Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/82/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207200031
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

navrhovateľa: NEODOM, s.r.o., Rádayho 8 v Lučenci, IČO: 36 623 466, proti odporcovi: Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48 v Bratislave, IČO: 35 850 370, o zaplatenie 1,728.000,- Sk
(57.359,09 €) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na súd dňa 2.1.2007 domáhal voči odporcovi zaplatenia 1,728.000,-
Sk s 14 % úrokom z omeškania ročne od 21.11.2006 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Zámocká spoločnosť, a.s., bola vlastníkom kolektora
vystavaného na Zámockej ulici v Bratislave. Jedným z nájomcov tejto stavby bol aj odporca, ktorý mal

uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú v trvaní od 1.1.2003 do 31.12.2003 za dohodnuté nájomné
288.000,- Sk ročne. Po uplynutí dojednanej doby nájmu nechcel odporca platiť dojednané nájomné za
roky 2004 a 2005 a uhradil ho až následne po podaní žaloby na súd dňa 22.3.2006.

Zámocká spoločnosť a.s. kúpnou zmluvou č.X/XXXX/XX uzatvorenou 13.12.2005 (ešte pred podaním
žaloby na odporcu dňa 19.9.2005) previedla svoje vlastnícke právo k predmetnému kolektoru na
spoločnosť Prington Leasreal, spol. s r.o., a ten následne dňa 29.12.2005 uzatvoril so spoločnosťou
PROJURIS, a.s., zmluvu o kúpe prenajatej veci. Kupujúcim bola v skutočnosti od počiatku spoločnosť
PROJURIS, a.s., s ktorou od počiatku ohľadne predaja kolektora Zámocká spoločnosť, a.s., jednala.

Dojednanie kúpnej ceny vychádzalo zo šesť násobku dosahovaného výnosu z nájomného hradeného
jednotlivými nájomcami kolektora ku dňu podpisu kúpnej zmluvy.

Vzhľadom k tomu, že odporca ani ku dňu podpisu kúpnej zmluvy na prevod kolektora neuznal tú
skutočnosť, že pôvodná Zmluva o prenájme kolektora je v platnosti, neplatil nájomné v nej dohodnuté,
nedohodol sa na uzatvorení novej nájomnej zmluvy s vlastníkom kolektora a ani ju neuzatvoril,
právny predchodca navrhovateľa obdržal na kúpnej cene za kolektor od kupujúceho kúpnu cenu o
1,728.000,- Sk nižšiu, čo predstavuje šesťnásobok ročného nájomného, ktoré by bol mal platiť odporca
navrhovateľovi.Navrhovateľ, na ktorého bola pohľadávka Zámockej spoločnosti, a.s., postúpená, je toho názoru, že
odporca , ktorý sa vyhýbal usporiadaniu nájomného vzťahu a bez toho, aby platil nájomné predmetný
kolektor užíval, je zodpovedný za škodu, ktorá Zámockej spoločnosti, a.s., vznikla znížením kúpnej ceny.

Táto škoda bola odporcovi vyúčtovaná listom z 10.11.2006 so splatnosťou 20.11.2006 a následne bola
20.11.2006 celá pohľadávka postúpená na navrhovateľa.

Odporca zaslal súdu dňa 18.11.2009 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že požiadavku navrhovateľa považuje za neopodstatnenú, nakoľko nemá oporu
vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Kúpna cena v súčasných trhových podmienkach sa

dohoduje na základe rôznych ukazovateľov. Zásadne však nemôže súhlasiť s tým, že negatívny vplyv
na výšku ceny mal jeho súdny spor o nájomné za užívanie predmetného kolektora. Zo strany odporcu
v danom spore nešlo o popretie nároku o nájomné, sporná bola iba jeho výška. Nájomná zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú z dôvodu, že zmluvné strany počas jej trvania prehodnotia adekvátnosť
výšky nájmu k podielu na spoločnom užívaní kolektora. BVS a.s. v priebehu roka 2003 zistila, že
vzhľadom na podiel využívania kolektora a celkový objem vodného realizovaného cez vodovod uložený

v kolektore je výška nájmu neadekvátna a je rozpore s "dobrými mravmi". Medzi znížením kúpnej ceny a
odporcom namietanou výškou nájmu neexistuje príčinná súvislosť. Záleží na dohode zmluvných strán,
akú metodiku pri stanovení kúpnej ceny v trhových podmienkach zvolia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Pri výsluchu navrhovateľ uviedol, že v tomto prípade bola použitá tvorba kúpnej ceny výnosovou
metódou. Za základe výpočtu sa zobral súčet nájomného vtedy platiacich užívateľov kolektora a tento
súčet sa vynásobil šiestimi. Táto metóda je jednou z variant štandardných metód akceptovaných aj
bankovými inštitúciami. Táto metóda nie je v rozpore so žiadnym predpisom alebo zákonom. Nájomné
stanovené pre odporcu nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Svedčia o tom aj ostatné nájomné zmluvy

