Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, February 16, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/13/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213939
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI:

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej v právnej veci navrhovateľa: FINIMO, a.s.,
Mlynské Nivy č. 54, Bratislava, IČO: 31 384 277, zast. JUDr. Zuzanou Majcherovou, Mlynské Nivy
č. 54, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava (predtým Fakultná nemocnica s poliklinikou
Bratislava), Pažítková č. 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o zaplatenie úrokov z omeškania na odvolanie

odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 30. augusta 2010, č.k.
18C/13/2010-70 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 30.8.2010, č.k. 18C
13/2010-70 p o t v r d z u j e.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, vo výške 212,03 €
k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z
omeškania vo výške 4.846 € a trovy konania 1.907,35 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh v sume 290,50 €. V odôvodnení napadnutého
rozsudkusúdprvéhostupňauviedol,ženávrhomzodňa7.7.2008sanavrhovateľ(pôvodneSanitas-SR,
a.s. Nové Mesto nad Váhom) domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 916.636,- Sk s príslušenstvom

(úrokmi z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 703.263,50,- Sk od 7.9.2009 do zaplatenia
zo sumy 28.308,50,- Sk od 12.9.2007 do zaplatenia, zo sumy 185.064,- Sk od 14.9.22007 do
zaplatenia).Navrhovateľnávrhodôvodniltým,ženazákladeobjednávkyodporcudodalodporcoviliekya
zdravotnícke pomôcky, na základe čoho vystavil odporcovi faktúry za žalovanú sumu. Odporca neuhradil
navrhovateľovi fakturované sumy, ktoré sú už po lehote splatnosti. S ich úhradou je v omeškaní, preto
si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania vo výške podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ vzal návrh späť v časti istiny o zaplatenie 28.308,50,- Sk podaním zo dňa 10.10.2008 z
dôvodu, že po podaní návrhu na súd odporca dňa 4.9.2008 uvedenú sumu uhradil. Navrhovateľ vzal
návrh v časti celej zvyšnej istiny podaním zo dňa 27.2.2009 z dôvodu, že odporca po podaní návrhu
zaplatil navrhovateľovi dňa 22.10.2008 sumu 703.263,50,- Sk a dňa 22.10.2008 sumu 185.064,- Sk, čím
navrhovateľovi zaplatil celú zvyšnú istinu. Navrhovateľ trval na zaplatení úrokov z omeškania vo výške
14,25% ročne, ktoré tvoria spolu sumu 4.846 €.

Odporca s návrhom nesúhlasil, namietal požadovanú výšku úrokov z omeškania ako neprimeranú.

Podľa odporcu medzi účastníkmi vznikol občiansko-právny a nie obchodno-právny vzťah, pretože
tovar, ktorý mu navrhovateľ dodával neslúžil odporcovi pre ďalšiu podnikateľskú činnosť, resp. odporca
s ním neobchodoval, ale odoberal ho od navrhovateľa ako jeho konečný spotrebiteľ, v súvislosti s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientom. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporcazaplatil dodávateľovi, resp. navrhovateľovi cenu za dodaný tovar podľa uvedených faktúr po častiach,
všetko po lehote splatnosti, sporná zostala len výška požadovaných úrokov.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané a medzi

účastníkmi nesporné, že pohľadávka navrhovateľa a dlh odporcu vznikli z ich záväzkového vzťahu,
do ktorého vstúpil podnikateľský subjekt, v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti a odporca ako
kupujúci, štátna príspevková organizácia, ktorá v rámci týchto zmluvných vzťahov s predávajúcim
uspokojovala verejné potreby tak, ako odporca sám uviedol, a to poskytovaním zdravotnej starostlivosti
občanom, teda vo verejnom záujme a nie na zabezpečovanie vlastnej prevádzky. Súd prvého stupňa

poukázal na ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, kedy na predmetné záväzkové vzťahy sa
obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis, ku všeobecnej úprave, vykonanej
v Občianskom zákonníku. Vzhľadom na to, že úroky z omeškania neboli medzi účastníkmi predmetných
záväzkových vzťahov upravené dohodou, navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v súlade so
zákonom (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.12.2008), teda sadzbou o
10% vyššou, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým

kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že si odporca od pôvodného navrhovateľa objednal dodanie liekov a zdravotníckych
pomôcok. Taktiež nebolo sporné ani to, že odporca sa so zaplatením dostal do omeškania a cenu za
dodanýtovarzaplatilvtermínoch,akouvádzalnavrhovateľ.Tiežnebolosporné,žepôvodnýnavrhovateľ,
ako veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči odporcovi. Sporná zostala len výška úrokov z omeškania.

Súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania podľa ust. § 369 Obchodného
zákonníka v súlade s týmto ustanovením a preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v ním
uplatnenie výške.

Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý s rozhodnutím
súdu prvého stupňa nesúhlasí. V odvolaní uviedol, že odporca od začiatku namieta výšku uplatnených

úrokov a nesúhlasí s kvalifikáciou vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom ako vzťahu obchodno-
právneho. Uvádza, že tovar, ktorý navrhovateľ dodával pre odporcu neslúžil pre ďalšiu podnikateľskú
činnosť odporcu, ale uvedený tovar odporca odoberal ako konečný spotrebiteľ. Slúžil výlučne činnosti
odporcu, ktorou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom. Uviedol, že odporca je štátnou
príspevkovou organizáciou. Nákup a zásobovanie liekmi patrí medzi elementárne činnosti, ktorými

nesleduje podnikateľského záujmy, zamerané na dosahovanie zisku, ale zabezpečuje poskytovanie
zdravotnej starostlivosti, realizovanej vo verejnom záujme. Nakoľko vzťah navrhovateľa a odporcu
vznikol a existuje výlučne v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, nie obchodu, má za to,
že predmetný právny vzťah bol občiansko-právnym vzťahom a teda aj úrok z omeškania sa mal
posudzovať v zmysle noriem Občianskeho práva. Ďalej uviedol, že odporca je pri svojej činnosti

od služieb navrhovateľa priamo závislý. Preto výška úroku pri omeškanom plnení postavená na
zásadách konkurenčného zápolenia, na ktorých je bežné obchodovanie medzi rovnocennými partnermi
realizované, nemôže uvedený rozdiel v postavení, aké mal odporca voči navrhovateľovi ešte prehlbovať.
Vzhľadom k uvedenému, odporca uznal nárok navrhovateľa, sankcionovať omeškané úhrady, avšak s
úrokom vypočítaným podľa platnej úpravy v civilnom práve. Poukázal na riešenie uvedenej problematiky

v príslušnej norme Českého právneho poriadku, ktorý zakotvil povinnosť spravovať sa pri výpočte
úrokov z omeškania v rámci právnych vzťahov upravených týmto ustanovením normami Občianskeho
práva, nakoľko v právnom poriadku ČR evokoval všeobecne prijatý právny názor, že úroky podľa
Obchodného práva sú vo vzťahoch, akým bol vzťah navrhovateľa a odporcu rozhodne neprimerané a je
ich spravodlivé počítať podľa noriem upravujúcich občiansko-právne vzťahy. Poukazuje na skutočnosť,

že v danom prípade jeden subjekt poskytujúci služby verejnosti je permanentne v mínusových položkách
a druhý úspešne plní súkromno-podnikateľské ambície, už len veľkosťou obratu, ktorý mu odberateľ
poskytujúci služby vo verejnom záujmu zaručuje. Z tohto dôvodu apeluje na spravodlivejšie posúdenie
celého vzťahu odvolacím súdom, aby tento prihliadol i na dopady na celkovú finančnú situáciu v
zdravotníctve. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie.

Dňa 2.12.2010 sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý považuje rozhodnutie súdu
prvého stupňa za vecne správne. Uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi úrok
z omeškania podľa noriem Obchodného zákonníka, urobil tak v súlade s právnou úpravou SR a vžiadnom prípade nezvýhodňuje navrhovateľa, či odporcu. Tvrdenie odporcu, že tovar od navrhovateľa
odoberalakokonečnýspotrebiteľniejevsúladesjehotvrdením,žetentotovarpoužívalnaposkytovanie
zdravotnej starostlivosti. Spotrebiteľ používa tovar na jeho vlastné účely, avšak odporca objednával a

kupoval od navrhovateľa tovar pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, t.j. na poskytovanie služieb
vo verejnom záujme. Navrhovateľ nepopiera, že fungovanie odporcu je priamo závislé na dodávkach
tovaru, avšak sám odporca s navrhovateľom dohodol podmienky dodávok tovaru vrátane splatnosti
kúpnej ceny. Splatnosť kúpnej ceny bola navyše dohodnutá neštandardne na 120 dní. V bežnom
obchodnom styku je splatnosť faktúr 14 - dňová. Na slovenskom trhu pôsobí niekoľko distribučných

