Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 30, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/23/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208202727
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Ružbárska

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Ružbárskou v právnej veci žalobcu:

Juraj Rehm, Štefánikova 24, 029 01 Námestovo, IČO: 40 747 328, zastúpený advokátom Mgr. Martinom
Keltošom, AK Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovanému: O V B Allfinanz Slovensko, a.s., Bajkalská
30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 361 358, zastúpený advokátkou JUDr. Editou Krejčí, AK Hlavné nám. 5,
811 05 Bratislava o zaplatenie istiny 8.346,64 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.309,92 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
14,25% ročne

- zo sumy 663,88 EUR od 21.10.2007 do zaplatenia

- zo sumy 185,88 EUR od 21.06.2007 do zaplatenia

- zo sumy 110,86 EUR od 21.07.2007 do zaplatenia

- zo sumy 349,30 EUR od 21.11.2007 do zaplatenia

ako aj trovy konania vo výške 500,69 EUR a právneho zastúpenia vo výške 1.553,57 EUR, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti istiny v sume 7.036,72 EUR z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 06.02.2008 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporcu na zaplatenie 2.323,57 EUR s príslušenstvom. Žalobca vo svojom návrhu
uviedol, že na základe zmluvy o sprostredkovaní, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 31.01.2005,
vykonával pre žalovaného sprostredkovanie poistenia, investičných služieb, stavebného sporenia,

starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia. V súlade s čl. 4 zmluvy o
sprostredkovaní vystavil žalobca žalovanému dňa 01.06.2007 faktúru v sume 70.000,- Sk s dátumom
splatnosti 14.06.2007, pričom žalovaný túto faktúru neuhradil.

Súd vo veci vydal dňa 14.04.2008 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny
70.000,- Sk /2.323,57 EUR/ s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v
zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí a žiada hozamietnuť. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že neeviduje doručenie
faktúry od žalobcu. Výška provízie žalobcu bola pre jednotlivé sprostredkovávané produkty bola
upravená v províznych listoch, ktoré v súlade s čl. 3 bod 3.1 tvorili súčasť zmluvy o sprostredkovaní.

V súlade so všeobecnými podmienkami províznych listov mal žalobcovi vzniknúť nárok na vyplatenie
provízie kumulatívnym splnením určených podmienok, pričom žalobca nepreukázal, že by mu vznikol
nárok na vyplatenie provízie. Žalovaný si navyše uplatnil u žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v sume 20.000,- Sk a zaplatenie storno provízií v sume 20.271,- Sk.

Písomnýmpodaním,ktorébolosúdudoručenédňa13.10.2008požiadalžalobcaprostredníctvomsvojho

právneho zástupcu o pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny 8.346,64 EUR. Súd pripustil zmenu petitu návrhu tak, ako to žiadal žalobca uznesením,
ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 07.04.2009.

Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.06.2009 vzal žalobca čiastočne späť svoj návrh
na začatie konania v časti istiny 5.163,52 EUR, nakoľko dňa 07.04.2009 mu bola táto suma zo strany
odporcuuhradená.Písomnýmpodaním,ktorébolosúdudoručenédňa12.10.2009požiadalvzalžalobca

späť svoj návrh v časti istiny 1.873,30 EUR a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Po tomto
späťvzatí tak žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.309,92 EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 1.121,16 EUR od 22.01.2008 do 07.04.2009
t.j. 192,94 EUR, 14,25% ročne zo sumy 663,88 EUR od 20.10.2007 do zaplatenia, 14,25% ročne zo
sumy 185,88 EUR od 21.06.2007 do zaplatenia, 14,25% ročne zo sumy 110,86 EUR od 21.07.2007 do

zaplatenia, 14,25% ročne zo sumy 349,30 EUR od 21.11.2007 do zaplatenia spolu s trovami konania.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím

návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Žalovaný s čiastočným späťvzatím návrhu žalobcom súhlasil.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom súd v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami konanie v časti návrhu o zaplatenie sumy 7.036,72 EUR zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedka A., výsluchom svedka A.
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: výpisu z obchodného zo živnostenského registra