uzatvorené so spoločnosťami

využívajúcimitransferovézariadeniakolektoruakonapr.ZSE,SPP,SlovenskételekomunikácieaBentel,
s.r.o., kde cena za prenájom bola porovnateľná a dokonca v prípade BVS bola jednou z najnižších.
K celej záležitosti by sa vedel vyjadriť aj p. V. P., ktorý bol správcom nehnuteľnosti, teda aj kolektoru.
Vedelbypotvrdiť,žeZámockáspoločnosť,a.s.niekoľkýmilistamiapísomnoukorešpondenciouvyzývala

odporcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy a uhradenie dlžného nájomného a teda k zlegalizovaniu
nájomného vzťahu. O tom, že si odporca neplnil svoje povinnosti svedčí aj fakt, že pôvodný vlastník
bol nútený súdnou cestou sa domáhať svojich práv. Po dvoch rokoch nakoniec odporca uznal svoj
dlh a zaplatil celú výšku dlžného nájmu, ale bolo to už v období, kedy kolektor nebol vo vlastníctve
pôvodného vlastníka. Navrhovateľ poukázal na judikatúru k § 420 OZ, ktorý hovorí o prevencii vzniku

škody a o zodpovednosti fyzických a právnických osôb za škodu, ktorá inej osobe vznikne na základe
ich protiprávneho konania. Protiprávnym postupom odporcu nastala skutočná škoda spočívajúca v
zmenšení majetku teda k zníženiu kúpnej ceny za odpredávaný kolektor. Odporca zotrval v užívaní
kolektora a odmietol ho opustiť, pričom neplatil nájomné.

Odporca naďalej namietal nedostatok príčinnej súvislosti medzi spôsobom určenia kúpnej ceny a jej

vyplatením a sporom odporcu so Zámockou spoločnosťou, a.s. Podľa neho nie je správny názor
navrhovateľa v tom, že nájomné medzi pôvodným vlastníkom kolektoru a odporcom bolo stanovené v
súlade s dobrými mravmi. Pôvodná nájomná zmluva zo dňa 14.4.2003 vychádzala z výšky nájomného
288.000,- Sk ročne, ale ústna dohoda bola taká, že vzhľadom na komodity, ktoré sú cez kolektor
transportované, sa výška nájmu na ďalší rok prehodnotí, nakoľko v čase, keď sa zmluva uzatvárala,

bola Zámocká ulica vo výstavbe a bol tu odber vody pre veľkoodberateľov. Po dokončení výstavby
vodu odoberali maloodberatelia, teda výška nájomného nezohľadňovala cenu vodného a stočného
vo vzťahu k objemu pitnej vody transportovanej cez kolektor. Zámocká spoločnosť odmietla výšku
nájomného prehodnotiť, čo vyústilo do súdneho sporu. Odporca napokon nájomné za roky 2004 a 2005
doplatil v plnej výške, ale s novým vlastníkom sa v roku 2006 dohodol na ročnom nájomnom v sume

120.000,- Sk. Tvrdenie navrhovateľa, že odporca mal kolektor so svojou komoditou opustiť, vychádzaz jeho absolútnej nevedomosti. Výstavbu Zámockej ulice v prevažnej miere zabezpečovala Zámocká
spoločnosť, a.s. Jednou z podmienok pri tejto činnosti bola aj povinnosť preložiť existujúce pôvodné
potrubia do novovybudovaného kolektora. Je jasné, že ak má odporca zásobovať podhradie pitnou

vodou, musí ju transportovať cez nejaké zariadenie a musí tiež odvádzať odpadovú vodu. Odporca preto
nespochybňoval nájom ako taký, ale iba jeho výšku a to vo vzťahu k cene vodného a stočného.

SúdsaoboznámilsRozhodnutímoumiestnenístavbyvydanýmObvodnýmúradomživotnéhoprostredia
Bratislava I zo dňa 19.8.1994, Kolaudačným rozhodnutím vydaným Okresným úradom Bratislava I dňa
10.8.2000, Výpisom z LV č. XXXX zo dňa XX.X.XXXX, Zmluvou o prenájme kolektora uzatvorenou dňa

14.4.2003 medzi Zámockou spoločnosťou, a.s. a odporcom, Zmluvou o prenájme kolektora uzatvorenou
dňa 4.1.2006 medzi spoločnosťou PROJURIS, a.s. a odporcom, Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX
uzatvorenou medzi Zámockou spoločnosťou, a.s. a spoločnosťou Prington Leasreal, spol. s r.o. vrátane
jej Dodatkov, Zmluvou o kúpe prenajatej veci zo dňa 29.12.2005 medzi spoločnosťou Prington Leasreal,
spol. s r.o. a PROJURIS, a.s., Potvrdením o spôsobe dojednania kúpnej ceny zo dňa 10.11.2006
ako aj Oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným odporcovi dňa 20.11.2006. Z predmetného

oznámenia vyplýva aktívna vecná legitimácia navrhovateľa, ktorý pohľadávku voči odporcovi odkúpil od
Zámockej spoločnosti, a.s.

