Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 31, 2011

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Er/212/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109212706
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľuboš Ondrejička
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2011:2109212706.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnému: M. C., nar. XX.XX.XXXX, B.. B. XXXX/X, XXX XX H., pre vymoženie 366,46
eur s príslušenstvom vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnenému sa povinnosť na náhradu trov exekúcie n e u k l a d á.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 078352 zo dňa 09.10.2009 bol súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v
prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., č.k. SR 10778/08 zo dňa 31.10.2008. Poverený

súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.07.2011 predložil návrh oprávneného na
zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu úmrtia povinného.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len “Občiansky súdny poriadok“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa vždy uznesením.

Súd podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku prihliada kedykoľvek za konania, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať. Ak súd zistí, že nedostatok, ktorý bráni konaniu vo veci, je
neodstrániteľný, v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastaví.

Súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jednou

z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania tak na strane oprávneného ako aj na strane
povinného. Je povinnosťou oprávneného označiť účastníkov konania podľa § 39 ods. 1 Exekučnéhoporiadku. Nakoľko súd zistil, že povinný zomrel dňa 24.09.2010 a dedičské konanie po povinnom č.
k. 26D/489/2010 bolo právoplatne zastavené pre nedostatok majetku, je súd toho názoru, že v zmysle
vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku došlo k naplneniu podmienok uvedených

v § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.

Súd sa tiež zaoberal žiadosťou súdneho exekútora, aby súd rozhodol o trovách exekučného konania.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 40,00 EUR. Podľa § 196 Exekučného poriadku za
výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a

náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Trovy exekučného konania uhrádza zásadne povinný
(§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže však povinný zomrel, v danom prípade trovy exekúcie
uhradiť nemôže. Exekučný poriadok pripúšťa výnimku zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný a
to v § 203 Exekučného poriadku.

Podľa § 203 ods.1 a § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že oprávnený môže uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len

v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti
s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku]. Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku však nie
je možné aplikovať z dôvodu, že predmetná exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku pre neprípustnosť, a nie z dôvodu nemajetnosti povinného.

V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie len ak dôjde jeho zavinením k zastaveniu exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je
však potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca okrem iného aj v tom, že oprávnený pred

podanímnávrhunavykonanieexekúcievenujepatričnúpozornosťzisťovaniu,čimápovinnýspôsobilosť
byť účastníkom exekučného konania. Oprávnený dňa 28.05.2009 doručil na exekútorský úrad návrh
na vykonanie exekúcie, čím sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie,
pričom v tom čase bol povinný spôsobilý byť účastníkom exekučného konania. V predmetnej veci
došlo počas exekučného konania k úmrtiu povinného, v dôsledku čoho bolo potrebné exekúciu vyhlásiť

za neprípustnú a exekučné konanie zastaviť. Oprávnený ani pri náležitej pozornosti nemohol pri
podaní návrhu predvídať skutočnosť, že povinný zomrie a tým zanikne jeho právna subjektivita, jeho
spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Na
základe uvedeného teda možno konštatovať, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, a preto mu
súd neuložil povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora, nakoľko by zdôvodnenie takéhoto

postupu nebolo právne podložené. Na základe vyššie uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznal.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.