žalobcu, výpisu z obchodného registra žalovaného, zmluvy o sprostredkovaní, faktúry zo dňa
01.06.2007, výzvy na plnenie, oznámenia o započítaní pohľadávok, prehľadu o výške záporných
provízií, odpovede na výzvy na plnenie, zoznamu zmlúv sprostredkovaných žalobcom, vyjadrenia
žalobcu k uplatneniu zmluvnej pokuty a k oznámeniu o započítaní pohľadávky, návrhu dohody o
urovnaní, výpovede zmlúv o sprostredkovaní, výpisov z účtu žalobcu, prepisov elektronickej pošty,

prehľadu úrokov, províznych výpisov, prehľadu provízneho salda po mesiacoch, listu žalovaného zo dňa
07.06.2005, profilu spoločnosti Partners Group SK, províznych listov spoločností AMSLICO AIG Life,
Česká poisťovňa - Slovensko, GENERALI a zistil nasledovný skutkový stav:Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca podniká ako fyzická osoba na základe živnostenského
oprávnenia. Žalobca vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že si viedol internú tabuľku uzatvorených zmlúv
s klientmi, pričom na základe tejto tabuľky si vyčíslil aj svoj nárok na vyplatenie provízií. Po vypovedaní

zmluvy žalobca vrátil žalovanému analýzy, nevypísané zmluvy, predtlače. Všetky doklady odovzdal
svojmu nadriadenému V. Žalobca nikdy nebol upozornený na to, že žalovanému vznikol nárok na
zaplatenie storno provízie. Provízne výpisy mu boli doručované iba do marca 2007, pričom po výpovedi
zmluvy mu už žiadne výpisy doručené neboli.

Z výsluchu svedka A. súd zistil, že svedok pracoval od apríla 2002 ako vedúci ekonomického oddelenia

žalovaného a od 02.10.2008 sa stal členom jeho predstavenstva. Svedok vo svojej výpovedi uviedol,
že na konci marca 2007 bola žalovanému doručená hromadná výpoveď jeho sprostredkovateľov.
Išlo o viac ako 500 ľudí. V tejto situácii existovala obava, že odídení sprostredkovatelia budú
sprostredkovať klientov žalovanému tejto novej spoločnosti, čo sa aj potvrdilo, keďže po odchode
sprostredkovateľov prišlo odporcovi viac ako 5.000 zamietnutí spracovania ich údajov. V tejto situácii
bolo u odporcu rozhodnuté o pozastavení vyplácania provízii odídeným sprostredkovateľom, keďže

odporca pri niektorých typoch zmlúv ručí za určité obodobie a to spravidla 24 mesiacov. To znamená,
že ak klient zaplatí na poistnom menej ako je suma poistného za 24 mesiacov, odporca musí
alikvótnu čiastku partnerskej spoločnosti vrátiť. Táto skutočnosť bola i dôvodom, pre ktorý boli provízie
sprostredkovateľom vyplatené až v apríli 2009 keď uplynula 24 mesačná lehota od výpovede zmlúv
o sprostredkovaní. Odporca sám nevykonával výpočet vzniknutých nárokov na províziu, keďže tento

výpočet bol vykonávaný priamo partnerskými spoločnosťami, rovnako tak i výpočet stornoprovízií bol
vykonávaný týmito spoločnosťami. Evidencia vrátených podkladov a preukazov sprostredkovateľov
bola u žalovaného vytvorená, avšak podklady neboli odovzdávané proti podpisu a nebola vedená
evidencia jednotlivých vrátených dokladov. Pri vracaní podkladov išlo žalovanému predovšetkým o
vrátenie finančnej analýzy, v ktorej sa nachádzajú údaje klienta. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol,

že po doručení výpovedí už neboli sprostredkovatelia zo strany žalovaného informovaní o prípadnom
porušení zmlúv ich klientmi.

Z výsluchu svedka V. súd zistil, že svedok pôsobil u žalovaného na pozícii okresného vedúceho. V
čase výpovednej lehoty zmluvy o sprostredkovaní prevzal od žalobcu všetky doklady a hromadne ich
poslal do centrály odporcu prostredníctvom spoločnosti UPC. Išlo o finančné analýzy, listiny, na ktoré

sa spísaval protokol s klientom, všetky zmluvy a marketingové materiály. Nebolo zvyklosťou podpisom
potvrdzovať prevzatie materiálov. Ako bola zmluva stornovaná do dvoch rokov bola podľa provízneho
listu stiahnutá provízia za každý mesiac, pričom táto storno provízia bola odrátavaná zo stornorezervy.
Svedok nevedel uviesť, koľko zmlúv uzavrel s klientmi žalobca a to napriek tomu, že mu na základe
kariérneho plánu prislúchala časť provízií žalobcu.

