Uznesenie Judgement was issued on Thursday, May 18, 2011

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/93/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708202870
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Žilina, Odštepný
závod Košice, Ďumbierska 14, 041 59 Košice, IČO: 36 022 047 proti žalovaným 1. L., zastúpenej P., 2.
Z., 3. N., 4. Z., 5. B., 6. B., 7. E., žalovaní v 2. - 7. rade právne zastúpení JUDr. Viktorom Novysedlákom,
advokátom so sídlom v Poprade, Hviezdoslavova 50, 8. P., 9. S. a 10. P., právne zastúpenému JUDr.
Viktorom Novýsedlákom, advokátom so sídlom v Poprade, Hviezdoslavova 50 o návrhu žalobcu o

zriadenie vecného bremena a o protinávrhu žalovaných o prikázaní stavby do vlastníctva žalovaných, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 09. 09. 2010 č. k. 3C 93/2008-223
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j . vo výrokoch I., II., V. a VI. a v rozsahu zrušenia v r
a c i a v e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd prikázal nehnuteľnosť - strážny dom, súp. č. XXX zapísaný
na LV č. XXX, k. ú. D. do vlastníctva žalovaných s povinnosťou žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 23
300 Eur, ktorá predstavuje hodnotu strážneho domu s príslušenstvom (I. a II. výrok rozsudku). Zamietol
návrh žalovaných na vydanie alternatívneho petitu o uloženie povinnosti žalobcovi odstrániť stavbu
podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (III. výrok rozsudku), zastavil konanie vo veci nároku
žalobcunazriadenievecnéhobremenanačastipozemkuparcelyč.XXX/X(IV.výrokrozsudku).Vyslovil,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a zaviazal žalobcu k povinnosti uhradiť na
účet Okresného súdu v Kežmarku trovy štátu vo výške 186,23 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(V. a VI. výrok rozsudku).

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca podaným návrhom na začatie konania navrhoval zriadenie
vecného bremena na časti pozemku odčleneného geometrickým plánom od pozemku parcely KN XXX/
X k. ú. D., ktorý je potrebný na prevádzku strážneho domu spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý

pozemok. Neskôr žalobca v konaní predložil spresnený návrh na začatie konania s tým, aby súd určil, že
na časti pozemku - novovytvorenej parcele KNC XXX/XX o výmere 81 m2 (ako diel 1) a novovytvorenej
parcele KNC XXX/XX o výmere 382 m2 (ako diel 2), ktoré boli odčlenené od parcely KNE č. XXX/XX
o výmere 2 363 m2 zapísané na LV č. XXX k. ú. D. podľa geometrického plánu zo dňa 15. 06. 2008
vyhotoveného firmou GEOS, s. r. o., Košice overeného Správou katastra E. dňa 02. 07. 2008 pod č.
G1 XXX/XX sa zriaďuje vecné bremeno, ktoré je potrebné na prevádzku strážneho domu so súp. č.

XXX spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok. Žalovaní ako podieloví spoluvlastníci vyššie
opísaného pozemku s návrhom žalobcu nesúhlasili, navrhovali iné alternatívne riešenie sporu postupom
podľa § 135c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

V priebehu konania žalovaní podali v konaní protinávrh, ktorým žiadali prikázať nehnuteľnosť - strážny
dom do ich vlastníctva za náhradu v súlade s cenou určenou znaleckým posudkom vo výške 23 300 Eur.Na pojednávaní nariadenom pred súdom prvého stupňa dňa 09. 09. 2010 žalobca uviedol, že návrh na
zriadenie vecného bremena na časti pozemku parcele č. XXX/X je pre žalobcu tohto času neaktuálny,
a preto žalobca vzal návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie vo veci nároku na zriadenie vecného

bremena na časti pozemku parcele č. XXX/X zastaviť. Zároveň vyslovil názor, že vec je potrebné riešiť
na základe protinávrhu žalovaných. V tejto súvislosti poukázal, že odpredaj strážneho domu je možný
iba na základe predchádzajúceho súhlasu príslušného ministerstva, pretože pri odpredaji prebytočného
a neupotrebiteľného majetku žalobcu sa postupuje podľa 45a zákona č. 92/1991 Zb.

