Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 21, 2010

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/12/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106229042
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudkýň Mgr.

Zuzany Holúbkovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateliek: 1/ H. P., bytom W. nad J.,
L. XXX, 2/ T. B., bytom X., P. XX, Česká republika, 3/ Z. R., bytom D. X., U. XXXX, Česká republika,
4/ Q. P., bytom W., Jiráskova XX, K. republika, 5/ Z. D., bytom P. T., B. XXX, Česká republika, všetky
právne zastúpené JUDr. Miroslavom Bobákom, advokátom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10
proti odporcovi: Lesy SR, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, IČO: 36 038
351, odštepný závod Trenčín so sídlom v Trenčíne, Hodžova 38, právne zastúpenému Mgr. Xéniou
Tobolkovou Jarošovou, advokátkou v Trenčíne, Hasičská 3, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho

práva, na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou zo dňa
15. decembra 2008, č. k. 4C/12/2008-110 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľky 1/-5/ s ú p o v i n n é zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume
666,28 eur, k rukám Mgr. Xénie Tobolkovej Jarošovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateliek o uloženie zákazu odporcovi
ťažiť drevo z lesných pozemkov vo vlastníctve navrhovateliek, zapísaných na LV č. 221 katastrálne

územie Z. pod K. vrchom, presne špecifikovaných vo výroku rozsudku a určil, že navrhovateľky v 1/
až 5/ rade sú povinné spoločne a nerozdielne odporcovi nahradiť 100% trov konania, o výške ktorej
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie súd prvého
stupňa odôvodnil s poukazom na ust. §§ 123 a 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §§ 40 ods. 1, 41 ods.
3, §13, § 2 písm. a), § 36, § 22 a nasl. zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
Uviedol, že z listu vlastníctva č. 221 pre k. ú. Z. pod K. vrchom, obec W. vyplýva, že navrhovateľky
v 1/ až 3/ rade sú podielovými spoluvlastníčkami zapísaných nehnuteľností, každá v podiele 1-ina a

navrhovateľky v 4/ a 5/ rade každá v podiele 1/8-ina. Taktiež z predloženého listu vlastníctva č. XX pre k.
ú. Z. pod K. vrchom obec W. vyplýva, že odporca je vedený ako správca nehnuteľností vo vlastníctve SR,
ktorébolinadobudnuténapodkladeHospodárskejzmluvyP-846/224/1970.Súdkonštatoval,ževdanom
prípade vlastnícke právo k predmetným lesným pozemkom je v súčasnosti v katastri nehnuteľností
vedené duplicitne spolu s obmedzujúcou poznámkou. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca
na predmetných lesných pozemkoch odborne hospodári na základe platného lesného hospodárskeho
plánu do roku 2011, ktorú činnosť vykonáva v súlade so zákonom o lesoch. Súd ďalej konštatoval, že

v priebehu konania navrhovateľky nepreukázali, že by osvedčili ukončenie užívacích práv odporcu k
lesným pozemkom, kedy odporca tieto lesné pozemky obhospodaruje na základe zákona o lesoch a
v zmysle hospodárskych opatrení na základe platného lesného hospodárskeho plánu, vyhotoveného
a schváleného v zmysle zákona o lesoch, medzi ktoré v zmysle tohto zákona patrí aj ťažba. Súdkonštatoval, že v danej veci nebolo preukázané, že by odporca vykonávaním ťažby dreva na lesných
pozemkoch neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva navrhovateliek k týmto lesným pozemkom,
a to z dôvodu, že ťažbu dreva je odporca oprávnený vykonávať podľa platného lesného hospodárskeho

plánu (v zmysle zákona o lesoch), platného do 31.12.2011. Navrhovateľky v konaní nepreukázali, že by
ako spoluvlastníčky lesa podali žiadosť v zmysle § 43 zákona o lesoch o predčasnú obnovu plánu alebo
zmenu plánu. Naviac súdu nepredložili žiaden dôkaz o tom, že odporca ťažbu vykonáva neoprávnene. S
poukazom na tieto skutočnosti súd návrh ako nedôvodný zamietol. O povinnosti nahradiť trovy konania
rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 145 a § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V súlade s ust. § 151 ods. 7
O.s.p. súd zároveň rozhodol, že navrhovateľky v 1/ až 5/ rade spoločne a nerozdielne zaplatia odporcovi
náhradu trov konania vo výške 100%, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľky v 1/ až 5/ rade, domáhajúc sa jeho zmeny a
vyhovenia návrhu, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Majú za to, že súd prvého
stupňa nesprávne prejednanú vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Namietali, že súd nesprávne posúdil existenciu tzv.
duplicitného vlastníckeho práva, teda že dvaja rozdielni vlastníci majú právo tú istú nehnuteľnosť držať,

užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou a v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že táto
skutočnosti nebola medzi účastníkmi sporná. Toto tvrdenie nie je pravdivé, keďže ich právny zástupca na
pojednávaní2.12.2008upozornilnaskutočnosť,že odporcaodvíjasvojevlastníckeprávokpredmetným
nehnuteľnostiam od tzv. hluchého listu vlastníctva č. XX, vedeného Správou katastra Bánovce nad
Bebravou pre kat. úz. Z. pod K. vrchom, v ktorom nie je uvedená žiadna majetková podstata. Naproti

tomu, ony svoje vlastnícke právo preukazujú listom vlastníctva č. XXX, vedeného Správou katastra
Bánovce nad Bebravou pre k. ú. Z. pod K. vrchom, kde sú predmetné pozemky vedené ako majetková
podstata. Pre súd ako štátny orgán bolo podľa § 159 ods. 2 O.s.p. záväzným predložené osvedčenie
o dedičstve zo dňa 2.9.2004 sp. zn. 4D/111/2004, ktoré má charakter právoplatného rozhodnutia súdu,
a preto naň mal súd ex offo prihliadať. Zdôraznili, že súd opomenul skutočnosť, že od 1.9.2005 zákon

o lesoch zaviedol pri hospodárení v lesoch pojem obhospodarovateľ lesa, ktorým je podľa § 2 písm. p)
zákona o lesoch právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch. Podľa
§ 4 ods. 3 zákona o lesoch je však obhospodarovateľ lesa povinný orgánu štátnej správy lesného
hospodárstva predložiť doklady, preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese, s identifikáciou dotknutých
lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia do 15-tich

dní od vzniku oprávnenia. Takéto oprávnenie odporcovi k predmetným pozemkom v podielovom
spoluvlastníctve navrhovateliek však od 1.9.2005 nikdy nevzniklo. Majú za to, že odporca nie je
vlastníkom, správcom a ani obhospodarovateľom lesných pozemkov v podielovom spoluvlastníctve
navrhovateliek, a preto neobstojí odôvodnenie súdu o oprávnení odporcu vykonávať ťažbu dreva na
uvedených lesných pozemkoch podľa platného lesného hospodárskeho plánu v zmysle § 40 ods.

1 zákona o lesoch. Lesný hospodársky plán je iba nástrojom hospodárenia v lesoch a sám osebe
nezakladá pre nikoho žiadne užívacie právo k lesným pozemkom. Naviac predmetný lesný hospodársky
plán, na ktorý sa súd odvoláva, bol schválený rozhodnutím Krajského lesného úradu v Trenčíne zo
dňa 22.1.2001, teda v súčasnosti už podľa zrušenej právnej normy, a to zákona č. 100/1977 Zb. o
hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva.

K podanému odvolaniu navrhovateliek sa písomne vyjadril aj odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o námietku navrhovateliek ohľadne duplicitného
vlastníckeho práva, zdôraznil, že z predložených listinných dôkazov, a to z listu vlastníctva č. XXX, ako aj
z listu vlastníctva XX, z pozemnoknižnej vložky č. XXX, ako aj z hospodárskej zmluvy č. 846/224/70 a jej

príloh, z vyrozumenia o urobení zápisu v evidencii nehnuteľností 24.10.1980 jednoznačne vyplýva a je
teda aj nesporne preukázané, že tie isté nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 46 a neskôr až po roku 1998
bolizapísanéajnaLVč.XXX,pričomnaobochtýchtolistochvlastníctvabolazvyššieuvedenéhodôvodu
Správou katastra Bánovce nad Bebravou oprávnene zapísaná obmedzujúca poznámka. Existenciu
duplicity vlastníctva v tomto prípade potvrdil a o oprávnenosti zápisu obmedzujúcej poznámky z tohto

dôvodu rozhodol aj Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 26.3.2008, č. k. 11S/74/2007-42, ktorý
bol aj potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 4.8.2009 a v predmetnom rozsudku sa
uvádza, že podstata a charakter zistenej skutočnosti dvojitého vlastníctva rozhodne odôvodňuje zápis
obmedzujúcej poznámky, pretože jej obsah nie je len informatívny a rovnako konštatoval, že z obsahuadministratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané pôvodne vo vložke č. 189
nikdy G. X. ako fyzická osoba nevlastnil a iniciatíva jeho právnych nástupcov bola zameraná na získanie
vlastníctva, keď neboli úspešný v reštitučnom konaní sp. zn. 11S/2/1998, kde bolo rozsudkom zo dňa 27.