Zo zmluvy o sprostredkovaní súd zistil, že dňa 31.01.2005 uzavrel žalobca ako sprostredkovateľ so
žalovaným ako záujemcom zmluvu, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie poistenia, investičných
služieb, stavebného sporenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového
sporenia a iných finančných služieb.

Z faktúry zo dňa 01.06.2007 súd zistil, že žalobca vystavil žalovanému faktúru za sprostredkovanie v

sume 70.000,- Sk. Táto faktúra bola splatná do 14.06.2007.

Z oznámenia o započítaní pohľadávok súd zistil, že súd zistil, že žalovaný listom zo dňa 19.09.2007
oznámil žalobcovi, že si voči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej
výške 20.000,- Sk a tento nárok si započítava voči žalobcovmu nároku na zaplatenie provízií za
sprostredkovanie.

Zprehľaduovýškezápornýchprovíziísúdzistil,žežalovanýlistomzodňa25.04.2008oznámilžalobcovi,
že na jeho províznom salde mu boli v roku 2007 priznané záporné provízie v sume 20.721,- Sk.

Zo zoznamu zmlúv sprostredkovaných žalobcom súd zistil, že žalobcovi neboli vyplatené provízie v
celkovej sume 251.451,- Sk.

Z výpovede zo zmlúv o sprostredkovaní súd zistil, že žalobca ako sprostredkovateľ vypovedal

spolu s ďalšími sprostredkovateľmi zmluvu o sprostredkovaní, ktorá bola uzavretá medzi ním a
žalovaným. Žalobca zároveň v tejto výpovedi požiadal žalovaného o podanie návrhu na zrušenie zápisusprostredkovateľa v zozname podriadených sprostredkovateľov poistenia v registri sprostredkovateľov
poistenia a zaistenia. Táto výpoveď bola žalovanému doručená dňa 30.03.2007.

Z výpisov z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca zaplatil dňa 07.04.2009 žalovanému sumu 5.163,52 EUR

a dňa 08.10.2009 sumu 1.053,69 EUR.

Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou,
a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv

(ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a
zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 652 ods. 5 Obchodného zákonníka ak v tomto diele nie je ustanovené inak, na zmluvu o
obchodnom zastúpení sa použijú ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní.

Podľa § 654 ods. 1 Obchodného zákonníka predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie

záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

Podľa § 658 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný zástupca je povinný navrhovať uzavretie
obchodov alebo uzavierať obchody len s osobami, u ktorých sú predpoklady, že svoje záväzky splnia.

Podľa § 658 ods. 2 Obchodného zákonníka zástupca ručí za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou
navrhol zastúpenému uzavretie obchodu alebo s ktorou v mene zastúpeného uzavrel obchod, len keď

sa na to písomne zaviazal a ak dostane za prevzatie záruky osobitnú odmenu. V takom prípade sa jeho
práva a povinnosti spravujú podľa ustanovení o ručení.

Podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo
zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu,
ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti

od počtu alebo od úrovne obchodov.

Podľa § 659a Obchodného zákonníka obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody
uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak

a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti,

b)obchodsauzatvorilstreťouosobou,ktorúeštepreduzavretímobchoduzískalnaúčeluskutočňovania

obchodov tohto druhu.

Podľa § 659b Obchodného zákonníka obchodný zástupca nemá nárok na províziu podľa § 659a, ak
má na ňu nárok predchádzajúci obchodný zástupca a vzhľadom na okolnosti nie je spravodlivé rozdeliť
províziu medzi oboch obchodných zástupcov.

Podľa § 660 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka nárok na províziu, ak nebola uzatvorená dohoda

podľa § 661, vzniká v okamihu, keď tretia osoba splnila záväzok vyplývajúci z obchodu.

Podľa § 660 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na províziu vzniká najneskôr v okamihu, keď tretia
osoba splnila svoju časť záväzku alebo bola povinná ju splniť, ak zastúpený splnil svoju časť. Ak však
tretia osoba má splniť svoj záväzok až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov po uzavretí obchodu,
obchodnému zástupcovi vzniká nárok na províziu po uzavretí obchodu.

Podľa § 660 ods. 3 Obchodného zákonníka provízia je splatná najneskôr v posledný deň mesiaca, ktorý
nasleduje po skončení štvrťroka, v ktorom na ňu vznikol nárok.

