Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 29, 2011

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/321/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8401899871
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcov 1/ N., zast. JUDr. Pavlom
Zavackým, advokátom so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie č. 29, 2/ N., zast. JUDr. Evou
Petránovou, advokátkou so sídlom v Prešove, ul. Svätoplukova č. 12, 3/ T., zast. zákonnou zástupkyňou
T., 4/ X., proti žalovaným 1/ N., 2/ X., zast. JUDr. Dušanom Mackom, advokátom so sídlom v Poprade,
Mnoheľova 840/8, 3/ Obci Stará Lesná o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy s prísl., o odvolaní žalobcu
v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 30.3.2010, č.k. 4C 321/2001 - 302 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že rozsudkom zo dňa 7.9.2005, č.k.
4C 321/2001 - 134 bolo žalobe žalobcov vyhovené a všetky tri napadnuté kúpne zmluvy boli určené
za neplatné pre rozpor so zákonom. Predmetom konania teda bola kúpna zmluva uzatvorená medzi
žalovaným v 3. rade a právnym predchodcom žalobcov T., ako aj jeho manželkou Q. zo dňa 8.2.1994.
Žalobcovia ďalej žiadali určiť neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 3. rade a
právnym predchodcom žalobcov T. a pôvodnou žalobkyňou v 1. rade zo dňa 20.1.1995 a napokon
domáhali sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v

1. a 2. rade z 5.6.1995. V závislosti od podaného odvolania zo strany žalovaných, uznesením Krajského
súduvPrešovez30.10.2008č.k.2Co30/2007-191bolrozsudoksúduprvéhostupňazrušenývovýroku
o určení neplatnosti kúpnej zmluvy z 5.6.1995 a vo výroku o trovách konania a v rozsahu tohto zrušenia
bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetom ďalšieho konania tak ostala iba
žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1.
a 2. rade z 5.6.1995. Súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný v 1. rade požiadal žalovanú v 3. rade,
Obec Stará Lesná, o odpredaj pozemku písomnou žiadosťou zo 7.2.1992, resp. 1994 ( rukou prepísaný

rok ). Touto žiadosťou požiadal o udelenie súhlasu na odkúpenie pozemku za rodinným domom, ktorý
sám skultivoval a mieni ho využívať ako záhradu s tým, že sa jedná o parcelu č. XXX/XX vedenú ako
ostatná plocha v majetku obce. Žiadosť bola Obecnému úradu Stará Lesná doručená dňa 29.3.1994.
Obecné zastupiteľstvo Obce Stará Lesná žiadosť prejednalo na zasadnutí dňa 13.7.1994, o čom svedčí
ako písomná zápisnica z tohto zasadnutia, tak aj písomné uznesenie prijaté na tomto zasadnutí. Podľa
písomného uznesenia, obecné zastupiteľstvo na tomto zasadnutí prijalo okrem iných aj uznesenie č.
16/94 v znení: „ OZ súhlasí s prikúpením pozemku pre pani T. a pre N..“ K uzatvoreniu kúpnej zmluvy

starostom Obce Stará Lesná a žalovanými došlo 5.6.1995. V zmluve v čl. I obec prehlásila, že jevlastníkom parcely č. XXX/XX vo výmere 175 m2 a v čl. II. zmluvy účastníci uviedli, že predmetom
zmluvy je parcela EN č. XXX/XX o výmere 175 m2 v celosti.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že parcela č. XXX/XX bola na LV č. X kat. úz. U. zapísaná v roku