Podľa 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Poškodenému vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila zmluvnú
povinnosť, že jej vznikla určitá škoda a medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou
existuje príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Všetky tri uvedené predpoklady majú objektívnu povahu
a zodpovednostný vzťah tu bude existovať len vtedy, ak ich poškodený preukáže súčasne. Nestačí
preukázať len niektorý z nich, ale všetky tri naraz. Obchodno-právna úprava vychádza z princípu

prezumovaného zavinenia s možnosťou exculpácie.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody, ani príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a tvrdeným protiprávnym konaním odporcu.

Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného,
prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť
to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody.

Navrhovateľ tvrdil, že v dôsledku protiprávneho konania odporcu, ktorý si neplnil svoju povinnosť platiť
nájomné za užívanie kolektora vo vlastníctve jeho právneho predchodcu spôsobil, že pôvodný vlastník

kolektora obdržal pri jeho predaji kúpnu cenu o 1,728.000,- Sk nižšiu než mohol dostať v prípade, ak by
odporca svoju povinnosť riadne plnil, nakoľko kúpna cena bola tvorená tzv. výnosovou metódou a mala
predstavovať 6 - násobok ročného výnosu z nájomného obdržaného od jednotlivých nájomcov kolektora.
Tomuto názoru nie je možné prisvedčiť, pretože kúpna cena bola stanovená dohodou zmluvných
strán, jej tvorba nevychádzala zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu a nebola ani

vynútená druhou zmluvnou stranou. Nič nebránilo právnemu predchodcovi navrhovateľa zahrnúť do
tejto kúpnej ceny aj šesťnásobok ročného nájomného dohodnutého s odporcom na základe pôvodnej
nájomnej zmluvy (predpokladaný výnos) i keď si odporca svoju povinnosť platiť nájomné neplnil, pretože
povinnosť platby nájomného či už na základe zmluvy, alebo z iného právneho dôvodu (bezdôvodného
obohatenia) je právne vynútiteľná, čo sa nakoniec aj preukázalo. Je tiež nesporné, že odporca nemôže

svoju komoditu premiestniť inam a v kolektore musí naďalej zotrvať, pričom povinnosť platiť nájomné
nikdy nespochybňoval, spornou sa stala iba jeho výška. Stanovenie výšky kúpnej ceny výnosovoumetódou bolo postavené na princípe slobodného a dobrovoľného rozhodnutia, či vzájomnej dohody
zmluvných strán a rovnako mohla byť kúpna cena stanovená aj inak. Súd sa nestotožnil s názorom
navrhovateľa, že jeho právnemu predchodcovi vznikla skutočná škoda, pretože obdržaním kúpnej

ceny stanovenej po vzájomnej dohode nemohlo prísť k zmenšeniu, resp. k úbytku jeho majetku. Ak
navrhovateľ tvrdí, že k takémuto úbytku u jeho právneho predchodcu prišlo, potom si tento úbytok jeho
právny predchodca spôsobil sám, keď súhlasil s prevodom kolektora. V tomto smere súd nepovažoval
za potrebné vypočuť svedkov navrhnutých navrhovateľom k otázke tvorby kúpnej ceny a jej zníženia
len pre porušovanie povinností zo strany odporcu. Pritom za porušovanie povinností zo strany

odporcu považuje navrhovateľ aj nedosiahnutie dohody medzi jeho právnym predchodcom a odporcom
ohľadne užívania kolektora v rokoch 2004 a 2005, či nepredloženie platnej nájomnej zmluvy budúcemu
kupujúcemu, čo vyplýva z Potvrdení založených v spise na čl. 36 a 37. Tu súd poznamenáva, že ani
dohodu nie je možné jednostranne si vynútiť a že trvanie budúceho kupujúceho na znížení kúpnej ceny
ešte neznamená, že predávajúci s tým musí súhlasiť a diktátu kúpnej ceny sa aj podrobiť. Z dôvodov
vyššie uvedených nie je daný ani kauzálny nexus, teda príčinná súvislosť medzi údajným vznikom škody

a protiprávnym konaním navrhovateľa.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému odporcovi žiadne trovy
nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).