Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/115/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1199899518
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: Jozef Zuzula STAVBA
A INŽINIERING, so sídlom Štúrova 412, Vráble, IČO 14 409 879, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, proti odporcom v 1. rade: H.. X. Z., v 2. rade:
X. Z., obom bytom B. 2, O., o zaplatenie 11.470,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
a odporcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03. marca 2009 č.k.
16C/115/1999-357, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti priznanej istiny p o t v r d

z u j e .

V napadnutej časti priznaných úrokov z omeškania, trov konania účastníkov a trov konania štátu,
rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nepripustil zmenu petitu žaloby, odporcom v 1. a 2. rade
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 8.091,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania od 20.08.1999 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu
zamietol. Odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu v sume

747,30 eur na účet Okresného súdu Bratislava I a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v
sume 312,70 eur na účet Okresného súdu Bratislava I a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradutrovkonania.Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,ženavrhovateľuzavrelsodporcami
dňa 18.09.1998 zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák., predmetom ktorej bola realizácia stavby
„Rekonštrukcia rodinného domu v obci B. D. č. XX v rozsahu I. etapa - prístavba s podkrovím a s pivnicou
a II. etapa oprava jestvujúceho stavu s podkrovím; termín dodania diela bol dojednaný na apríl 1999 pri
I. etape a august 1999 pri II. etape; cena za dielo - I. etapa bola dojednaná na 720.286,- Sk, vr. DPH

a cena II. etapy mala byť spracovaná dodatočne. V čl. IV bod 5. sa zmluvné strany dohodli, že práce
naviac budú zapisované do stavebného denníka, ocenené podľa cenníkov smerných orientačných cien
pre rok 1998/1999 alebo podľa R položiek tam, kde nie sú vytvorené ceny v cenníku Cenekon 1998 a v
čl. VI si zmluvné strany dojednali, že objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi z fakturovanej čiastky
za každý deň omeškania platby voči termínom dohodnutým v zmluve zmluvnú sankciu vo výške 0,05%
ceny za každý deň omeškania platby. Splatnosť vystavenej faktúry bola dojednaná na 10 dní odo dňa
doručenia faktúry (čl. VI bod 2 zmluvy). Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že odporkyňa v 1. rade

listom zo dňa 19.06.1999 reklamovala vady diela u navrhovateľa, konkrétne, že práce neboli ukončené v
dohodnutom termíne a tie časti diela, ktoré boli vykonané, nie sú v dostatočnej kvalite a sú s technickými
nedostatkami a následne dňa 24.07.1999 bol na stavbe spísaný Záznam z kontroly reklamovaných prác,
z ktorého vyplýva, že bola reklamovaná obnažená armatúra, okno do WC, priečky, chodník, zarážka zabránou, atď., ktoré vady sa zhotoviteľ zaviazal opraviť do 30.07.1999 a spoločný uzáver sa mal vykonať
dňa 30.07.1999, avšak odporkyňa v 1. rade listom zo dňa 01.08.1998 odstúpila od predmetnej zmluvy
o dielo s odkazom na Záznam zo stretnutia zo dňa 24.07.1999 s tým, že zaplatenú zálohu v sume

340.000,-Sk považujú odporcovia za dostatočné plnenie za vykonané práce. Z faktúry č. 990165 zo dňa
05.08.1999 zistil, že navrhovateľ vyfakturoval odporcom sumu 314.151,-Sk plus DPH vo výške 10%, t.j.
31.415,- Sk, spolu sumu 345.566,-Sk s lehotou splatnosti 19.08.1999. Dospel k záveru, že k platnému
odstúpeniu odporcov od zmluvy o dielo nedošlo, pretože podmienky odstúpenia od zmluvy si zmluvné
strany v zmluve nedojednali a v konaní nebolo preukázané, že odporcovia zaslali oznámenie vád, v

ktorom si uplatnili aj voľbu medzi nárokmi z vád diela v zmysle § 436 ods. 1 Obch. zák. a dospel k záveru,
že k zániku zmluvy o dielo došlo nemožnosťou plnenia podľa § 575 a nasl. Obč. zák., keďže odporcovia
pre nekvalitu prác nemali záujem na ďalšom trvaní zmluvy a zhotoviteľa - navrhovateľa na stavenisko už
nevpustili. Vzhľadom na to, že medzi zmluvnými stranami bola sporná výška fakturovanej sumy, nariadil
znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností a
oceňovanie stavebných prác a ustanovil súdneho znalca Ing. Petra Skákalu, ktorý vypracoval dňa