1990 ako parcela vo výmere 247 m2. Zápis bol vykonaný pod položkou výkazu zmien č. XX/XXXX
podľa geometrického plánu vyhotoveného 26.7.1990, ktorým bola parcela č. XXX/XX vo výmere 247 m2
zameraná z obecnej parcely č. XXX/X vo výmere 47 588 m2. Geometrickým plánom zo dňa 13.1.1994,
ktorý vyhotovil N. tak, ako to aj vyplýva zo znaleckého posudku znalca N. č. 2/1997 bola výmera parcely
č. XXX/XX znížená o 50 m2, ktoré boli pričlenené k parcele č. XXX/XX. Podľa Správy katastra W. bola
parcela č. XXX/XX pred 30.1.1995 vedená na LV č. X ako parcela o výmere 197 m2. Dňa 30.1.1995 bola

položkou výkazu zmien č. X/XX výmera parcely zmenená na 175 m2 a to na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 20.1.1995, ktorá už bola určená za neplatnú. Podkladom pre zníženie výmery bol ďalší geometrický
plán vyhotovený N. dňa 14.9.1994, z ktorého kúpna zmluva zo dňa 20.1.1995 vychádzala a ktorým bola
z parcely č. XXX/XX vo výmere 197 m2 odčlenená časť 22 m2 do parcely č. XXX/XXX.

Na základe týchto zistení súd prvého stupňa prijal záver, že uznesením č. 16/94, ktoré bolo prijaté

na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 13.7.1994 obecné zastupiteľstvo žalovaného v 3. rade v
nadväznosti na žiadosť žalovaného v 1. rade z roku 1994 o odkúpenie parcely č. XXX/XX vyjadrilo
súhlas s odkúpením pozemkovej parcely XXX/XX žalovanými v takej forme, že následný právny úkon
starostu obce - uzavretie kúpnej zmluvy z 5.6.1995 možno považovať za platný právny úkon. Súd
prvého stupňa sa stotožnil s argumentáciou žalovaných v tom zmysle, že prejav vôle obce sa tvorí a

prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Preto pokiaľ sa aj v zápisnici zo zasadnutia obecného
zastupiteľstva spomína, že OZ súhlasí s prikúpením podľa GO plánu - plánu, nejde o prejav obce,
ktorý by bol pre uzavretie kúpnej zmluvy záväzný. Navyše parcela č. XXX/XX v čase prijatia uznesenia
obecného zastupiteľstva, ako aj následne v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola riadne vedené v
katastrálnom operáte a pre účely prevodu vlastníckeho práva k nej na žalovaných nebolo potrebné

geometrický plán vyhotovovať. Skutočnosť, že parcela č. XXX/XX mala v čase zasadnutia obecného
zastupiteľstva podľa katastra výmeru 197 m2, pričom k odpredaju parcely došlo po znížení výmery v
katastrálnom operáte na 175 m2, teda v menšej výmere, ktorá však bola v operáte katastra riadne
zaznamenaná, súd prvého stupňa nepovažoval za skutočnosť, ktorá by sama o sebe mohla privodiť
absolútnuneplatnosťzmluvyprenedostatokprejavuvôleobce. Ztohodôvodusúdprvéhostupňažalobu

ako nedôvodnú zamietol, pričom mal za to, že je daný naliehavý právny záujem na žiadanom určení zo
strany žalobcov. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p.,
keďže tak žalobcovia, ako aj žalovaní mali v konaní vcelku rovnaký pomer úspechu a neúspechu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v 2. rade, ktorý navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe žiadal vyhovieť, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť

a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Má za to,
že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v
konaní bolo predchádzajúcim rozsudkom vyhovené žalobe v tom zmysle, že všetky tri napadnuté kúpne
zmluvy sú neplatné pre rozpor so zákonom. Tvrdí, že aj v poradí tretia zmluva z 5.6.1995 je tak isto

z tohto dôvodu neplatná. Je pravdou, že k tomu, aby obec platne uzavrela kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej je nehnuteľnosť vo vlastníctve obce je potrebný riadny prejav vôle obce a teda uznesenie prijaté
na zasadnutí obecného zastupiteľstva. Toto uznesenie musí byť jednoznačne také, aby z neho bolo
zrejmé v čase prijatia tohto uznesenia, čo má tvoriť predmet kúpnej zmluvy. Z dokazovania je viac ako
zrejmé, že v čase prijatia uznesenia obecného zastupiteľstva dňa 13.7.1994 tomu tak nebolo. V tom

