Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/64/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110229764
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIvBratislave,sudkyňouJUDr.VierouHadrbulcovou,vprávnejvecinavrhovateľa:

1. C.. G. B., bytom J., B. XXX/C, Bratislava, 2. C. I. B., bytom I. XX, J., 3. O. B., E. XXX, proti odporcom: 1.
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, 2. Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, 3. Slovenská republika - Ministerstvo financií SR,
Kýčerskéhol,Bratislava,4.Slovenskárepublika-MinisterstvohospodárstvaSR,Mierová19,Bratislava,
o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Právna predchodkyňa navrhovateľov v 1. a 2. rade B. C. a právny predchodca navrhovateľky v 3. rade

B. H. sa návrhom doručeným súdu dňa 17.5.2004 spolu s ďalšími navrhovateľmi domáhali od odporcu v
1.radealeboodporcuv2.radealeboodporcuv3.radealeboodporcuv4.radezaplatenianáhradyškody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb., alternatívne
zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona
č. 58/1969 Zb. odporcami v 1.- 4. rade spoločne a nerozdielne vo výške 14.412 300,- Sk.

Svoj návrh odôvodnili tým, že do spoločnosti s obchodným názvom HORIZONT SLOVAKIA, ocp.
a.s. Kováčska 63, Košice a BMG Invest s.r.o. Košice vložili na základe zmlúv o pôžičke a tichom
spoločenstve finančné prostriedky. K investovaniu peňazí sa rozhodli na základe presvedčenia

podporovaného masívnou reklamou, v ktorej nebankové subjekty sľubovali zhodnotenie finančných
prostriedkov o výnos, ktorý mnohonásobne prevyšoval úroky poskytované bankami. Nebankové
subjekty však prestali plniť, resp. nesplnili svoje záväzky a uzatvorili svoje prevádzky, z dôvodu
úpadku a na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Navrhovatelia bol presvedčení, že svoje peňažné
prostriedky investovali v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní, resp. že investujú do bankových
subjektov. Nebankové subjekty prijímali vklady, vykonávali teda bankovú činnosť bez požadovanej
licencie, čím porušovali zákon o bankách. Národná banka Slovenska, v ktorej kompetencii bolo v

prípade zistenia nedostatkov v činnosti banky zasiahnuť do 10.10.1999, nevyužila svoju právomoc a
voči nebankovým subjektom, ktoré vykonávali bankovú činnosť v rozpore so zákonom, nezasiahla.
Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcov v 1. a 3. rade malo za následok, že nelegálna
činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, Slovenská republika prostredníctvom
svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav, nepodnikla ani kroky smerujúce k
obmedzeniu tohto podnikania. Konaním osôb oprávnených konať v mene nebankových subjektov
dochádzalo počas ich podnikania k spáchaniu viacerých trestných činov, okrem iného trestného činuneoprávneného podnikania, porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku a podvodu. Napriek
dostatku známych skutočností orgány činné v trestnom konaní nezasiahli adekvátne, ale až po uzavretí
prevádzok nebankových subjektov. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcov v 1. a 2.

rade malo za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery,
Slovenská republika prostredníctvom svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav,
nepodnikla ani kroky smerujúce k obmedzeniu tohto podnikania. Rovnako nekonaním a zanedbaním
povinností zo strany odporcu v 4. rade, ako orgánu nadriadenému Slovenskej obchodnej inšpekcii,
ktorá ako dozorný orgán mohla včas zakázať šíreniu klamlivej reklame, malo za následok, že na

základe klamlivej reklamy navrhovatelia vložili svoje finančné prostriedky do nebankových subjektov.
Slovenskárepublikataknesprávnymúradnýmpostupomasvojounečinnosťouspôsobilanavrhovateľovi
škodu, ktorá sa rovná hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov. Príčinná súvislosť medzi
vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom je preukázaná tým, že pokiaľ by Slovenská
republika včas, razantne a v súlade s právomoci zverenými jeho orgánom zákonom zakročila voči
nebankovým subjektom a pozastavila ich činnosť už v čase, keď na protizákonnosť stavu poukazovala

vtedajšia ministerka financií a štátu boli známe aj podvody a bankroty iných nebankových subjektov,
neboli by im navrhovatelia zverili svoje peniaze.

Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovatelia
prostredníctvom investičných zmlúv investovali svoje finančné prostriedky v prospech nebankových
subjektov, išlo o obchodnoprávny vzťah upravený Obchodným zákonníkom, resp. občianskoprávny

vzťah upravený Občianskym zákonníkom. T.j. navrhovatelia a nebankový subjekt vstúpili do
súkromnoprávnych vzťahov slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, v súlade s platným právnym
poriadkom, čo potvrdili svojimi podpismi. Nebankové subjekty nepôsobili v oblasti finančného trhu,
kde mohli pôsobiť len subjekty, ktoré získali na takúto činnosť povolenie Úradu pre finančný trh
alebo Národnej banky Slovenska. Nebankové subjekty takéto povolenie nemali a preto dohľadu a

kontrole Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska, v čase uzatvorenia investičných
zmlúv nepodliehali. Úrad pre finančný trh nemohol nad nebankovými subjektami vykonávať dohlaď ani
podľa zákona o kolektívnom investovaní, podľa zákona č. 385/1999 Z.z., pretože činnosť nebankových
subjektov nespĺňala podmienky týmto zákonom vyžadované, nebankové subjekty nevykonávali
kolektívne investovanie a nemohli byť preto subjektami dohľadu podľa § 60 ods. 1, písm. k) zákona o

kolektívnom investovaní. Namietal, že podmienkou zodpovednosti štátu za škodu podľa § 18 zákona č.
58/1969 Zb. je škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom alebo škoda spôsobená nezákonným
rozhodnutím orgánu štátnej správy a musí existovať príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním,
v danom prípade nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Bol toho názoru, že v predmetnej
veci táto podmienka splnená nie je.

Odporca v 2. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovatelia uzavreli
so spoločnosťou HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s. Kováčska 63, Košice a BMG Invest s.r.o. Košice
zmluvy, na základe ktorých vložili do tzv. „nebankového subjektu“ finančné prostriedky s prísľubom
ich zhodnotenia. Popísal činnosť, ktorú Úrad finančnej polície správy kriminálnej a finančnej polície
Prezídia PZ venoval nebankových subjektov od roku 1999. Od začiatku roku 2000 preveroval

podozrenia zo spáchania trestného činu uvedených subjektov. Poukázal na postup v rámci ktorého
od 23.10.2000 zaslal úrad finančnej polície niekoľko dožiadaní na daňové úrady. Dňa 26.3.2003 bola
Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu dotýkajúceho sa činnosti Horizont
Slovakia, o.c.p., a.s. a B.M.G. Invest s.r.o., odpoveďou ktorej bolo uloženie zabezpečenia ďalších
podkladov vo veci. Na pracovnom stretnutí dňa 18.6.2001 bolo konštatované, že zatiaľ nie je možné

začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež daňové riaditeľstvo o spoluprácu v
súvislosti s uskutočnením daňových kontrol. Následne dňa 4.2.2002 B.M.G. Invest s.r.o. a Horizont
Slovakia, o.c.p., a.s. uzavreli svoje pobočky a vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávneného
podnikania. Namietal, že k nesprávnemu úradnému postupu z jeho strany nedošlo a nie je preto daný
predpoklad zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú navrhovateľom podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb.

Odporca v 3. žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko
dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami od 1.11.2000 zabezpečoval Úrad pre finančný
trh. Poukázal na skutočnosť, že od 1.1.2000 nadobudol účinnosť zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom
investovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnejvýzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské
spoločnosti, ktoré môžu mať iba právnu formu akciovej spoločnosti, ich základné imanie musí byť
najmenej 50.000.000,- Sk a obchodné meno musí obsahovať označenie „správcovská spoločnosť,

akciová spoločnosť“ alebo „správ. spol., a.s.“ Už nahliadnutím do obchodného registra muselo byť
navrhovateľovi zrejmé, že nejde o investičné spoločnosti. Investičné spoločnosti vykonávajú svoju
činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové fondy) investorom. Na rozdiel od nich
nebankovésubjektyvykonávalisvojučinnosťnazákladezmlúvopôžičkeazmlúvotichomspoločenstve.
Navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do záväzkovo-právnych vzťahov s tzv. nebankovými subjektami, ktoré

