Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/230/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1403899980
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr.

Magdalény Florekovej a JUDr. Eleny Ďuranovej v právnej veci navrhovateľa : G. O., bytom M., G. X,
zastúpeného Mgr. Janou Pohančeníkovou, advokátkou, Bratislava, Lombardiniho 22/B, proti odporcovi :
R.. Z. Y., bytom W., X. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka : Kooperatíva poisťovňa, a.s. Vienna
InsuranceGroupBratislava,Štefanovičova4,onáhraduškodyamimoriadnezvýšenienáhradyzabolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 4. 2. 2010 č.k. 6C 230/2003 - 188, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej týkajúcej sa

mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 18.900,62 € p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti týkajúcej sa mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia rozsudok súdu
prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh z a m i e t a.

V časti náhrady trov konania štátu rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľa z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa svojím ( v poradí ) druhým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 37.807,87 € ( v prepočte 1.139.000,- Sk ), titulom náhrady škody na zdraví, a to
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ( ďalej SSU ). Škodu na zdraví spôsobil navrhovateľovi
odporca pri dopravnej nehode dňa 24. 7. 2002.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri určení výšky bolestného a SSU vychádzal z

bodového ohodnotenia znalca MUDr. Rudolfa Sokola v znaleckom posudku č. 7/2008, ktorý určil
bolestné vo výške 436,25 bodov s tým, že pri súbehu dôvodov podľa článku II, odsek 6, písmeno
a/, b/, c/ vyhlášky 32/1965 Zb. ich zvýšil na 872,5 bodov. SSU znalec ohodnotil 330 bodmi. Z
vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na priznanie
mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU je dôvodný - navrhovateľ utrpel ťažký úraz, lekárske nálezy
na členkových kĺboch sú trvalé, keď traumatológ opakovane navrhoval amputáciu pravého predkolenia
z dôvodu nevyliečiteľnej nekrobiózy pravej členkovej kosti s trvalým ťažkým pohybovým deficitom a

nemožnosťou spoločensky a pracovne sa uplatniť, nemožnosťou športovať a dlhšie chodiť. Navrhovateľpo dopravnej nehode nie je schopný vykonávať svoje povolanie automechanika, venovať sa svojim
koníčkom - amatérskemu motokrosu, cyklistike, turistike. Výsledky znaleckého dokazovania preukázali,
že zdravotný stav navrhovateľa sa nemôže zlepšovať, bude dochádzať skôr k jeho zhoršovaniu a

následne k amputácii pravého predkolenia. Navrhovateľ má neustále veľké bolesti zo zranení, ktoré
utrpel pri dopravnej nehode. Priznal preto navrhovateľovi bolestné v žalovanej výške 140.000,- Sk,
keď poznamenal, že navrhovateľovi by prináležalo titulom bolestného aj vyššie odškodnenie, súd však
nemohol navrhovateľovi priznať nárok väčší, než bol uplatnený. Pokiaľ ide o SSU dospel súd prvého
stupňa k záveru, že vzhľadom na uvedené trvalé následky a podstatné obmedzenia u navrhovateľa

je primeranou náhradou 50 násobok bodového ohodnotenia, t.j. 999.000,- Sk; bolestné a SSU spolu
1.139.000,- Sk. Po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie § 444 Obč.zák. v spojení s § 7 ods. 1,
2 a 3 vyhl.č. 32/1965 Zb.

Na základe § 148 O.s.p. zaviazal odporcu vzhľadom na výsledok konania nahradiť štátu trovy vo výške
477,99 € ( 14.400,- Sk ), titulom trov znaleckého dokazovania, ktoré preddavkovo znášal štát.

Uvedený ( v poradí druhý ) rozsudok prvostupňového súdu napadli v zákonnej lehote odvolaním

navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporcu.

