Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 7C/256/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1505216153
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šajmovičová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1505216153.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Evou Šajmovičovou v právnej veci navrhovateľa: L. K.,
nar. XX.X.XXXX, bytom P. X, X., zast.: JUDr. Elena Jaňovková, advokátka, Kolárska 4, Bratislava, proti
odporcovi: Z. S., nar. X.XX.XXXX, bytom P. X, X., za účasti vedľajšieho účastníka: Allianz - Slovenská
poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, Bratislava o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 39.502,09 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho
súdu súdny poplatok vo výške 2.370,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je
povinný z a p l a t i ť na účet tunajšieho súdu titulom trov znaleckého dokazovania 779,39 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 10.775,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 12.7.2005 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
921.600,- Sk titulom náhrady škody na zdraví, za ktorú tento zodpovedal podľa § 420 ods. 1, 2 OZ v

spojení s ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode dňa
15.7.2003, ako aj náhrady trov konania.

V priebehu konania navrhovateľ dňa 31.5.2007 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
2.439.000,-Sk titulom mimoriadneho odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
čo predstavuje 40-násobok základného bodového ohodnotenia podľa znaleckého posudku T.. Z. T. v

zmysle ustanovenia § 7 ods.3 vyhlášky č.32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, uviedol, že odškodnenie, ktoré bolo navrhovateľovi
poskytnuté v rámci zákonného poistenia zodpovednosti za škodu, považuje za adekvátne a žiadal návrh
zamietnuť. Vedľajší účastník s návrhom navrhovateľa spočiatku nesúhlasil, poukázal
na to, že nie sú splnené podmienky ustanovenia § 7 ods.3 vyhlášky č.32/1965 Zb., nakoľko v danom
prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa a preto žiadal návrh zamietnuť. V odvolaní vzniesol

aj námietku premlčania voči rozšírenému nároku o sumu 1.536.000,-Sk podľa § 106 OZ poukazujúc na
to, že zdravotný stav navrhovateľa bol už ustálený skôr. V priebehu konania po zrušení veci odvolacím
súdom, sa vyjadril v tom smere, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu.
Dňa 25.9.2007 prvostupňový súd rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa v časti sumy 559.290,-Sk
vyhovel a zaviazal odporcu aj na náhradu trov konania.
Dňa 26.2.2010 uznesením Krajského súdu v Bratislave 12 Co 53/2008 odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd vykonal dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia opätovným výsluchom účastníkov
konania, svedkov T.. L. K., L.. I. K. a N.. Q. X., Y.. L. H., opätovne sa oboznámil so znaleckým posudkomT.. Z. T., pripojeným spisom 5T 36/05 a ostatnými listinnými dôkazmi, založenými v súdnom spise a
zistil tento skutkový stav:

Dňa 15.7.2003 v čase o 14,55 hod. v U. na ceste č.I/62 v smere od U. na U., na odbočke na B. U.
odporcaviedolosobnémotorovévozidlozn.L.XXX,Q.:X.-XXXN.,pričomrýchlosťvozidlaneprispôsobil
svojim schopnostiam a stavu vozovky, následkom čoho sa dostal do šmyku, prešiel do protismeru jazdy
a prevrátil sa do priekopy a tým svojmu spolujazdcovi - navrhovateľovi spôsobil Z.

Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9.6.2005 č.k.5T 36/05 dopravnú nehodu zapríčinil
odporca tak, že svojim konaním porušil § 15 ods.1 zákona č.315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách, pričom spôsobil navrhovateľovi ťažkú ujmu na zdraví, čím sa dopustil trestného činu
ublíženia na
zdraví podľa § 224 ods.1., 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 15.000,-Sk. S nárokom
na náhradu škody bol navrhovateľ odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych.

Na základe posudku o bolestnom T.. L. D. a T.. L. P. zo dňa 13.10.2003, kde bolestné predstavovalo 561
bodov, Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. priznala navrhovateľovi náhradu za bolesť vo výške 33.660,-
Sk.

Na základe znaleckého posudku vypracovaného T.. Z. T., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia - traumatológia zo dňa 10.4.2007 o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia,
kde bolestné predstavovalo 421,25 bodu a sťaženie spoločenského uplatnenia 630 bodov, Allianz -
Slovenská poisťovňa a.s. priznala navrhovateľovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 37.800,-Sk.