si dostatočne nepreverili a preto musia znášať nepriaznivé následky svojho rozhodnutia a neprenášať
ich na štát. Poukázal na legislatívne opatrenia, ktoré mali chrániť občanov pred prípadnými rizikami
investovania prostriedkov do tzv. nebankových subjektov spočívajúce vo vypracovaní nových zákonov,
prísnejšie upravujúcich spôsob podnikania v oblasti investovania financií. Odporca vypracoval materiál
s názvom „Návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné
bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred rizikom

podvodu a defraudácie“. Návrh opatrení prerokovala a schválila vláda SR uznesením zo dňa 12.1.2000.
V roku 2000 uskutočnil odporca v rámci programu PHARE vysvetľovaniu kampaň s cieľom oboznámiť
verejnosť s investičnými možnosťami na finančnom trhu s osobitným dôrazom na riziká investovania
do tzv. nebankových subjektov. Odporca podal podnety na Generálnu prokuratúru SR a Úrad finančnej
polície Policajného zboru SR, týkajúce sa oznámenia skutočností o podozrení zo spáchania trestného

činu neoprávneného podnikania.

Odporca v 4. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie
podľa zákona 58/1969 Zb. Namietal, že za škodu nezodpovedá ani podľa § 415 a § 420 Občianskeho
zákonníka, pretože navrhovateľom škodu nespôsobil. Navrhovatelia v konaní nepreukázali, že by v
minulosti išlo o klamlivú reklamu. Spoločnosť HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s. Kováčska 63, Košice

a BMG Invest s.r.o. Košice, mali v čase reklamy v predmete svojej činnosti zapísané také činnosti
podnikania, ktoré nevylučovali vysoké zisky, nešlo o reklamu tak, ako to vymedzuje zákon č. 147/2001
Z.z. o reklame, ale o verejnú výzvu za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti, s
cieľom tieto finančné prostriedky následne investovať. Nebankové subjekty tiež nevykonávali kolektívne
investovanie, nepôsobili v oblasti finančného trhu, keď prijímali peňažné prostriedky od verejností a

investovali ich do rôznych oblastí podnikania, nepodliehali dohľadu Úradu pre finančný trh ani NBS. Išlo
o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka, štát nemôže zakázať vstupovať fyzickej či právnickej osobe do záväzkového
vzťahu. Každý si musí zvážiť a preveriť riziko, ktoré vyplýva z uzavretých zmlúv. Konštatoval, že zo
strany navrhovateľov išlo o špekulatívny zámer s úmyslom získať neprimerané finančné zisky. Išlo o

záväzkové vzťahy a preto navrhovateľov nebolo možné považovať za spotrebiteľov v zmysle zák. č.
634/1992 Zb. Ministerstvo hospodárstva nie je nadriadeným orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie,
a preto nemôže zasahovať do jej nezávislosti v rozhodovacej a kontrolnej činnosti. Namietal splnenie
zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu.

Pôvodná navrhovateľka C. B. v priebehu konania zomrela dňa 22.5.2004. Jej právnymi nástupcami

titulom dedenia sú navrhovatelia v 1. a 2. rade. Pôvodný navrhovateľ B. S. zomrel dňa 28.5.2005. Jeho
právnou nástupkyňou je navrhovateľka v 3. rade titulom dedenia. Súd uznesením zo dňa 3.6.2010
č.k 9C 146/2004 právnu vec navrhovateľa C. B. a S. B. proti odporcom 1,2,3,4 vylúčil na samostatné
konanie.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti

navrhovateľky v 3. rade a odporcov, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, nepožiadali o odročenie
pojednávania, súd preto vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov av 1. a 2. rade , zmluvami o pôžičke,
zmluvami o tichom spoločenstve, príjmovými pokladničnými dokladmi a ďalšími listinnými dôkazmi a
zistil nasledovný skutkový stav:Právna predchodkyňa navrhovateľov v 1. a 2. rade vložila na základe viacerých zmlúv o pôžičke a
tichom spoločenstve do nebankových subjektov s názvom HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s. Kováčska
63, Košice a BMG Invest s.r.o. Košice sumu v celovej výške 4.524 300,- Sk.

Právny predchodca navrhovateľky v 3. rade: B. H. vložil na základe viacerých zmlúv do nebankových
subjektov celkom sumu 1.010 000,- Sk.

Spoločnosť HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s. Kováčska 63, Košice a BMG Invest s.r.o. Košice
si zmluvné záväzky nesplnili, vložené finančné prostriedky navrhovateľom nevrátili, na majetok
spoločností bol vyhlásený konkurz.

Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Štát podľa citovaného ustanovenia zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za

súčasného naplnenia troch podmienok, ktorých naplnenie súd v konaní skúmal. Súd skúmal, či
navrhovateľovi vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch), či sa odporcovia dopustili
nesprávneho úradného postupu (spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti) a či je škoda navrhovateľa v
príčinnejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomodporcu.Súdnazákladevykonanéhodokazovania
nezistil naplnenie žiadnej z uvedených podmienok zodpovednosti štátu podľa citovaného § 18 zákona

č. 58/1969 Zb.

Právna predchodkyňa navrhovateľov v 1. a 2. rade a právny predchodca navrhovateľky v 3. rade
uzatvorením zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve vstúpili do záväzkovo právnych vzťahov s
právnickou osobou HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s. Kováčska 63, Košice a BMG Invest s.r.o. Košice .
Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia zmluvami a ustanoveniami Občianskeho a

Obchodného zákonníka.

Spoločnosť HORIZONT SLOVAKIA, ocp. a.s. Kováčska 63, Košice a BMG Invest s.r.o. Košice si svoje
povinnosti vyplývajúce uzatvorených zmlúv nesplnili a navrhovateľom nevyplatili poskytnuté finančné
prostriedky, zatvorili svoje pobočky a bol na ich majetok vyhlásený konkurz. Navrhovateľom vznikli voči
uvedeným spoločnostiam pohľadávky zo záväzkovo právnych vzťahov, ktoré si mali možnosť prihlásiť v

konkurznomkonanívedenomvočiuvedenýmspoločnostiam.Konkurznékonanieniejedosiaľukončené,
t.j. nie je známe, či a v akej výške môžu byť v konkurznom konaní uspokojené nároky navrhovateľov. Nie
je preto možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľom najneskôr do rozhodnutia súdu vznikla. Návrh
na začatie konania o náhradu škody je preto možno považovať za predčasne podaný. Až potom, keď
budú vyčerpané všetky zákonné možnosti navrhovateľov na uspokojenie ich nárokov voči nebankovým

subjektom, bude možné s určitosťou konštatovať, či jej vznikla škoda a v akej výške.

V konaní ďalej nebolo preukázané, že by zo strany štátneho orgánu išlo o nesprávny úradný postup.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by nebankové subjekty prevádzkovali činnosť, ktorú je podľa zákona č.
385/1999 Zb. oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť. Investičné fondy, podielové fondy ako
aj správcovské spoločnosti, vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie,

podielové fondy) investorom, ktoré reprezentujú investície týchto investorov. Spoločnosť HORIZONT
SLOVAKIA, ocp. a.s. Kováčska 63, Košice a BMG Invest s.r.o. Košice vykonávali svoju činnosť na
základe zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve, na ktoré sa primerane vzťahuje Občiansky zákonník
a Obchodný zákonník. Prevádzkovanie týchto činností štátne orgány zakázať nemohli, pretože
nemohli zasahovať do záväzkovo právnych vzťahov, ktoré vznikli medzi navrhovateľmi a obchodnou

spoločnosťou na základe ich slobodnej vôle.Neobstojí ani námietka navrhovateľov, že k investovaniu svojich peňazí do spoločnosti sa rozhodli na
základe presvedčenia podporovaného reklamou, že ide o investičnú spoločnosť s príslušnou licenciou
na takýto predmet podnikania, pretože nebankové subjekty ani po formálnej stránke nespĺňali zákonom

určené náležitosti pre správcovské spoločnosti (obchodné meno, výška základného imania, právna
forma).

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady
zodpovednostiodporcovzaškodutitulomnesprávnehoúradnéhopostupuapretonávrhvcelomrozsahu
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešným

odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.