Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 22, 2010

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 4C/392/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7901898999
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudkýň Mgr.

Márie Hlaváčovej a JUDr. Zuzany Šoltýsovej, v právnej veci žalobcu T. T., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho
v B., Narcisová č. 409/9A, zastúpeného JUDr. I. B., advokátkou v B., B. č. 47, proti žalovanému : F.
distribučná, a.s. so sídlom v B., L. č. 31, IČO: 36 599 361, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 24. mája 2007 č.k. 4C/392/2001 - 200 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom:

1/ u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia takto :

- z titulu bolestného náhradu za 839,75 bodov pri hodnote bodu 30,-Sk v čiastke 25.192,50 Sk,

- za sťaženie spoločenského uplatnenia pri základnej bodovej sadzbe 610 bodov , t.j. 18.300.-Sk a
hodnote bodu 30,-Sk zvýšil náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia na 100 násobok základnej
čiastky, t.j. 1.830.000,-Sk,

- spolu 1.855.192,50 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a

2/uložil žalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi natrováchkonaniaztitulutrovprávnehozastúpenia
čiastku 224.508,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu č.ú.
2614846560/1100 vedeného v Tatrabanke, a.s., pobočka Košice - mesto.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že o skutočnosti, že žalovaný je zodpovedný za škodu spôsobenú
žalobcovi bolo už rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom vo veci 10C/736/96, v ktorom súd konštatoval,

že k vzniku škody došlo jednoznačne pre porušenie povinnosti na strane (pôvodného) žalovaného
a ďalej, že znaleckým posudkom MUDr. U. F. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia,
traumatológia a plastická chirurgia, je preukázané, že v prípade žalobcu došlo k vážnemu poškodeniu
palca, ktoré je vnímané ako veľmi ťažké poškodenie značne limitujúce funkciu ruky, jeho strata je
podstatne závažnejšia ako strata 3. a ž 5. prsta spolu, z hľadiska pracovného zaradenia, výkonu
športov, rôznych koníčkov, pri ktorých je dôležitá funkčná schopnosť ľavej ruky, možno charakterizovať
obmedzenie žalobcu ako značné a trvalé následky, ktoré u žalobcu sú, vykazujú známky zohyzdenia. Zhľadiska zhojenia rán možno konštatovať ustálenie zdravotného stavu do konca roku 1996, pokiaľ však
ide o zdravotný stav z hľadiska rekonštrukčnej úpravy následkov, tento doposiaľ nie je ustálený. Počas
celej doby bezprostrednej liečby poranení a útrapy ich následkov, ani v jednom prípade u žalobcu nešlo

o kozmetickú operáciu. Bolestné bolo znalcom ohodnotené na 839,75 bodu a sťaženie spoločenského
uplatnenia na 305 bodov. Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, vzhľadom na vek a značné
obmedzenia žalobcu v pracovnom živote, znalec navrhol zvýšiť na dvojnásobok.

S poukazom na ust. § 444 Občianskeho zákonníka a ust. § 4 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. uzavrel, že
u žalobcu ani v budúcnosti nemožno očakávať výrazné zlepšenie zdravotného stavu v oblasti riadneho

vývoja ľavej ruky, kde aj znalec predpokladá pri dosiahnutí maximálneho úspechu liečby účinnosť len 30
% v porovnaní so zdravou rukou, táto skutočnosť obmedzuje žalobcu predovšetkým pri možnosti výberu
povolania a pri dnešných nárokoch pracovného trhu je veľmi sporná otázka akéhokoľvek zamestnania
sa osoby s takýmto telesným nedostatkom. Keďže odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, primeranou výškou náhrady je

priznanie 100 násobku zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, čo predstavuje 1.830.000,-Sk pri
610 bodov a hodnote bodu 30,-Sk s pripočítaním bolestného celková výška náhrady škody predstavuje
1.855.192,50 Sk.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Výšku týchto trov určil sumou 324.508,-Sk, a to za