Obe priznané náhrady spolu vo výške 71.460,-Sk vedľajší účastník navrhovateľovi aj vyplatil.
Ako vyplýva zo znaleckého posudku T.. Z. T. navrhovateľ utrpel T., Z. priebehu úrazového deja,
transportu do nemocnice, počas hospitalizácie, pri všetkých inštrumentálnych výkonoch, S.lesť bola
tlmená medikamentóznou liečbou. Celková bolesť zahrňuje okrem telesnej bolesti aj bolesť duševnú

(strach, stres, obavy, ľútosť a neistotu) a vzhľadom na potrebu opakovania infúznej medikamentóznej
liečby znalec navrhol zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného o 1 na 632 bodov.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu utrpenému pri dopravnej nehode
znalec určil z dôvodov aK., vyhýbavého správania, niektorých L. 30 bodov, čo je spolu 630 bodov. Zo
znaleckého posudku ďalej vyplýva, že L.

Navrhovateľ uviedol, že do kritického dňa, kedy utrpel úraz, žil aktívnym životom a následkom tohto
úrazu sa jeho život výrazne zmenil, musí vynaložiť omnoho väčšiu námahu, aby zvládol vysokoškolské
štúdium. V dôsledku ublíženia na zdraví musel prežiť hrozné bolesti, bolesti hlavy boli doslova
neznesiteľné, mal problémy s dýchaním, nebol schopný sa hýbať, mal závraty, nedokázal prijímať
potravu, napriek tomu neustále zvracal. Mal vážne komplikácie so zrakom, bol plne odkázaný na

opateru a pomoc tretích osôb. Jeho práceneschopnosť trvala od 15.7.2003 do 27.9.2003. Aj po skončení
práceneschopnosti mal zdravotné ťažkosti, ktoré mu komplikovali bežný život i štúdium na vysokej škole
a spôsobovali mu bolesť, utrpenie, obmedzenia, únavu, obavy a stres, bol nútený užívať lieky proti
bolesti a dlhodobo užíval lieky na posilnenie T.. Zdravotné problémy pretrvávajú dodnes, máva bolesti
hlavy pri zmene počasia, resp. pri zvýšenej námahe, ktoré pred úrazom nemával. Z dôvodu týchto

zdravotných problémov musel požiadať o prerušenie štúdia na vysokej škole a ukončenie posledných
dvoch ročníkov mu trvalo 5 rokov. Od ukončenia školy následkom úrazu si navrhovateľ doteraz nevie
nájsť stále zamestnanie, čo doložil písomnými potvrdeniami o krátkodobých pracovných pomeroch na
dobu určitú a písomnou dohodou o vykonaní práce. Ďalej navrhovateľ uviedol, že:

Pred úrazom bol aktívnym športovcom, mal záľubu vo viacerých športoch, ktorým sa aktívne venoval
(futbal, basketbal, tenis, lyžovanie, plávanie). Bol riadne registrovaným členom futbalového klubu K.
W. X. a počas vysokoškolského štúdia pokračoval súťažne naďalej ako aktívny hráč v týme N. K. v X.
lige v malom futbale až do doby, kedy sa mu stal úraz. Navrhovateľ doložil tieto skutočnosti čestnými
prehláseniami spoluhráčov.

Pred úrazom sa navrhovateľ vedel presadiť v každom prostredí, viedol čulý spoločenský život, dokázal
zvládnuť ťažkú prácu, na pracovnej brigáde v D., kde 2 a pol mesiaca ťažko telesne pracoval v
rybárskom priemysle, si zarobil značnú sumu peňazí, o čom predložil potvrdenie o zárobku spolu vo
výške X.XXX,XX USD.Pred úrazom navrhovateľ rád veľa čítal a vzdelával sa, mal záľubu v štúdiu cudzích jazykov, najmä
nemeckého a anglického a v cestovaní, čo preukázal písomnými potvrdeniami o pobyte v D. ako aj
potvrdením nemeckého kultúrneho inštitútu o absolvovaní jazykového kurzu v R. inštitúte.

Pred úrazom mal navrhovateľ viacročnú známosť, mienil si založiť rodinu. V dôsledku pU. zmien sa mu
tento vzťah rozpadol a v súčasnosti nejaví záujem o nadviazanie partnerského vzťahu ani o založenie
rodiny.
Pred úrazom navrhovateľ zvažoval kariéru v modelingu, nakoľko ho k tomu predurčovali fyzické
aj psychické predpoklady. V dôsledku úrazu modeling neprichádzal do úvahy vzhľadom na trvalé