februára 1998 potvrdené rozhodnutie o nevydaní pozemkov, okrem iných aj v Z. pod K. vrchom z vložky
č. XXX. Upozornenie právneho zástupcu navrhovateliek na existenciu tzv. hluchého listu vlastníctva
č. XX je irelevantné, keďže zápis vlastníctva v prospech SR v správe odporcu bol vykonaný na LV č.
XX formou poznámky z toho dôvodu, že sa jednalo o pôvodné nehnuteľnosti, ktoré neboli identické
s reálnymi pozemkami, evidovanými na katastrálnej mape a že išlo o pozemky združené vo väčších

celkoch, a teda, že táto skutočnosť nemá na vlastnícke právo SR k predmetným pozemkom žiadny vplyv.
Zdôraznil, že v LV č. XX je ako vlastník predmetných pozemkov zapísaná SR a ako správca odporca,
ktorý oprávnene hospodári na predmetných pozemkoch na základe ust. zákona č. 229/1991 Zb. v súlade
s platnými právnymi predpismi a podľa lesného hospodárskeho plánu na rok 2002 až 2011 pre lesný
užívateľský celok vyhlásený rozhodnutím Krajského lesného úradu v Trenčíne zo dňa 22.1.2001. To
vyplýva aj z rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Trenčíne zo 16.1.2007, č. j. 2007/00003-19. V

tomto rozhodnutí je uvedené, že Obvodný lesný úrad v Trenčíne v snahe zistiť spoľahlivo stav veci,
vyžiadal si od odporcu výstupy z lesnej hospodárskej evidencie vedenej od začiatku platnosti lesného
hospodárskehoplánu,ktorúnáslednepreskúmalanezistilporušeniezáväznýchúdajovvzmyslezákona
č. 100/1977 Zb. a tiež nezistil porušenie ustanovení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

Odvolací súd preskúmal veci podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec na odvolacom pojednávaní
podľa § 214 ods. 1 O.s.p., doplnil dokazovanie oboznámením rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Sžo/157/2008, oboznámením spisu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/2/1998, z neho
predovšetkým rozsudok zo dňa 27.2.1998, oboznámil listy vlastníctva č. XX a XXX pre k. ú. Z. pod K.
vrchom a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek v 1/ až 5/ rade nie je dôvodné a rozsudok súdu

prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neoprávnene zadržuje.

Podľa§36zákonač.326/2005Z.z.olesoch,naúčelytohtozákonasaodbornýmhospodárenímvlesoch

rozumie povinnosť obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie podľa lesného hospodárskeho
plánu alebo výpisu z neho prostredníctvom odborného lesného hospodára (§ 47).

Podľa § 40 ods. 1 cit. zákona, lesný hospodársky plán je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a
obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch.

Podľa § 41 ods. 3 cit. zákona, plán sa vyhotovuje na obdobie spravidla 10 rokov.

Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona, ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci vyznačovanie stromov
určených na výrub, technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie na odvozné

miesto.

Odvolací súd z doplneného dokazovania - spisu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/2/1998 mal
preukázané, že navrhovateľky v 1/ až 3/ rade a právna predchodkyňa navrhovateliek v 4/ a 5/ rade si
dňa 30.4.1992 uplatnili na bývalom Pozemkovom úrade v Topoľčanoch nárok na vydanie nehnuteľností

podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov, okrem iného aj nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. W.,
zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX. Rozhodnutím Okresného úradu v Bánovciach nad
Bebravou, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 1.10.1997, č.
PPLH-41/96 nebolo priznané vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, vedeným pod firmou R.

Běták and V. Neusser, Uherský Brod, keď neboli splnené podmienky, uvedené v § 4 uvedeného zákona.
Okresný úrad v odôvodnení konštatoval, že nehnuteľnosti boli skonfiškované právnickej osobe, čo je
zrejmé zo zápisov v pozemnoknižných vložkách, pamätného protokolu zo dňa 4.1.1937, potvrdenia
ONV v Uherskom Brode zo dňa 17.7.1946. Navrhovateľky podali v zákonnej lehote návrh na súdnepreskúmanie uvedeného rozhodnutia a Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 27.2.1998, č. k.
11S/2/98-8 preskúmavané rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to,
že rozhodným obdobím, na ktoré sa reštitučný zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov

vzťahuje, je doba od 25.2.1948 do 1.1.1990, ak v tejto dobe prešli nehnuteľnosti na štát alebo inú
právnickú osobu. Pritom dokladom, preukazujúcim toto odňatie je rozhodnutie Predsedníctva SNR zo
dňa 5.6.1946, č. 10243/IV/1946, ktorým bol konfiškovaný majetok „Dreviny“ úč. spol. Běták a Neusser v
Uhrovci ako právnickej osobe, nech sa nachádza na ktoromkoľvek mieste na území Slovenska. Krajský
súd na základe týchto skutočností konštatoval, že nehnuteľnosti neprešli podľa § 4 ods. 1 zákona č.

229/1991 Zb. na štát alebo iné právnické osoby v rozhodnom období, a preto nemožno na ich vydanie
citovaný zákon aplikovať, pričom za daného stavu sú zbytočné akékoľvek pochybnosti o kvalifikácii
„právnickej osoby“ alebo o „nedostatku dôvodov“ na použitie nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., ktoré sú
v uvedenom rozhodnutí jednoznačne a nepochybne uvedené.

V predmetnej veci z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej nepochybne vyplýva, a to z LV č. XXX

kat. územia Z. pod K. vrchom, že navrhovateľky v 1/ až 5/ rade sú vedené ako podielové spoluvlastníčky
predmetnýchnehnuteľností,pričomtitulomnadobudnutiatýchtonehnuteľnostíjeosvedčenieodedičstve
zodňa2.9.2004,č.k.4D/111/2004.Taktiež zLVč.XXprekat.územieZ.podK.vrchom,obecW.vyplýva,
že odporca je vedený ako správca nehnuteľností vo vlastníctve SR, pričom tieto boli nadobudnuté
na základe hospodárskej zmluvy zo dňa 27.3.1970 č. P-846/224/1970. Na oboch týchto listoch

vlastníctva je zapísaná obmedzujúca poznámka, že hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená
v prvom prípade u listu vlastníctva č. XXX hospodárskou zmluvou, zapísanou na LV č. XX a v druhom
prípade u listu vlastníctva č. XX zase osvedčením o dedičstve, zapísaným na LV č. XXX. Ako je
zrejmé aj z doplneného dokazovania odvolacím súdom, v konaní Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
11S/74/2007 sa Krajská prokuratúra v Trenčíne domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy

katastra v Bánovciach nad Bebravou, ktorý zapísal uvedené obmedzujúce poznámky na predmetné
listy vlastníctva. Táto žaloba bola v prvostupňovom konaní zamietnutá a na základe odvolania Krajskej
prokuratúry v Trenčíne vec preskúmal aj odvolací súd - Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom zo dňa
4.8.2009, č. k. 8Sžo/157/2008-84 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne potvrdil ako vecne správny.
Z odôvodnenia predmetného odvolacieho rozsudku Najvyššieho súdu SR nepochybne vyplýva, že

predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 189 kat. úz. Závada
pod Čiernym vrchom na vlastníka - právnickú osobu firmu Rudolf Běták a V. Neusser v Uherskom
Brode. Tento majetok bol podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. skonfiškovaný. Pri spracovaní a
schválení registra obnovenej evidencie pozemkov rozhodnutím z 2.4.1998, č. PPLH-165/1997/41 bol z
pozemkovej knihy prevedený údaj o vlastníkovi, keď ako vlastník je uvedený iba G. X.. Následne po G. X.

bolo prejednané dedičstvo „novoobjaveného majetku“ osvedčením č. 4D/111/2004 a toto bolo zapísané
na LV č. 221 v prospech navrhovateliek v 1/ až 5/ rade, hoci išlo o konfiškovaný majetok. Po konfiškácii
boli nehnuteľnosti v zložke č. XXX zapísané na LV č. XX, ktorých vlastníkom sa stal štát v zastúpení
odporcu. Nesporne je teda preukázané, že tie isté nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XX a neskôr až po
roku 1998 (po vykonaní ROEPu) boli zapísané aj na LV č. XXX s tým, že až po zistení zápisu dvojitého

vlastníctva Správa katastra v Bánovciach nad Bebravou na oba listy vlastníctva zapísala obmedzujúcu
poznámku.

Podľa § 70 ods. 1 zák. č.162/1995 Z. z. - katastrálny zákon, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak.

V predmetnej veci je zrejmé, že vlastnícke právo účastníkov konania je spochybnené, a preto je v prvom
rade potrebné doriešiť otázku vlastníckeho práva. Je pritom irelevantné, z ktorej strany bude žaloba
podaná, pričom nemusí ísť iba o určovaciu žalobu ohľadne vlastníckeho práva, ale napríklad aj v konaní
o vydanie veci bude súd prejudiciálne skúmať vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

Pokiaľ by aj odvolací súd v danej veci vychádzal z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v danom
prípade zhodne so súdom prvého stupňa aj odvolací súd je toho názoru, že nie je možné povedať,
že by odporca vykonával činnosť v rozpore s platným lesným hospodárskym plánom a zákonom č.
326/2005 Z. z. o lesoch. Je nepochybné, že v súčasnosti odporca oprávnene hospodári na predmetných

pozemkoch na základe ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, v súlade so
zákonom o lesoch č. 326/2005 Z. z. a podľa uvádzaného lesného hospodárskeho plánu na roky 2002
až 2011 pre lesný užívateľský celok (§ 39 ods. 1 písm. b/ zákona o lesoch) vyhlásený rozhodnutím
Krajského lesného úradu v Trenčíne zo dňa 22.1.2001. Porušenie hospodárenia v lesoch odporcomnebolo zistené ani v konaní vedenom Obvodným lesným úradom v Trenčíne (č. 2007/00003), a to na
základe žiadosti navrhovateľky v 1/ rade, ktorá sa domáhala prijatia opatrení na základe § 60 zákona
o lesoch za účelom zamedzenia škôd na lesných pozemkoch, ktorých je spoluvlastníčkou, uvedených

na LV č. XXX pre k. ú. Z. pod K. vrchom, kde sa domáhala zastaviť akúkoľvek činnosť súvisiacu so
zákonom o lesoch do doby odovzdania evidenčných dokladov doterajším obhospodarovateľom lesa. Aj
v rozhodnutí zo dňa 16.1.2007, vydaným týmto úradom bolo konštatované, že nie je dôvod na uloženie
požadovaných opatrení a zastaviť akúkoľvek činnosť súvisiacou so zákonom o lesoch, keď Obvodný
lesný úrad v Trenčíne zistil, že odporca hospodári na predmetných lesných pozemkoch podľa platného

lesného hospodárskeho plánu a v jeho hospodárení nebolo zistené žiadne pochybenie. Obvodný lesný
úrad konštatoval, že po preskúmaní výstupov z lesnej hospodárskej evidencie, vedenej od začiatku
platnosti lesného hospodárskeho plánu, nezistil porušenie záväzných údajov, a to v zmysle zákona
100/1977 Zb. o lesoch, ako ani ustanovení následne platného zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z..

S poukazom na tieto skutočnosti bol odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval

správne, ak návrh navrhovateliek na uloženie zákazu odporcovi ťažiť drevo z lesných pozemkov vo
vlastníctve navrhovateliek zamietol ako nedôvodný a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil.

V prejednávanej veci bolo totiž nesporne preukázané, že ako navrhovateľky, tak i Slovenská

republika sú uvedené v katastri nehnuteľností ako vlastníci uvedených nehnuteľností, pričom na listoch
vlastníctva je zapísaná obmedzujúca poznámka. Pokiaľ teda nebude vyriešená otázka vlastníctva týchto
nehnuteľností, nie je možné rozhodnúť o tom, že odporca neoprávnene zasahuje do vlastníckych práv
navrhovateliek, keďže odporca je správca nehnuteľností vo vlastníctve SR a vykonáva svoju činnosť
(ťažbu dreva) v súlade s platným lesným hospodárskym plánom a zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v
jednom úkone právnej služby, a to podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení - účasť

právnej zástupkyne na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 21.4.2010 vo výške 552,69 eur, k tomu režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 7,21 eur a k tomu 19% DPH z odmeny a náhrad v
zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 106,38 eur. Spolu náhrada trov odvolacieho konania odporcu
predstavuje sumu 666,28 eur, ktorú sumu sú navrhovateľky v 1/ až 5/ rade povinné zaplatiť k rukám
právnej zástupkyne odporcu Mgr. Xénie Tobolkovej Jarošovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.