12.08.2004 znalecký posudok č. 15/2004, v ktorom uviedol, že na stavbe neboli vykonávané práce podľa
ponukového rozpočtu, ale v podstatne zmenenej skladbe a konštatoval neoprávnené účtovanie DPH
vo výške 10%, keď stavebné práce v čase ich realizácie podliehali DPH vo výške 6%; cenu skutočne
vykonaných prác vyčíslil na sumu 675.000,-Sk a konštatoval, že stavebné práce a dodávky, ktoré
boli vyúčtované v zmysle krycích listov vystavených navrhovateľom za vykonané práce, boli skutočne

vykonané. Vzhľadom na námietky odporcov proti tomuto znaleckému posudku nariadil súd prvého
stupňa aj kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil súdneho znalca Ing. Františka Kostku, ktorý je
znalcom aj pre odvetvie Stavebný materiál, a ktorý v znaleckom posudku vypracovanom dňa 31.05.2008
uviedol, že stavebný rozpočet nebol reálny vzhľadom na vykonané práce a vyčíslil celkovú hodnotu
- cenu vykonaných prác a dodávok, ktoré navrhovateľ vykonal na základe zmluvy o dielo na sumu

661.652,13 Sk vr. 6% DPH a následne na základe nariadenia súdu v dodatku k znaleckému posudku
vyčíslil skutočnú hodnotu diela so zohľadnením nekvality stavebných prác podľa príslušných STN, ako aj
so zohľadnením skutočnej ceny použitých materiálov a stavebných výrobkov v stavebnom diele na sumu
583.755,22 Sk vr. 6% DPH. Od tejto sumy určenej znalcom odpočítal odporcami poskytnutú zálohu v
sume 340.000,-Sk a zaviazal odporcov ako bezpodielových spoluvlastníkov predmetu zmluvy o dielo

spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 243.749,-Sk, t.j. 8.091,- eur vrátane zmluvne dojednanej
sankcie za omeškanie vo výške 0,05% za každý deň omeškania od 20.08.1999 do zaplatenia, keď
odporcovia sa dostali do omeškania po lehote splatnosti vystavenej faktúry č. 990165, ktorá nastala dňa
19.08.1999. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal účastníkov
zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v celkovej výške 1.060,- eur, ktoré rozdelil podľa percenta

neúspechu účastníkov v konaní tak, že 70,5% z týchto trov zaviazal uhradiť spoločne a nerozdielne
odporov v 1. a 2. rade a navrhovateľa vo výške 29,5%. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa §
142 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením, že účastníci mali v konaní úspech len čiastočný.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, podali odvolanie v zákonom

stanovenej lehote odporcovia v 1. a 2. rade, žiadali rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť
a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal
navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Uviedli, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s ich námietkami, že tzv. „Odsúhlasovací
záznam“, predložený navrhovateľom, bol dopisovaný, prepisovaný, a preto nemá žiadnu výpovednú
hodnotu a nepotvrdzuje legitímnu dohodu účastníkov a nesprávne vyhodnotil aj listy v stavebnom
denníku č. 722052, č. 722054 a č. 722056, v ktorých sú tvrdenia o prerušení prác na základe dohody
dodatočne dopisované a sú zavádzajúce. Pokiaľ ide o súdom nariadené znaleckého dokazovanie

