Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 14, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/233/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210227395
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej

veci navrhovateľa: M., zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Livařom, Šulekova 64, Bratislava, proti
odporcovi:Súkromnástrednáodbornáškola,Ružinovská1,Bratislava,ourčenieneplatnostiokamžitého
skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX je n e p l a t n é.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 189,81 eur do rúk právneho zástupcu
navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 99,50 eur na účet Okresného súdu
Bratislava II do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, podaným na súd dňa X.XX.XXXX, domáhal určenia, že okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného
pomeru považuje za neplatné jednak z formálnych dôvodov, teda že v ňom nie je dostatočne skutkovo
vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj z dôvodu, že nie sú dané dôvody
na okamžité skončenie pracovného pomeru. Ďalej nemal vedomosť o tom, že by bolo okamžité
skončenie pracovného pomeru prerokované so zástupcami zamestnancov.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za platné
a opodstatnené, keď navrhovateľ sa dopustil viacerých porušení pracovnej disciplíny. Ďalej odporca
uviedol, že má zriadenú zamestnaneckú radu a táto bola zriadená aj ku dňu X.X.XX.XXXX, avšak

okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom s ňou nebolo prerokované, ale nie je problém
ho prerokovať dodatočne.

Súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom navrhovateľa a štatutárneho zástupcu odporcu a
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Listom zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným navrhovateľovi dňa XX.XX.XXXX odporca s navrhovateľom
okamžite skončil pracovný pomer v zmysle § 68 b) ZP z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX s navrhovateľom
uskutočnil pohovor p. P., hlavný majster O. V., nakoľko sa vyskytli v uplynulom období opakovane
nedostatky v jeho práci: nedodržiavanie pracovnej doby (hoci bol viac krát na túto skutočnosťupozornený), vulgárne správanie a nerešpektovanie jeho priameho nadriadeného p. A. W. nevhodné
správanie voči žiakom, nezlučiteľné s jeho pracovným zaradením - pedagogický zamestnanec,
nedodržiavanie dielenského a školského poriadku, sťažnosti rodičov na jeho správanie voči žiakom. Na

základe týchto nedostatkov a tiež skutočnosti, že dňa XX.X.XXXX už obdržal napomenutie a nedostatky
naďalej pretrvávajú, aj napriek verbálnemu upozorneniu jeho nadriadených , generálny riaditeľ na
porade vedenia dňa XX.XX.XXXX rozhodol o okamžitom zrušení pracovného pomeru navrhovateľa v
zmysle § 68 písm. b) ZP - závažné porušenie pracovnej disciplíny (konkretizované v platnom Pracovnom
poriadku).

Listom zo dňa X.XX.XXXX, doručeným odporcovi dňa X.XX.XXXX, oznámil navrhovateľ odporcovi,
že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a žiada, aby ho odporca naďalej
zamestnával v súlade s jeho pracovnou zmluvou.

Listom zo dňa X.XX.XXXX odporca oznámil navrhovateľovi, že jeho pracovný pomer bol ukončený v
zmysle § 68 ZP a ukončenie pracovného pomeru má považovať za definitívne.

Podľa § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,

ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do

jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený

dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca
zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.

Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa§77ZPneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel

k záveru, že návrhu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v

zákone. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia
pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosťdodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité skončenie
pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z
nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.

Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za
porušenie pracovnej disciplíny.

Dodržiavanie pracovnej disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy,
pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho
zamestnanca. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a

ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob
a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo,
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a
pod.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi vznikol pracovný pomer, ako ani to, že dňa
XX.XX.XXXX. doručil odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru. Ako vyplýva

z ust. § 74 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ
povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Ide o hmotnoprávnu
podmienku platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nesplnenie ktorej má za následok
jeho neplatnosť. Zástupcami zamestnancov môžu byť odborový orgán, zamestnanecká rada alebo
zamestnanecký dôverník. Ako v konaní uviedol samotný odporca, má zriadenú zamestnaneckú radu,

táto bola zriadená aj v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, teda ku dňu
XX.XX.XXXX, avšak okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom s ňou nebolo vopred
prerokované s tým, že nie je problém, aby zamestnanecká rada toto okamžité skončenie pracovného
pomeru dodatočne prerokovala. Ako vyplýva z ust. § 74 ZP akékoľvek okamžité skončenie pracovného
pomeruzostranyzamestnávateľasktorýmkoľvekzamestnanommusízamestnávateľvopredprerokovať

so zástupcami zamestnancov. Pokiaľ nebolo okamžité skončenie pracovného pomeru vopred, teda ešte
predtým, ako bolo dourčené zamestnancovi, prerokované so zástupcami zamestnancov, nemožno už
tento nedostatok zhojiť dodatočným prerokovaním. Takýto nedostatok zo zákona spôsobuje neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, bez ohľadu na to, či inak boli dané dôvody na takéto
skončenie pracovného pomeru. Keďže v danom prípade bolo v konaní jednoznačne preukázané

že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX s navrhovateľom nebolo vopred
prerokované so zástupcami zamestnancov, je toto okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné,
a súd musel návrhu vyhovieť, bez tohto, aby sa ďalej zaoberal tým, či boli dané dôvody okamžitého
skončeniapracovnéhopomeru.Ztýchtodôvodov,vzhľadomnadôvodneplatnostiokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru, súd ani bližšie nevyhodnocoval ďalšie listinné dôkazy založené v spise.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy úspešného navrhovateľa tvoria trovy
právneho zastúpenia advokátom v sume 189,81 eur za 2 úkony právnej služby á 55,49 eur (1. prevzatie
a príprava zastúpenia dňa 1.12.2010, 2. podanie návrhu na súd dňa 7.12.2010) a za 1 úkon právnej
služby á 57,- eur (3. účasť na pojednávaní dňa 14.2.2011) + režijný paušál 2 x 7,21 eur a 1 x 7,41 eur .
Odmena bola vypočítaná podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/92 Zb.
o súdnych poplatkoch, keďže navrhovateľ je od súdnych poplatkov oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm.
d) cit. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).