úkony prevzatie a príprava veci, písomné podanie vo veci samej z 30.5.1996, účasť na pojednávaniach
18.7.1997, 23.1.1998, 20.2.1998, 13.6.2000, 29.6.2000 a 22.1.2002 po 3.960,-Sk, písomné podania vo
veci 14.2.2001 a 26.2.2001 po 3.960,-Sk, ďalej účasť na pojednávaní 30.9.2003, 7.10.2003, 9.9.2004
po 18.360,-Sk (kde výška náhrady bola určená podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z.), prevzatie a príprava
zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom 6.3.2006, písomné podanie vo veci samej 12.3.2006, účasť

na pojednávaniach 14.3.2006, 30.3.2006, 17.5.2006, 19.12.2006 a 24.5.2007 po 16.450,-Sk s tým, že za
pojednávanie dňa 30.3.2006 vzhľadom na dĺžku pojednávania patrí dvojnásobok, teda 32.900,-Sk a za
pojednávanie17.5.2006,ktoréboloodročenébezprejednaniaveci4.112,-Sk,spolu213.942,-Sk.Priznal
mu aj cestovné právneho zástupcu na pojednávania dňa 14.3.2006, 30.3.2006, 17.5.2006, 19.12.2006
a 24.5.2007 po 1.002,-Sk, spolu 5.010,-Sk a náhradu za stratu času za účasť na pojednávaniach

14.3.2006, 30.3.2006, 17.5.2006 a 19.12.2006 ( 16 x 273,-Sk) a 24.5.2007 (4 x 297,-Sk), spolu 5.556,-
Sk. Pritom akceptoval skutočnosť, že žalobca prostredníctvom vtedy zákonného zástupcu zmenil v
priebehu konania advokáta z dôvodu, že zvolený právny zástupca sa pojednávaní nezúčastňoval, na
pojednávaniach bol zastúpený substitučne právnymi zástupcami z Trebišova, a teda takúto zmenu
považoval za dôvodnú.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať
žalobcovi z titulu bolestného náhradu za 402,5 bodov pri hodnote bodu 30,-Sk v čiastke 12.075,-
Sk a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia náhradu vo výške 3 násobku základného bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. za 305 bodov pri hodnote bodu 30,-Sk v celkovej
čiastke 27.450,-Sk. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Vytýkal

súdu prvého stupňa , že sa nevysporiadal s námietkou premlčania ním vznesenou v konaní a poukázal
na to, že žalobca sa svojou žalobou podanou dňa 31.5.1996 domáhal náhrady škody na zdraví podľa
posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. T. Q., CSc zo dňa 15.2.1996, ktorým
bolestné bolo ohodnotené základným počtom bodov 97,5. Žalobu doplnil v priebehu konania, podaním
zo dňa 15.2.2002, ktorým žiadal priznať 10 násobné zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia, ktoré vychádzalo z posudku vypracovaného MUDr. Q. dňa 31.1.2002. Základné bodové
ohodnotenie bolestného podľa tohto posudku predstavovalo 616,25 boda (oproti prvému posudku
zahŕňal aj ďalšie položky). Poukázal na to, že za čas zistenia bolesti treba považovať okamih ustálenia
zdravotného stavu poškodeného, ku ktorému podľa vyjadrenia znalca MUDr. U. F. došlo koncom roka
1996. Pokiaľ súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku č. 110/06 a

jeho doplnku č. 010/2007 MUDr. Petra Valdmana, on vzniesol v konaní námietku premlčania nároku na
náhradu bolestného stanoveného týmto posudkom vo vzťahu k položkám 242a, 246b, 237b, 239 a 239.
Mal za to, že premlčacia doba na náhradu bolestného za tieto položky spolu 437,25 boda začala plynúť
koncom roka 1996. Vytýkal súdu prvého stupňa, že svojím rozhodnutím priznal žalobcovi premlčanýnárok vo výške 13.117,05 Sk, ktorý predstavuje náhradu bolestného za 437,25 boda pri hodnote 30,-
Sk za bod.

Súdu prvého stupňa vytýkal aj pochybenie v stanovení výšky sťaženia spoločenského uplatnenia, keď

znalcom MUDr. F. navrhované dvojnásobné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
zahrnul do základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré stanovil vo
výške 610 bodov. Poukázal na časť III, bodu 14, písm. d/ Základných zásad pre stanovenie ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších podpisov, z ktorých
vyplýva, že súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky.

