Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 3, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/195/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1599899769
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1599899769.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľa: V.. Y. F.,

trvale bytom K. XX, Z., t.č. M., V. XXX proti odporcom: 1. R.. V. W., trvalým pobytom G. XX, Z., 2. R.. F.
W., trvalým pobytom W. 7, I., obaja zastúpení JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom v Nových Zámkoch,
Turecká 49, o zaplatenie 746,86 € ( 22.500.- Sk ) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 41,49 € spoločne a nerozdielne do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa 2/ j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 20,75 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom 495,16 € na účet advokáta JUDr. Libora Hetmera,
Turecká 49, Nové Zámky, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v J. I. E., do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsaprotiodporcomdomáhalnávrhomdoručenýmkonajúcemusúdudňa2.4.1997zaplatenia
sumy 22.500.- Sk s ročným úrokom z omeškania vo výške 3% od 15.4.1994 a od 1.5.1995 za každý

deň omeškania vo výške 2,5 promile z celej dlžnej sumy, náhrady trov konania 900.- Sk a náhrady trov
právneho zastúpenia z dôvodu, že je spoluvlastníkom v podiele 1/2 k celku nehnuteľnosti - K. M. v O.
a odporcovia, ktorí užívajú celú nehnuteľnosť, odmietajú mu platiť primeranú náhradu za užívanie jeho
spoluvlastníckeho podielu, čím sa bezdôvodne na jeho úkor obohacujú. Žalobou si uplatnil náhradu za
obdobie od 1.4.1994 do 30.6.1994 vo výške 7.500.- Sk mesačne.

Konajúci súd vo veci rozhodol dňa 14.5.1997 v rozkaznom konaní platobným rozkazom 19 Ro 3839/97,

proti ktorému podali odporcovia odpor.

V tomto namietali, že navrhovateľ dostatočne nešpecifikoval výšku žalovaného nároku a spôsob jeho
výpočtu a poukazujúc na neexistenciu dohody o úhrade za užívanie podielu navrhovateľa, právne
kvalifikovali nárok navrhovateľa ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu uplynutia
subjektívnej premlčacej lehoty žiadali návrh ako premlčaný zamietnuť podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len ObčZ).

Konajúci súd rozsudkom č.k. 11C 195/99-29 zo dňa 22.3.2000 návrh navrhovateľa zamietol. Vychádzal
zo skutkového zistenia, že účastníci sú spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti, pričom medzi
nimi nedošlo k dohode o platení za užívanie časti podielu navrhovateľa odporcami. Plnenie, ktorétakto odporcovia získali, súd prvého stupňa posúdil ako bezdôvodné obohatenie ( § 451 Občianskeho
zákonníka ). Keďže odporcovia vzniesli námietku premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú,
navrhovateľovi premlčané právo nepriznal.

Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd uznesením č.k. 4Co 197/04-68 zo dňa 31.1.2005 vyššie
citovaný prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, avšak
len z procesných dôvodov, bez skúmania jeho vecnej správnosti. Vytýkal prvostupňovému súdu,
že navrhovateľa riadne nepredvolal a k predmetu konania ho nevypočul, keď predvolal len jeho

právnu zástupkyňu, ktorá sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila a ani neoznámila súdu
vypovedanie plnej moci, čím odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom a realizovať tak tie
procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv priznáva.

Navrhovateľ v priebehu konania svoje žalobou uplatňované nároky právne prekvalifikoval zhodne
s názorom, podľa ktorého nezhodu medzi spoluvlastníkmi je potrebné posudzovať ako spor medzi

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorého podstatou je nezhoda o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z podielového spoluvlastníctva v otázke užívania nehnuteľnosti a s tým súvisiacou primeranou
náhradou, ktorá by mala byť platená odporcami za užívanie celej nehnuteľnosti, teda aj nad rozsah ich
spoluvlastníckych podielov. V novom konaní súhlasil s konaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti
argumentujúc svojím aktuálnym fyzickým a zdravotným stavom.