Podľa § 660 ods. 4 zastúpený vydá obchodnému zástupcovi aj bez jeho požiadania najneskôr v
posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení štvrťroka, v ktorom sa stala provízia splatnou,
písomné potvrdenie s rozpisom hlavných položiek potrebných na výpočet provízie. Tým nie je dotknutéoprávnenie obchodného zástupcu požadovať informácie dostupné zastúpenému a potrebné na kontrolu
výpočtu provízie.

Podľa § 660 ods. 5 Obchodného zákonníka ak základom určenia provízie je rozsah splneného záväzku

treťou osobou, do tohto základu sa započítava aj plnenie neuskutočnené z dôvodu, za ktorý zodpovedá
zastúpený.

Podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi
zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za
ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.

Podľa § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno

upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1.

Podľa § 663 ods. 1 Obchodného zákonníka zastúpený je povinný odovzdať obchodnému zástupcovi
všetky podklady a pomôcky potrebné na plnenie záväzku obchodného zástupcu.

Podľa § 663 ods. 2 Obchodného zákonníka podklady a pomôcky nevyhnutné podľa odseku 1 zostávajú
majetkom zastúpeného a obchodný zástupca je povinný ich vrátiť po ukončení zmluvy, pokiaľ ich

obchodný zástupca, vzhľadom na ich povahu, nespotreboval pri plnení svojho záväzku.

Podľa § 668 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva je dohodnutá na neurčitý čas, ak to určuje zmluva
alebo ak zmluva neobsahuje ustanovenie o čase, na ktorý má byť uzavretá, alebo ak z účelu zmluvy
nevyplýva časové obmedzenie.

Podľa § 668 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvu dohodnutú na neurčitý čas môže ukončiť ktorákoľvek

zo strán výpoveďou.

Podľa § 668 ods. 3 Obchodného zákonníka dĺžka výpovednej lehoty pri výpovedi danej v priebehu
prvého roka trvania zmluvy je jeden mesiac, pri výpovedi danej v priebehu druhého roka je dva mesiace
a ak zmluva trvá tri a viac rokov, je výpovedná lehota tri mesiace. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť
na predĺžení výpovednej lehoty.

Podľa § 668 ods. 4 Obchodného zákonníka ak si zmluvné strany dohodnú dlhšie výpovedné lehoty, ako
sú uvedené v odseku 3, nesmie byť lehota, ktorou je viazaný zastúpený, kratšia ako lehota, ktorú musí
dodržať obchodný zástupca.

Podľa § 668 ods. 5 Obchodného zákonníka ak z obsahu zmluvy nevyplýva niečo iné, výpovedná lehota
uplynie ku koncu kalendárneho mesiaca.

Podľa § 671 Obchodného zákonníka obchodný zástupca má po zániku svojho záväzku podľa § 668
alebo § 670 nárok na províziu aj v prípade, ak

a) bol obchod uskutočnený predovšetkým v dôsledku činnosti obchodného zástupcu a v primeranej
lehote po skončení zmluvy,

b) v súlade s podmienkami uvedenými v ustanovení § 659a objednávku tretej osoby dostal zastúpený

alebo obchodný zástupca pred skončením zmluvy,

c) záväzok tretej osoby bol splnený až po skončení zmluvy.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o
10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzbaNárodnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k
omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca dňa 31.01.2005 uzatvoril žalobca so

žalovaným zmluvu, ktorá bola nazvaná ako zmluva o sprostredkovaní. Predmetom tejto zmluvy bola
podľajejčl.1bod1.3sprostredkovaniepoistenia,investičnýchslužieb,stavebnéhosporenia,starobného
dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a iných finančných služieb.

Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorou budú vytvorené
podmienky pre uzavretie zmluvy s treťou osobou. Naproti tomu pri zmluve o obchodnom zastúpení
je záväzkom obchodného zástupcu sústavné vyvíjanie sprostredkovateľskej činnosti. Zmluva o

sprostredkovaní sa tak od zmluvy o obchodnom zastúpení líši najmä tým, že zmluvou o sprostredkovaní
sa dojednáva iba jednorazové sprostredkovania uzatvorenia jednej zmluvy a nie vyvíjanie sústavnej
činnosti. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je tak zrejmé, že táto zmluva obsahuje
všetky podstatné náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení a tak i súd dojednané znenie zmluvy
posudzoval v súlade s jej obsahom podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o obchodnom

zastúpení.

Ako už bolo uvedené predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o
uzatvorenie obchodu, resp. priamo s týmito záujemcami dojednávať a uzatvárať obchody v mene a na
účet zastúpeného. Za vykonávanie tejto činnosti vzniká obchodnému zástupcovi právo na vyplatenie
provízie. Výška provízie nebola v zmluve priamo určená, keďže však podľa ustanovenia čl. 3 súčasťou

zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania sú i provízne listy, výška provízií sa určovala podľa týchto
províznych listov. Časť provízií v sume 5.163,52 EUR žalovaný uhradil žalobcovi dňa 07.04.2009.
Spornou tak zostala iba časť nároku žalobcu v sume 1.309,92 EUR. Žalovaný v konaní na svoju obranu
uviedol skutočnosť, že nárok žalobcu na vyplatenie časti provízie v sume v sume 663,88 EUR zanikla
z dôvodu započítania jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a na zaplatenie sumy 646,04 EUR

nevznikol navrhovateľovi nárok nakoľko provízie žalobcu boli zo strany zmluvných partnerov žalovaného
stornované a započítané voči nároku žalobcu na úhradu kladných provízií. Nárok žalovaného na
zaplatenie tejto zmluvnej pokuty mal vzniknúť v súlade s čl. 7 bod 5 zmluvy tým, že žalobca porušil
svoje povinnosti po zániku zmluvy vrátiť žalovanému všetky vrátiť všetky poisťovacie podklady, poistky
provízne listy a poistné podmienky, doklady o bankových poplatkoch, ako aj všetky ostatne podklady

súvisiace s jeho činnosťou pre žalovaného.

Zákonná úprava obsiahnutá v § 544 a 545 Občianskeho zákonníka, ktorá platí aj pre obchodné
vzťahy s odchýlkami vyplývajúcimi z § 300 až 302 Obchodného zákonníka, umožňuje zaistiť plnenie
záväzkov v obchodných vzťahoch zmluvnou pokutou. V dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej
pokuty alebo spôsob jej určenia aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené

určito, inak je dohoda neplatná. Z uvedeného vyplýva, že podmienkou platnosti dohody o zmluvnej
pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp.
porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola
platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej
splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená

povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Záväzok, ktorého splnenie
bolo zabezpečené povinnosťou žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 20.000,- Sk, bol záväzok
žalobcu vrátiť žalovanému prostredníctvom svojho vedúceho všetky jemu poskytnuté a ním spracované
materiály uvedené v bode 6.6 a tiež podklady, analýzy a poradenské protokoly svojich klientov. V
bode 6.6. zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 31.01.2005 bolo uvedené, že sprostredkovateľ sa zaväzuje

po ukončení spolupráce vrátiť žalobcovi všetky poisťovacie podklady, poistky, provízne listy a poistné
podmienky, doklady o bankových poplatkoch, ako aj všetky ostatné podklady súvisiace s jeho činnosťou
pre žalovaného. Rozsah povinnosti žalobcu tak bol vymedzený iba exemplifikatívne, pričom takéto
vymedzenie povinnosti, ktorej splnenie je zabezpečené zmluvnou pokutou, nie je možné v žiadnom
prípade považovať za vymedzenie určité. Súd na základe týchto skutočností musí skonštatovať, že

dohoda o zmluvnej pokute nespĺňa nároky kladené právnym poriadkom na tento právny úkon, keďže
je nezrozumiteľná, z jej obsahu nie je zrejmé čo presne bol žalobca povinný žalovanému odovzdať a
tak nie je dostatočne zrejmé ani to aká povinnosť mala byť dohodou o zmluvnej pokute zabezpečená.
Súd tak dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v čl. 7 bod 7.5 zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.01.2005 je neplatná. Súd len pre úplnosť považuje za potrebnéuviesť, že i z výpovede člena predstavenstva žalovaného Jaroslava Vonkomera je zrejmé, že žalovaný
nevystavoval žiadne potvrdenia o prevzatí dokumentov od svojich obchodných zástupcov a dokonca si
ani neviedol evidenciu jednotlivých vrátených dokladov. Žalovaný tak ani nebol schopný preukázať, že

žalobca skutočne povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou porušil.