Prvostupňový súd po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti po zhodnotení dôkaznej
situácií i späťvzatia návrhu žalobcom prikázal nehnuteľnosť - strážny dom s prísl. do vlastníctva

žalovaných za cenu podľa znaleckého posudku. Uviedol, že predmetná stavba bola za bývalého režimu
postavená bez akéhokoľvek súhlasu vlastníkov pozemku (žalovaných) bez stavebného povolenia.
Túto stavbu využíval žalobca, ktorý ju v súčasnosti nepotrebuje a ako prebytočný majetok je ochotný
realizovať zmenu vlastníckeho práva k stavbe v prospech vlastníkov pozemkov. Zároveň prvostupňový
súdzamietolnávrhnavydaniealternatívnehopetitu,t.j.uloženiepovinnostižalobcoviodstrániťstavbu(§

135cods.1Občianskehozákonníka).Podľanázorusúdutakýtopostupbybolneúčelnýanehospodárny.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že už listom zo
dňa 30. 04. 2010 zaslal súdu vyjadrenie, ktorým upozornil, že odpredaj strážneho domu je možný iba
na základe prechádzajúceho súhlasu príslušného ministerstva a po predchádzajúcom prejednaní vo
vyraďovacej komisii. Tiež upozornil, že pri odpredaji prebytočného a neupotrebiteľného majetku, žalobca

postupuje podľa § 45a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
v znení neskorších predpisov a pokynu Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 10. 12. 2003 č.
3/2003-8 na povoľovanie výnimiek z ust. § § 45 a 45a zákona č. 92/1991 Zb. Tento zákon je podľa
odvolateľa lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý je lex generalis. Súd prvého stupňa
preto mal vo svojom rozhodnutí brať zreteľ aj na zákon č. 92/1991 Zb. v platnom znení, ktorý upravuje

podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia, okrem iných aj štátne podniky.
Pretože prvostupňový súd nerešpektoval špeciálny právny predpis pri vydaní rozsudku, žalobca navrhol
rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým súd prikázal stavbu do vlastníctva žalovaných
za cenu podľa znaleckého posudku zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaní k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a

žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania 3 941,28 Eur. Uviedli, že žalobca sa v žiadnom
prípade nemôže v predmetnom konaní dovolávať ochrany podľa zákona č. 92/1991 Zb., ktorý upravuje
postavenie žalobcu ako štátneho podniku, teda subjektu nakladajúceho s majetkom štátu. Žalovaní
nepodali žiadosť o odkúpenie štátneho majetku, o ktorej žiadosti by mal rozhodnúť príslušný orgán
(Ministerstvo životného prostredia SR) v zmysle ust. § 45a zákona č. 92/21991 Zb. a pokynu Ministerstva

životného prostredia SR č. 3/2003-8 na povoľovanie výnimiek z ust. § § 45 a 45a citovaného predpisu.
Naopak žalovaní uplatnili svoj nárok v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka na základe úplne
odlišného právneho inštitútu, ktorým je usporiadanie vlastníctva k stavbe zriadenej na cudzom pozemku.
Z týchto dôvodov nemôže byť v tomto konaní zákon č. 92/1991 Zb. ponímaný ako lex specialis. Na záver
uviedli, že žalobca v prvostupňovom konaní nenamietal prikázanie stavby do vlastníctva žalovaných a

títo si preto ani neuplatnili náhradu trov konania. Nakoľko však žalobca napriek de facto zmierlivému
vyriešeniu sporu podal vo veci odvolanie, žalovaní si uplatňujú náhradu trov konania pozostávajúcu z
trov právneho zastúpenia.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je odvolací súd viazaný

rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti ) odvolacieho
súdu je rozsahom odvolania, ktorými sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a
dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. §
205 ods. 2, § 205a O. s. p. Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle § 214 ods. 2 O. s.
p. nenariaďoval pojednávanie. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok nie je možné ani potvrdiť ani zmeniť.Výrok rozsudku, ktorým súd zamietol návrh na vydanie alternatívneho petitu na uloženie povinnosti
žalobcovi na odstránenie stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka a výrok rozsudku,
ktorým súd zastavil konanie vo veci nároku žalobcu na zriadenie vecného bremena na časti pozemku

parcely č. 360/2 nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v odvolacom konaní
preskúmavaný (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Občiansky zákonník v ust. § 135c upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a
vlastníkom pozemku. Všetky tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto
prípade výlučnú aktívnu legitimáciu. Táto legitimácia neprislúcha stavebníkovi ani v prípade, ak by sa

chcel domôcť vyrovnania vzájomných vzťahov podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poradie
spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku
určuje zákon.

