Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 20, 2011

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6Er/208/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610201834
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2011:3610201834.5

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti
povinnému: Petrovi Kúdelovi - J., IČO: 43944132, Partizánske, Gen. Svobodu 976/50, pre vymoženie
1 102,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16.2.2010 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 1 102,- € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 19006/09 zo dňa 19.11.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky
nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2010 a vykonateľnosť dňa 7.1.2010.
Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že poukazuje

na skutočnosť, že právny vzťah vznikajúci na základe zmluvy o úvere (právny dôvod vzniku záväzku)
nie je vzťahom spotrebiteľským. Záväzok vznikajúci zo zmluvy o úvere nespĺňa podmienky stanovené
všeobecne záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského (ust. § 52
ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ust. § 3 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z.z. O spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov - účel uzatvorenia
zmluvy zo strany povinného). Oprávnený ďalej poukázal na to, že právny vzťah nie je možné v zmysle

už uvedeného pokladať za spotrebiteľský úver (neexistencia spotrebiteľského vzťahu resp. splnenie
podmienok stanovených v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. O spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov). Uvedené skutočnosti vyplývajú z obsahu samotnej zmluvy o úvere, jej záhlavia
a práv a povinností ňou založených.
Oprávnený sa domáha vymoženia sumy 1 102,- €, zmenkového úroku 0,25% denne z dlžnej sumy 1
102,- € od 28.6.2009 do zaplatenia, zákonného úroku 6% ročne z dlžnej sumy 1.102,- € od 11.9.2009

do zaplatenia, trov konania 270,65 € a trov exekúcie.
Súd uznesením zo dňa 25.5.2010, č.k. 6Er/208/2010-15 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej
sumy 1 102,- € od 28.6.2009 do zaplatenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený.
Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 28.2.2011, č.k. 17CoE/313/2010-28 napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd poukázal v rozhodnutí na

to, že súčasťou zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 25.3.2009 je aj rozhodcovská doložka, na
základe ktorej oprávnený uplatnil práva zo zmluvy pred rozhodcovským súdom, výsledkom čoho bol
rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý oprávnený pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie ako exekučný
titul. Na základe uvedených skutočností a na základe povinností, vyplývajúcich súdu prvého stupňa
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a z § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov bol súd prvého stupňa povinný skúmať z hľadiska

ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nielen platnosť zmluvných podmienok právneho vzťahu
v jeho hmotnoprávnej podstate, ale aj platnosť rozhodcovskej doložky. V zásade pritom platí, že akrozhodcovská doložka nie je platná, z nej vyplývajúci rozhodcovský rozsudok nemá spôsobilosť byť
exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný individuálny
právny akt. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal platnosťou rozhodcovskej

doložky aj v zmysle platnej právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov v čase uzavretia zmluvy, hoci na
neprijateľnosť zmluvných podmienok bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti, je uznesenie súdu
prvého stupňa v rozpore s ustanovením § 167 ods. 2 v spojení s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.,
teda nepreskúmateľné. V súvislosti s týmto záverom odvolací súd poukázal na ustálenú súdu prax,
podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom

a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle
sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť.
Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval
príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutí
súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudskýchprávazákladnýchslobôd.Pretoodvolacísúdpodľa§221ods.1písm.f/O.s.p.zrušiluznesenie
okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd nariadil súdu prvého stupňa posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol
vydaný rozhodcovský rozsudok, predložený oprávneným ako exekučný titul. Až po vyriešení tejto otázky
zhľadiskaochranyprávspotrebiteľabudemožnéposudzovaťprijateľnosťďalšíchzmluvnýchpodmienok

pri rozhodovaní podľa § 44 Exekučného poriadku.
Exekučný súd, súc viazaný právnym názorom krajského súdu, využil oprávnenie, ktoré mu dáva §
58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý
z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení
Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a

povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Z predloženej Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 25.3.2009 bolo zistené, že oprávnený a povinný
uzatvorili dňa 25.3.2009 o 13:20 hod. zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume

600 €, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 180 € v 2 mesačných
splátkach po 390 € počnúc 23.4.2009. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
podnikania. Zmluva o úvere má povahu formulára. Jej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Z
ich bodu 06. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle
bodu 4 podmienok (v prípade ak dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len

časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky), dlžník sa zaväzuje
zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v planom
znení. V takom prípade veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov
dlžníka. Bod 17. obsahuje dohodu o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ

zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ
je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 podmienok stane
celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí
len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma

bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak,
že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 podmienok stal splatný celý dlh. V bode 18. všeobecných
podmienok sa nachádza rozhodcovská doložka, ktorá znie: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o
úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré

vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súduBratislava I. Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným

súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako
aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia

práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky; toto ustanovenie
sa nepoužije, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v
ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu. Z bodu 20. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods.
1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Z pripojeného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalovaný (povinný) je povinný zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému) sumu vo výške 1 102,- € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo
sumy 1 102,- € od 28.6.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1 102,- €
od 11.9.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 270,65 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Z predloženého výpisu z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti
ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Podľa § 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") ak povinný dobrovoľne nesplní,
čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.

Podľa § 44 ods. 1,2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK") tuzemský
rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky. Tuzemský
rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej
republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.
Podľa § 12 ods. 6 ZRK zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie

určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho
rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred
týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
Podľa § 4 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 45 ods. 1, 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd má povinnosť aj bez návrhu rozhodnúť
o zastavení exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo

písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd teda v prípade, v ktorom je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, má právo a povinnosť skúmať aj obsah rozhodcovského rozsudku.
Ide o zákonnú výnimku zo zásady, že exekučný súd neskúma skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním
exekučného titulu. Exekučný súd musí skúmať aj obsah plnenia, na ktoré rozhodcovský rozsudok
zaväzuje, a to z hľadiska možnosti, dovolenosti a súladu s dobrými mravmi.

Podľa článku 153 Zmluvy založení Európskeho spoločenstva Spoločenstvo v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri
definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Spoločenstva. Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu

cieľov uvedených odseku 1 prostredníctvom: a) opatrení prijatých podľa článku 95 v kontexte zavŕšenia
tvorby vnútorného trhu, b) opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov. Rada
v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijme
opatrenia uvedené v odseku 3 písm. b). Opatrenia prijaté podľa odseku 4 nebránia žiadnemu členskémuštátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné s
touto zmluvou. Komisia o nich bude upovedomená.
Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba

pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy(rozsudok z 27. júna 2000,
Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú
povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v
článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou,
a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých

so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená
ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti
s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil
Milenium SL, C-168/05).

Citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku transponovaná zákonom č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platným v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania a ustanoveniami
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa nevzťahuje na zmluvy: a)
o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod

vlastníckeho práva na nájomcu, o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, na
základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, o
poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000
EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a
spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, o sústavnom poskytovaní služieb,
za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach. Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebo
v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenie, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) r), 5, 6 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiťsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata

podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska
spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinným, z
dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol pôvodne na základe
zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 25.3.2009. Zmluvu nie je
možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli zákon o spotrebiteľských
úveroch, pretože úver je splatný v dvoch mesačných splátkach, čo je dôvod vylúčenia použitia

ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch na právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Nič to
však nemení na skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože zmluva má znaky spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorená je medzi veriteľom - dodávateľom, ktorý
koná v rámci predmetu svojho podnikania a dlžníkom - spotrebiteľom, ktorý pri uzavretí nekonal v rámci
predmetu svojho podnikania.

K tomuto záveru dospel exekučný súd po doplnení dokazovania. Zo zmluvy síce vplýva, že finančné
prostriedky boli poskytnuté dlžníkovi na výkon podnikania, avšak z výpovede povinného a z účtovných
kníh povinného vyplýva, že v skutočnosti finančné prostriedky na výkon podnikania poskytnuté neboli.
Povinný vypovedal, že označenie účelu zmluvy vyplnila pracovníčka oprávneného a že on zmluvu
nečítal, pretože vedel, že išlo o pôžičku a rýchlo potreboval peniaze. Peniaze použil na osobné účely.