Odvolanie vedľajšieho účastníka smerovalo proti vyhovujúcemu výroku rozsudku o priznaní
mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a výroku o trovách štátu,
v ktorej časti navrhoval rozsudok prvostupňového súdu buď zmeniť a návrh zamietnuť a zaviazať
navrhovateľa na náhradu trov celého konania vedľajšieho účastníka, alebo zmeniť tak, že odporcovi

uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.647,15 € titulom bolestného a titulom SSU 4.529,67 €
a prizná vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov celého konania. Vedľajší účastník vytýkal súdu prvého
stupňa nesprávne právne posúdenie veci, neúplne zistený skutkový stav, keďže nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

V odvolaní vedľajší účastník namietal, že v prípade navrhovateľa nedošlo k takému obmedzeniu alebo
strate predpokladov na uplatnenie sa v živote, ktoré by opodstatňovalo mimoriadne zvýšenie náhrady
SSU v rozsahu 50-násobku základného bodového hodnotenia. Navrhovateľ pracuje na plný úväzok
ako šofér vysokozdvižného vozíka; navrhovateľ po dopravnej nehode šoféroval špeciálne neupravené
motorové vozidlo, t.j. je schopný šoférovať takéto vozidlo. Navrhovateľ pritom v konaní argumentoval

tým,žeboluznanýzaplneinvalidného,ženemôževiesťmotorovévozidloanemôževykonávaťšportové
aktivity, ktorým sa venoval pred dopravnou nehodou zo dňa 24. 7. 2002. Podľa posudku MUDr. Sokola
č. 7/2008 však navrhovateľovi bola invalidita zmenená na 50 %, pričom navrhovateľ pracuje ako šofér
vysokozdvižného vozíka na plný úväzok. Svedkyňa N. N. pri svojej svedeckej výpovedi dňa 29. 11.
2005 uviedla, že nepostrehla, keď sa opakovane s navrhovateľom ako šoférom viezla v aute, že by

navrhovateľ mal pri šoférovaní problémy. Navrhovateľ je čiastočne vylúčený zo športových aktivít, avšak
jeho zapojenie v tejto oblasti pred úrazom nebolo na mimoriadne vysokej úrovni. SSU navrhovateľa bolo
ohodnotené dodatkom znaleckého posudku MUDr. Sokolom počtom bodov 330; toto nízke ohodnotenie
odškodnenia SSU je v príkrom rozpore s neprimerane vysokým - 50 násobným - zvýšením tohto
odškodnenia.

Vedľajší účastník vytýkal prvostupňovému súdu, že mu v rozsudku chýbajú vo všeobecnosti
odôvodnenia, prečo konajúci súd považoval za primerané priznať navrhovateľovi práve 50-násobok
odškodnenia SSU; dôvody priznania vyššie uvedených súm ničím nepodložil ani bližšie nešpecifikoval.
Takéto rozhodnutie má znaky nepreskúmateľného rozhodnutia, priznaný násobok súd bez ďalšieho
ničímriadneabližšienezdôvodnil,všeobecnéodkazynazdravotnýstavnavrhovateľaaleboobmedzenie

či vylúčenie účasti navrhovateľa zo spoločenského uplatnenia, nie sú dostatočné. Súd prvého stupňa
sa v tomto smere neriadil zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 9Co 64/2009 zo dňa
23. 9. 2008, v ktorom mu uložil doplniť chýbajúce informácie podrobnejším vypočutím navrhovateľa,
vykonať porovnanie predpokladov, ktoré navrhovateľ mal pre svoje uplatnenie v spoločnosti a v živote
pred a po dopravnej nehode a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť v zmysle ust. § 157 O.s.p.

Prvostupňový súd však nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, nezisťoval ďalšie informácie potrebnépre podrobnejšie zistenie predpokladov navrhovateľa pred a po škodovej udalosti, návrh vedľajšieho
účastníka na vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie, či poškodenie zdravia navrhovateľa
nebolo spôsobené aj druhou dopravnou nehodou, zamietol.

Odvolanie navrhovateľa smerovalo len proti výroku o trovách konania, keď tieto žiadal priznať vo výške
9.012,98 €. Uvedené odvolanie však navrhovateľ vzal na odvolacom pojednávaní dňa 5. 5. 2011 späť,
keďže rozsudok súdu prvého stupňa výrok o trovách konania účastníkov neobsahoval; súd prvého
stupňa rozhodol len o trovách štátu.

