohľadávka navrhovateľa zanikla v dôsledku započítania. V odvolaní poukázal na znenie
ust. § 663 ods. 2, 3 ObZ s tým, že obchodný zástupca je povinný pre potreby zastúpeného uschovať
doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so svojou činnosťou, po dobu, po ktorú tieto doklady môžu byť
významné pre ochranu záujmov zastúpeného. Mal zato, že záver súdu o nezrozumiteľnosti a neurčitosti
ust. čl. 7 bod 7.5. zmluvy o sprostredkovaní a jeho neplatnosti, je nesprávny. V danej súvislosti poukázal

na znenie bodu 6.6. zmluvy,

z ktorého vyplývala povinnosť navrhovateľa vrátiť odporcovi podklady, analýzy

a poradenské protokoly svojich klientov, poisťovacie podklady, poistky, provízne

listyapoistnépodmienky,dokladyobankovýchpoplatkoch.Malzato,žetakétovymedzeniedokumentov
je dostatočné a vyčerpávajúce. V ďalšom poukázal na právnu prax a právnu vetu rozsudku NS ČR č.

k. 32Odo/346/2002 zo dňa 23. 01. 2003. Poukázal na to, že aj čl. 7.5. zmluvy obsahuje vymedzenie
dokumentov

na vrátenie presne špecifikované. Sám navrhovateľ tvrdí, že so svoju povinnosť splnil a predmetné
podklady vrátil, teda musel vedieť, aké doklady má vrátiť. Svedok Ing. Herud potvrdil, že nevie, aký počet
zmlúv a analýz navrhovateľ vrátil, pričom ich počet sa dal zistiť.

K neuznaniu započítania sumy 646,04 euro uviedol, že v konaní predložil tabuľku, prehľad záporných
provízií, z ktorej vyplýva, že finančné inštitúcie potvrdzujú, že k stornovaniu provízií skutočne došlo.
Nárok odporcu vyplýva z čl. 4.3 písm. b/ zmluvy, ako aj z ust. § 2364 ObZ. Z províznych listov vyplynulo,
že ak došlo k udalosti, ktorá mala za následok stornovanie provízie, celá alebo jej časť musela byť
vrátená finančnej inštitúcii. Označenie partnerskej spoločnosti znamenalo, že išlo o provízny list,

vzťahujúci sa na produkty tejto spoločnosti. Jednalo sa o provízne listy odporcu, na čo súd prvého stupňa
neprihliadol. Jedná sa o bežnú prax a v zmysle ust. § 264 ObZ obchodnú zvyklosť. Ani navrhovateľ
nikdy nerozporoval záporné provízie, ktoré mu odporca pri mesačnom vyúčtovaní započítaval voči
výplate kladných provízií. Poukázal na potvrdenie spoločnosti OVB Infomatikai, KFT, Budapešť, z
ktorého vyplýva, že podľa rovnakého kľúča je rozdeľovaná tak kladná, ako aj záporná provízia. Aknavrhovateľ nenamietal výšku kladných provízií, nemôže namietať ani záporné. Ďalej mal zato, že
nakoľko navrhovateľ nepreukázal nárok

na priznanie istiny, nemôže mať nárok ani na úroky z omeškania.

K trovám konania poukázal na skutočnosť, že môžu byť priznané iba účelne vynaložené trovy, potrebné
na účelné uplatnenie práva, preto žiadal žalobu zamietnuť a navrhovateľa zaviazať na zaplatenie trov
konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal čo do zamietajúcej časti odvolanie aj navrhovateľ. Jednalo sa
o zaplatenie úrokov z omeškania 14,25 % zo sumy 1126,16 euro odo dňa 22. 01. 2008 do dňa 07. 04.
2009, t. j. 192,94 euro a náhrady trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že po čiastočnej úhrade

odporcusumy5.163,52euro,suma1.053,69europredstavujeúrokyzomeškania,pretovuvedenejčasti
dňa 10. 10. 2009 vzal žalobu späť, avšak sumu 192,94 euro odporca neuhradil, preto ich úhradu žiadal
priznať. Namietol tiež rozhodnutie v časti, ktorou súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi úhradu
trov právneho zastúpenia s poukazom na skutočnosť, že podľa jeho názoru, rokovania s protistranou
je potrebné považovať za trovy konania a za tieto úkony priznať náhradu trov právneho zastúpenia.

Taktiež písomné podania zo dňa 30. 09. 2008, 25. 01. 2010 a 07. 04. 2010 sú účelne vynaložené trovy
v súlade s ust. § 9 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. c/ a d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Mal teda zato, že súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a v tejto časti žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť.

K odvolaniu odporcu sa dňa 14. 12. 2010 písomne vyjadril navrhovateľ. Poukázal na znenie čl. 7.5 a
6.6. zmluvy o sprostredkovaní na to, že podklady nie sú v nej bližšie špecifikované, nie je zrejmé čo

jednotlivé pojmy zahŕňajú, pričom

pri vymedzení zmluvnej povinnosti, zabezpečenej zmluvnou pokutou, nepostačuje druhové vymedzenie
podkladov bez akejkoľvek špecifikácie. Uvedené pojmy nemožno špecifikovať ani v jednotlivých
právnych predpisoch, týkajúcich sa finančného sprostredkovania, teda nie je možné vymedziť, ktoré
podklady mal navrhovateľ odporcovi vrátiť. Čl. 7.5 a 6.6. zmluvy na seba priamo nadväzujú, ide o jedinú

povinnosť, články treba posudzovať spoločne. Zdôraznil, že odporca počas celého konania neuviedol
presnývýpočetpodkladov,ktorémalnavrhovateľvrátiť,tietouvádzallenpríkladom.Vspoločnostinebola
stanovená povinnosť viesť o prijatí a odovzdaní dokladov evidenciu, preto nie je možné, aby sa aj
svedok vypočutý v konaní - J., mohol k počtu vrátených dokladov vyjadriť.