V prejednávanej veci predmetom konania je prikázanie neoprávnenej stavby do vlastníctva vlastníkom
pozemku (žalovaným za náhradu). Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobné petity, ktorými sa žalovaní
domáhajú prikázať neoprávnenú stavbu za náhradu do ich vlastníctva s povinnosťou žalovaných

nahradiť žalobcovi cenu podľa znaleckého posudku vo výške 23 300 Eur sú neúplné. Neúplnosť
žalobného petitu spočíva jednak v tom, že v ňom nie je uvedené v akom podiele nadobudnú žalovaní
vlastnícke právo k stavbe (I. výrok rozsudku). Zároveň neúplnosť žalobného petitu vyvoláva tiež
pochybnosť o tom, ktorý zo žalovaných a v akej výške má povinnosť zaplatiť žalobcovi plnenie vo výške
23 300 Eur (II. výrok rozsudku). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ak sa v konaní požaduje

peňažné plnenie od niekoľkých účastníkov konania môže sa účastník konania domáhať buď vyslovenia
solidarity alebo môže žiadať od každého z účastníkov určitú presne vymedzenú sumu.

Pokiaľ prvostupňový súd rozhodol o neúplnom návrhu bez toho, aby sa pokúsil o odstránenie vady
žaloby postupom podľa ust. § 43 O. s. p. odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Úlohou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaní v prvom rade vyzvať žalovaných na odstránenie

vyššie opísaných vád žalobného petitu postupom podľa § 43 O. s. p.

Údaj o tom, čoho sa účastníci v konaní domáhajú (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd
totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože s výnimkou prípadov uvedených v § 153
ods.2O.s.p.,nesmieúčastníkomprisúdiťviac,nežčohosadomáhajú,anipriznaťúčastníkominépráva
a umožniť im iné ako navrhované povinnosti. Presný, určitý a zrozumiteľný petit žaloby nie je vyjadrením

iba formálnych náležitostí žaloby, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo
vykonateľné, a aby rozhodnutím súdu nastali právne účinky, ktoré účastníci konania sledovali podaním
žaloby na súde (zápis o zmene vlastníctva k stavbe do katastra nehnuteľnosti). Vzhľadom k tomu, že
stavba by mala byť prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalovaných, výška podielov žalovaných k
stavbe by mala zodpovedať výške ich podielov k pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba postavená.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ - žalobca
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca - žalovaný, prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V súlade

s citovaným ustanovením Občianskeho súdneho poriadku bude povinnosťou prvostupňového súdu
v novom rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.
Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránke
rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V posudzovanej

veci však podľa názoru odvolacieho súdu tak nie je. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je
nepresvedčivé a nedostatočné. Prvostupňový súd sa naviac vôbec nezaoberal podriadeným skutkového
stavu pod príslušné ustanovenie príslušného právneho predpisu (subsumpcia), v tomto prípade § 135c
ods. 2 Občianskeho zákonníka.Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom účastníka na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 O. s. p. dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovaním ktorého vylučuje svojvôľu
v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť.

Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich vec vyložil a aplikoval

príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej.

Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkom odňala možnosť riadne brániť svoje
záujmy, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O. s. p. rozsudok v
jeho napadnutých výrokoch, v spojení so súvisiacimi výrokmi o trovách konania a trovách štátu zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v prvom rade odstrániť vady žalobného petitu, následne podrobne
sa vyrovnať s otázkou charakteru vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a vo veci opätovne rozhodnúť
s tým, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2
O. s. p.

K odvolacej námietke žalobcu, že odpredaj stavby je možný len na základe prechádzajúceho súhlasu

príslušného ministerstva (§ 45a zákona č. 92/1991 Zb.) treba uviesť, že je nedôvodná. Prikázanie
neoprávnenejstavbydovlastníctvavlastníkovipozemkujenadobudnutímvlastníckehoprávanazáklade
konštitutívneho rozhodnutia súdu, ktorým na jednej strane zaniká vlastnícke právo neoprávneného
stavebníka k stavbe a na druhej strane sa vlastník pozemku stáva aj vlastníkom tejto stavby. Inak
povedané právoplatnosťou rozsudku súdu o prikázaní stavby dochádza k odňatiu vlastníckeho práva

stavebníkovi a k nadobudnutiu vlastníckeho práva k stavbe vlastníkovi pozemku. Nejde teda o prevod
vlastníctva (prevod je dvojstranný právny úkon, ktorý vyžaduje prejav vôle dvoch strán; napr. kúpna
zmluva) ide o konštitutívne rozhodnutie súdu. Preto v predmetnom konaní nemožno postupovať podľa
§ 45a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.