Časť provízie v sume 646,04 EUR odmietol žalovaný žalobcovi vyplatiť nakoľko provízie žalobcu boli
zo strany zmluvných partnerov žalovaného v tejto výške stornované žalovaný tieto stornované provízie
následne započítal voči nároku žalobcu na náhradu kladných provízií-. V tejto súvislosti je však potrebné
uviesť, že ak aj žalovanému vznikla povinnosť vrátiť províziu svojim zmluvným partnerom, pre ktorých

vykonával činnosť obchodného zástupcu, nezakladá to jeho právo žiadať vrátenie provízii, resp. právo
nevyplatiť provízie svojim obchodným zástupcom. Právo žalovaného pozastaviť vyplácanie provízií bolo
v zmluve upravené v čl. 4 bod 4.3 písm. b). Podľa tohto zmluvného ustanovenia mal žalobcovi vzniknúť
nároknavyplatenieibatakéhopodieluzprovízie,ktorázodpovedáčasunepretržitéhoplateniapoistného
poisteným počas stanovenej doby. Ak by žalobca prekročil stanovenú stornokvótu mal žalovaný právo
pozastaviť vyplácanie provízií-. Toto ustanovenie sa však podľa čl. 4 bod 4.5 malo uplatňovať výlučne

pri špeciálne vybraných poisťovacích produktoch, ktorých špecifikácia mala byť uvedená v províznych
listoch. Žalovaný v konaní v rámci vykonaného dokazovanie predložil súdu ako listinné dôkazy proví-
zne listy spoločnosti AMSLICO AIG Life, a.s., Česká poisťovňa Slovensko, a.s. a GENERALI, a.s. Tieto
provízne listy však boli províznymi listami spoločností-, s ktorými žalobca nebol v žiadnom zmluvnom
vzťahu. Žalovaný sám nikdy žiadne vlastné provízne listy, ktorými by sa spravovali výplaty provízií jeho

obchodnýmzástupcomnevydal,resp.tietoakodôkazsúdunepredložilatakvôbecniejezrejmé,naktoré
sprostredkovávané poisťovacie produkty sa ustanovenie čl. 4 bod 4.3 písm. b) vzťahovalo. Žalovaný
odôvodňoval existenciu svojho oprávnenia nevyplatiť zadržať žalobcovi výplatu časti provízií tým, že ide
o obvyklý postup pri sprostredkovávaní finančných produktov a teda tento postup je možné považovať
za obchodnú zvyklosť. V súlade s ust. § 264 Obchodného zákonníka pri určení práv a povinností zo

záväzkového vzťahu sa skutočné má prihliadať i na obchodné zvyklosti zachovávané v príslušnom
odvetví obchodu. Obchodné zvyklosti je však možné uplatňovať iba v takom prípade ak nie sú v rozpore
s obsahom zmluvy. Keďže účastníci konania si v zmluve určili odlišnú úpravu uplatňovania záporných
provízií, je pri určení ich práv a povinností potrebné vychádzať práve z obsahu zmluvy.

Ak žalovaný v konaní na svoju obranu uvádzal, že nemal povinnosť vyplatiť žalobcovi časť provízie

v sume 646,04 EUR, keďže na túto časť provízie sa vzťahovala povinnosť žalobcu zaplatiť záporné
provízie, bol povinný tieto tvrdenia pred súdom preukázať. Pre preukázanie týchto tvrdení by musel
žalovaný súdu predložiť, resp. označiť také dôkazy, ktoré by preukazovali, že skutočne došlo zo strany
tretích osôb k porušeniu zmlúv sprostredkovaných žalobcom. V priebehu dokazovania však bol súdu
predložený iba prehľad o výške záporných provízií žalobcu a tabuľka obsahujúca prehľad storno proví-

zií žalobcu. Ani jeden z týchto dôkazov však nepreukazuje, že by napr. v dôsledku neplatenia poistného
došlo k zániku zmlúv, ktoré boli sprostredkované žalobcom. Nepreukázal ani to, že tieto zmluvy by mali
charakter špeciálne vybraných poisťovacích produktov, na ktoré by sa vzťahovalo ust. čl. 4 bod 4.3 pí-
sm. b) zmluvy, pri ktorých mal žalovaný právo znížiť výšku vyplatených provízií-.