Navrhovateľ sa zároveň vyjadril k odvolaniu vedľajšieho účastníka tak, že odvolanie vedľajšieho
účastníkaoznačilzaúčelové.Skutkovýstavzistilsúdprvéhostupňavdostatočnomrozsahu,avzhľadom

na vek a ťažkú ujmu na zdraví, ktorú navrhovateľ utrpel, mu správne priznal 50-násobné zvýšenie
náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ navrhoval rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( t.j. vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách
štátu ) podľa § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p., vychádzajúc z toho, že odvolanie vo veci samej síce podal

výlučne vedľajší účastník na strane odporcu, t.j. nie aj odporca samotný; vedľajší účastník však bol na
podanie odvolania oprávnený s poukazom na ust. § 201 druhá veta O.s.p., keďže z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Odvolací súd
preskúmal vec na odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), na ktorom doplnil dokazovanie
v zmysle § 119 ods. 2, § 129 a § 213 ods. 3 O.s.p., a to čítaním svedeckých výpovedí X., W., N., ako

aj čítaním znaleckého posudku MUDr. Rudolfa Sokola č. 7/2008 a dodatku č. 1/2008 k znaleckému
posudku č. 7/2008 a dospel k nasledovným právnym záverom.

Navrhovateľ v konaní titulom náhrady škody na zdraví uplatňoval odškodnenie bolesti a sťaženia
spoločenskéhouplatnenia.Odvedľajšiehoúčastníkanastraneodporcudoposiaľobdržalplneniecelkom
v sume 65.775,- Sk ( t.j. 2.183,33 € ) titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, a to

dňa 4. 8. 2004, na základe bodového ohodnotenia poškodenia zdravia posudkom MUDr. Grauzela
( 686,25 bodov bolestné x 60,- SK/bod, t.j. 41.175,- Sk + 410 bodov SSU x 60,- Sk/bod, t.j. 24.600,-
Sk, č.l. 8, 9 spisu ).

Pri škode na zdraví sa bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia odškodňujú
jednorázovo ( § 444 Obč.zák. ).

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky
náhrady škody na zdraví, aj keď sú vo vyhláške č. 32/1965 Zb. ( v znení neskorších predpisov ) upravené
spoločne. Rovnako ako podmienky pre priznanie, tak aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba
posudzovať zvlášť. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia slúžia na to, aby si
poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a

kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Priznanie nároku na bolesť nepodmieňuje
priznanie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak.

Obidva nároky sú podrobnejšie upravené vo vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Bolestným sa odškodňujú bolesti poškodeného spôsobené poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Patria sem aj bolesti spôsobené

rehabilitačnou starostlivosťou. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh, napr.
v obmedzení alebo strate možnosti voľby povolania, prípadne v kultúrnej, športovej činnosti a pod.

Sťaženie spoločenského uplatnenia ( ďalej SSU ) spolu s bolestným má charakter nie škody podľa

§ 442 Obč.zák., ale osobnej nemajetkovej ujmy, kde je vylúčená naturálna reštitúcia. Poskytnutéplnenie nie je povahy reparačnej ( nejde o ekvivalent vzniknutej ujmy ) ale o plnenie povahy
satisfakčnej ( poskytnúť finančné prostriedky, ktoré umožnia dosiahnuť vyváženie a zmiernenie sťaženia
spoločenského uplatnenia a vytrpených bolestí ).

Podľa § 6 ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza
zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 6 ods. 2 vyhl.č. 32/1965 Zb. suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom
sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol
poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,

politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.

V zmysle § 7 ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. ( v znení účinnom od 1. 4. 1999 ) výška odškodnenia za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. V zmysle §

7 ods. 2 cit. vyhl. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z
jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť
nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhl. v prípadoch hodných osobitného
zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to
i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Ustanovenie § 7 ods. 3 cit. vyhl. prenecháva súdu, aby v

každom jednotlivom prípade podľa svojho uváženia posúdil, aké zvýšenie náhrady za bolesť (sťaženie
spoločenskéhouplatnenia)jevkonkrétnejposudzovanejveciprimerané;úvahasúdutualeniejecelkom
neobmedzená, lebo právny predpis tým, že rámcovo určuje predpoklady pre vznik nároku na základnú
výmeru bolestného ( sťaženia spoločenského uplatnenia ) a pre vznik nároku na zvýšenie, stanovuje
zároveň aj hľadiská, ktoré treba pri zvýšení zohľadňovať. Vzájomnou nadväznosťou a kombináciou

týchto hľadísk sa potom riadi úvaha súdu o miere primeranosti zvýšenia náhrady podľa § 7 ods. 3 cit.
vyhl. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza aplikácia ust. § 7 ods. 3 cit. vyhl. do úvahy
vtedy, keď sa zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na základe ust. § 6 ods. 2 cit.
vyhl. nejaví ako primerané a dostatočné utrpenej škode na zdraví.

Vedľajší účastník na strane odporcu v odvolaní spochybňoval opodstatnenie aplikácie ust. § 7 ods. 3

cit. vyhl. v prejednávanej veci, keď namietal zvýšenie odškodnenia o 50-násobok v prípade sťaženia
spoločenského uplatnenia navrhovateľa, vzhľadom na nedostatočné zdôvodnenie uvedeného násobku
zvýšenia odškodnenia v rozsudku prvostupňového súdu; pokiaľ ide o zvýšenie odškodnenia bolestného,
odporca s priznanou výškou odškodnenia súhlasil.

Zvykonanéhodokazovaniasúdomprvéhostupňavychodí,že navrhovateľvdôsledkudopravnejnehody

dňa 24. 7. 2002, ktorú zavinil odporca, utrpel škodu na zdraví - v oblasti pravého členka vykĺbenie
kosti v úrovni kĺbu s pätou a členkovou kosťou s porušením kožného krytu tretieho stupňa a v oblasti
ľavého členka čiastočne predné vykĺbenie členkového kĺbu, na pravej dolnej končatine nad hrbolom
píšťaly priečnu tržnú ranu dĺžky 5 cm a odreniny kože v strede chrbta, ktoré si vyžiadali liečenie v
trvaní od 24. 7. 2002 do 23. 8. 2003, t.j. navrhovateľ bol práceneschopný 365 dní. Dňa 24. 7. 2003

bol navrhovateľovi priznaný plný invalidný dôchodok. V čase dopravnej nehody mal navrhovateľ 22
rokov, pred dopravnou nehodou pracoval ako autoklampiar v spoločnosti F.. X., vypočutý v konaní ako
svedok, uviedol, že navrhovateľa ošetroval ako službukonajúci lekár po dopravnej nehode. V prípade
navrhovateľa sa jednalo o veľmi závažné poranenie dolných končatín, obzvlášť pravej dolnej končatiny,
s otvoreným vykĺbením pravého polčlenkového kĺbu s rozsiahlym poškodením mäkkých tkanív, pretože

všetky boli odtrhnuté, z ktorého dôvodu lekár navrhoval navrhovateľovi amputáciu pravého predkolenia.
Prognózu zdravotného stavu navrhovateľa označil za absolútne nepriaznivú, keď zranenie sa bude len
zhoršovať. Uvedený svedok ďalej potvrdil, že pri ďalšej dopravnej nehode navrhovateľa ošetroval jeho
poranenú spolujazdkyňu, ktorá utrpela zranenie na hlave, pričom pri nehode sa auto - kabriolet - obrátilo
na strechu. Zdravotný stav navrhovateľa po druhej dopravnej nehode nebol skúmaný, zrejme neutrpel

žiadne zranenia.Svedok R. O., brat navrhovateľa, ako svedok v konaní vypovedal ( zápisnica z pojednávania dňa 29. 11.
2005 č.l. 80 spisu ), že motorové vozidlo - kabriolet - požičal navrhovateľovi on, navrhovateľ s ním mal
druhúdopravnúnehodu,vozidlonebološpeciálneupravené,malonormálnuprevodovkustempomatom.

Jeho brat bol schopný viesť motorové vozidlo aj po prvej dopravnej nehode, pri ktorej mal zranenú pravú
nohu, nemal problémy s ovládaním pedálov, používal motorové vozidlá s automatickou prevodovkou,
bol schopný šoférovať aj dlhšiu dobu. Svedkyňa N. N. vypovedala ( č.l. 81 spisu ), že keď sa viezla s
navrhovateľom v motorovom vozidle, mali haváriu. Odporca ju viezol asi dvakrát na aute Favorit, ona
nepostrehla, že by mal navrhovateľ problémy pri šoférovaní.

