Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 2, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/127/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210211944
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej

veci navrhovateľky: V.. V. Z., bytom O. X, Z., proti odporcovi: Mestská časť Bratislava- Vrakuňa, Šíravská
7, Bratislava, v konaní o zaplatenie 985,74 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľke b u d e po právoplatnosti tohto rozsudku v r á t e n ý súdny poplatok za návrh v sume
59,50 eur zaplatený kolkovými známkami, cestou Daňového úradu Z. O..

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 27. 05. 2010 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 985,74 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 26. 08. 2009 až do zaplatenia a
náhrady trov konania z titulu náhrady škody.

Návrh odôvodnila tým, že dňa XX. XX. XXXX. okolo XX,XX. hod. na pešej zóne situovanej na L.

ulici v Z. v dôsledku prepadnutého chodníka spadla a utrpela úraz nohy, bedra, ramena a kolena, s
dobou práceneschopnosti 12 dní od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX. Uviedla, že miesto jej pádu bolo
medzi predajňou G. resp. reštauráciu W. a trávnikom a stojanom na bicykle. Odporca je správcom tejto
miestnej komunikácie určenej výhradne pre chodcov a je zodpovedný za závady v schodnosti chodníkov
a ich odstraňovanie: Inak zodpovedá za škody, ktoré vznikli v dôsledku ich neodstránenia. Vzhľadom na
uvedené navrhovateľka listom zo dňa 24. 07. 2009 žiadala odporcu o náhradu škody vo výške 1035,74
eur z dôvodu úrazu na závadnom chodníku v jeho správe, ktorú jej odporca odmietol uhradiť. Náhradu

škody tvorí suma náhrady za bolesť vo výške 867,60 eur, vecné náklady liečenia vo výške 5,- eur, vecné
náklady rehabilitácie vo výške 50,- eur a strata na zárobku - ušlý zisk vo výške 113,14 eur. Keďže je
zamestnávateľ uhradil sumu 50,- eur, v konaní uplatňuje voči odporcovi náhradu škody len v žalovanej
výške.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca si nesplnil povinnosť v zmysle zákona o pozemných
komunikáciách, t. j. odstraňovať závady v schodnosti alebo na ne upozorniť. Závadou v schodnosti
bol prepadnutý chodník, nebezpečný výmoľ vedúci k prechodu na druhej strane pešej zóny, t. j. na
frekventovanom mieste pre chodcov, pričom táto závada je tam dodnes. Príčinou jej úrazu bola táto

závada a medzi porušením povinnosti odporcu ako správcu miestnej komunikácie a škodou, ktorá jej
vznikla existuje príčinná súvislosť. Úraz, ktorý utrpela jej znemožnil vykonávanie pracovných povinnostípočas 12 dní práceneschopnosti, v dôsledku čoho jej bola znížená mzda. Navrhovateľka uviedla, že
odporca podľa cestného zákona, zodpovedá za vzniknutú škodu podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, Cestného zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a vykonávacej vyhlášky č.

35/1984 Zb. k Cestnému zákonu. Nakoľko odporca jej doposiaľ dobrovoľne požadovanú náhradu škody
neuhradil a to ani po ďalšej výzve, obrátila sa s návrhom na súd.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 31. 05. 2010 č. 32Ro/1434/2010. Voči predmetnému
platobnému rozkazu podal odporca včas odpor, preto ho súd zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

V odpore odporca uviedol, že je správcom uvedenej komunikácie. Poukázal na zákonné ustanovenia
zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov o pozemných komunikáciách a vykonávacej

vyhlášky č. 35/1984 Zb. Uviedol, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti.
Navyše, navrhovateľka v žiadosti o náhradu škody, ktorú mu adresovala nepreukázala, že k škode došlo
na navrhovateľkou udávanej miestnej komunikácii.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, povereného zástupcu odporcu, výsluchom
svedkyne N., potvrdením o práceneschopnosti navrhovateľky, lekárskym posudkom o bodovom

hodnotení bolestného, fotodokumentáciou, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými a
zistil nasledovný skutkový stav:

Z potvrdenia o práceneschopnosti č. XXXXXX vyplýva, že navrhovateľka bola práceneschopná od XX.
XX. XXXX do XX. XX. XXXX.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX. XX. XXXX,

vypracovaného MUDr. V. W. vyplýva bodové hodnotenie bolestného v rozsahu 60 bodov.

Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky - B. B. F., vyplýva strata na zárobku počas
práceneschopnosti vo výške XXX,XX eur.

Zožiadostionáhraduškody zodňa24.07.2009vyplýva,ženavrhovateľkapožiadalaodporcuonáhradu
škody vo výške 1 035,74 eur, v lehote 30 dní, z dôvodu

úrazu na chodníku.

Z odpovede (listu) odporcu zo dňa 17. 08. 2009 adresovanom navrhovateľke vyplýva, že žiadosť
navrhovateľky o náhradu škody nie je doložená dôkazmi o porušení právnej povinnosti odporcu a jeho
zodpovednosti za utrpenú škodu.

Z listov navrhovateľky zo dňa 11. 09. 2009, 11. 11. 2009 a 20. 04. 2010 vyplýva, že opakovane vyzývala

odporcu na úhradu škody vo výške 1 035,74 eur, prípadne na uzavretie dohody o úhrade.

V priebehu konania navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu. Uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou
odporcu. Podľa jej názoru odporca porušil dôležité povinnosti správcu odstraňovať závadu v schodnosti
miestnych komunikácii určených výhradne pre chodcov. Odporca sa môže zbaviť svojej zodpovednosti
iba ak preukáže, že sa nebolo v jeho možnostiach závadu odstrániť ani na ňu predpísaným spôsobom

upozorniť. V tomto prípade sa nejednalo sa ani o náhlu zmenu, lebo závada je tam dodnes a bola
tam už zrejme dlhší čas pred jej úrazom. Odporca mal závadu bez prieťahov odstrániť. Navrhovateľka
nesúhlasila ani s tvrdením odporcu, že nebolo preukázané, že k škode došlo na udávanej komunikácii.
Skutočnosť, že k jej úrazu došlo na chodníku situovanom pri kaviarni W. môže dosvedčiť aj svedkyňa
pani N., zamestnankyňa reštaurácie, ktorá jej pád videla, a ktorú navrhla v konaní vypočuť.Ďalej uviedla, že miesto, kde spadla v dôsledku prepadnutého chodníka označila na fotografiách. Miesto
pádu je lepšie vidno, keď je napršané. Je to priehlbina, ktorú za suchého počasia nie je vidno. Ďalej
uviedla, že na chodníku to bola ojedinelá závada, t. j. ojedinelý výmoľ, ktorý neočakávala, lebo v ten deň

bolo pekné počasie. Výmoľ je viditeľný len za dažďa, keď sa naplní vodou. Keďže nejde o hojný výskyt
závad, ale o ojedinelý, nie je možné argumentovať stavebným stavom chodníka, ako odporca. Správca
(odporca) musí na závadu predpísaným spôsobom upozorniť, čo sa v tomto prípade nestalo.

V priebehu konania odporca zotrval na svojom stanovisku, že nárok navrhovateľky je voči nemu
nedôvodný. Uviedol, že všeobecne sa miestna komunikácia považuje za schodnú, keď umožňuje

bezpečnú chôdzu chodcov, prispôsobenú technickému stavu komunikácie aj s ohľadom na vlastnosti
chodca. Má za to, že vzhľadom na šírku komunikácie, kde sa navrhovateľka pohybovala, bolo možné
vyhnúť sa pádu. Na mieste, ktoré označuje navrhovateľka ako miesto pádu, je len mierny zhyb smerom
k trávniku a nie je tam potrebné žiadne označenie. Odporca uviedol, že nevydal žiadne všeobecné
záväzné nariadenie, ktoré by upravovalo závady schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne
pre chodcov.

Z výsluchu svedkyne I. N. vyplýva, že nevie nič o páde pani Z., ktorý mal byť v máji XXXX. Uviedla,
že bola svedkom nejakého pádu, ktorý bol v zime, keď bola námraza a bolo zamrznuté. Keď sa jej
navrhovateľka prišla opýtať, či videla niekoho spadnúť, tak povedala, že videla nejakú pani spadnúť, ale
to bolo už v zime, keď bola námraza. Nepamätá si, ako tá pani vyzerala, nevedela by ju identifikovať. Je
si však istá, že ten pád bol v zime, keď bola námraza a bolo namrznuté. V žiadnom prípade to nemohlo

byť koncom mája, ako uvádza navrhovateľka. O tom, že by tam mal niekto spadnúť v máji počuje teraz
prvýkrát. Ten pád v zime, ktorý videla, sa stal na mieste hneď napravo od stojiska bicyklov - tesne pri
tomto stojisku. Pokiaľ ide o pád navrhovateľky, ktorý mal byť na mieste v smere B. a na poštu, tieto
budovy sú naľavo. Z reštaurácie, kde pracuje tam ani výhľad nemá, preto by ho ani nemohla vidieť,
keby ten pád bol tam.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. v platnom znení (ďalej len „Cestný zákon“)
miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Podľa ustanovenia § 3d ods. 6 Cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú
povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

Podľaustanovenia§9ods.1Cestnéhozákonazávadyvzjazdnostidiaľnic,ciestamiestnychkomunikácií
sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.