spoločností dodávajúcich lieky a iný zdravotnícky materiál do nemocníc a odporca si mohol vybrať
ktorúkoľvek z nich. Nemusel súhlasiť s podmienkami navrhovateľa. Rovnako ako je fungovanie odporcu
závislé od dávok tovaru, fungovanie navrhovateľa je závislé od úhrad kúpnej ceny za dodávaný tovar
riadne a včas. Pokiaľ v podanom odvolaní odporca poukazuje na českú právnu úpravu a jej podobnosť
so slovenskou právnou úpravou, predovšetkým na § 261 ods. 4 českého Obchodného zákonníka
navrhovateľ má za to, že na právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom nie je možné aplikovať

českú právnu úpravu, odlišnú od slovenskej právnej úpravy. Fakt je, že do určitého momentu má
česká aj slovenská právna úprava rovnaký základ, avšak práve v tomto ustanovení § 261 ods. 4 je
úprava rozdielna. Nie je možné zjednodušene skonštatovať, že slovenská právna úprava nezohľadňuje
postavenie strán, a že v konečnom dôsledku nie je spravodlivá, navyše navrhovateľ je toho názoru, že
nie je možné prenášať zodpovednosť odporcu za riadnu a včasnú úhradu faktúr a zodpovednosť za

hospodárenie odporcu s finančným prostriedkami na navrhovateľa. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje
len nárok na úrok z omeškania v zmysle právnej úpravy, ktorých výška nie je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, ani s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdiť a súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania za jeden
úkon právnej pomoci a to písomné vyjadrenie k odvolaniu, kedy jeden úkon právnej pomoci predstavuje

sumu170,97€vrátanerežijnéhopaušálu7,21€aDPHvovýške33,85€spolutrovyodvolaciehokonania
predstavujú sumu 212,03 €.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust.
§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008 bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, ako i s vykonaným dokazovaním, pričom zistil, že súd
prvého stupňa po dostatočnom zistení skutkového stavu vyvodil z neho správny právny záver.

Odvolacísúdpoukazujenaust.§219ods.2O.s.p.vzneníúčinnomod15.10.2008,podľaktorého,aksa
odvolací v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za dostatočné a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa sa náležite
vysporiadal s otázkou posúdenia, podľa ktorého právneho predpisu je potrebné priznať uplatnený úrok
z omeškania a dospel k správnemu právnemu záveru, že s poukazom na ust. § 261 ods. 1 a 2 ObZ

je potrebné predmetný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom posudzovať ako vzťah obchodno-
právny. Odvolací súd súhlasne ako i súd prvého stupňa má za to, že v danej veci bolo predmetom
kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dodanie liekov a
zdravotníckych pomôcok, ktorých zabezpečením do nemocničnej lekárne odporca ako verejne dostupný
poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti realizoval lekárenskú starostlivosť, ktorá je formou

zdravotnej starostlivosti zabezpečovanej štátom ako verejnej potreby, v rámci ústavne garantovaného
práva na ochranu zdravia, na základe čoho dospel odvolací súd k zhodnému záveru, že predmetný
právny vzťah je potrebné považovať za obchodno-právny, na základe čoho správne súd prvého
stupňa priznal navrhovateľovi z jednotlivých dlžných súm úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne,
podľa § 369 ods. 1 ObZ. Vychádzajúc i z novely zák. č. 489/2008 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,

službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti účinnej od 21. 12. 2008, ktorou sa v ust.
§ 4 ods. 1 definovalo poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnejzdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ako službou
vo všeobecnom hospodárskom záujme, čo nasvedčuje chápaniu zdravotnej starostlivosti ako verejnej
potreby. V tejto súvislosti s poukazom na ust. § 261 ods. 2 ObZ jednoznačne vyplýva, že právny

vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné posudzovať ako vzťah obchodno-právny a z týchto
dôvodov, ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, preto odvolací súd
rozhodnutie podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V danom prípade nemožno prihliadať
na tvrdenia uvádzané odporcom v odvolaní, nakoľko zákon právny vzťah v § 261 ods. 1 a 2 ObZ
definuje jednoznačne bez možnosti použitia iného výkladu, než aký použil súd prvého stupňa a následne

i odvolací súd.

OtrováchodvolaciehokonaniaKrajskýsúdvBratislaverozhodolpodľaust.§224ods.1O.s.p.,vspojení
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný,
vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 212,03 € a to za jeden úkon právnej
pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, vrátane režijného paušálu a DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.