uviedli, že znalecký posudok č. 15/2004 považujú za nedostatočný, keď tento nezodpovedal na všetky
otázky, ktoré mali byť predmetom znaleckého dokazovania; miestna ohliadka zo strany znalca nebola
vykonaná a bol vypracovaný len na základe cien a rozpočtu, na základe krycích listov, ktoré sa
nezhodovali so skutočnosťou a nikdy neboli zo strany objednávateľa potvrdené. Odmietali tvrdenie súdu,
že posudok č. 70/2008 zo dňa 26.09.2007 bol kontrolným posudkom, keď žiadna zo sporových strán

nenavrhlavypracovaniekontrolnéhoposudkuaoniprávenaopakpožadovali,abybolsúdomustanovený
takýznalec,ktorýzodpovienavšetkysúdom,resp.účastníkmikonaniapoloženéotázky.Poukázalinato,
že v znaleckom posudku č. 70/2008 pri stanovení celkovej hodnoty - ceny vykonaných prác a dodávok,
ktoré navrhovateľ vykonal na základe zmluvy o dielo, zo záverov znalca vyplýva, že táto hodnotapredpokladá, že všetky stavebné práce a materiály zodpovedajú I. kvalitatívnej triede a na pojednávaní
dňa20.01.2009sámznalecIng.Kostkanaotázkusúduuviedol,žepoobhliadkevykonanýchstavebných
prác a dodávok je možné odpočítať 30 až 50 % z hodnoty vykonaných stavebných prác a dodávok,

ale v rozpore s tým v dodatku k predmetnému znaleckému posudku upravil hodnotu vykonaných prác
a dodávok iba o 11,7% z celkovej vyčíslenej hodnoty vykonaných prác a dodávok. Podľa ich názoru je
potrebné v ďalšom konaní vykonať kontrolný znalecký posudok i so statickým posúdením, keď toto nimi
navrhované dokazovanie súd prvého stupňa nevykonal. Ďalej namietali, že súd prvého stupňa sa vôbec
nevysporiadal s ich námietku nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, a ich pasívnej legitimácie, a

nesprávne právne posúdil ich odstúpenie od zmluvy o dielo ako neplatné, keď zákon upravuje možnosť
odstúpenia od zmluvy predovšetkým pri omeškaní a pri vadnom plnení a v danom prípade bolo v konaní
preukázané, že zhotoviteľ sa dostal do omeškania a taktiež bolo preukázané vadné plnenie, čo vyplýva
zo záznamu zo dňa 24.07.1999. Poukázali aj na to, že priznaná sankcia z omeškania je po vyčíslení 5-
násobne vyššia ako istina, čo je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 Obč. zák..

Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania štátu a náhrade
trov konania účastníkov, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania štátu zmeniť tak, aby odporcom bola uložená
povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 1.060,- eur a v časti trov konania účastníkov žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť tak, aby odporcom bola uložená povinnosť zaplatiť mu trovy konania v sume 7.093,66

eur. Namietal, že výška priznanej sumy závisela výlučne od znaleckého posudku, keď súd prvého stupňa
od žalovanej istiny odpočítal nekvalitu prác, a preto má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu
v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p.. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že v danom prípade na rozhodnutie
o náhrade trov konania účastníkov je potrebné aplikovať ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. namietal, že
v konaní mal úspech 70,53%, čo predstavuje viac ako polovičný úspech, a v zmysle tohto ustanovenia

má teda nárok na náhradu trov konania vo výške 70,53% zo sumy vyčíslených trov konania.

Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že jeho námietky
považujú za účelové, jeho nárok na náhradu trov konania nemá vecný ani právny základ a nezohľadňuje
objektívne posúdenie celkového stavu prejednanej a rozhodnutej veci a uviedli, že predmetný spor, ako

aj samotné závažné dokazovanie prostredníctvom znaleckého dokazovania je z viny navrhovateľa, a
pretoajsamotnástavbajedoposiaľvpôvodnomstave.Žiadalipriznaťnáhradutrovodvolaciehokonania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov v 1. a 2 rade navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej potvrdiť a uviedol, že znalecký posudok nevychádzal len z krycích listov, ale

najmä z vykonanej obhliadky stavby, pričom odporcovia v konaní nepreukázali, ktoré práce a dodávky
nevykonal. Za nedôvodnú považoval aj námietku odporcov týkajúcu sa nekvality vykonaných prác, keď
táto bola zohľadnená práve v dodatku č. 1 k znaleckému posudku Ing. Kostku. Namietal, že odporcovia
v konaní nepreukázali svoje tvrdenia, avšak on svoj nárok preukázal a uniesol teda dôkazné bremeno,
ktoré ho zaťažovalo. Správne sa súd prvého stupňa podľa jeho názoru vysporiadal aj s námietkou jeho

aktívnej legitimácie a priznaný úrok z omeškania považuje za primeraný, pretože on nie je zodpovedný
za dĺžku trvania sporu a nárast úrokov z omeškania, pretože práve on je doposiaľ ukrátený o sumu ceny
za dielo.

Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti priznanej istiny je vecne správny, avšak
nesprávne súd prvého stupňa rozhodol o úrokoch z omeškania, náhrade trov konania účastníkov a trov
konania štátu.

Podľa § 262 ods. 1 Obch. zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá
pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 262 ods. 2 Obch. zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 536 ods. 1 Obch. zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.Podľa § 548 ods. 1 Obč. zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obch. zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnymukončenímaodovzdanímpredmetudielaobjednávateľovinadohodnutommieste,inakvmieste
ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 554 ods. 6 Obch. zákonníka, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu
diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

Podľa § 344 Obch. zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva
alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 345 ods. 1 Obch. zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená podstatné porušenie
jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní
bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Podľa § 345 ods. 2 Obch. zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana

porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s
prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

Podľa § 346 ods. 1 Obch. zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v
omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

Podľa § 564 veta prvá Obch. zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.

Podľa § 436 ods. 1 Obch. zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným
spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a/ požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,

b/ požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné
c/ požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d/ odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 436 ods. 2 vety prvej, druhej a štvrtej Obch. zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v

odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo
bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu
predávajúceho. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi
pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú
zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 436 ods. 3 Obch. zákonníka, ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v
odseku 2, má nároky z vád tovaru, ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

Podľa § 437 ods. 1 Obch. zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným

spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád
tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 437 ods. 5 Obch. zákonníka, ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z
odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť,

ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo
v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu
predávajúceho meniť.Podľa § 272 ods. 2 Obch. zákonníka, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže
meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel v danom prípade súd prvého stupňa k
správnemu záveru, že zmluva o dielo č. 271/98 uzavretá dňa 18.09.1998 v písomnej forme podľa § 536 a
nasl. Obch. zákonníka bola platne uzavretá medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcami v 1. a 2.
rade ako objednávateľmi. Námietky odporcov týkajúce sa nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa
a nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v 1. rade, ktorý nebol účastníkom zmluvy, posúdil ako

nedôvodné, pretože podľa ustáleného súdneho výkladu a praxe, nesprávne označenie zmluvnej strany
v zmluve, resp. nepresné uvedenie zmluvnej strany, keď toto nie je v súlade s obchodným menom
spoločnosti alebo fyzickej osoby - podnikateľa, ako aj nesprávnosti v mene, priezvisku, bydlisku fyzickej
osoby a pod. nemajú za následok neplatnosť zmluvy, pokiaľ je z tohto označenia zrejmé o aký subjekt
(fyzickú osobu alebo spoločnosť) ide, kto zmluvu uzavrel, a teda je zrejmé, kto je zmluvnou stranou.
Pri posudzovaní aktívnej legitimácie navrhovateľa treba vychádzať z ustanovenia § 9 ods. 1 Obch.

