Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/22/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208205294
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Márii Šramkovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci žalobkyne: W. C., bytom v J., D. 21,
zastúpená: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, Záhradnícka 60/2, Bratislava, proti žalovanému: X. V.,
bytom v J., Ľ. Fullu XX, zastúpený: JUDr. Michal Mišík, advokát, AK Záhradnícka 64, Bratislava, o
určenie, že žalobkyňa je oprávnenou dedičkou a o vydanie dedičstva, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 10. septembra 2009 č. k. 19C/22/2008-307 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom z 9. novembra 2010 č.k. 19C/22/2008-358, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa vo veci samej p o t v r d z u j e .

Dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

V časti trov konania sa napadnutý rozsudok zrušuje a vec sa mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala určenia, že je oprávnenou dedičkou po poručiteľovi G. V. s
dedičským podielom o veľkosti 1/2 a uloženia povinnosti žalovanému vydať jej majetok, ktorý žalovaný
má z dedičstva špecifikovaný v petite žaloby. Vo zvyšku súd prvého stupňa konanie zastavil. Žalobkyni
súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 11 182,10 Eur, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 11. 3. 2006 zomrel G. V., ktorý bol slobodný,

bezdetný a nezanechal závet. Žalobkyňa uvádzala, že s nebohým G. V. žila najmenej po dobu jedného
roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starala sa s ním o spoločnú domácnosť, v dôsledku
čoho je zákonnou dedičkou po ňom v tretej skupine (§ 475 Obč. zák.). Žalobkyňa nebola účastníčkou
dedičského konania. Na základe osvedčenia o dedičstve z 31. 5. 2006 č. k. 38D 486/2006 dedičstvo
po nebohom G. V. nadobudol jeho brat - žalobca bez povinnosti výplaty zákonného dedičského podielu
ustupujúcej spoludedičke - sestre poručiteľa O. V.. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie
za účelom zistenia, či žalobkyňa žila s poručiteľom po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej

domácnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tomu tak nebolo. X. podľa súdu
prvého stupňa nepreukázala vedenie spoločnej domácnosti s poručiteľom pred jeho smrťou. Byt v K., do
ktorého sa poručiteľ nasťahoval v novembri 2005, bol pre neho iba dočasným riešením, než si zadováži
iný byt, nebol ani v jeho vlastníctve a žalobkyňa v ňom ani nebola prihlásená ako člen domácnosti.Správca domu v tomto byte evidoval iba jednu osobu a to poručiteľa. V konaní tiež nebolo preukázané,
že by žalobkyňa mala s poručiteľom spoločné finančné prostriedky, s ktorými by spoločne uhrádzali
náklady na vedenie spoločnej domácnosti. Keďže teda v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa

bola vo vzťahu k poručiteľovi tzv. spolužijúcou osobou, nie je zákonnou dedičkou v druhej dedičskej
skupine v zmysle § 474 Obč. zák.. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že bola dlhoročnou partnerkou

poručiteľa, od roku 1999 tvorili stálu partnerskú dvojicu. Od roku 2002 s ním žila v spoločnej domácnosti,
keď sa k nemu presťahovala do jeho bytu na P. ulici v Bratislave. V roku 2005 sa spoločne presťahovali
do bytu na Kresánkovej ulici, ktorý mali v úmysle používať do doby dostavby nového bytu. Do spoločnej
domácnosti prispievala nákupmi bytových doplnkov, potravín a iných životných potrieb. Zabezpečila tiež
pripojenie káblovej televízie, pričom zmluva o pripojení znie na jej meno. Každý z nich si viedol správu
finančných prostriedkov oddelene, ale každý z nich prispieval aj na zabezpečenie spoločných potrieb.

Úhrady za služby spojené s užívaním bytu platil poručiteľ. Ona nebola prihlásená k pobytu ani v byte
na P. ulici, ani v byte na T. ulici. Súd prvého stupňa sa podľa nej nevysporiadal s ňou predloženými
dôkazmi pokiaľ ide o existenciu spoločnej domácnosti v byte na T. ulici a nevzal do úvahy, že jej
príjem značne prevyšoval príjem poručiteľa, ktorý by sám a iba zo svojho príjmu nebol schopný uhradiť
náklady spojené so zariaďovaním bytu. Vedenie spoločnej domácnosti nemožno podmieňovať trvalým

charakterom pobytu v mieste spoločnej domácnosti. Spoločnú domácnosť možno vytvoriť v akomkoľvek
type nehnuteľnosti a nie je podstatné, či ide o ubytovanie na ubytovni, v prenajatých priestoroch alebo
v nehnuteľnosti v spoluvlastníctve spolužijúcich osôb. Súd prvého stupňa preto nesprávne založil svoj
úsudok o neexistencii spoločnej domácnosti na fakte, že bývanie v byte na Kresánkovej ulici malo
slúžiť iba na prechodné obdobie do momentu, kým nebude dokončený objednaný byt. Podmienkou

pre vytvorenie spoločnej domácnosti nie je prihlásenie trvalého, resp. prechodného pobytu. Absencia
administratívnej evidencie o pobyte žalobkyne je preto bez akéhokoľvek významu. Ďalej žalobkyňa
v odvolaní namietla nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa podľa
nej pochybil aj pri výpočte náhrady trov konania, pretože nesprávne vypočítal náhradu trov právneho
zastúpenia žalovaného.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je vo veci samej vecne správny.