Namietal aj 100 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia s odôvodnením, že je neadekvátne a nadhodnotené. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa
7.10.2003, ktorý bol v odvolacom konaní zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, priznal žalobcovi
náhradu vo výške 20 násobku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a v priebehu ďalšieho
konania nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo primeranosť 100

násobného zvýšenia.

Napokon namietal priznanie trov právneho zastúpenia, za písomné podanie zo dňa 26.2.2001 pre jeho
neúplnosť a tiež priznanie dvojnásobku sadzby za účasť na pojednávaní dňa 30.3.2006 z dôvodu dĺžky
pojednávania, keďže toto pojednávanie sa začalo o 13.00 hod. a skončené bolo o 13,40 hod..

Kvôli úplnosti je potrebné dodať, že odvolanie z opatrnosti podali spoločne Východoslovenská

energetika a.s. a Východoslovenská distribučná a.s. s poukazom na to, že žalovaná Východoslovenská
energetika a.s. previedla v zmysle čl. 2 Zmluvy o prevode časti podniku zo dňa 30.5.2007 prevodom
nepeňažného vkladu časť podniku, týkajúcu sa distribúcie elektriny do základného imania spoločnosti
Východoslovenská distribučná, a.s., prevod nadobudol účinnosť k 1.7.2007 a uvedeným dňom boli
na Východoslovenskú distribučnú, a.s. ako nadobúdateľa prevedené i všetky záväzky týkajúce sa

prevedenej časti podniku vrátane predmetného súdneho konania vo veci náhrady škody uplatňovanej
žalobcom. O pripustení navrhovanej zámeny účastníkov v dôsledku tejto skutočnosti súd prvého stupňa
nerozhodol a práve z toho dôvodu obe obchodné spoločnosti podali spoločné odvolanie.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Po vrátení veci odvolacím súdom na rozhodnutie o návrhu na pripustenie zmeny účastníkov konania

na strane žalovaného uznesením zo dňa 25. novembra 2009 č.k. 4C/392/2001 - 242 súd prvého
stupňa pripustil zámenu účastníkov na strane žalovaného tak, že namiesto pôvodného účastníka
Východoslovenská energetika, a.s., Mlynská 32, Košice, vstupuje do konania Východoslovenská
distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, preto odvolací súd pokračoval v odvolacom konaní na strane
žalovaného už s Východoslovenskou distribučnou, a.s..

Na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

V posudzovanej veci išlo o žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví,
spôsobenom mu dňa 4.6.1995 v dôsledku zásahu elektrickým prúdom po tom, čo sa ako maloleté

dieťa v predškolskom veku pri hre dostal k zariadeniu právneho predchodcu žalovaného (k neuzavretej
rozvodnej elektrickej skrini umiestnenej na stene obytného bloku). O základe zodpovednosti bolo
rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 29.6.2000 č.k. 10C/736/96-84 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. februára 2001 č.k. 11Co/350/00-101, ktorým
bolo vyslovené, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi v plnej výške. Žalobca sa vkonaní menovite domáhal bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia so zvýšením
odškodnenia podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.

Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, alebo

odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky.
Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia (§ 2 ods.
1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov).

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne
nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie

za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti
(§ 4 ods. 1 cit. vyhlášky).

Posúdenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. sa vykoná, keď
je zdravotný stav poškodeného možné považovať za ustálený ( podstatný okamih aj pre počiatok

dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Žalovaný svoje odvolanie v prejednávanej veci odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p.,
t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
ďalej, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prvý z uvedených dôvodov sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa,

spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne. Musí
ísť teda o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v
tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov.