Odporcovia s návrhom navrhovateľa nesúhlasili. Naďalej zastávali názor, že pokiaľ medzi účastníkmi
sporu nebola uzavretá žiadna nájomná alebo iná zmluva o spôsobe, rozsahu a dobe užívania celej
nehnuteľnosti a predovšetkým nebola dohodnutá výška odplaty za užívanie spoluvlastníckeho podielu,
uplatnené nároky podliehajú režimu bezdôvodného obohatenia. Poukazovali na skutkový základ a

právnu kvalifikáciu v konaniach vedených na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod sp.zn. 6C
249/04, 6C 237/06, 16C 119/07 a 12C 108/08 medzi tými istými účastníkmi konania, ale za iné
časovo vymedzené obdobie, kde bolo ohliadkou na mieste samom zistené, že odporcami je užívaná
iba časť nehnuteľnosti v rozsahu cca 60 m2 ( ide o výčap ). Argumentovali rozhodnutím Okresného
úradu v Šuranoch zo dňa 28.12.1992 č. 2636-218/92, podľa ktorého odporkyňa 2/ mala zakázané

prevádzkovanie zadnej ľavej časti hotela z dôvodov technicko-hygienických a vedomosťou navrhovateľa
o tejto skutočnosti, keďže sám o tento hygienický posudok žiadal. Ďalej uviedli, že navrhovateľ ako
spoluvlastník nedal súhlas na stavebné úpravy, bez ktorých nebolo možné prevádzkovať a užívať
celú nehnuteľnosť, teda aj podiel navrhovateľa. Mali za to, že konaním samotného navrhovateľa boli
aj odporcovia obmedzení pri užívaní budovy v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. K dohode

o výkone spoluvlastníckych práv nikdy medzi účastníkmi konania ako spoluvlastníkmi nedošlo pre
odmietavý postoj navrhovateľa. Výpoveďou odporcov súd zistil, že navrhovateľ nebol vylúčený z
užívania vyššie označenej nehnuteľnosti konaním odporcov, svoje vlastníctvo nevyužíval z vlastného
rozhodnutia.

Konajúci súd mal z vlastnej rozhodovacej činnosti ( z konania v sp.zn. 11C 42/95-95, 11C 27/02, 11C
16/01) a z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14C 230/92-68, za preukázané, že nehnuteľnosť
- K. M. v O., postavený na pôvodných parc.č. XX/X, XX/X, XX/X a XX/X v katastrálnom území O., na
EL vedené na č. XXXX ako parc.č. XX, bola vydaná navrhovateľovi v rozsahu 3/6, odporkyni 2/, R..
V. Z., bytom X. Y., V. XXX a R.. W. F., bytom O., V. 8, každej v rozsahu 1/6-iny na základe dohody o

vydaní veci zo dňa 24.4.1991 podľa zák.č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových
krívd v znení neskorších predpisov (ďalej len reštitučný zákon). Dohoda bola registrovaná bývalým
Štátnym notárstvom v Nových Zámkoch dňa 20.12.1991 pod č. R VI XX/XX. Týmto dňom sa navrhovateľ
a odporkyňa 2/ stali spoluvlastníkmi vyššie označenej nehnuteľnosti. R.. V. Z. a R.. W. F. previedli
svoj spoluvlastnícky podiel odporcom kúpnou zmluvou, ktorá bola zaregistrovaná na bývalom Štátnom

notárstve v Nových Zámkoch dňa 20.5.1992 v konaní č. RG XX/XX. Týmto dňom sa odporcovia stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie označenej nehnuteľnosti v podiele 2/6 k celku. V žalovanom
období boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
O. - pozemku parc.č. XX o výmere 50 m2 ( zastavané plochy a nádvoria), pozemku parc.č. XX/X o
výmere 669 m2 (zastavané plochy a nádvoria) a domu súp.č. XXX ( hotel Slovan ) stojacom na pozemku

parc.č. XX/X, navrhovateľ a obaja odporcovia. Uvedené nehnuteľnosti vlastnil navrhovateľ v podiele 3/6
k celku, odporcovia 1/ a 2/ titulom bezpodielového spoluvlastníctva v podiele 2/6 k celku a odporkyňa 2/ v
pomere 1/6 k celku. Nehnuteľnosť od jej vydania na základe dohody spoluvlastníkov čiastočne využívalaodporkyňa 2/ na podnikanie za účelom prevádzkovania reštauračných služieb na základe koncesnej
listiny č.j. Žo XXXX/XXXX zo dňa 19.11.1992.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nevzniklo právo na plnenie zo
zmluvy. V konaní nebola preukázaná existencia dohody, podľa ktorej by sa za užívanie podielu, ktorý
patril navrhovateľovi, odporcovia v období apríl 1994 až jún 1994 zaviazali poskytovať mu finančnú
protihodnotu. Takúto skutočnosť napokon netvrdil ani samotný navrhovateľ. Pokiaľ konajúci súd pri
rozhodovaní v obdobnej veci medzi tými istými účastníkmi konania a na tom istom skutkovom základe

