Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 17, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/183/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605205905
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Viery Bodnárovej a Mgr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobkyne: Ing. X. Q., bývajúcej G. Z. X/XX, W. K.
B., zastúpenej JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, Advokátska kancelária W. K. B., ul. Z. X, proti
žalovaným:1/MUDr.B.Q.,bývajúcejvO.X,W.K.B.,2/Ing.X.G.,bývajúcejvW.K.B.,Q.XX,zastúpený
JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, Advokátska kancelária W. K. B., Z. XX, o vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalobkyne a žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 22.4.2010 č.k. 8C/78/2005-188 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť trpieť žalobkyni a tretím osobám
neobmedzené prechádzanie dopravným prostriedkom cez pozemok č. 1798, zapísaný v k.ú. S., Správa
katastra W. K. B. v pzkn. vložke č. 2182 pre obec a katastrálne územie W. K. B.. Neskôr upravila
petit tak, že žiadala súd určiť, že nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, ktoré
pozostáva z jej práva prechodu motorovým vozidlom do hmotnosti 3,4 t cez pozemok žalovaných s
tým, že žalované sú povinné trpieť vykonanie práva prechodu motorovým vozidlom do hmotnosti 3,5
t žalobkyňou na jej susediaci pozemok. Ďalším podaním zo dňa 18.3.2010 žiadala, aby súd určil, že
nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, ktoré pozostáva z jej práva prechodu

motorovým vozidlom cez pozemok žalobkýň, parcela č. 1798 kat.úz. W. K. B., zapísaný na LV XXXX,
označenýmvgeometrickompláneč.p.X/XXXX,vyhotovenomIng.Q.Z.,PhD.dňa1.6.2009bodmi2,44-
241, 44 - 293, 3,44 - 279, 44 - 242 na susediaci pozemok žalobkyne. Na poslednom pojednávaní žiadala,
aby súd určil, že žalobkyňa vydržala právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jej
práva prechodu osobným motorovým vozidlom cez pozemok žalobkyne ohraničený bodmi vytýčenými
v znaleckom posudku.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom určil, že žalobkyňa nadobudla právo zodpovedajúce

vecnému bremenu vydržaním, ktoré pozostáva z jej práva prechodu (používania cesty) osobnými
motorovými vozidlami cez pozemok žalovaných - parcela č. 1798, zapísaný na LV č. XXXX kat.úz. W. K.
B., označený v geometrickom pláne čp. X/XXXX vyhotovený Ing. Q. Z., PhD. dňa 1.6.2009, označené
bodmi 2,44 - 241, 44 - 293, 3,44 - 279, 44 - 242 na susediaci pozemok žalobkyne, parcela č. XXXX
kat.úz. W. K. B., zapísaný na LV č. XXXX. Uložil žalovaným povinnosť trpieť vykonanie práva prechodu
osobnými motorovými vozidlami žalobkyne na susediaci pozemok. Konštatoval, že súčasťou rozsudku
je geometrický plán vyhotovený Ing. Q. Z., PhD. zo dňa 1.6.2009.Uložil žalobkyni zaplatiť štátu na účet súdu trovy znaleckého dokazovania 75,41 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a uložil žalovaným zaplatiť spoločne a nerozdielne štátu na účet súdu trovy
znaleckého dokazovania v sume 75,41 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa nadobudla právo zodpovedajúce
vecnému bremenu (právo prechodu osobným motorovým vozidlom po znalcom označenom pozemku)
dobromyseľným výkonom práva trvajúcim najmenej po dobu 10 rokov a v priebehu ktorých bol výkon
práva žalobkyňou nepretržite žalovanými tolerovaný a rešpektovaný a v priebehu ktorých toto právo
mohla realizovať voľne a nerušene. Napriek tomu, že písomná dohoda medzi účastníkmi konania, ani