čase predmetný pozemok mal inú výmeru než tú, ktorá je uvedená v napadnutej kúpnej zmluve. Z toho
vyplýva, čo potvrdil aj starosta Obce Stará Lesná, že obec pochybila pri predaji kúpnej zmluvy tak, ako
aj pri predchádzajúcich dvoch kúpnych zmluvách. Obec Stará Lesná teda uzavrela kúpne zmluvy, ktoré
sú nejasné, nezrozumiteľné a teda neplatné. Tieto kúpne zmluvy boli vyhotovené na základe uznesenia
obecného zastupiteľstva prijatého dňa 13.7.1994 v čase prijatia tohto uznesenia - prejavu vôle obce

ako predávajúceho, neexistoval pozemok parcela č. XXX/XX vo výmere 175 m2.Proti výroku rozsudku o trovách konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaní, ktorí
v tejto časti navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať im trovy prvostupňového konania.
Majú za to, že v tomto konaní boli sto percentne úspešní, pretože žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali

určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli so žalovaným v 3. rade, bola zamietnutá. Dokonca v
tejto časti žaloby bol úspešný aj žalovaný v 3. rade. Tá časť žaloby, ktorou súd určil neplatnosť kúpnych
zmlúv uzatvorených medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade sa ich netýka , pretože neboli účastníkmi
týchto zmlúv a preto ani výsledok konania o týchto zmluvách nemôže mať dopad na rozhodnutie o ich
trovách.Predmetomtohtosúčasnéhokonaniabolourčenieneplatnostikúpnejzmluvymedzižalovanými.

Predmetom konania tak už nebolo určenie neplatnosti predchádzajúcich dvoch zmlúv uzatvorených
medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade, v ktorej boli úspešní žalobcovia, tak nemožno v tomto súčasnom
konaní prihliadať pri rozhodovaní o trovách konania na to, že žalobcovia boli úspešní v predchádzajúcom
konaní o zmluvách, o ktorých sa už teraz nekonalo. Prvostupňový súd preto v rozpore s výsledkami
tohto konania nesprávne aplikoval § 142 ods. 2 O.s.p., teda zásadu pomeru úspechu a neúspechu.
Správne mal aplikovať § 142 ods. 1 O.s.p. a priznať žalovaným ako úspešným účastníkom náhradu

vzniknutých trov.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa taktiež vyjadrili k odvolaniu žalobcu v 2. rade a navrhli rozsudok vo veci
samej ako vecne správny potvrdiť s tým, aby im bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
Zdôraznili, že žalobcovia nemajú na žiadanom určení naliehavý právny záujem, keďže požadovaným
určením neplatnosti kúpnej zmluvy z 5.6.1995 sa právne postavenie žalobcov nezmení. Táto skutočnosť

vyplýva podľa žalovaných z dôkazne preukázaného faktu, že žalobca v 2. rade nie je v žiadnom
vecnom ani právnom vzťahu k parcele č. XXX/XX, ktorá bola predmetom tejto zmluvy. Je tomu tak
preto, lebo nie je vlastníkom či spoluvlastníkom susediacich parciel s ohľadom na predchádzajúce
rozhodnutie prvostupňového súdu. Pritom žalobcovia naliehavý právny záujem odôvodňovali práve
tým, že majú niekoľkoročné spory so žalovanými o priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami.