Spoločnou domácnosťou v zmysle § 115 a § 475 ods. 1 Obč. zák. sa rozumie spolužitie dvoch
alebo viacerých fyzických osôb, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie v jednom byte (k naplneniu znakov
spoločnej domácnosti preto nepostačujú napr. občasné návštevy). Ide o spotrebné spoločenstvo trvalej
povahy, a preto spoločnú domácnosť predstavuje iba skutočné a trvalé spolužitie, v ktorom jeho členovia
prispievajú na úhradu a na obstarávanie spoločných potrieb a v ktorom spoločne a bez rozlišovania
hospodária so svojimi príjmami. Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako keby

bola členom rodiny. Vyžaduje sa, aby sa starala o spoločnú domácnosť (obstarávaním domácich prác,
udržiavaním poriadku v byte, prípravou jedla a pod.) alebo aby bola odkázaná výživou na poručiteľa.

V prejednávanej veci je odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa tohto názoru, že v konaní nebolo
preukázané, že by žalobkyňa žila s poručiteľom po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej
domácnosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa bola partnerkou poručiteľa, ale

z dokazovania nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že s ním žila v spoločnej domácnosti v takom
zmysle, ako je to uvedené vyššie. Existenciu spoločnej domácnosti jednoznačne nepotvrdil ani jeden z
vypočutých svedkov. Naopak, samotná žalobkyňa v odvolaní uviedla, že so svojimi príjmami hospodárila
samostatne a rovnako samostatne hospodáril so svojimi príjmami aj poručiteľ. Nie je preto možné urobiť
záver, že by žalobkyňa s poručiteľom spoločne a bez rozlišovania hospodárili so svojimi príjmami.V konaní teda nebolo preukázané, že by žalobkyňa žila s poručiteľom aspoň rok pred jeho smrťou v
spoločnej domácnosti. Vzhľadom na to žalobkyňa nemá postavenie tzv. spolužijúcej osoby a preto nie
je zákonnou dedičkou po poručiteľovi v tretej skupine v zmysle § 475 Obč. zák.. Preto žalobe nebolo

možné vyhovieť.

Odvolací súd však poukazuje na to, že žalobe by nebolo možné vyhovieť ani za predpokladu, že by
v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa žila s poručiteľom aspoň rok pred jeho smrťou v spoločnej
domácnosti. O tom, kto je oprávneným dedičom po poručiteľovi a o tom, čo z dedičstva pripadne
každému dedičovi, totiž môže rozhodnúť iba súd prejednávajúci dedičstvo v dedičskom konaní, ktoré je

upravené v piatej hlave tretej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 175a a nasl. O.s.p.). O uvedených
dedičských veciach nemôže rozhodnúť súd v konaní podľa prvej až štvrtej hlavy tretej časti Občianskeho
súdneho poriadku, pretože by tým došlo k obchádzaniu ustanovení piatej hlavy upravujúcich konanie o
dedičstve. Okrem toho, ak by aj žalobkyňa po poručiteľovi dedila v tretej dedičskej skupine podľa § 475
Obč. zák., jej dedičský podiel by predstavoval iba 1/3, pretože v tejto dedičskej skupine okrem žalobkyne
po poručiteľovi dedia rovnakým dielom aj dvaja súrodenci poručiteľa.

Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd vo veci samej
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Výrok o trovách konania odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec v tomto rozsahu
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania
podaním z 2. 6. 2011 navrhla, aby žalovanému napriek jeho úspechu v konaní nebola priznaná

náhrada trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Ak by odvolací súd sám posúdil, či existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa umožňujúce použitie § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania,
znemožnil by účastníkom konania napadnúť jeho záver opravným prostriedkom, čím by porušil zásadu
dvojinštančnostiObčianskehosúdnehokonania.Vsúvislostisvýrokomnapadnutéhorozsudkuotrovách
konania však treba uviesť, že pojednávania v dňoch 16. 9. 2008 a 28. 4. 2009 boli skutočne odročené

bez prejednania veci a právnemu zástupcovi žalovaného preto za účasť na týchto pojednávaniach
patrí odmena vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 5 vyhl. č. 655/2004
Z.z. Na druhej strane nemožno prisvedčiť žalobkyni, že pojednávanie dňa 12. 6. 2008 bolo odročené
bez prejednania veci, pretože zo zápisnice o tomto pojednávaní vyplýva, že na ňom právny zástupca
žalobkyne predniesol žalobu.

Súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom z 9. 11. 2010 č. k. 19C/22/2008- 358 doplnil výrok rozsudku
z 10. 9. 2009 č. k. 19C/22/2008- 307 o výrok, ktorým sa konanie vo zvyšku zastavuje.

Súd prvého stupňa takto rozhodol podľa § 166 ods. 1, 2 O.s.p., keďže v pôvodnom rozsudku nerozhodol
o celom predmete konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý dopĺňací

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila rovnako ako
odvolanie proti rozsudku z 10. 9. 2009 č. k. 19C/22/2008- 305.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa rozhodol napadnutým dopĺňacím rozsudkom v súlade s pokynom odvolacieho súdu
realizovanýmprípisomz10.9.2010(č.l.353).Dopĺňacírozsudokvzhľadomnatoodvolacísúdpovažuje
za vecne správny. Okrem toho, žalobkyňa v odvolaní ani neuviedla žiadne vecné dôvody, pre ktoré
považuje dopĺňací rozsudok alebo postup súdu prvého stupňa za nesprávny.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.