(konanie vedené pod spisovou značkou 11C 42/95 ) vec posúdil ako spor medzi spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti, ktorého podstatou je nezhoda o právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielového
spoluvlastníctva účastníkov v otázke užívania nehnuteľnosti a s tým súvisiacou výškou primeranej
náhrady, ktorá by mala byť platená odporcami za užívanie celej nehnuteľnosti a podriadil ju pod
režim ustanovenia § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 a 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ObčZ ),
odvolací Krajský súd v Bratislave v svojom rozhodnutí č.k. 9Co 256/04-190, 9Co 257/04-190 zo dňa

14.4.2005 vyslovil záver o vecnej nesprávnosti tohto rozhodnutia prvostupňového súdu pri konštatovaní,
že súd prvého stupňa síce v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, avšak vec neposúdil
správne po právnej stránke. Odvolací súd za právne významné považoval to, že odporcovia mali užívať
spoluvlastnícky podiel navrhovateľa v spoločnej nehnuteľnosti a keďže tento ich vzťah čo do platenia
určitej náhrady za užívanie časti nehnuteľnosti nebol upravený dohodou spoluvlastníkov, potom bol

namieste záver o tom, že pokiaľ ostatní podieloví spoluvlastníci užívali celú nehnuteľnosť, teda aj v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa, mohlo im vzniknúť bezdôvodné obohatenie plnením
bez právneho dôvodu. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu o právnej kvalifikácii žalobou
uplatneného nároku, vysloveného vo vyššie citovanom rozhodnutí, konajúci súd v novom konaní žalobu
dňa 21.4.2010 zamietol rozsudkom č.k. 11C 195/99-150 vzhľadom na odporcami vznesenú námietku

premlčania, keď prejednávanú právnu vec podriadil pod režim bezdôvodného obohatenia ( § 451 ObčZ ).

Proti tomuto rozsudku sa odvolal navrhovateľ. Odvolací súd uznesením 4Co 263/2010-130 zo dňa
22.7.2010 prvostupňový rozsudok zo dňa 21.4.2010 zrušil, keď napadnutý rozsudok považoval za
rozhodnutie, ktoré spočíva v nesprávnom právnom posúdení.

Mal za to, že navrhovateľ sa domáhal peňažného plnenia proti odporcom z dôvodu neužívania spoločnej
veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, teda uplatnil si právo, ktoré opiera o ustanovenie §
137 ods. 1 ObčZ.

Opakovaným výsluchom účastníkov konania a dokazovaním doplneným na návrh právneho zástupcu
odporcov aj obsahom listín, ktoré sú súčasťou pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn.10C 81/04,
10C 60/03, 10C 109/01 a 16 C 46/07 zo skutkových zistení, ktoré medzi účastníkmi konania sporné
neboli, vyvodil tento právny záver:

Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému
spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o
právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v Občianskom zákonníku ( ObčZ). V
prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci nedohodnú, resp. nedôjde k dohode o

náhrade za užívanie, vec po právnej stránke je potrebné posúdiť podľa § 137 ods. 1 ObčZ v spojení s
§ 123 ObčZ. Vychádzajúc z uvedeného nárok navrhovateľa na náhradu za užívanie veci v podielovom
spoluvlastníctve ako majetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa §
101 ObčZ. Tá začala navrhovateľovi plynúť v prípade náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu
za mesiac apríl 1994 najneskôr 1.4.1994 a uplynula dňom 1.4.1997. Navrhovateľ podal žalobu na súd

prvého stupňa 2.4.2007, teda premlčala sa náhrada za užívanie spoluvlastníckeho podielu za 1 deň,
t.j. deň 1.4.1994. V prípade náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu za mesiace máj a jún 1994
podal navrhovateľ žalobu včas, keď v prípade tejto náhrady za máj 1994 začala premlčacia doba plynúť
1.5.1994 a v prípade náhrady za jún 1994 dňom 1.6.1994.