Súd prvého stupňa v konaní nariadil dokazovanie znalcom, pričom znalec W.. L. M. ( dodatok k

znaleckému posudku, č.l. 145 a nasl. spisu ) ohodnotil bolestné počtom 872,5 bodov a SSU počtom 330
bodov. V znaleckom posudku uviedol, že nálezy na oboch členkových kĺboch sú trvalé, jediná možnosť
riešenia, navrhnutá navrhovateľovi opakovane traumatológom je amputácia pravého predkolenia z
dôvodu nevyliečiteľnej nekrobiózy pravej členkovej kosti s trvalým ťažkým pohybovým deficitom a
nemožnosťou spoločensky sa uplatniť, nemožnosťou športovať a dlhšie chodiť, takisto nemožnosťou

viesť klasicky upravené motorové vozidlo. Riadenie motorového vozidla je možné len so špeciálne
upravenou prevodovkou.

Z doplneného výsluchu navrhovateľa, ako účastníka konania, na odvolacom pojednávaní dňa 5. 5.
2011 vyplýva, že navrhovateľ zo zdravotných dôvodov odišiel na základe dohody zo zamestnania v
novembri 2011. V súčasnosti je bez práce, poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 190 €, nemá

žiadny iný príjem. V septembri 2011 sa oženil, z manželstva deti nepochádzajú. Navrhovateľ je vyučený
autoklampiar. Motokrosu sa venoval ako svojmu hobby vo voľnom čase, nebol organizovaný v žiadnom
športovom oddieli. Môže viesť motorové vozidlo s automatickou prevodovkou. Neustále trpí bolesťami,
berie lieky na ich zníženie. Pri chôdzi používa barlu.

Vedľajší účastník konania na strane odporcu svojím odvolaním napádal rozsudok súdu prvého stupňa v

častitýkajúcejsapriznaniamimoriadnehozvýšeniaodškodneniazasťaženiespoločenskéhouplatnenia.
Proti priznaniu odškodnenia titulom bolestného vo výške 4.647,15 € ( v prepočte 140.000,- Sk )
navrhovateľovi nenamietal. Predmetom odvolacieho konania tak bolo preskúmať, či sú v danom prípade
splnené podmienky pre priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia navrhovateľa v zmysle cit. § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. ( v znení účinnom od 1. 4. 1999 )

a to vo výške 50-násobku, tak ako ho priznal súd prvého stupňa.

Odvolací súd s ohľadom na uvedené výsledky dokazovania dospel k záveru, že v danej veci je
preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965
Zb., t.j., že sú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia navrhovateľovi. Uvedený záver odvolací súd opiera o utrpené výrazné obmedzenie možností

realizácie a uplatnenia navrhovateľa v rodinnom a spoločenskom živote, ďalej profesionálnom uplatnení,
v oblasti športového vyžitia, v porovnaní s možnosťami, akými disponoval navrhovateľ v čase pred
vznikom škodovej udalosti a možnosťami, aké má navrhovateľ po nej. Faktorom, ktorý najvýraznejšie
ovplyvnil stanovenie násobku mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bol v prípade navrhovateľa vek, keď
navrhovateľ utrpel škodu na zdraví vo veku 22 rokov ( rok narodenia navrhovateľa 1980, dopravná

nehoda sa stala v r. 2002 ), t.j. v období nie dlho po dovŕšení dospelosti, na začiatku jeho profesionálneho
života, v období najväčšieho rozvoja jeho fyzických síl. Navrhovateľ bol zdravým mladým mužom,
ktorý úspešne ukončil stredoškolskú prípravu na povolanie, rekreačne sa venoval svojej záľube -
motokrosu. Navrhovateľ mal všetky predpoklady na to, aby viedol plnohodnotný rodinný, pracovný,
športový i spoločenský život. Po škodovej udalosti navrhovateľ tieto možnosti buď stratil úplne - zo

zdravotných dôvodov sa nemôže venovať výkonu toho povolania, na ktoré sa pripravoval štúdiom.
Pracovné schopnosti navrhovateľ síce celkom nestratil, výrazne sa však pre neho obmedzila možnosť
výberu takej práce, ktorú bude môcť aj vzhľadom na jeho čiastočnú invaliditu, vykonávať. Význam
obmedzenia profesijného uplatnenia je o to väčší, že znížená možnosť profesijného uplatnenia spravidla
máva negatívny dosah aj na schopnosť poškodeného finančne zabezpečiť svoje životné potreby ako aj