Z predložených účtovných kníh povinného vyplýva, že o pôžičke od oprávneného neúčtoval a na
podnikanie ju nepoužil.
Súd musí charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o úvere posudzovať nie formálne, len
podľa toho, aká kolónka je v zmluve zaškrtnutá, ale materiálne, podľa toho, aký bol skutočný účel
uzavretia zmluvy. Bolo nepochybne zistené, že povinný zmluvu o úvere uzavrel pre osobnú potrebu,

nie pre potrebu finančných prostriedkov na svoje podnikanie. Preto má zmluva o úvere charakter
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkovi prislúcha z toho vyplývajúca právna ochrana.
Pri posudzovaní exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade
spotrebiteľskej zmluvy, musí byť exekučný súd obzvlášť obozretný a musí venovať pozornosť zvýšenej
miere ochrany spotrebiteľa (ochrana spotrebiteľa je jedným zo základných cieľov Európskej únie, ktorý

sa premietol aj do Charty základných práv a slobôd). Spotrebiteľ neprestáva byť spotrebiteľom a
neprestáva požívať zvýšenú mieru ochrany v právnych vzťahoch s dodávateľom ani v exekučnom
konaní, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu.
Osobitnou povinnosťou, ktorú exekučnému súdu ukladá zákon o rozhodcovskom konaní, je prieskumná
povinnosť upravená v § 45 citovaného zákona. Exekučný súd má povinnosť skúmať, či ide o vec,

ktorá je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci bolo už vydané
právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. V prípade kladného zistenia je potom exekučný súd povinný exekúciu
zastaviť. V štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd exekúciu nezastaví, ale

rovnaké účinky dosiahne tým, že nevydá pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie (jeho
žiadosťzamietne).Predloženýexekučnýtitul-rozhodnutiearbitrážnehoorgánusúdskúmatak,akokeby
nebolo právoplatné (na exekučný súd sa nevzťahujú účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku). Nie je ním viazaný tak, ako je to v prípade rozsudku vydaného súdom (§ 159 OSP).
V posudzovanej exekučnej veci súd opätovne skúmal exekučný titul z hľadiska súladu so zákonom. Aby

mohol posúdiť, či predložený exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie objektívne možné, právom
dovolenéalebovsúladesdobrýmimravmi,oboznámilsasospotrebiteľskouzmluvou,napodkladektorej
bolvydaný.Posúdilcharakterrozhodcovskejdoložkyajcharakterpriznanéhoplnenia.Poichpreskúmaní
súdu neostala iná možnosť ako exekúciu v celom rozsahu zastaviť, a to z nasledujúcich dôvodov:A) Súd v prvom rade skúmal povahu účastníkov právneho vzťahu a zistil, že ide o veriteľa - dodávateľa
a dlžníka - spotrebiteľa. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdí, že právny vzťah na základe
zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože nespĺňa podmienky stanovené v § 52 ods. 4

Občianskeho zákonníka a v § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Exekučný súd s takýmto
výkladom právneho postavenia účastníkov právneho vzťahu oprávneným nesúhlasí. Spotrebiteľom je
každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vykonaného dokazovania nevyplýva,
že by povinný zmluvu uzavrel v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti, vykonaným dokazovaním to bolo vylúčené. Hoci dlžník v zmluve zaškrtnutím príslušného
políčka a svojím podpisom potvrdil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikania,
v skutočnosti mu boli finančné prostriedky poskytnuté na osobnú spotrebu. Dlžník obsah zmluvného
formulára nevypisoval ani si zmluvu neprečítal, uvedenie účelu poskytnutia finančných prostriedkov
preto nie je prejavom jeho vôle. Preto nie je dôvod vylúčiť použitie ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníkanaprávnyvzťahmedzioprávnenýmapovinným.Exekučnýsúdpripúšťa,žemedziúčastníkmi

nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (zák. č. 258/2001 Z.z.), to však nič nemení
na skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú treba posudzovať podľa ustanovení prvej časti,
piatej hlavy Občianskeho zákonníka. To, či ide v konkrétnom právnom vzťahu o spotrebiteľa alebo nie,
treba posudzovať nie formálne, ale materiálne, je teda potrebné posudzovať postavenie účastníkov

zmluvy s ohľadom na všetky okolnosti uzavretia zmluvy, čo podľa názoru exekučného súdu arbitrážny
súd nevykonal.
B)Rozhodcovskýrozsudokjevrozporesdobrýmimravmiužvtom,ženepriznalžalovanémupostavenie
a ochranu, ktorá mu prináležala pre jeho postavenie ako spotrebiteľa v pôvodnom (kauzálnom) právnom
vzťahu s žalobcom. Arbitrážny súd neskúmal primeranosť zmluvných podmienok zmluvy o úvere,

neskúmal ich nekalú povahu alebo súlad s dobrými mravmi. Dobré mravy nie sú všeobecne definované.
Negatívnu definíciu dobrých mravov, ktorú možno aplikovať aj na posudzovaný právny vzťah, možno
nájsť v § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa: konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže

privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä
omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Skutočnosť,
že nekalé zmluvné podmienky nemajú zaväzovať spotrebiteľov ako slabšiu stranu v právnom vzťahu
vyplýva nielen zo zákona, ale túto skutočnosť súd považuje za uznanú väčšinou spoločnosti, tvoriacu
základ hodnotového poriadku spoločnosti (spoločnosť poskytuje ochranu slabším), a teda ak má byť

spotrebiteľ viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou, bolo by to nielen v rozpore so zákonom, ale
aj v rozpore s dobrými mravmi. Súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej
zmluve už samotnú dohodu o vyplnení blankozmenky. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka síce výslovne
nebráni zabezpečeniu plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy vystavením blankozmenky, avšak zoznam
neprijateľných podmienok v citovanom ustanovení zákona je len demonštratívny. Neprijateľnými sú aj

iné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právnom vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka). Dohoda o vyplnení blankozmenky nebola osobitne dojednaná, je súčasťou všeobecných
podmienok, ktoré sú predtlačené na rubovej strane zmluvy o úvere, pričom poskytuje veriteľovi
neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy (suma všetkých peňažných

nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, pričom dátumom
začiatku úročenia zmenkovej sumy bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh), je len na ňom, aby určil,
aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ
v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže
zmenka je abstraktný právny úkon, čo exekučný súd považuje jednoznačne za nedôvodné zvýhodnenie

veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych
vzťahoch. Veriteľ môže vyplnením zmenky dosiahnuť obídenie ustanovení právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa (uvedenie neprimeranej odplaty, sankcií a pod.). Keďže exekučný titul bol vydaný
výlučne na podklade takto veriteľom vyplnenej zmenky, podľa názoru súdu zaväzuje dlžníka na plnenie
v rozpore s dobrými mravmi. Súd na tomto mieste poukazuje aj na ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona o

spotrebiteľských úveroch, v ktorom zákonodarca upravil možnosť zabezpečenia povinnosti dlžníka vrátiť
úver vystavením zmenky tak, že veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie

vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. Aplikácia ustanovení citovaného zákona by bola síce pre označenie účelu zmluvy v
posudzovanom právnom vzťahu vylúčená, avšak z ustanovenia je zrejmý záujem zákonodarcu zabrániť,
aby bol spotrebiteľ nútený plniť na podklade zmenky okrem nesplatenej istiny aj príslušenstvo vo výške
vyššej ako 30% z istiny, čo v posudzovanej veci nie je splnené. Keďže súd posúdil dohodu o vyplnení

blankozmenky ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, zmenka vyplnená na podklade
takejto dohody je neplatná.
C) Podľa exekučného titulu povinná má zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 1 102,- € s dohodnutým
zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 1 102,- €. Úrok z omeškania vo výške 0,25% denne
predstavuje 91,25 % ročne. Súd jeho výšku považoval za neprimerane vysokú (v porovnaní so
základnou úrokovou sadzbou centrálnej banky platnou ku dňu 28.6.2009 (1%) ide o úrok vyšší o 90,25

percentuálnych bodov!), ipso facto za rozpornú s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka.
D) Za neprijateľnú (a neplatnú - § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) podmienku exekučný súd v
neposlednom rade považuje aj samotnú rozhodcovskú doložku. Návrh na začatie rozhodcovského
konania podáva v zásade bezvýnimočne veriteľ. Veriteľ si vo všeobecných podmienkach v typovej

zmluve určil arbitrážny súd, ktorý prípadný spor bude rozhodovať. Tento má sídlo v mieste sídla
veriteľa (Bratislava). Podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd veriteľ znemožní (§
106 Občianskeho súdneho poriadku) dlžníkovi brániť sa proti jeho nárokom na všeobecnom súde v
mieste jeho bydliska (§ 85 ods. 1, § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku). Rozhodovanie sporu
medzi účastníkmi rozhodcovským súdom vybratým výlučne veriteľom, sídliacim v mieste sídla veriteľa,

podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech
dlžníka - povinného.
Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa,
interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech
spotrebiteľa), rešpektujúc právny názor krajského súdu, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného

poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil
pre rozpor exekučného titulu s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom.
O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne po ich vyčíslení súdnym exekútorom v samostatnom
uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie (§ 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní) v
lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne
Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia
nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.