Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 15, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 21Cb/21/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507233931
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zity Ilčíkovej, členiek senátu JUDr.

Oľgy Bahníkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: Ivaco Consultants Limited,
Suite 13, First Floor, Oliaji Trade Centre, Francis Rachel Street, Victoria, Mahe, Seychelles, IČO: 045
790, zastúpeného spoločnosťou: LawService, s. r. o., Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, zastúpeného: JUDr.
Stano Chladný, advokát a konateľ, proti odporcovi: U. P. - PRIMA, Medveďovej 18, 851 04 Bratislava,
IČO: 17 370 787, zastúpeného: JUDr. Peter Dobrovodský, AK, Gajova 11, 811 09 Bratislava,
o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 55.586,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 21Cb/21/2008-11

zo dňa 21. 01. 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 21Cb/21/2008-11 zo dňa 21. 01.
2010 p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu navrhovateľa, ktorý ako postupník
pohľadávky od spoločnosti „Drukos", a. s. v konkurze sa domáhal zaviazať odporcu na zaplatenie
žalovanej sumy z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. I do 4 písm. b/ VP, zmluvy o nájme s právom kúpy

prenajatej veci č. LZ
XX-XXXXX/XX, uzavretej dňa 14. 01. 1998, uzavretej medzi spoločnosťou „Drukos" a odporcom ako
nájomcom. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 269, § 273, § 630,
§ 265, § 301 ObZ, a ust. § 544, § 545, § 524, § 525, § 529, s poukazom na ust. o lehotách stanovených
zákonom o premlčaní, keď konštatoval, že odporca porušil zmluvné podmienky tým, že v lehotách
dohodnutých v zmluve neuhrádzal dohodnuté splátky predmetu nájmu riadne a včas, ale s omeškaním,
pričom v čl. I bod 4 písm. b/ bola vo VP dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne zo súm

dlžných pravidelných splátok, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáhal za obdobie štyroch rokov
spätne. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v zmluve boli dohodnuté iné podmienky pre čas trvania
zmluvy a iné pre čas po jej zániku. Iné práva po zániku zmluvy boli upravené v čl. V. VP v bodoch
1 až 3, ako aj bodu 6 až 10. Ďalej poukázal na to, že v predmetnej veci prebehlo súdne konanie
pred Okresným súdom Bratislava V pod č. k. 22Cb/111/2005, kde medzi účastníkmi došlo k uzavretiu
súdneho zmieru, dňa 02. 06. 2006, v časti o zaplatenie 350.334,80 Sk, pričom odporca spoločnosti
Drukos, a. s. svoj záväzok v sume 359.334,80 Sk splnil zaplatením dňa 19. 07. 2006. Z výpovede U..

T. P. vyplynulo, že medzi účastníkmi boli vysporiadané všetky práva a povinnosti zo zaniknutej zmluvy.
Po uzavretí zmieru si ani Drukos, a. s. ani správca konkurznej podstaty, nevyčíslil žiadne iné nároky,
z titulu čl. I bod 6, ani podľa čl. V bod 11 VP. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že Drukos,
a. s. v konkurze postúpil navrhovateľovi neexistujúcu pohľadávku, pretože jediný záväzok, ktorý malodporca voči postupcovi, zanikol pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok a dňa 06. 06. 2007
už neexistoval. Súd prvého stupňa poukázal na to, že iba s existujúcou pohľadávkou prechádza na
postupníka aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené. Ak obe sporové strany tvrdia,

že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06. 06. 2007 v časti, týkajúcej sa odporcu, je neplatná,
potom je neplatný aj akýkoľvek dodatok k nej. V dodatku č. 2 bola uvedená už neexistujúca pohľadávka.
Tiež poukázal na to, že zmluvná pokuta musela byť odporcovi vyčíslená a zahrnutá aj do konečného
vyúčtovania k zaniknutej LZ, takýto nárok bol predmetom vyúčtovania len v časti, pevnou sumou za
obdobie do 09. 02. 1999, ktorá v čase podania žaloby už bola premlčaná a nebola ani jej predmetom.

Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sa postupuje len konkrétna už vyúčtovaná samostatná
pohľadávka. Predmetom istiny bola vyčíslená škoda zo zaniknutej LZ, pričom nové právo
zo zaniknutej zmluvy na náhradu škody bolo vyčíslené vo vyúčtovaní zo dňa
27. 04. 2000. Predmetom postúpenia zo dňa 06. 06. 2007 boli neexistujúce nároky postupcu, preto
nebolo možné ich ďalej postupovať, a preto aj následná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 07.
2009 je neplatná. Tiež mal zato, že dohodnutá zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, 182,5 % ročne,

čo je v rozpore s ust. § 301 ObZ. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP,
s ohľadom na úspech účastníkov v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Vo svojom odvolaní
poukázal na to, že sa nestotožňuje so závermi rozsudku súdu prvého stupňa. Poukázal na znenie

ust. § 544 a nasl. OZ a čl. I bod 6 VP, kde bola dohodnutá zmluvná pokuta 0,5 % denne za každý
deň omeškania, v ktorom je vyjadrená jednak zabezpečovaná povinnosť dlžníka a spôsob jeho výpočtu
ako sankcie. Predmetné ustanovenie je kogentné a viaže vznik práva na zmluvnú pokutu. Za splnenia
podmienky vzniku tohto práva vzniká zmluvná pokuta, ak je písomne dojednaná, ako subjektívne právo
oprávnenie strany zo zákona, a nie je potrebné splnenie ďalších podmienok, aj keby bolo dojednané

niečo iné. V danej súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR 29Odo/426/2001, NS SR MObdoV/4/2003.
Základ pre výpočet zmluvne pokuty bol jednoznačne určiteľný počas celého stavu omeškania odporcu.
Žalovaná pohľadávka zo zmluvnej pokuty platne vznikla a bola existujúca, tak v čase jej postúpenia
na navrhovateľa, ako aj v čase rozhodovania súdom prvého stupňa. Oprávnenie vyúčtovať je len
zvýraznením fakutatívneho charakteru zmluvnej pokuty.

Podľa čl. V bod 10 VP zmluvy, zánikom tejto zmluvy podľa čl. V sa nezbavuje nájomca povinnosti uhradiť
prenajímateľovi všetky jeho oprávnené nároky, vyplývajúce zo zmluvy a podľa čl. V bod 3 je nájomca
povinný uhradiť prenajímateľovi všetku škodu tak, ako ju vyčísli prenajímateľ, ktorá mu predčasným
ukončením zmluvy vznikla, na základe jeho vyúčtovania do 30 dní. Nesúhlasil

so záverom súdu prvého stupňa o povinnosti vyúčtovať škodu, a to s poukazom
na znenie ust. § 420 a nasl. OZ, resp. § 373 ObZ. a § 544 a nasl. OZ. Jedná sa o zabezpečovaciu
povinnosť, bez potreby preukazovania samotnej škody aj vtedy, ak žiadna škoda nevznikne.

Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na náhradu škody, vzniknutej porušením zmluvy, teda tých,

ktoré majú trvať aj po skončení zmluvy. Nie je úmyslom veriteľa odstúpením od zmluvy spôsobiť právny
následok zániku svojich oprávnených nárokov. V súvislosti na skončené konanie pred Okresným súdom
Bratislava V č. k. 22Cb/111/2005 zdôraznil, že žalovaný nárok zo zmluvnej pokuty nebol predmetom
uvedeného konania a nebol ani obsahom zmieru. Schváleným zmierom nemusí súd vyčerpať celý
predmet konania. Ak by predmetom súdneho zmieru mal byť určitý hmotnoprávny úkon, napr.

odpustenie zmluvnej pokuty, musel by spĺňať podstatné náležitosti takéhoto hmotnoprávneho úkonu.
Zmierom účastníci urovnali sporný nárok na zaplatenie sumy omeškaných splátok vo výške 350.334,80
Sk. Zvyšné nároky neboli predmetom súdneho zmieru. Predmetom žalobného petitu síce bola
aj menšia časť zmluvnej pokuty v sume 96.188,30 Sk, táto však nebola totožná s nárokom na zmluvnú
pokutu, ktorá je predmetom tohto konania. JUDr. T. P. nebola procesne splnomocnená na konanie,

týkajúce sa tohto sporu. Názor súdu prvého stupňa, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
06. 06. 2007 je neplatná považoval za nesprávny. Zdôraznil, že dlžník je povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu aj vtedy, ak mu škoda nevznikla a vystupuje ako samostatný nárok od okamihu, kedy sa
naplnia predpoklady vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, vyplývajúcu z porušenia povinnosti
zabezpečenej zmluvnou pokutou. Takýto nárok je samostatne vymáhateľný a postupiteľný. Okamihom

porušenia hlavného záväzku sa zmluvná pokuta stáva samostatným majetkovým právom. Zmluvná
pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky, uplatňuje sa jej akcesorický charakter, je ju možnébez hlavného záväzku postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky. Pochybenie v Dodatku č. 1, kde
chýbala špecifikácia postupovanej pohľadávky, sa odstránil formou Dodatku č. 2 dňa 08. 06. 2007.
Poukázal na znenie ust. § 41 OZ a uviedol,