Práve postavenie žalobcov teda bolo právnym postavením vlastníka susediaceho pozemku zneisteného
priebehom hranice medzi susednými parcelami. Pretože žalobcovia už nie sú vlastníkmi parciel č.
XXX/XX a XXX/XXX, už nemajú právne postavenie vlastníka susediacich pozemkov a preto by sa
určením neplatnosti tejto zmluvy ich postavenie nijako nezmenilo. Pokiaľ ide o skutkový stav rozhodný
pre posúdenie odvolania, žalovaní poukazujú na to, že 29.3.1994 bola obci Stará Lesná doručená

žiadosť o kúpu pozemku, 13.7.1994 prejavilo OZ svoj súhlas k tomuto odkúpeniu uznesením obecného
zastupiteľstva č. 16/94. Podľa Správy katastra W. od 30.1.1995, teda aj ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy
parcela č. XXX/XX mala výmeru 175 m2, čo bolo aj predmetom tejto kúpnej zmluvy. Zdôrazňujú, že
uznesenie obecného zastupiteľstva je záväzné len tzv. dovnútra, teda pre orgány obce, v tomto prípade
pre starostu obce v tom smere, že až na jeho základe môže urobiť starosta obce v majetkoprávnych

veciach právny úkon, ktorým obec prejaví vôľu predať predmetný pozemok. Preto prejavom vôle obce
navonok predať pozemok bol až následný úkon, ktorým obec uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovanými v 1.
a 2. rade a nie uznesenie obecného zastupiteľstva, ako sa mylne domnieva žalobca v 2. rade. Majú za to,
že ak by aj starosta uzavrel kúpnu zmluvu v rozpore s uznesením obecného zastupiteľstva, neprivodilo
by to bez ďalšieho neplatnosť takejto kúpnej zmluvy. Štatutárnym zástupcom obce v majetkoprávnych

veciach je totiž starosta a jeho úkony obec zaväzujú a prípadné prekročenie, či porušenie uznesenia OZ
môže privodiť zákonný postih starostu, ale to neznamená automaticky neplatnosť zmluvy, ktorú uzavrel.
Zdôraznili,žeuznesenímrozhodovaloobecnézastupiteľstvoožiadostižalovaných,včaserozhodovania
pre platné uzavretie kúpnej zmluvy mal tento pozemok podľa záväzných údajov katastra 175 m2 a
preto v tejto výmere bol aj žalovaným odpredaný. Zdôraznili ďalej, že v čase rozhodovania obecného

zastupiteľstva mal tento pozemok o 22 m2 viac a to do 30.1.1995, pričom tých 22 m2 získali práve
žalobcovia. Argumentácia žalobcov výmerou parcely je teda pre nich kontraproduktívna, pretože podľa
nej boli žalovaní ukrátení o 22 m2. Poukazujú ďalej na platnú judikatúru súdov, v zmysle ktorej platí len
vôľa prejavená v písomnej forme, nie to, čo účastníci mienili, ale písomne nevyjadrili. A to pokiaľ ide o
právne úkony realizované písomnou formou.

Žalobkyňav2.radesastotožnilasozáveromprvostupňovéhosúduvyslovenýmvtomtorozsudku,pokiaľ
ide o rozhodnutie o trovách konania. Má za to, že o týchto trovách bolo rozhodnuté správnym spôsobom
v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p.Žalobca v 4. rade vyjadril nesúhlas s odvolaním žalovaných a je presvedčený, že predmetný spor
vznikol len na základe zámernej činnosti pána Kiliana, ktorý doteraz nepreukázal seriózne jednanie v
bežnom živote. Uviedol, že jeho otec ako právny predchodca a vlastník stavby a pozemku upravoval

okolie nehnuteľnosti. Predmetná časť pozemku, o ktorej sa jedná v tomto spore bola upravená a
splanírovaná, nakoľko okolití susedia tam začali vytvárať nelegálnu skládku smetí a stavebného odpadu.
Po povrchovej úprave tam bola nasiata tráva a zasadené ihličnaté stromčeky. Zároveň požiadal Obecný
úrad v Starej Lesnej o odkúpenie tejto časti územia z dôvodu užívania a údržby, ktorá trvala viac ako 10
rokov a zároveň o zachovanie symetrie hranice pôvodného pozemku. Tento stav trval niekoľko rokov,