ich právnymi predchodcami neexistovala, existovalo ústne dojednanie trvajúce od roku 1974 k dôvodom
toho, že žalobkyňa nadobudla vnútorné presvedčenie, že právo prechodu cez pozemok žalobkýň
osobným motorovým vozidlom vydržala. Žalované sa dostali do dôkaznej núdze, pretože nepreukázali,
že by žalobkyňa mala možnosť inej v minulosti ňou často využívanej prístupovej cesty ku svojej garáži.
Keďže žalobkyňa splnila podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, obsahom

ktorého je právo prechodu osobným motorovým vozidlom cez parcelu žalobkýň a bez tohto určenia
je jej postavenie neisté, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 134 OZ žalobe vyhovel tak, ako je
vo výroku uvedené. Konštatoval, že pod pojem motorové vozidlá o hmotnosti nižšie ako 3,5 t podľa
zákonaocestnejpremávkesarozumieosobnémotorovévozidlo,motorkyavozidlá,ktorénemajúokrem
miesta pre vodiča viac ako 8 miest na sedenie, pričom vychádzal z toho, že na poslednom pojednávaní

žalobkyňa upresnila petit tak, že žiadala, aby jej bolo priznané právo prechádzať cez parcelu žalobkýň
osobným motorovým vozidlom.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolali žalované a žalobkyňa. Žalované navrhli zmeniť rozsudok
súdu prvého stupňa a žalobu zamietnuť a priznať žalovaným trovy celého konania. Má za to, že súd
prvého stupňa hodnotil svedecké výpovede v prospech žalobkyne, napriek tomu, že ani jeden zo

svedkov vlastne nepotvrdil, že by medzi žalobkyňou, resp. jej právnymi predchodcami a žalovaným,
resp. ich právnymi predchodcami došlo k dohode o akomkoľvek trvalom práve prechodu cez pozemok
žalovaných. Ak by došlo k takejto dohode s trvalým právom prechodu, nebol by dôvod pre to, aby
každý nový vlastník pozemku žalobkyne žiadal rodičov žalovaných v čase, keď pozemok vlastnili, aby
im umožňovali prechod cez ich pozemok motorovými vozidlami. Ďalej konštatoval, že ani jeden zo

svedkov nepotvrdil, že by mal vedomosť o uzavretí trvalej dohody bez obmedzenia medzi žalobkyňou
a žalovanými a prvostupňový súd napriek tomu ich svedecké výpovede hodnotil tak, ako by bola takáto
dohoda uzavretá. Má za to, že chýba prvá podmienka pre vydržanie, a to právny titul. Uviedol, že v
minulosti právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrilo vždy určitej osobe, pánu Z., následne pánu O.,
pričom s nimi rodičia žalovaných takéto dohody uzavreli, neuzavreli však už so žalobkyňou, ani predtým

s jej rodičmi, ktorí boli v roku 1989 až 1992 vlastníkmi nehnuteľností. Keďže vecné bremeno bolo spojené
s určitou osobou, prevodom nehnuteľnosti neprešlo na žalobkyňu. Ak chcela žalobkyňa cez pozemok
žalovaných prechádzať, mala s nimi uzavrieť dohodu. Žalobkyňa namiesto toho začala cez pozemok
prechádzať karavanom, viacerými autami a stále viac obmedzovala žalobkyne vlastníckom práve.

Žalobkyňa podala odvolanie iba proti výroku, ktorým súd uložil zaplatiť štátu na účet súdu trovy

znaleckého dokazovania v sume 75,41 € a do výroku, ktorým súd uložil žalovaným zaplatiť spoločne
a nerozdielne štátu na účet súdu trovy znaleckého dokazovania v sume 75,41 €, ako aj do výroku
o trovách konania a žiada, aby krajský súd v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že žalované sú
povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi všetky trovy
dokazovania a žalobkyni náhradu trov konania 584,97 . Má za to, že súd prvého stupňa nesprávne

rozhodol o trovách podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, mal súd
o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Žalované sa k podanému odvolaniu žalobkyne vyjadrili tak, že navrhli, aby odvolací súd odvolaniu
žalobkyne nevyhovel. Uviedli, že súd prvého stupňa nemohol o trovách konania rozhodnúť podľa §
142 ods. 1 O.s.p., keďže žalobkyňa nemala vo veci plný úspech. Poukázali na to, že žalobkyňa počaskonania 4 x menila petit a až 4-tému zmenenému petitu súd vyhovel. Má za to, že v danom prípade
žalobkyňa v tomto konaní mala úspech len z 25 % a nie 100 %.

Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovaných tak, že navrhla potvrdiť rozsudok vo výroku o veci samej

a o trovách konania rozhodnúť v súlade s jej odvolaním. Má za to, že vo veci samej je rozsudok súdu
prvého stupňa vecne správny, náležitým spôsobom odôvodnený s poukazom na konkrétne dôkazy.
Poukázala na to, že dohodu o trvalom prechode cez pozemok nielenže potvrdili svedkovia, ako napr.
Q. Y., ale aj samotné žalované. Faktu, že autami sa prechádzalo po pozemku žalovaných svedčí aj to,
že obidvaja právni predchodcovia tak žalobkyne, ako aj žalovaných vlastnili osobné motorové vozidlá

a nimi museli prechádzať navzájom po pozemku druhého suseda, pretože priestor medzi domami je
taký, že ani jeden z vlastníkov susedných domov nevlastní takú časť parcely, po ktorej by bolo možné
prejsť osobným motorovým vozidlom. K problémom začalo dochádzať až vtedy, keď cez spornú parcelu
začali prechádzať motorovým vozidlom, ktoré sa označuje ako karaván. Teda tvrdenie žalovaných o tom,
že nebola dohoda medzi účastníkmi ohľadom práva prechodu nie je namieste, pretože autá objektívne
prechádzali od nepamäti. Poprela tvrdenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrilo určitej

osobe, pretože podľa nej patrilo vlastníkovi druhého domu. Taktiež poprela tvrdenie žalovaných, že
jej pozemok je dostupný priamo z verejnej cesty a nie je dôvod na zriadenie vecného bremena. S
touto argumentáciou žalované začali vo svojom odvolaní, pričom ona pripojila pohľady na fotografiách,
z ktorých je zrejmé, že absolútne neexistuje iná možnosť prechádzať autami tak pre ňu, ako aj pre
žalované a existuje iba taká možnosť ako o nej rozhodol súd, pretože prístup z komunikácie autom iba po

pozemku jedného z účastníkov, by si vyžiadal zbúranie podstatnej časti jedného alebo druhého domu.

Krajský súd na základe podaných odvolaní vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom čas a miesto vyhlásenia
oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne aj žalovaných je nedôvodné.

Pokiaľ ide o vec samu odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa náležitým spôsobom zistil skutkový
stav veci a správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj
odvolací súd a k záveru súdu prvého stupňa nemá čo doplniť.

Odvolacie námietky žalobkýň sú v celom rozsahu neopodstatnené, s týmito námietkami sa už v

dôvodoch napadnutého rozsudku v celom rozsahu vysporiadal súd prvého stupňa, keď k jednotlivým
skutočnostiam zaujal správne stanovisko. Súd prvého stupňa náležitým spôsobom vyhodnotil aj
dokazovanie, ktoré bolo vykonané výsluchom svedkov, ako aj vyhodnotením prednesov účastníkov
konania a na základe týchto skutočností dospel k správnym záverom.

Pokiaľ ide o trovy konania, a to či už o trovy štátu alebo o trovy medzi účastníkmi navzájom, aj v tejto časti

sa odvolací súd so závermi súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa správne
vyhodnotil, že žalobkyňa mala v konaní úspech len čiastočný a že v priebehu konania 4 x upravovala
návrh na začatie konania a žalobný petit.

Z týchto dôvodov krajský súd s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil ako vecne správny.

Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal s poukazom na ust. § 142 ods. 2
O.s.p., keďže ani jeden z účastníkov nemal v odvolacom konaní plný úspech.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.