Podľa ustanovenia § 9a ods. 1. a 2 Cestného zákona užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych
komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-
technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií.

Podľa ustanovenia § 9a ods. 3 správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých
príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a
prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov
a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť,
ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa ustanovenia § 12 ods.4, vyhlášky č. 35/1984 Zb. v znení neskorších predpisov schodnosť
priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez mestá
a obce a miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácií,ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a
ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať.

Podľa ustanovenia § 12 ods.5, citovanej závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií

určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom
území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani
pri zvýšenej opatrnosti chodcov.

Podľa ustanovenia § 12 ods.5, citovanej vyhlášky poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne
zhoršiť alebo aj prerušiť zjazdnosť, prípadne

schodnosť komunikácie, sú najmä

a) fujavice a intenzívne dlhodobé sneženie,

b) víchrice a mimoriadne vodné zrážky,

c) povodne a prívalové vody pri intenzívnych a dlhodobých vodných zrážkach,

d) vznik súvislej poľadovice pri poklese teploty a pri vyššej vlhkosti vzduchu,

e) hmly a odmäky,

f) mrznúci dážď a mrholenie.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 citovanej vyhlášky stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné
výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie
komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné

zariadenia a pod.). Dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa
rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky,
pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do
terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.).

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok
navrhovateľky nie je dôvodný. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca je správca miestnych

komunikácii v Mestskej časti Z. - O.. Nebolo ani sporné, že odporca ako správca komunikácie
zodpovedá za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií pre závady v ich schodnosti.

V konaní však vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by boli na uvedenom chodníku závady
v schodnosti, tak ako ich definujú príslušné ustanovenia Cestného zákona a vykonávacej vyhlášky
k zákonu. Nebolo preukázané, žeby sa jednalo o závadu v schodnosti v dôsledku stavebného stavu

chodníka, ktorá by neumožňovala bezpečnú chôdzu navrhovateľky vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré
môže chodec predvídať a to ani pri jej zvýšenej opatrnosti.

Nebolo ani preukázané, že by sa jednalo o náhlu a nepredvídateľnú závadu v schodnosti (napr. náhly
prepad, otvorený alebo chýbajúci poklop, náhla stavebná prekážka, a pod), na ktorú by mal odporca
povinnosť predpísaným spôsobom (značením) chodcov upozorniť.Nebolo ani preukázané, že by schodnosť miestnej komunikácie bola v navrhovateľkou uvádzanom čase
pádu, t. j. v W. XXXX zhoršená v dôsledku zlých poveternostných podmienok ako sú napr. fujavica,
sneženie, námraza, intenzívny dážď a podobne.

V konaní nebolo zo strany navrhovateľky ani dostatočne preukázané, že k samotnému pádu prišlo
v čase, a na mieste, ktoré navrhovateľka uvádza. Táto skutočnosť je len tvrdením navrhovateľky,
ktoré nebolo preukázané ani výpoveďou navrhovateľkou navrhnutej svedkyne. Naopak svedkyňa N.,
zamestnankyňa reštaurácie W. vo svojej výpovedi spochybnila skutočnosti uvádzané navrhovateľkou
tak o čase ako aj mieste pádu navrhovateľky. Uviedla, že nevidela žiadny pád v mesiaci W. XXXX. O
tomto páde, ktorého mala byť údajne svedkyňou počuje prvýkrát a nie jej je o ňom nič známe. Navyše

miesto pádu, tam kde ho popisuje navrhovateľka by ani z reštaurácie nemohla vidieť.

Nakoľko v konaní neboli preukázané základné podmienky nároku navrhovateľky voči odporcovi na
náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti odporcu ako správcu miestnej komunikácie, ktoré
by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody v dôsledku závady v schodnosti miestnej komunikácie
- chodníka, neostávalo súdu nič iné ako nárok navrhovateľky voči odporcovi čo do samotného základu

ako nedôvodný a nepreukázaný zamietnuť. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok navrhovateľky voči
odporcovi na náhradu škody nebol daný, súd sa ďalej v konaní nezaoberal správnosťou uplatneného
nároku na náhradu škody.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď vo veci úspešný odporca mal
právo voči navrhovateľke na náhradu trov konania. Nakoľko odporca náhradu trov konania nežiadal,

súd mu ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli

uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.