že v časti postúpenia pohľadávky vo výške 350.334,80 Sk je zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
06. 06. 2007 neplatná. Avšak je nesporné, že vo zvyšnej časti je platná. Preto neobstojí záver súdu
prvého stupňa, že k neplatnej zmluve nie je možné uzavrieť platný dodatok. Má zato, že dodatok č. 2
možno považovať
za samostatnú zmluvu o postúpení samostatného majetkového práva zo zmluvnej pokuty. V súvislosti

na odkaz ust. § 301 ObZ o neprimeranosti dojednanej výške zmluvnej pokuty, poukázal na rozhodnutie
NS ČR 32Odo/62/2004, kde je potrebné zvažovať hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a
primeranosť zmluvnej pokuty. Všeobecne 0,5 % zmluvnej pokuty denne je primeraná. Zmluva medzi
účastníkmi bola dojednaná v roku 1998 v čase nízkej platobne disciplíny, kedy boli iné podmienky
ako dnes pri úverových zmluvách. Vzhľadom na pretrvávajúce neplnenie odporcu na svoju škodu
spoločnosť „Drukos", a. s. v konkurze prichádzala o svoje zisky. Preto žiadal rozsudok súdu prvého

stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť v plnom rozsahu.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril.

Odvolacísúdpreskúmalrozhodnutiesúduprvéhostupňapodľa§212ods.1OSPsverejnýmvyhlásením

rozsudku podľa § 214 ods. 2 OSP, oboznámil sa s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, s dôkazmi
vykonanými pred súdom prvého stupňa, ako aj s dôvodmi, uvedenými v odvolaní navrhovateľa a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ako je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil skutkový

stav a vyvodil z neho i správne právne závery. Je nesporné, že pôvodne bola na navrhovateľa postúpená
užneexistujúca,zaplatenápohľadávka,ktorábolapredmetomkonaniapredOkresnýmsúdomBratislava
V
pod č. k. 22Cb/111/2005, ktoré konanie skončilo uzavretím súdneho zmieru a čiastočného späťvzatia
návrhu, týkajúceho sa úrokov z omeškania v zmysle ust.

§ 99 a § 96 OSP. Tiež je nesporné, že úmyslom navrhovateľa v uvedenom konaní bolo domáhať sa
zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá bola súčasťou predmetného uzavretia súdneho zmieru. Zvyšná časť
zmluvnej pokuty, ktorá je predmetom tohto konania, spočiatku nebola vôbec špecifikovaná, i keď takáto
povinnosť svedčala navrhovateľovi v zmysle dohodnutým VP.

Následne, sa uvedené nedostatky odstraňovali. Odvolací súd je však názoru, že súd prvého stupňa
správnepostupoval,keďzmluvuopostúpeníneexistujúcejpohľadávkypovažovalzaneplatnúakocelok,
a teda k nej nemohli byť uzavreté ani platné dodatky, čo je základ zamietajúceho rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Nakoľko sa odvolací súd stotožnil s právnym výkladom, uvedeným v odôvodnení rozhodnutia súdu
prvého stupňa, jeho rozhodnutie považuje za vecne správne, preto ho potvrdil.

Naviac, odvolací súd je názoru, že ak by pôvodný veriteľ mal záujem na navŕšení nárokov, vyplývajúcich
mu z uzavretej leasingovej zmluvy č. XXXXXXX/XX . zo dňa 14. 01. 1998, bol by si všetky nároky

uplatnil už v konaní 22Cb/111/2005.

Svojím charakterom uzavretie súdneho zmieru znamená usporiadanie vzájomných záväzkov
účastníkov, vyplývajúcich z ich zmluvného vzťahu tak, aby z uvedeného vzťahu v budúcnosti
nedochádzalo k ďalším súdnym sporom. Do určitej miery je možné tento inštitút zavedený v procesnom

práve prirovnať k uzavretiu dohody o urovnaní. Preto argumenty uvedené v odvolaní navrhovateľa, i keď
je možné súhlasiť s odkazmi na rozhodnutia Najvyšších súdom Slovenskej a Českej republiky, považuje
odvolací súd za právne irelevantné, s ktorými sa vo svojom odôvodnení už vysporiadal i súd prvého
stupňa. Preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142
ods. 1 OSP s ohľadom na úspech účastníkov v konaní. Úspešnému odporcovi v odvolacom konaní trovy

odvolacieho konania priznané neboli, lebo mu v rámci odvolacieho konania žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.