Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, October 6, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/79/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7907206723
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7907206723.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: T. Q., D..T.., so sídlom v Bratislave, Cintorínska
21, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: Š. E., V.. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, 076 84 Leles, o
vymoženie 140,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Trebišov č.k. 14Er/142/2007-27 zo dňa 3.júna 2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zároveň uložil oprávnenému povinnosť
uhradiť trovy exekúcie vo výške 83,58 eur súdnemu exekútorovi J.. T. R., Exekútorsky úrad Y., a to do
3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že právny zástupca oprávneného na základe právoplatných a vykonateľných
exekučných titulov podal dňa 07.05.2007 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Poverením
č. 5811 028849 zo dňa 29.05.2007 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora J.. T. R.,
Exekútorský úrad so sídlom T. XX, Prešov. Na základe podania doručeného súdu dňa 10.03.2011, podal
súdnyexekútorsúdupodnetnazastavenieexekúciepodľaustanovenia§57ods.1písm.h)Exekučného

poriadku, t.j. z dôvodu nemajetnosti povinného a navrhol exekučné konanie z tohto dôvodu zastaviť.
Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 57 ods.1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1 a
§ 203 ods.1-2 a na základe skutočnosti, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, ktoré
v odôvodnení aj vyčíslil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Uviedol, že s tvrdením súdneho exekútora
o nemajetnosti povinného nesúhlasí a považuje jeho zistenia za nedostatočné. V nadväznosti na fakt,
že povinný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 06.11.2007 je toho názoru, že povinný
prejavil aktívnu snahu zamestnať sa a zmeniť svoje majetkové pomery, na základe čoho oprávnený
predpokladá, že v budúcnosti bude reálna možnosť uspokojenia jeho pohľadávky. Zároveň zdôraznil,

že povinný je osoba v produktívnom veku, a teda má veľké možnosti zamestnať sa, začať podnikať,
prípadne nadobudnúť majetok iným spôsobom. Oprávnený ďalej namietal výšku trov exekučného
konania. Nestotožnil sa s vyčíslením trov podľa časovej špecifikácie jednotlivých úkonov ( § 14 ods. 1
písm. a) ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2008 ) a to konkrétne odmenou
za úkon v trvaní 30 min. - správa o stave exekučného konania a úkon v trvaní 30 min. - výzva
povinnému na poskytnutie súčinnosti, nakoľko sa podľa jeho názoru jedná len o administratívne úkony,

ktoré bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Vzhľadom na tieto skutočnostije toho názoru, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie maximálne vo
výške 75,69 eur.

Povinný ostal v odvolacom konaní nečinný.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 29. júla 2007 uviedol, že odvolanie oprávneného
navrhuje zamietnuť a to z dôvodu, že oprávnený podal odvolanie z úplne irelevantných dôvodov bez
toho, aby akceptoval výsledky zisťovaní v rámci exekúcie ich časovú aj finančnú náročnosť. Ďalej

uviedol, že majetkové pomery povinného boli preverené v rámci exekúcie dôkladne, tak ako to vyplýva
z príslušného exekučného spisu, stým, že nebol zistený žiaden majetok povinného. Hypotetické úvahy
o budúcom zlepšení majetkových pomerov povinného sú irelevantné a nič nemenia na skutočnosti, že
povinný nemá majetok ani na úhradu trov exekúcie. K trovám exekúcie uviedol, že tieto boli vyčíslené v
súlade s citovanou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z..

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca bez rozhodnutia o odvolaní spis predložil
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3

O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods.
1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti
uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal nedostatočné zistenie majetkových pomerov povinného, na
základe ktorého súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods.
1 písm. h/ Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť
exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť,

nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na
vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto
je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

Ako vyplýva z exekučného spisu, súdny exekútor konštatoval nemajetnosť povinného na základe zistení

údajov z Okresného dopravného inšpektorátu Trebišov - evidencia motor. vozidiel, Geodetického a
kartografického ústavu, Daňového úradu Trebišov, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov,
sociálnej poisťovni, Obecného úradu Leles, Obvodného úradu Trebišov, Registra obyvateľov SR,
Zdravotnej poisťovne a osobného zisťovania majetku povinného. Na základe týchto dožiadaní zistil, že
povinný pochádza z robotníckej rodiny, býva so svojou družkou a šiestimi nezaopatrenými deťmi, ku

ktorým má vyživovaciu povinnosť. Povinný je bez pracovného pomeru, nie je poberateľom podpory v
nezamestnanosti, poberá dávku v hmotnej núdzi, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok,
býva v rodinnom dome svojej tety a nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Z uvedeného
má odvolací súd za to, že týmito úkonmi súdneho exekútora bola objektívne zistená majetnosť resp.
nemajetnosť povinného. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie pre nemajetnosť

povinného tak vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto ho možno považovať
za vecne správne.Odvolací súd poukazuje na to, že je povinnosťou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní
majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať
podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.

Ak oprávnený v podanom odvolaní bez predloženia listinných či iných dôkazov tvrdí, že u povinného je
predpoklad vzhľadom na jeho vek, že v budúcnosti bude môcť byť zamestnaný poprípade nadobudne
nejaký majetok, je takéto tvrdenie pre posúdenie dôvodnosti zastavenia exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku právne irelevantné. Konštatovanie nemajetnosti (prípadne

zdôvodnenie majetnosti) povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych
zisteniach a relevantných dôkazoch a nemôže byť výsledkom subjektívneho názoru oprávneného.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd
zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne

vynaložených na exekúciu; paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64
eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti.

V rámci námietok týkajúcich sa trov exekučného konania odvolací súd konštatuje, že úkon výzva
povinnému na poskytnutie súčinnosti v trvaní 30 min. je plne v súlade s postupom súdneho exekútora
podľa § 54 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré umožňuje súdnemu exekútorovi predvolať povinného a
vyzvať ho na podanie vyhlásenia o svojom majetku. Tento úkon súdneho exekútora možno jednoznačne

považovať za úkon smerujúci k zisťovaniu majetku povinného, a teda aj za úkon smerujúci k reálnemu
uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa úkonu - správa o stave
exekučného konania v trvaní 30 min., túto považuje odvolací súd za dôvodnú, ale vzhľadom na
skutočnosť, že podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2008, je základná
hodinová sadzba 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu sa výška trov exekučného konania

stanovených súdom prvého stupňa nemení.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pretože ho považuje za vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli a odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9,
posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.