O naplnenie druhého z uplatnených odvolacích dôvodov ide v prípade omylu súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Žalovaný svoje dôvody odvolania uplatňoval s poukazom na nesprávne zistenie o čase ustálenia
zdravotného stavu žalobcu a v spojení s tým, na nesprávne posúdenie jeho námietky premlčania v

časti bolestného, ako nedôvodnej. S odvolaním žalovaného sa nemožno stotožniť. Z platnej právnej
úpravy odškodňovania za bolesť v čase poškodenia na zdraví žalobcu, t.j. vyhlášky č. 32/1965
Zb. v relevantnom znení vyplýva, že proces do ustálenia zdravotného stavu poškodeného zahŕňa
nielen samotné poškodenie na zdraví, ale aj jeho liečenie a odstraňovanie jeho následkov a pri
posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, z hľadiska ust.

§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o
týchto prvkov (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť
subjektívna premlčacia doba. V danom prípade síce ku zhojeniu rán u žalobcu došlo po poslednej
operácii - odpojenie laloka niekedy koncom roka 1996, avšak z vykonaného znaleckého dokazovania
posudkami MUDr. Petra Valdmana nepochybne vyplýva, že už v tom čase bol žalobca pripravovaný na

rekonštrukčnéoperácie,atedazhľadiskaodstraňovanianásledkovpoškodenianazdravíjehozdravotný
stav doposiaľ nie je ustálený. Za tohto stavu aj keď súd prvého stupňa sa výslovne s otázkou premlčaniav odôvodnení svojho rozsudku nezaoberal, jeho rozhodnutie pokiaľ na žalovanú vznesenú námietku
premlčania neprihliadal, je správne.

Nemožno súhlasiť ani s odvolacími námietkami žalovaného, týkajúcimi sa priznanej náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia, keď namietal, že súd prvého stupňa nesprávne do základného
bodovéhoohodnoteniasťaženiaspoločenskéhouplatneniazahrnulajznalcomnavrhovanédvojnásobné
zvýšenie, a ďalej, keď namietal priznané 100 násobné zvýšenie odškodnenia ako neadekvátne a
nadhodnotené. Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965
Zb. v znení neskorších predpisov) môže súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad ustanovené

najvyššie výmery odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet
bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a i spravodlivej nápravy. Takéto zvýšenie vykonané v
rámci voľnej úvahy je však súd povinný náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k
okolnostiam konkrétneho prípadu. Pre súd teda nie je stanovená horná hranica zvýšenia odškodnenia,
platí však zásada, že odškodnenie musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu
liečenia. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia musí byť primerané aj povahe následkov a ich

predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí správne zohľadnil, že k poškodeniu
zdravia žalobcu došlo v útlom - ešte predškolskom veku a následky poškodenia na zdraví, teda ovplyvnili
kvalitu jeho celého života. V značnom rozsahu obmedzili jeho predpoklady pre uplatnenie sa v živote

a v spoločnosti, došlo k zúženiu tohto uplatnenia vo vysokej miere v sfére pracovného, športového,
ale aj osobného života, keďže následky poškodenia na zdraví spočívajú okrem funkčných porúch aj v
zohyzdení. So zreteľom na uvedenú vysokú mieru obmedzenia žalobcu žiť plnohodnotným životom,
súdom prvého stupňa priznaná suma odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia je primeraná.
Vzhľadom na možnosť voľnej úvahy súdu pri stanovení primeraného odškodnenia je bez právneho

významu, či zahrnie do základného bodového ohodnotenia určeného lekárom aj ním navrhované
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Nedôvodné je odvolanie žalovaného aj čo do trov prvostupňového konania. Priznanie náhrady trov
právneho zastúpenia žalobcovi aj za podanie zo dňa 26.2.2001 zodpovedá ust. § 16 ods. 1 písm. c/ vyhl.
č. 240/1990 Zb., ktorú bolo pri určení odmeny za tento úkon potrebné aplikovať. Podľa cit. ustanovenia

odmena patrí aj za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej a v danom prípade išlo o podanie
vo veci samej, obsahujúce zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení (č.l. 99 - 100 v spise 10C/736/96).
Nedôvodná je aj odvolacia námietka týkajúca za pojednávanie dňa 30.3.2006 z hľadiska dĺžky tohto
pojednávania, keďže zo zápisnice o predmetnom pojednávaní (č.l. 105 a nasl.) vyplýva, že pojednávanie
začalo o 11.00 hod. a skončilo o 13.40 hod..

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.