zákonníka, podľa ktorého obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko a obchodné
meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. V
predmetnej zmluve o dielo je navrhovateľ uvedený ako zhotoviteľ: Stavba inžiniering, adresa: Štúrova
412, 952 01 Vráble, IČO: 14409879, zastúpený: Zuzula Jozef a pri jeho podpise za zhotoviteľa je
uvedené Zuzula Jozef majiteľ F.. Keďže toto označenie zhotoviteľa neobsahuje dodatok označujúci

právnu formu, ako súčasť obchodného mena právnických osôb (§ 9 ods. 2 Obch. zákonníka), je zrejmé,
že zhotoviteľom je fyzická osoba - podnikateľ, ktorého obchodným menom je meno a priezvisko v zmluve
uvedené a napriek nepresnému uvedeniu dodatku odlišujúceho druh podnikania je zrejmé, o akú fyzickú
osobu ide, a to najmä z ďalšieho uvedeného identifikačného údaja, ktorým je IČO.

Pri posudzovaní pasívnej legitimácie odporcov v 1. a 2. rade správne súd prvého stupňa vychádzal z
ustanovenia § 145 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne a dospel k záveru, že v danom prípade
sú pasívne legitimovaní v spore odporcovia v 1. a 2. rade , ktorí sú manželia, keď ako objednávateľ
je uvedená Ing. arch. Husárová Janka, ktorá však zmluvu nepodpísala, ale podpísal ju jej manžel

odporca v 2. rade, ktorého meno a priezvisko je však taktiež uvedené v zmluve, a to pri jeho podpise za
objednávateľa.Nespornéjeteda,ževzmluvejeodporcav2.radeuvedenýakoobjednávateľ,predmetnú
zmluvu aj podpísal a v zmysle § 145 ods. 2 Obč. zák. sú z tohto právneho úkonu oprávnení a povinní
odporcovia v 1. a 2. rade ako manželia spoločne a nerozdielne.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že v čl. IV. zmluvy si účastníci dohodli ukončenie prác a
odovzdanie predmetu plnenia pre I. etapu - apríl 1999 a pre II. etapu - august 1999.
V čl. V. zmluvy si dohodli cenu za I. etapu v sume 720.286,- Sk a zároveň sa dohodli, že II. etapa
bude spracovaná dodatočne. Podľa čl. VI. bod 1 zmluvy zhotoviteľ vystaví faktúru mesačne 5 dní od
odovzdania a prevzatia prác, alebo len podľa dohody.

Podľa čl. VI. bod 2 zmluvy, objednávateľ sa zaväzuje uhradiť fakturovanú sumu do 10 dní odo dňa
doručenia faktúry.
Podľa čl. VI. bod 5 zmluvy, naviac práce budú zapisované do stavebného denníka, ocenené podľa
cenníkov smerných orientačných cien pre rok 1998/1999 alebo podľa R položiek tam, kde nie sú
vytvorené ceny v cenníku Cenecon 1998.

V čl. IX. bod 1 zmluvy sa účastníci dohodli, že zhotoviteľ je povinný viesť denne odo dňa prevzatia
staveniska stavebný denník, do denníka sa zapisujú všetky skutočnosti o realizácii prác a všetky
skutočnosti rozhodujúce pre plnenie zmluvy.
Podľa čl. IX. bod 2 zmluvy, objednávateľ je povinný sledovať zápisy v stavebnom denníku a vyjadrovať
sa k uvedenému do troch dní. Inak sa má za to, že s obsahom zápisu súhlasí.

Odovzdanie a prevzatie predmetu zmluvy si účastníci dohodli v čl. X. bod 1 zmluvy tak, že toto bude
vykonané samostatným zápisom o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy.
Z čl. XI. bod X zmluvy vyplýva, že objednávateľ poveril technickým dozorom p. Z. X., teda odporcu v
2. rade.
Podľa záverečných ustanovení uvedených v čl. XII. bod 1 zmluvy, všetky právne a iné vzťahy,

ktoré vyplynú pri plnení a nie sú predmetom tejto zmluvy sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodnéhozákonníka.Vbode2uvedenéhočlánkusaúčastnícidohodli,žezhotoviteľbudetútozmluvu
plniť až do doby, kým na základe požiadavky objednávateľa sa nedohodnú inak.Podľa čl. XII. bod 3 zmluvy, ustanovenia tejto zmluvy je možné meniť len písomným dodatkom
obojstranne podpísaným oboma stranami.

Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že odporkyňa v 1. rade listom zo dňa 19.06.1999
reklamovala u odporcu, že práce nie sú ukončené a tie časti diela, ktoré boli vykonané, nie sú
v dostatočnej kvalite a majú množstvo technických nedostatkov. Následne sa uskutočnila kontrola
reklamovaných prác za prítomnosti navrhovateľa a odporcov v 1. a 2. rade dňa 24.07.1999, o ktorej
bol spísaný záznam podpísaný zúčastnenými stranami, v ktorom sa účastníci dohodli na odstránení

vád uvedených v zázname pod bodom 1 - 9. a na termíne ich odstránenia do 30.07.1999. Listom zo
dňa 01.08.1999 odporkyňa v 1. rade oznámila navrhovateľovi, že odstupuje od zmluvy o dielo s tým,
že zálohovanú sumu 340.000,-Sk považuje za dostatočné plnenie cenovej kalkulácie vykonaných prác
na predmetnom objekte.

Odvolací súd posúdil predmetnú zmluvu o dielo uzavretú medzi účastníkmi dňa 18.09.1998 v zmysle

citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že účastníci si dohodli platby na
základe mesačne vystavených faktúr zhotoviteľom, a to 5 dní od odovzdania a prevzatia prác alebo
len podľa dohody, avšak z dohodnutých platobných podmienok a fakturácie nevyplýva jednoznačné
dojednanie času zaplatenia ceny diela v zmysle § 548 ods. 1 Obch. zákonníka, a preto navrhovateľovi
ako zhotoviteľovi vznikol nárok na cenu až vykonaním diela, ktorá povinnosť zhotoviteľa je splnená až

riadnym ukončením a odovzdaním diela odporcom ako objednávateľom (§ 554 ods. 1 Obch. zákonníka),
pričom v danom prípade si účastníci dohodli odovzdanie a prevzatie diela samostatným zápisom. Keďže
v konaní nebolo preukázané odovzdanie a prevzatie diela písomným zápisom zmluvných strán v zmysle
čl. X. bod 1 predmetnej zmluvy a § 554 ods. 6 Obch. zákonníka, nebolo preukázané riadne ukončenie
a odovzdanie diela, na základe ktorého by navrhovateľovi vznikol nárok na vyplatenie dohodnutej ceny

diela v zmysle § 548 ods. 1 Obch. zákonníka. Okrem toho navrhovateľ v konaní nepreukázal doručenie
vystavenej faktúry odporcom. Napriek tomu, že predmetné dielo doposiaľ nebolo riadne ukončené a
odovzdané, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporcovia nemali záujem na dokončení diela
navrhovateľom,keďlistomzodňa01.08.1999muodporkyňav1.radeoznámila,žeodzmluvyodstupuje.

Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožnilsnázoromsúduprvéhostupňa,žezostranyodporcovnedošlo
k platnému odstúpeniu od predmetnej zmluvy o dielo, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre
odstúpenie od zmluvy z dôvodu omeškania navrhovateľa ako zhotoviteľa v zmysle § 345 ods. 1 Obč.
zák., pretože odstúpenie od zmluvy neoznámili odporcovia navrhovateľovi bez zbytočného odkladu,
čo vyplýva zo skutočnosti, že termín dokončenia I. etapy bol dohodnutý v apríli 1999 a odstúpenie od

zmluvy oznámili až listom z 01.08.1999. Taktiež neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre
odstúpenie od zmluvy podľa § 346 ods. 1 Obch. zákonníka, keď nebolo preukázané, že by odporcovia
oznámili poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na splnenie jeho povinností a jej nedodržanie zo
strany odporcu. Ďalej odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo zo strany odporcov k
platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo ani z dôvodu vád diela, keď odporcovia neoznámili voľbu medzi

nárokmi navrhovateľovi v lehote podľa § 436 ods. 2 Obch. zákonníka, a teda ak by aj išlo o podstatné
porušenie zmluvy, mohli si uplatniť len nároky ako pri nepodstatnom porušení zmluvy, avšak v takom
prípade v zmysle ust. § 437 ods. 5 Obch. zákonníka je potrebné pre platné odstúpenie vopred upozorniť
druhú stranu na úmysel odstúpiť od zmluvy a splnenie tejto podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy
o dielo taktiež nebolo v konaní preukázané.

Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že k zániku zmluvy o dielo došlo
nemožnosťou plnenia podľa § 575 a nasl. Obč. zák., ale skutočnosť, že odporcovia nemali záujem na
ďalšom trvaní zmluvy a dokončení diela navrhovateľom, a tohto na stavenisko už nevpustili,
pričom navrhovateľ sa ďalej nedomáhal splnenia povinnosti odporcov v 1. a 2. rade sprístupniť mu

stavenisko; posúdil ako dohodu zmluvných strán v zmysle čl. XII. bod 2 zmluvy a v zmysle § 272 ods.
2 Obch. zákonníka dohodli o zrušení zmluvy, keď k takejto dohode medzi nimi mohlo dôjsť aj ústne
a konkludentne, pretože predmetná písomne uzavretá zmluva o dielo medzi účastníkmi neobsahuje
ustanovenie o tom, že sa môže zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, ale obsahuje len ustanovenie
o tom, že meniť sa môže iba písomne. Z uvedeného je zrejmé, že pre zrušenie zmluvy dohodou v zmysle

uvedeného ustanovenia nevyplýva zo zmluvy povinnosť písomnej formy.

V dôsledku dohody účastníkov o zrušení zmluvy o dielo, na základe ktorej si zmluvné strany vzájomne
poskytli plnenia, keď odporcovia zaplatili navrhovateľovi zálohu ceny diela a navrhovateľ vykonalstavebné práce a dodávky v rámci rekonštrukcie rodinného domu odporcov, je potrebné navrhovateľom
uplatnený nárok posudzovať z hľadiska ustanovení § 451 a nasl. Obč. zák., upravujúcich vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Obč. zák.).

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Obč. zák.).

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 veta prvá Obč.
zák.).

Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo

podľa nej dostal (§ 457 Obč. zák.).

Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Obč.
zák.).

Vzhľadom na to, že plnenie navrhovateľa spočívalo v prácach a výkonoch, má tento v zmysle citovaných
ustanovení nárok na poskytnutie peňažnej náhrady, ktorá predstavuje peňažný ekvivalent hodnoty
veci alebo výkonu, ktorý sa má vrátiť a z tejto skutočnosti je potrebné vychádzať aj pri určení výšky
peňažnej náhrady. Za peňažný ekvivalent hodnoty prác a dodávok vykonaných navrhovateľom na

rodinnom dome odporcov, treba považovať skutočnú hodnotu týchto prác a dodávok so zohľadnením
nekvality stavebných prác, ako aj so zohľadnením skutočnej ceny použitých materiálov a stavebných
výrobkov, na zistenie ktorej správne súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností a oceňovanie stavebných
prác Ing. Petrom Skákalom, ktoré na základe námietok vznesených odporcami v 1. a 2. rade bolo

doplnené aj znaleckým dokazovaním znalcom Ing. Františkom Kostkom a vypracovaním dodatku k ním
vypracovanému znaleckému posudku č. 70/2008, v ktorom vyčíslil túto skutočnú hodnotu stavebných
prác a dodávok v sume 583.755,22 Sk vr. 6% DPH, z ktorej sumy súd prvého stupňa správne odpočítal
zaplatenú zálohu v sume 340.000,-Sk ako plnenie poskytnuté odporcami navrhovateľovi.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd posúdil navrhovateľom uplatnený nárok zhodne so súdom prvého
stupňa ako dôvodný v časti zaplatenia istiny 8.091,- eur, avšak na rozdiel od súdu prvého stupňa
dospel k záveru, že navrhovateľovi nárok na zaplatenie tejto istiny vznikol titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Námietky odporcov v 1. a 2. rade týkajúce sa nedostatočnosti a nesprávnosti záverov
znaleckého dokazovania posúdil ako nedôvodné. Vychádzal pritom zo skutočností, že určenie skutočnej