potreby svojej rodiny. Navrhovateľ tiež vzhľadom na utrpené zdravotné následky nemôže pokračovať vosvojej predchádzajúcej športovej činnosti, aj keď sa jej venoval len na rekreačnej úrovni. Vzhľadom na
uvedenédokazovanímzistenéskutočnostisazvýšenieodškodneniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia
v prípade navrhovateľa len v zmysle ust. § 6 ods. 2 cit. vyhl. javí ako nepostačujúce, neprimerané

následkom, ktoré sú spojené s utrpeným poškodením zdravia navrhovateľa. Zároveň však odvolací súd
dospel k záveru, že takýmto primeraným zvýšením odškodnenia SSU v prejednávanej veci nie je ani
súdom prvého stupňa priznaný 50-násobok zvýšenia odškodnenia SSU.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ nedostatočne využil
možnosť dosiahnuť zvýšenie odškodnenia v prípade bolestného, keď sa napriek utrpeným následkom

uspokojil s odškodnením vo výške 140.000,- Sk ( v prepočte 4.647 € ). Relatívne nízke odškodnenie
bolestného však nemožno kompenzovať priznaním takého mimoriadneho zvýšenia odškodnenia SSU,
ktoré nezodpovedá z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia utrpeným následkom a naopak, tieto
odškodňuje neprimerane vysoko, ako sa to javí byť v súdenej právnej veci. Niet pochýb, že škoda
na zdraví utrpená navrhovateľom, jeho možnosti uplatnenia v živote, profesii, či v spoločnosti výrazne
limituje; na druhej strane ho škoda na zdraví z jednotlivých sfér života nevylučuje úplne. Odvolací súd

preto stanovil výšku mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa
30-násobkom, čo znamená priznanie odškodnenia sumou 18.900,62 €, t.j. 330 bodov x 60,- Sk/bod =
19.800,- Sk x 30 násobok = 594.000,- Sk, od ktorej sumy je nutné odpočítať už prijaté plnenie zo strany
vedľajšieho účastníka vo výške 24.600,- Sk ( posudok MUDr. Grauzela ), t.j. 569.400,- Sk, v prepočte
18.900,62 €.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
zvýšenia odškodnenia SSU navrhovateľa potvrdil vo výške 18.900,62 € (v prepočte 569.400,- Sk) podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. a vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa ( v časti odškodnenia SSU ) zmenil tak,
že návrh navrhovateľa zamietol ( § 220 O.s.p.).

Výrok o trovách konania štátu odvolací súd zrušil a v tejto časti vec vrátil prvostupňovému súdu na

ďalšie konanie, s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., vzhľadom na nesprávne právne
posúdenieveci.Súdprvéhostupňa,akovyplývazobsahupreskúmavanéhorozsudku,vôbecnerozhodol
o trovách konania, s výnimkou trov konania, ktoré vznikli štátu. O tom, či a ktorému z účastníkov bude
uložená povinnosť nahradiť štátu trovy, ktoré mu v konaní vznikli ( § 148 ods. 1 O.s.p.), bude môcť súd
prvého stupňa rozhodnúť v závislosti od toho, komu bude uložená povinnosť uhradiť celkové trovy, a o

tých súd prvého stupňa ešte len bude rozhodovať, keďže v tomto rozsudku o nich vôbec nerozhodol.
Prvostupňový súd tak okrem rozhodovania o trovách prvostupňového konania rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania ( § 224 ods. 4 O.s.p.), tiež o trovách štátu ( § 148 ods. 1 O.s.p.) a tiež o povinnosti
odporcu zaplatiť súdny poplatok ( § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb.), a to zo sumy priznanej ako súčet
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Odvolací súd napokon zastavil odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľa, keďže navrhovateľ svoje
odvolanie ( ktorým napádal výrok o trovách konania ) vzal na odvolacom pojednávaní späť, a to na
základe ust. § 207 ods. 2, 3 O.s.p. ( zo strany navrhovateľa bol odvolaním napadnutý taký výrok
rozsudku prvostupňového súdu, ktorý v rozsudku absentoval - o trovách konania súd prvého stupňa
zatiaľ nerozhodol ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.