V posudzovanej veci bolo nesporné, že účastníci konania v období apríl až jún 1994, boli podielovými
spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti a že odporcovia navrhovateľovi náhradu za užívanie vo forme
peňažného plnenia neposkytli, keď sa nevedeli dohodnúť na jej výške. Vykonaným dokazovaním súd
zistil, že podľa nepísanej dohody uzavretej v mesiaci júl 1991, podiel navrhovateľa v 3/6 k celkunehnuteľností označených vyššie, užívali v období od 1.7.1991 do 20.12.1991 spoločne R.. F. W., t.j.
odporkyňa 2/, R.. V. Z. a R.. W. F.. Tieto spoluvlastníčky užívali podiel navrhovateľa aj od 21.12.1991 do
31.12.1991. Z pripojeného spisu a rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 16C 46/2007 - 92 zo dňa 21.1.2010

mal súd preukázané, že dohodu o užívaní spoločnej veci, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, navrhovateľ a odporkyňa 2/ podpísali až 17.5.1996.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ObčZ) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 ObčZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 ObčZ účinného od 1.1.1992 o hospodárení so spoločnou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo dohoda

nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Navrhovateľ, ktorý neužíva predmet svojho vlastníctva, má právo na ekvivalentnú peňažnú náhradu za
užívanie od ostatných spoluvlastníkov. Z listovej korešpondencie medzi účastníkmi mal súd preukázané,
že navrhovateľ spočiatku súhlasil s tým, aby celú nehnuteľnosť, teda i v rozsahu jeho spoluvlastníckeho

podielu 3/6, užívali odporcovia. Zo záznamu napísanom na Mestskom úrade v Šuranoch dňa 29.10.1992
(založený na č.l. 54 v sp.zn. 11C 16/01) je zrejmé, že k prevádzkovaniu hotela inými osobami nedošlo a
navrhovateľ súhlasil, aby nehnuteľnosť ďalej užívali odporcovia. Rovnako list odporcov navrhovateľovi
z 10.11.1993 (č.l. 60 v sp.zn. 11C 16/01) nasvedčuje tomu, že spôsob užívania a hospodárenia s
nehnuteľnosťou medzi účastníkmi sporný nebol, spornou naďalej ostáva výška protiplnenia za užívanie

spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa, ktorú súd v konaní riešil. Navrhovateľ v tejto prejednávanej
veci požaduje náhradu za obdobie od 1.4.1994 do 30.6.1994. V priebehu konania argumentoval
skutočnosťami, ktoré sú tvrdené a preukázané v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 15
C 131/95, s obsahom ktorého sa súd v rámci dokazovania oboznámil. Z listu odporcu 1/ zo dňa
26.2.1992 adresovaného navrhovateľovi z poverenia odporkyne 2/, ktorý je založený v označenom

spise ako aj z výpovede odporcu 1/ súd zistil, že odporcovia mali záujem odkúpiť spoluvlastnícky podiel
navrhovateľa a boli ochotní dohodnúť sa na nájomnom za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu podľa
platnej vyhlášky. Predložili navrhovateľovi návrh nájomnej zmluvy z 23.11.1992, ktorá mala byť uzavretá
podľa zák.č. 116/1990 Zb. a vyhl.č. 585/1990 Zb. K jej uzavretiu nedošlo. Z vykonaného dokazovania
a zo skutočností, ktoré medzi účastníkmi sporné neboli, možno vyvodiť, že spôsob hospodárenia s

nehnuteľnosťou sporný medzi spoluvlastníkmi nebol. Medzi spoluvlastníkmi došlo aj k dohode o tom,
že nehnuteľnosť bude užívať odporkyňa 2/, ktorú od 14.5.1991 registroval Obvodný úrad v Nitre ako
podnikateľku v odbore ubytovacie, stravovacie, reštauračné a pohostinské služby, dňa 19.11.1992 jej
vydal koncesnú listinu na vykonávanie koncesovanej živnosti pohostinstvo - závodné a iné účelové
stravovanie aj v prevádzke v Šuranoch, M.R. Štefánika 8. Odporkyňa 2/ od roku 1992 je tiež evidovaná

ako odberateľ plynu a elektrickej energie na odbernom mieste K. M., M.R. O. 8, O.. Z pripojeného spisu
tunajšieho súdu sp.zn. 16C 46/2007 súd zistil, že dňa 17.5.1996 podpísal navrhovateľ a odporkyňa
2/ Dohodu o užívaní spoločnej veci, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX.
Nedohodli sa však na výške tejto odplaty.