ceny predmetných stavebných prác a dodávok závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, a preto súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 127 ods. 1 O.s.p., keď ustanovil v
konaní znalcov, ktorým uložil písomne vypracovať znalecký posudok a následne sa súd prvého stupňa
dostatočne zaoberal a vysporiadal s námietkami odporcov proti vypracovaným znaleckým posudkom,
keďsúdnemuznalcoviIng.FrantiškoviKostkoviuložilajvypracovaniedodatkukznaleckémuposudkuso

zohľadnením nekvality stavebných prác a skutočných cien použitých materiálov a stavebných výrobkov.
Z vypracovaného dodatku k znaleckému posudku Ing. Františka Kostku vyplýva, že tieto námietky
odporcov znalec zohľadnil pri určení skutočnej hodnoty vykonaných stavebných prác a dodávok v
celkovej sume 583.755,22 Sk a odporcovia žiadnym iným spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia o
nekvalite vykonaných prác a nevykonaní niektorých prác a v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno o

svojich tvrdeniach. V konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by, čo i len čiastočne, spochybnili
správnosť uvedených odborných znaleckých posudkov a tak súd prvého stupňa na ich závery správne
prihliadol, keď len výlučne tieto mohli v danom prípade predstavovať objektívne zistiteľnú hodnotu
vykonaných prác a dodávok a tým aj výšku peňažnej náhrady.

Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poukázať aj na nečinnosť odporcov v 1. a 2. rade,
spočívajúcu v nedodržiavaní práv a povinností vyplývajúcich im z uzavretej zmluvy o dielo, a to najmä
odporcom v 2. rade, ktorý vykonával stavebný dozor a bol povinný kontrolovať výkon stavebných prác a
ich kvalitu už v priebehu realizácie týchto prác, sledovať zápisy v stavebnom denníku a vyjadrovať sa knim do troch dní s tým, že v opačnom prípade sa má za to, že s obsahom zápisu súhlasí. Týmto konaním
odporcov ako objednávateľov, ktorí nevenovali dostatočnú pozornosť kontrole vykonaných stavebných
prác a ani pri uplatnení reklamácie nepostupovali v súlade s citovanými ustanovenia Obchodného

zákonníka, keď reklamované vady diela v písomnej reklamácii nešpecifikovali, neuplatnili si voľbu
nárokov z vád diela v zákonom stanovenej lehote a neplatne odstúpili od zmluvy, došlo k situácii, že
neuniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdenia a ďalšie znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné, a
viedlo by k neúmernému predlžovaniu sporu a neúmerným nákladom konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti
priznanej istiny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V časti priznaných úrokov z omeškania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď istinu priznal navrhovateľovi titulom zaplatenia ceny diela,
v dôsledku čoho pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal z dojednanej sankcie za omeškanie

dohodnutej účastník v predmetnej zmluve o dielo a úroky z omeškania uplatnené navrhovateľom
neposúdil ako príslušenstvo istiny priznanej titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Odvolací
súd ďalej dospel k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa aj nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, keď výšku uplatnených úrokov z omeškania neposudzoval aj z hľadiska
primeranosti a rozporu s dobrými mravmi.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Vzhľadom na to, že v časti úrokov z omeškania odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a

vec mu vrátil na ďalšie konanie, zrušil odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti trov konania
účastníkov a trov konania štátu, keď v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov rozhodne súd prvého
stupňa v novom rozhodnutí o veci, v ktorom sa vysporiada aj s námietkami navrhovateľa uvedenými v
jeho odvolaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.