neuropsychologické následky ako aj defekty vizáže, najmä pakĺb kľúčnej kosti a viditeľné zohyzďujúce
jazvy na hlave.
Z týchto dôvodov navrhovateľ žiada priznať mimoriadne odškodnenie vo výške 80.959 Eur (2.439.000,-
Sk), z toho titulom bolestného 30.591 Eur (cca 36,5-násobok základného bodového ohodnotenia) a
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 50.368 Eur(cca 40,15 - násobok základného bodového
ohodnotenia). Odporca uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo u navrhovateľa k poškodeniu zdravia v

takom rozsahu ako uvádza. Navrhovateľ nebol odkázaný na pomoc tretej osoby. Navrhovateľ podľa jeho
vedomostí žil normálnym životom a zúčastňoval sa spoločenských akcií. Finančné odškodnenie, ktoré
navrhovateľovi poskytol vedľajší účastník považuje odporca za primerané k zraneniam, ktoré utrpel.
Odporca s navrhovateľom nie je absolútne v kontakte, preto sa nevie vyjadriť, ako je navrhovateľ na
tom zdravotne.

Svedkyňa N.. Q. X. potvrdila, že navrhovateľ sa po autonehode veľmi zmenil, dlhšiu dobu nebol schopný
doštudovať, mal prerušené štúdium a neskôr horko ťažko ukončil školu. Navrhovateľ je neprirodzene
naviazaný na otca, napr. ako XX-ročný chodí s rodičmi na dovolenku. Ďalej uviedla, že navrhovateľ
sa rozišiel aj s priateľkou v dôsledku zmeneného správania po úraze. U. L.. I. K. - matka
navrhovateľa uviedla, že chodila navštevovať syna do nemocnice, syn sa sťažoval na neznesiteľné

bolesti hlavy. Po hospitalizácii syn ležal doma, okrem bolestí hlavy, trpel aj tým, že dobre nevidel, bol
odkázaný sústavne na pomoc inej osoby. Starali sa o navrhovateľa okrem nej, otec, babička, priateľka.
Vzhľadom na svoj zdravotný stav navrhovateľ musel prerušiť štúdium, ktoré nakoniec trvalo 8 rokov.
Syn býva krátkodobo zamestnaný a jeho životný štýl je taký, že po práci príde domov, naje sa, pozrie si
TV a ide spať. Za najväčší následok autonehody považuje totálnu zmenu osobnosti navrhovateľa. Pred

nehodou bol veselý, sebavedomý, mal veľa priateľov, vážnu známosť, študoval bez problémov, aktívne
športoval, cestoval, čítal, venoval sa štúdiu jazykov. Po nehode je syn uzavretý, stráni sa spoločnosti,
s priateľkou sa rozišiel a jeho správanie je neadekvátne, má neprimerané reakcie, výbuchy zlosti,
plačlivosť. Navrhovateľ sa veľmi upäl na otca, trávi s rodičmi víkendy, dovolenky, nemá žiadne aktivity,
žiadnu spoločnosť, absolútne stratil sebavedomie, je pasívny. Po ukončení PN sa syn ambulantne liečil

u viacerých špecialistov, B. konštatoval, že následky úrazu sa môžu ešte prejaviť aj po 10 rokoch.
U. T.. L. K. - strýko navrhovateľa uviedol, že bol v čase autonehody synovca zamestnaný ako primár
v nemocnici na H., preto zabezpečil, aby synovec bol prevezený na hospitalizáciu v tejto nemocnici.
Potvrdil navrhovateľove zranenia. Taktiež potvrdil zmenu osobnosti u navrhovateľa, ako uvádzala matka
navrhovateľa. Potvrdil aj zmenu životného štýlu navrhovateľa, ktorá nastala následkom úrazu, ktorý

navrhovateľ prekonal pri autonehode. U. Y.. L. H. uviedol, že je priateľ navrhovateľa,
v čase autonehody bol odcestovaný v zahraničí, po návrate si však všimol, že navrhovateľ sa veľmi
zmenil. Spočiatku mal vážne zdravotné problémy, s chôdzou, zle videl, bol zjazvený, najvážnejšia bola
však psychická zmena. Navrhovateľ sa uzavrel do seba, stratil sebadôveru, mal problém s dokončením
štúdia. Zmeny v správaní navrhovateľa, ambícií a plánov po úraze hodnotí negatívne. Navrhovateľ po

úraze nejaví záujem o žiadne aktivity - šport, spoločnosť. Po nehode sa navrhovateľ stal introvertom,
nespoločenský, depresívny, rozišiel sa s priateľkou, nejaví záujem o druhé pohlavie. Z
potvrdenia J. B. fakulty Q. univerzity v X. súd zistil, že navrhovateľ štúdium, ktoré začal dňa 4.9.2000
ukončil dňa 26.9.2008. Z Dohody o vykonaní práce uzavretej medzi navrhovateľom
a C. X. U., a.s. dňa 18.1.2011 súd zistil, že účastníci uzatvorili dohodu o vykonaní práce do 31.3.2011.