Povinnosť účastníkov konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení je zakotvená v § 120

ods. 1 O.s.p. Dokazovanie je časťou súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci, pričom sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadu. To znamená, že súd
v takomto konaní vykoná iba právne relevantné dôkazy označené účastníkmi. Súd pri rozhodovaní
o návrhu navrhovateľa, vychádzal v súlade s citovaným zákonným ustanovením z dôkazov, ktoré
boli účastníkmi konania označené. Žalovaný v konaní nepopieral nárok žalobcu na vyplatenie provízií

z ním sprostredkovaných obchodov nepodarilo sa mu však preukázať existenciu povinnosti žalobcu
zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu a nahradiť žalovanému záporné provízie. Na základe uvedených
skutočností súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, má oporu v zákone a preto rozhodol
tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 1.309,92 EUR.

Doba splatnosti provízií nebola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá a tak boli tieto provízie splatné

v podľa § 660 ods. 3 Obchodného zákonníka v posledný deň mesiaca, ktorý nasledoval po skončení
štvrťroka, v ktorom naň vznikol nárok. Žalovaný v priebehu konania zaplatil žalobcovi umu 5.163,52
EUR.Podľa§330ods.1Obchodnéhozákonníkaakmáveriteľovisplniťtenistýdlžníkniekoľkozáväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení
dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jehopríslušenstvo. Keďže žalovaný tak, ako to vyplýva z prednesu jeho právneho zástupcu, určil, že suma
4.559,45 EUR predstavuje úhradu provízií, ktoré neboli žalobcovi vyplatené a suma 1.053,69 EUR
predstavuje úhradu úrokov z omeškania, žalovaný zostal v omeškaní úhrady sumy 1.309,92 EUR a

preto ho súd zaviazal na úhradu úrokov z omeškania za obdobie odo dňa kedy sa žalovaný dostal so
splnením svojich záväzkov do omeškania až do ich zaplatenia.

Súd zamietol žalobcov návrh v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania v sume 192,94
EUR. Táto suma mala predstavovať vyčíslenie úrokov z omeškania zo sumy 1.121,16 EUR za obdobie
od 22.01.2008 do 07.04.2009, keďže tieto úroky z omeškania boli tak, ako to vyplýva i z predloženého

výpisu zo žalobcovho účtu, žalovaným zaplatené.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v časti návrhu,
v ktorej bolo konanie zastavené podľa § 146 ods. 2, že žalovaný, ktorý bol v konaní neúspešný, resp.
ktorý svojim správaním (úhradou časti žalovanej istiny po podaní návrhu) zapríčinil späťvzatie návrhu, je
povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 500,69 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 1.553,57 EUR a to za 4 úkony právnej

pomoci po 91,28 EUR /2.750,- Sk/ + 19% DPH (prevzatie a príprava zastupovania, podanie návrhu na
súd, písomné podanie na súd zo dňa 13.10.2008, písomné podanie zo dňa 13.10.2008 - vyjadrenie
k odporu proti platobnému rozkazu), 1 úkon právnej pomoci po 22,82 EUR + 19% DPH (účasť na
pojednávaní, ktoré bolo odročené dňa 30.09.2008) 3 úkony právnej pomoci po 253,94 EUR (účasť na
pojednávaní dňa 07.04.2009, písomné podanie - čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 04.06.2009), 2

úkony právnej pomoci po 121,17 EUR + 19% DPH (účasť na pojednávaní dňa 09.06.2009, písomné
podanie - čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 10.10.2009), 3 úkony právnej pomoci po 61,41 EUR +
19% DPH (účasť na pojednávaní dňa 13.10.2009, účasť na pojednávaní dňa 26.01.2010, účasť na
pojednávaní dňa 13.04.2010) a 4x režijný paušál á 6,31 EUR + 19% DPH, 5x režijný paušál á 6,95 EUR
+ 19% DPH, 2x režijný paušál á 7,21 EUR + 19% DPH.

Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. umožňuje priznať úspešnému účastníkovi v rámci trov konania iba
také trovy, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením jeho práva v konaní
pred súdom. Súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania za nasledovné úkony právnej
pomoci: písomné podanie na súd zo dňa 30.09.2008, rokovanie z protistranou 29.01.2009, rokovanie z
protistranou zo dňa 05.03.2009, rokovanie z protistranou zo dňa 05.06.2009. Písomné podania, ktorých

obsah mohol právny zástupca žalobcu predniesť na pojednávaní, nemožno považovať za úkony právnej
pomoci, ktoré by boli potrebné pre uplatňovanie žalobcovho práva, pričom úkony, ktoré mali spočívať v
mimosúdnom rokovaní s protistranou súd nemohol považovať za trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne. ( §

204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.