Predmetom konania bola výška peňažnej náhrady, ktorá patrí navrhovateľovi za užívanie jeho
spoluvlastníckehopodieluodporcamivobdobíapríl-jún1994.Navrhovateľžiadalnáhraduzasvojpodiel
vo výške 7.500.- Sk mesačne, teda za žalované obdobie 3 mesiacov vo výške 22.500.- Sk, argumentujúc
Nariadením mesta Šurany o cenovej regulácii nájomného za nebytové priestory zo dňa 19.2.1992,
účinného od 1.3.1992, pokiaľ ide o výšku požadovanej náhrady. Navrhovateľ v konaní vedenom na

Okresnom súde v Nových Zámkoch pod sp. zn. 6C 249/2004 predložil výpis z uznesenia Mestského
zastupiteľstva Šurany zo dňa 18.2.2000 č. P. v ktorom sa uvádza, že sa ruší všeobecné záväzné
nariadenie mesta č. X/XXXX o cenovej regulácii nájomného z nebytových priestorov na území mesta
dňom 30.3.2000. Výpočet náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka ostatnými
spoluvlastníkmi neupravuje žiadny predpis. Najbližšie má k nájomnému. Navrhovateľ neuviedol spôsob,

ako ustálil výšku náhrady, ktorej sa v tomto konaní domáhal, odkázal iba na všeobecné nariadenie o
cenovej regulácii nájomného. Keďže dňom 1.1.1993 stratila účinnosť vyhláška č. 585/1990 Zb. o cenovej
regulácii nájomného v nebytových priestoroch, súd určil výšku navrhovateľom požadovanej náhrady
podľa čl. II ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenie mesta Šurany zo dňa 24.6.1993, podľa ktoréhozákladné nájomné z nebytových priestorov sa dojednáva v rámci maximálnej výšky ročnej sadzby 250.-
Sk za 1m2 podlahovej plochy nebytového priestoru, čo predstavuje v prepočte na euromenu 8,30 €/
m2. Z listín pripojených spisov mal súd preukázané, že nehnuteľnosť v spoluvlastníctve účastníkov

konania, nebola spôsobilá prevádzky a užívania v celom rozsahu. Odporcovia vlastnými investíciami
a bez pričinenia navrhovateľa sprevádzkovali iba 60 m2 úžitkovej plochy, ktorá bola využívaná na
podnikateľské účely, na prevádzkovanie výčapu. Navrhovateľ ako podielový spoluvlastník sa žiadnym
spôsobom nepodieľal na údržbe a rekonštrukcii spoločnej nehnuteľnosti. Celkový technicko-hygienický
stav dotknutej nehnuteľnosti vyplýval zo stanoviska a vyjadrenia Obvodného úradu, referátu obvodného

lekára v Šuranoch zo dňa 7.4.1993.

Odporkyňa 2/ nenamietala, že užívala nehnuteľnosť iba v rozsahu 60 m2. V tejto časti nehnuteľnosti
prevádzkovala výčap o rozmeroch 8,6 m x 5,30 m = 45,58 m2 a časť o výmere 3,8 m x 3,8 m = 14,44
m2, ktorá bola užívaná ako sociálne zariadenie.

Nájomné za užívanú plochu by tak pri cene 250.- Sk /m2 predstavovalo ročne sumu 15.000.- Sk,
mesačne sumu 1.250.- Sk. Pri spoluvlastníckom podiele navrhovateľa mu náleží náhrada vo výške
jednej polovice, t.j. vo výške 625.- Sk mesačne, za žalované obdobie 3 mesiacov suma 1.875.- Sk, čo
predstavuje v prepočte na euromenu sumu 62,24 €. Túto náhradu súd navrhovateľovi ako primeranú

priznal a zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne ju navrhovateľovi zaplatiť vo výške 41,49 € vzhľadom
na ich spoluvlastnícky podiel vo výške 2/6 titulom BSM a sumu 20,75 € zaviazal zaplatiť odporkyňu
2/, ktorá je výlučným vlastníkom podielu na nehnuteľnosti vo výške 1/6 k celku. Sumu 250.- Sk/ m2 v
danom prípade považoval za primeranú vzhľadom na technický stav a účel využívania nehnuteľnosti v
sledovanom období roku 1994, keď celá vydaná nehnuteľnosť zo stavebnotechnického hľadiska bola

určená na ubytovacie a reštauračné účely.