Podľa § 420 ods.1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods.1, 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 7 ods.3 vyhlášky č.32/1965 Zb. v znení platnom ku dňu úrazu, v prípadoch hodných osobitného
zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a
to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a

ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla, to neplatí ak ide o škodu na zdraví. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
zo strany vedľajšieho účastníka sa v prvom rade súd zaoberal skutočnosťou, či nárok navrhovateľa na
mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je premlčaný. Navrhovateľ si tento svoj
nárok uplatnil dňa 7.2.2006, kedy rozšíril pôvodný návrh na náhradu škody zo dňa 12.7.2005. Z dikcie

zákona vyplýva, že objektívna premlčacia doba vôbec neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej
na zdraví a subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, kedy sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, treba vychádzať z
preukázanej vedomosti poškodeného, nielen z predpokladanej vedomosti. V tomto prípade je zrejmé,
že poškodený sa o konkrétnej výške škody dozvedel až zo znaleckého posudku zo dňa 9.1.2006, kedy
mu začala plynúť subjektívna dvojročná lehota na uplatnenie nároku na súde do 9.1.2008.

Sťaženie spoločenského uplatnenia je možné konkrétne vyčísliť až po ustálení zdravotného stavu
poškodeného, najskôr po uplynutí jedného roka po úraze, v danom prípade jeden rok po 15.7.2003,
teda najskôr 16.7.2004 . Subjektívna dvojročná lehota teda mohla najskôr uplynúť dňa 16.7.2006. Na
základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na mimoriadne odškodnenie

SSU premlčaný nie je.

Súd po zrušení veci doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a hore uvedenými listinnými dôkazmi a
dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené
zákonné podmienky na priznanie mimoriadneho odškodnenia navrhovateľovi. Na základe vykonaných

dôkazov mal súd za preukázané také závažné poškodenie zdravia navrhovateľa s trvalými následkami,
že ho možno posúdiť ako prípad hodný osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli citované ustanovenie
§ 7 ods. 3 zákona č.
32/65 Zb. vtedy platného znenia.

Pokiaľ ide o výšku mimoriadneho odškodnenia za bolesť, súd zranenia navrhovateľa, intenzitu ním
preciťovaných bolestí, jeho psychický stav po úraze a obmedzenia, ktoré v dôsledku úrazu pretrvávajú,
hodnotil ako veľmi závažné, hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je na mieste mimoriadne odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť nad sumu ustanovenú v základnom bodovom
hodnotení. Základné bodové hodnotenie pri sadzbe 60 Sk za bod nemôže v žiadnom prípade na

odškodnenie utrpených bolestí a sťaženie uplatnenia po úraze postačovať. Navrhovateľ je výrazne
obmedzovaný v každodennom živote a následky jeho zranení sú trvalé, čo svedčí o mimoriadnosti
tohto prípadu. Súd pri mimoriadnom zvýšení vychádzal z bodového ohodnotenia, tak ako bolo vyčíslené
v znaleckom posudku T.. Z. T. - S., nakoľko účastníci toto nenamietali. Súd pri svojom rozhodovaní
zohľadnil všetky okolnosti, ktoré svedčia o mimoriadnosti tohto prípadu, najmä tú skutočnosť, že

v danom prípade sa nejedná o bežné poranenie, ale o poranenie, ktoré zasiahlo životne dôležitý
orgán ako je mozog. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ mal neznesiteľné bolesti hlavy, ktoré
museli byť tlmené medikamentózne, mal problémy s dýchaním, vážne a dlhotrvajúce komplikácie
so zrakom, mal závrate, nedokázal prijímať potravu, napriek tomu neustále zvracal. Vážne poruchy
po ťažkom poranení hlavy, pomliaždení mozgu sú dlhodobo pretrvávajúce a značne navrhovateľovi

sťažujú kvalitu každodenného života. K pohmoždeninám mozgu a viacerým zlomeninám sa pridružili
vážne a dlhotrvajúce komplikácie so zrakom. Tieto navrhovateľovi dlhodobo bránili čítať, študovať,
sledovať TV a v množstve ďalších každodenných činností. Znalec v posudku ustálil, že navrhovateľ
trpel akútnou bolesťou počas priebehu úrazového deja, transportu do nemocnice, počas obidvoch
hospitalizácií, pri všetkých inštrumentálnych výkonoch, cievkovaniach, vnútrožilových podávaniach

medikamentov, odberoch krvných vzoriek, opakovaných vyšetreniach počítačovým tomografom ako aj
počas ambulantnej liečby. Podľa znaleckého posudku celková bolesť zahrňuje okrem telesnej bolesti aj
bolesť duševnú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že aj po skončení práceneschopnosti sa zdravotné
ťažkosti navrhovateľovi vracali, komplikovali mu bežný život aj riadne pokračovanie v štúdiu, spôsobovali
mu bolesť, obmedzenia, únavu, psychické utrpenie, obavy a stres, čo pretrváva doteraz. Z týchto

dôvodov súd dospel k záveru, že bolestné poskytnuté navrhovateľovi je neprimerane nízke a sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd odškodnenie za bolesť primerane zvýšil. Za primerané v
danom prípade súd považoval dvadsať násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia podľa
znaleckého posudku T.. T., teda 421,25 x 60,-Sk x 20 = 505.500,-Sk, z čoho je potrebné odpočítať užvedľajším účastníkom vyplatené odškodnenie za bolesť vo výške 33.660,-Sk, teda súd navrhovateľovi
priznal titulom mimoriadneho odškodnenia za bolesť vo výške 15.662,22 Eur (471.840,-Sk).
Pokiaľideoodškodneniesťaženiaspoločenskéhouplatneniasúdvychádzaltiežzoznaleckéhoposudku

T.. T.. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že navrhovateľovi zostali po úraze trvalé B. následky.
Doteraz u navrhovateľa pretrvávajú poruchy koncentrácie, lakrimozita, reaktívne depresívna porucha,
čo závažne ovplyvňuje prežívania a celkovú kvalitu jeho života. Taktiež trvalým následkom je H.. Tieto
následky zvýrazňuje aj skutočnosť, že tieto závažné poranenia navrhovateľ utrpel v mladom veku,
počas štúdia na vysokej škole, čo vážne zasiahlo aj do jeho profesionálnej budúcnosti. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, že následkom zranení pri nehode došlo u navrhovateľa k hlbokému zásahu v
jeho osobnom, pracovnom a spoločenskom živote. S poukazom na charakter trvalých následkov u
navrhovateľa, je zrejmé, že psychické problémy navrhovateľa majú už doteraz ťažké následky na jeho
život a budú mu brániť v uplatnení na trhu práce, v oblasti rodinného života aj v dosiahnutí primeranej
životnej úrovne navrhovateľa počas celého života. Možno konštatovať a potvrdili to aj svedkovia vypočutí
v konaní, že následky psychických porúch u navrhovateľa závažným spôsobom komplikujú a devalvujú

prežívanie života navrhovateľa v materiálnej aj duchovnej oblasti v súčasnosti aj budúcnosti. Preto súd
považoval za primerané mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20-
násobku základného bodového ohodnotenia podľa znaleckého posudku T.. T., teda 630 x 60,-Sk x
20 = 756.000,-Sk pri odpočítaní vyplateného odškodnenia vo výške 37.800,-Sk, čo predstavuje sumu
23.839,87 Eur (756.000,-Sk).

Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru, že všetky tieto okolnosti možno považovať
za okolnosti hodné osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli ustanovenie § 7 ods.3 vyhlášky č. 32/1965
Zb. a preto priznal navrhovateľovi mimoriadne odškodnenie vo výške 39.502,09 Eur (15.662,22 Eur +
23.839,87 Eur ), tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd návrh zamietol O
trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 148 ods. 1 a § 142 odsek 3 O.s.p. a zaviazal odporcu

na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2.370,-Eur v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov na účet tunajšieho súdu ako aj na zaplatenie trov znaleckého dokazovania vo výške 779,39
Eur, ktoré boli hradené zo štátnych prostriedkov. Súčasne zaviazal odporcu na náhradu trov právneho
zastupovania podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za 19 meritórnych úkonov po
499,57 Eur (prevzatie veci, návrh, písomné podania - dňa 10.10.2005, 6.2.2006, 25.4.2006, 31.5.2007,

17.1.2011 a 15.3.2011, rokovania s klientom - dňa 25.5.2007, 9.9.2010 a účasť na pojednávaniach -
dňa 11.10.2005, 7.2.2006, 25.9.2007, 21.9.2010, 28.10.2010, 25.11.2010, 20.1.2011, 14.4.2011) + 3
nemeritórne úkony po 124,89 Eur (pojednávania dňa 25.4.2006, 3.10.2006 a 17.3.2011) + 23 x 6,95 Eur
RP, čo je spolu 10,775,70 Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí

byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zák.č. 233/1995 Z.z.).