až kým sa nezačala výstavba rodinných domov v tesnej blízkosti. Pán W. ako nastávajúci sused svojou
stavebnou činnosťou poškodzoval okolie a aj spomínanú časť pozemku. Z toho dôvodu jeho otcovi bol
daný súhlas na odkúpenie predmetnej časti pozemku, čo otec žiadal aj písomne. Sused pán W. umiestnil
stavebný odpad na pozemok, ktorý bol otcom zakúpený. Vyjadrenie žalovaného bolo asi v tom zmysle,
že si tiež zakúpil túto časť pozemku a s touto môže disponovať. Je zarážajúce, že v tomto spore žalovaný
požiadal presne o tú istú časť pozemku neskoršie ako jeho otec a podľa jeho tvrdení mu táto časť bola

predaná. Vtedajší starosta obce poukazoval na to, že zrejme došlo k chybe pri zakreslení pozemku, za
čo on nezodpovedá. Skutočnosti, ktoré opísal, sú mu známe len zbežne, teda z rozprávania nebohého
otca, takže úplne presné dátumy všetkých jednaní a ceny kúpy pozemku detailne nepozná.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. spolu s
konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( §

214 ods. 2 O.s.p. ) a zistil, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné.

Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne
právne posúdil a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

V priebehu odvolacieho konania a to dňa 3.4.2010 zomrela pôvodná žalobkyňa v 1. rade Q.. Podľa
správy Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi z 5.8.2010 dedičmi po nebohej poručiteľke sú terajší

žalobcovia v 1. až 4. rade, ktorí aj doteraz boli účastníkmi tohto konania.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetom tohto štádia konania je žalobcami namietaná neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy,
uzatvorenejmedzižalovanýmiv1.a2.radeažalovanouv3.radedňa5.6.1995.Predmetomuzatvorenej
kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť a to parcela zapísaná vo vlastníctve žalovanej v 3. rade na LV č. X v
kat. úz. U. KN XXX/XX vo výmere 175 m2. Podľa čl. VI. tejto zmluvy, obecné zastupiteľstvo Obce Stará
Lesná udelilo súhlas k zmluvnému prevodu tejto nehnuteľnosti uznesením č. 16/94 zo dňa 13.7.1994.

Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, majetkovo -
právne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len
v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia
starosta nemôže urobiť platný právny úkon za obec. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovo
- právnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkovzakladá, mení alebo ruší, ale je v tomto smere prejavom vôle obce. Takýto prejav sa tvorí a prejavuje
uznesením obecného zastupiteľstva, ktoré musí spĺňať formálne a materiálne náležitosti.

Z dokazovania vykonaného v tomto konaní vyplynulo, že o odkúpenie parcely KN č. XXX/XX - ostatná

plocha vo vlastníctve žalovanej v 3. rade požiadal žalovaný v 1. rade Obec Stará Lesná dňa 29.3.1994.

Podľa obsahu zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Starej Lesnej dňa 13.7.1994 obecné
zastupiteľstvo prejednalo žiadosť žalovaného v 1. rade o prikúpenie pozemku a vyjadrilo súhlas s
prikúpením pozemku podľa geometrického plánu.

Konkrétny obsah uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 13.7.1994 pod č. 16/94 vyjadruje
súhlas obecného zastupiteľstva s prikúpením pozemku pre žalovaného v 1. rade bez ďalšieho. Vtedajší

starosta Obce Stará Lesná P. vo svojej výpovedi pred prvostupňovým súdom ( č.l. 291 ) potvrdil, že v
súvislosti so žiadosťami občanov obce o odkúpenie majetku z vlastníctva obce bola zaužívaná prax taká,
že obecné zastupiteľstvo pri schvaľovaní odpredaja nehnuteľností vychádzalo z toho, ako bol prejavený
záujem zo strany občanov, čiže bolo konkretizované, o aký pozemok ide, avšak neuvádzala sa v tomto
smere presná výmera pozemku, ale obecné zastupiteľstvo odkazovalo na vyhotovenie geometrického