Z hľadiska právnej kvalifikácie žalobou uplatnených nárokov a skutočnosť, že v prípade podielového
spoluvlastníctva ide vždy o ideálne podiely jednotlivých spoluvlastníkov, že spoluvlastnícky podiel
neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v

spoluvlastníctve, ale podiel je iba číselným vyjadrením právneho postavenia spoluvlastníka a znamená
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, by sa obrana odporcov, že navrhovateľ
mohol využívať časť priestorov, ktoré neužívali oni, mohla javiť ako právne irelevantná. Priznanie
náhrady za užívanie spornej nehnuteľnosti odporcami nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu,
ktorá by zohľadňovala celú výmeru spornej nehnuteľnosti nespôsobilej užívania v celosti žiadnym zo

spoluvlastníkov, a teda ani samotným navrhovateľom, sa súdu javilo ako poskytnutie ochrany výkonu
práva spoluvlastníkovi, t.j. navrhovateľovi, v rozpore s dobrými mravmi a nespravodlivé. Z výpovedí
účastníkovkonaniaakoajzichvzájomnejkorešpondencievyplývalo,ženavrhovateľsaničímnepodieľal
na povinnostiach vyplývajúcich mu zo spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Vo viacerých súdnych konaniach
na rovnakom skutkovom základe, avšak za iné časové obdobie, sa navrhovateľ dovolával iba svojich

práv spoluvlastníka, negujúc pritom povinnosti, ktoré s týmito právami spoluvlastníka korešpondujú.
Súd pri rozhodovaní o náhrade, ktorá navrhovateľovi patrí, bral do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ
odmietal vložiť akékoľvek investície na opravu alebo údržbu spoločnej nehnuteľnosti, nemal záujem
predmetnú nehnuteľnosť užívať, ani starať sa o jej údržbu. Z obsahu korešpondencie účastníkov
v rokoch 1991-1994 vyplýval zámer uzavretia dohody o užívaní predmetnej nehnuteľnosti a snaha

odporcov dohodnúť sa s navrhovateľom na užívaní dotknutej nehnuteľnosti, výške nájomného resp.
aj odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, avšak k uzavretiu dohody o užívaní predmetnej nehnuteľnosti
medzi účastníkmi nedošlo z dôvodu obojstranných výhrad k návrhom dohody.

Keďže odporkyňa 2/ užívala na podnikateľské účely výmeru 60 m2, zrekonštruovanú vlastnými

investíciami, z tejto súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal. Primeranú finančnú náhradu za užívanie
podielu navrhovateľa súd ustálil takto: 60 m2 x 250.- Sk/m2 = 15.000.- Sk ročná úhrada : 12 mesiacov
= 1.250.- Sk mesačná úhrada x 3 mesiace ( 04/1994, 05/1994 a 06/1994 )= 3.750.- Sk : 2 (t.j. polovica
pripadajúca navrhovateľovi podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu) = 1.875.- Sk, v prepočte na
euromenu 62,24 €. Odporca 1/ ako bezpodielový spoluvlastník spoluvlastníckeho podielu spolu s

odporkyňou 2/ v rozsahu 2/6 k celku sa podľa názoru súdu nemôže zbaviť povinnosti zaplatiť náhradu,
ktorá je predmetom sporu ( § 145 ods. 2 ObčZ).Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd uložil odporcom platobnú povinnosť tak, ako je uvedená
vo výrokovej časti, keď prihliadajúc na výšku ich spoluvlastníckych podielov na dotknutej nehnuteľnosti,
reálne užívanú časť nehnuteľnosti a dôvody, pre ktoré je užívaniaschopná iba táto časť spoločnej

nehnuteľnosti.

Nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie majetkových sankcií za omeškanie súd ako nedôvodný
zamietol. Medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá výška odplaty, ani jej zročnosť, preto nemožno
konštatovať, že sa odporcovia dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku. Výška peňažnej
náhrady patriacej navrhovateľovi bola ustálená až rozhodnutím súdu v tomto konaní, rovnako ako aj
jej zročnosť. Preto až v prípade, že v tejto lehote odporcovia svoju povinnosť nesplnia, dostanú sa do
omeškania s plnením svojho peňažného záväzku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku ( O.s.p. ) vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov. Podľa výroku súdu úspech navrhovateľa
predstavuje 8,33 % oproti 91,67 % úspechu odporcov. Celkový úspech odporcov tak predstavuje 83,34
%.