Mal teda zato, že súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ dojednanú zmluvnú pokutu určil za

neplatnú. Preto navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny s úrokom.

Pokiaľsatýkapriznanejsumy646,04eurouviedol,žeodporcapočasceléhokonanianepredložildôkazy,
ktoré by preukazovali splnenie akýchkoľvek podmienok, o ktorých odporca tvrdí, že boli podmienkami
na vznik nároku o odporcu na stornoprovízie. Z potvrdení finančných inštitúcií nie je zrejmé, že by
podmienkou vzniku nároku voči odporcovi bolo zrušenie poistnej zmluvy. V danej súvislosti poukázal aj

na znenie ust. § 264, § 658 ods. 2 ObZ s tým, že odporca nepreukázal, žeby bolo ručenie za splnenie
povinnosti treťou osobou písomne dohodnuté, ani žeby za takéto ručenie dostal osobitnú odmenu.
Odporcatiežnepreukázalvýšku nímuplatnenéhonároku-niejezrejmé,akýmspôsobomstornorpovízie
vypočítal. Mal teda zato, že odporca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Vzhľadom k uvedenému,
navrhovateľovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania, a to v lehote splatnosti, dohodnutej

medzi sporovými stranami v zmysle listu zo dňa

07. 06. 2005, t. j. 20. deň príslušného kalendárneho mesiaca.

V súvislosti s trovami konania, žiadal priznať všetky uplatnené trovy konania tak, ako uviedol vo svojom
písomnom odvolaní.

Zároveň žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania.K odvolaniu navrhovateľa sa dňa 20. 07. 2010 písomne vyjadril odporca. K uplatnenému úroku z
omeškania vo výške 14,5 % zo sumy 1.121,16 euro odo dňa 22. 01. 2008 do dňa 07. 04. 2009 - t.
j. 192,94 euro uviedol, že vo všeobecných podmienkach províznych listov k produktom jednotlivých

partnerov je uvedené, že

na výplatu stornorezervy museli byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to: uplynutie 1 roku od
skončenia zmluvy a uplynutie 1 roku po skončení záväzkov voči tretej osobe - príslušnej poisťovni,
správcovskej spoločnosti a pod. Prvá podmienka bola splnená dňa 30. 06. 2008. V apríli 2009 uplynuli
2 roky od vypovedania zmluvy o sprostredkovaní, a napriek tomu, že mohol ešte ďalších 12 mesiacov

ponechať stornorezervu na províznom konte navrhovateľa, túto dňa 07. 04. 2009 uhradil aj s úrokom z
omeškania. Odporca sa teda do omeškania nedostal. Pokiaľ sa týka navrhovateľom uplatnených trov
konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, zdôraznil, že náhrada trov právneho zastúpenia
patrí len za tie úkony, ktoré sú účelne vynaložené.

V danej súvislosti poukázal aj na znenie ust. § 14 ods. 3, ods. 2 písm. h/ a ods. 1 písm. f/ vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov, ako aj § 13.

V ostatnom poukázal na svoje odvolanie zo dňa 09. 06. 2010.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, s
dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, s dôvodmi uvedenými v odvolaniach účastníkov, ako
aj s ich vzájomnými vyjadreniami k odvolaniam, a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa vysporiadal

v odôvodnení svojho rozhodnutia so všetkými námietkami, uvedenými v odvolaniach účastníkov,
správne vyhodnotil vykonané dôkazy vo veci a na ich základe vyvodil aj správny právny záver.

Odvolania účastníkov považuje odvolací súd za právne irelevantné.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci, týkajúcej sa zmluvnej pokuty, čl. 6.6. a 7.5 zmluvy,

že predmetné ustanovenia sú neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ, pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť,
preto nemohlo dôjsť zo strany odporcu k platnému započítaniu. Naviac z výpovede svedka p. P.
vyplynulo, že navrhovateľ vrátil odporcovi podklady, nevedel sa však vyjadriť k ich počtu. Pokiaľ

sa týka stornoprovízie, odporca tiež neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože z predložených
dokladov nevyplývalo, že sa jednalo o záväzky odporcu voči tretím osobám, vzniknutých na základe

sprostredkovateľskej činnosti navrhovateľa.

Odvolací súd sa tiež stotožnil s právnym posúdením veci v časti, týkajúcej

sa priznaných trov konania, keď úspešnému navrhovateľovi priznal len účelne vynaložené trovy
právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa sa tiež vysporiadal s nepriznaním úroku z omeškania 14,5
% zo sumy 1.121,16 euro za obdobie odo dňa 22. 01. 2008 do dňa 07. 04. 2009, s čím sa odvolací

súd stotožnil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z
účastníkov tieto trovy nepriznal, nakoľko obaja účastníci podali vo veci odvolanie, avšak ani jeden z nich
v odvolacom konaní úspešný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.