plánu, ktorý sa realizoval až po jeho zasadnutí. Menovaný svedok sa zároveň jednoznačne vyjadril,
že pokiaľ ide o žiadosť žalovaného v 1. rade o odkúpenie parcely, tento mal záujem o pozemok ,
ktorý vznikol oddelením z pôvodnej parcely ( KN XXX/X ), tátp parcela dostala nové parcelné číslo a
obecné zastupiteľstvo odpredaj tohto pozemku odsúhlasilo tak, ako to záujemca žiadal bez toho, aby
bolo potrebné vyhotovovať geometrický plán.

Odvolací súd v zhode so zisteniami prvostupňovému súdu konštatuje, že obecné zastupiteľstvo
uznesením č. 16/94 zo dňa 13.7.1994 v nadväznosti na žiadosť žalovaného v 1. rade o odkúpenie
nehnuteľnosti vyjadrilo súhlas s odkúpením parcely KN XXX/XX pre žalovaných a následne na to,
žalovaná v 3. rade spolu so žalovanými v 1. a 2. rade uzavreli dňa 5.6.1995 platnú kúpnopredajnú
zmluvu. Podstatné v tejto súvislosti je, že parcela KN XXX/XX, nachádzajúca sa v kat. úz. U. v čase

prijatia uznesenia obecného zastupiteľstva č. 16/94 reálne existovala, bola zapísaná na príslušnom
liste vlastníctva vo vlastníctve Obce Stará Lesná a v čase uzatvárania spornej kúpnej zmluvy sa
odpredávala presne v takom rozsahu, ako tomu zodpovedal zápis v katastri nehnuteľností. Obecné
zastupiteľstvo Obce Stará Lesná určite a zrozumiteľne prejavilo uznesením z 13.7.1994 vôľu odpredať
žalovaným pozemok KN XXX/XX, o kúpu ktorého písomne žiadali a pokiaľ sa následne sa dňa 5.6.1995

odpredávala táto nehnuteľnosť vo výmere o 22 m2 menšej oproti stavu zápisu tohto pozemku v katastri
nehnuteľností k 13.7.1994, neznamená to, že by kúpna zmluva mala byť absolútne neplatná pre
nedostatok prejavu vôle obce. Dňa 5.6.1995 Obec Stará Lesná mohla odpredať pozemok KN č. XXX/
XX len vo výmere zodpovedajúcej v tom čase zápisu v katastri nehnuteľností ( 175 m2 ) a preto nebolo
potrebné vyhotovovať v tejto súvislosti ďalší geometrický plán . Ďalšou skutočnosťou je tiež to, že

nepochybne vôľou obce prejavenou v napadnutej kúpnej zmluve bolo odpredať práve túto konkrétne
určenú nehnuteľnosť, čo vo svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa potvrdil aj vtedajší starosta obce
Stará Lesná, P..

Prvostupňový súd preto v závislosti od týchto zistení správnym spôsobom uzavrel, že dôvody neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 5.6.1995 uzatváranej medzi žalovanými účastníkmi v konaní zistené neboli.

Podobne správnym spôsobom postupoval prvostupňový súd aj pri rozhodovaní o trovách
prvostupňového konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 2. rade. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania účastníkov vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je zrejmé, že predmetom konania bolo v zmysle žalobného
návrhu žalobcov, resp. ich právnych predchodcov určenie neplatnosti celkovo troch kúpnych zmlúv,vo vzťahu k dvom z týchto kúpnych zmlúv bola určená ich neplatnosť predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím prvostupňového súdu a preto v závislosti od celkového výsledku konania medzi týmito
účastníkmi prvostupňový súd dôvodne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania.

Odvolací súd poukazujúc na všetky uvedené dôvody napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 219 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
Keďže v odvolacom konaní mali účastníci úspech čiastočný bolo vyslovené, že žiadny z nich nemá právo
na náhradu trov tohto štádia konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.