Hodnota úkonu právnej pomoci je vyčíslená z uplatňovanej sumy 22.500.- Sk vo výške 1.325.- Sk podľa
§ 13 ods. ods. 1, znížená o 20% za zastupovanie 2 osôb v konaní na sumu 1. 060.- Sk podľa § 17 ods. 2
vyhl. č. 240/1990 Zb. V spojení s § 16 ods. 1 písm. a/,c/ a d/, § 19 ods. 3 citovanej vyhlášky za prevzatie
zastúpenia odporcu 1/ dňa 12.2.1999, odpor zo dňa 23.2.1999 a účasť na pojednávaní dňa 22.3.2000,

patrí advokátovi odmena vo výške 3 x 1.060.- Sk + režijný paušál 2 x 100.- Sk + 1 x 136.- Sk + náhrada
za premeškaný čas na ceste z Nových Zámkov do Bratislavy a späť pri trvaní jednej cesty 1,5 hodiny,
t.j. 6 x 20 .- Sk podľa § 20 cit vyhl. Za účasť na pojednávaní konanom dňa 21.4.2010 a 11.7.2011
predstavuje odmena advokáta s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 a § 15 v spojení s § 17 vyhl.
č. 655/2004 Zb. o odmenách advokátov v platnom znení 2 x 35,18 € + režijný paušál 1 x 7,21 € + 1 x

7,41 € + náhrada za premeškaný čas 6 x 12,02 € + 6 x 12,35 €.

Za zastupovanie odporkyne 2/ patrí advokátovi odmena podľa vyššie citovaných advokátskych taríf vo
výške 3 x 1.060.- Sk + 2 x 35,18 € za prevzatie zastúpenia dňa 12.2.1999, odpor zo dňa 23.2.1999,
účasť na pojednávaní dňa 22.3.2000, 21.4.2010 a 11.7.2011.

Za tieto úkony si advokát odporcov uplatnil a vyčíslil trovy, ktoré predstavujú spolu sumu 351,80 €
titulom odmeny advokáta, sumu 25,77 € titulom paušálnych náhrad a sumu 150,20 € titulom náhrady
za stratu času, teda sumu 527,77 €. Uplatnil si aj nárok na náhradu cestovných výdavkov vo výške
3 x 1.000.- Sk ( 33,19 € ) za každých prejdených 220 km vlastným osobným motorovým vozidlom z

Nových Zámkov do Bratislavy a späť na pojednávania konané dňa 22.3.2000, 21.4.2010 a 11.7.2011,
teda náhradu v celkovej výške 99,57 €. Dôvodnosť takto uplatnenej náhrady cestovných nákladov
preukazoval osvedčením o evidencii vozidla Renault Laguna AC Kombi zo dňa 29.4.2009, z ktorého súd
zistil kombinovanú spotrebu paliva ( mesto a mimomesto ) 6.0 l/100 km. Pri paušálnej náhrade 0,183 €
za 1 km jazdy pri použití vlastného motorového vozidla v roku 2010, 2011 a cene nafty 1,105 € za liter

(dňa 21.4.2010) a 1,334 € za 1iter (dňa 11.7.2011), advokátom požadovanú sumu cestovných náhrad
vo výške 33,19 € za jednotlivú cestu vykonanú v roku 2010 a 2011 súd považoval za primeranú. Za cestu
vykonanú dňa 22.3.2000 súd cestovnú náhradu nepriznal, keďže nemal preukázané, akým motorovým
vozidlom advokát túto cestu vykonal.

Súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov v celkovej výške 495,16 €, ktoré predstavujú pomernú
časť nákladov zo sumy 527,77 €, zodpovedajúcu celkovému úspechu odporcov vo výške 83,34 %.
Odporcovia súdny poplatok za odpor v tomto konaní neplatili, preto tento nemôže tvoriť súčasť trov, ktoré
im v tomto konaní vznikli. Iné trovy si odporcovia neuplatňovali.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi odporcov súd rozhodol
podľa § 149 ods. l O.s.p.Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať odôvodnené odvolanie na

podpísanom súde, písomne trojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm.
a/ až f/ O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov).