Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/224/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220021
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou,

v právnej veci navrhovateľa: A.J.P. PETRUS spol. s r.o., IČO : 31 342 663, Drobného 22, Bratislava,
zastúpeného JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2, Bratislava, proti odporcom: 1. V.. C.
N., M. X, H., 2. V.. S. N., M. X, H., obaja zast. splnomocneným zástupcom JUDr. Kristiánom Kürthym,
Hollého 22, Šaľa, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 13.11.2009, pričom súd pripustil uznesením zo dňa
22.04.2010 zmenu petitu, domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva, uzavretá medzi

Stavebným bytovým družstvom Trenčianska, Bratislava, IČO: 35 814 021 a odporcami, registrovaná na
Katastrálnom úrade H., Správa katastra pre R. G. H., pod č. V - XXXX/XX, dňa 15.11.2006, predmetom
ktorej bola nehnuteľnosť - rozostavaný byt. č. XXX-X na X. poschodí rozostavaného bytového domu
na C. ul. č. XX, súp. č. XXXXX, postavenom na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX a k
bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 64279/2647529, v
súčasnosti už dostavaný a zapísaný na LV č. XXXX, vedenom na Katastrálnom úrade v H., Správa
katastra pre R. pre k. ú. M., je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Návrh odôvodnil tým, že odporcovia nadobudli na základe vyššie uvedenej zmluvy, na základe ktorej

Správa katastra pre R. G. rJ. povolila dňa 15.11.2006 vklad vlastníckeho práva v prospech odporcov pod
č. V-XXXX/XXXX, predmet kúpy do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporcovia sú členmi
predávajúceho družstva - SBD Trenčianska, a boli nimi aj v rozhodnom čase dňa 15.11.2006, kedy bolo
zavkladované ich vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti.

Navrhovateľ mal v rozhodnom čase voči SBD Trenčianska splatnú pohľadávku v celkovej výške
22.522,84 € (678.523,20 Sk) s príslušenstvom, priznanú priloženými právoplatnými rozsudkami
Okresného súdu Bratislava II.

Vychádzajúc z opísaného skutkového stavu má navrhovateľ za to, že kúpna zmluva uzatvorená medzi
dlžníkom navrhovateľa a odporcami, ako osobami v postavení spoločníka navrhovateľa (členovia

družstva), je voči navrhovateľovi právne neúčinná, pokiaľ odporcovia nepreukážu, že nemohli ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľa ako svojho veriteľa. Podľanázoru navrhovateľa samotné postavenie odporcov ako členov družstva (dlžníka), vylučuje preukázanie
nemožnosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, nakoľko je povinnosťou odporcov, spadajúcou
pod pojem náležitej starostlivosti o veci družstva, zaujímať sa a mať vedomosť o hospodárení družstva,

o jeho pohľadávkach a záväzkoch.

Navrhovateľ záverom svojho návrhu dodáva, že ukrátenie uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky
spočívavskutočnosti,žepredmetnýbyt,ktorýbolnapadnutoukúpnouzmluvouprevedenýdovlastníctva
odporcov, bol vystavaný z členských vkladov odporcov do SBD Trenčianska, ktoré sa stali majetkom
družstva, a ktoré pri prevode bytu boli započítané do kúpnej ceny, čím odporcovia získali z družstva

majetok v hodnote prevádzaného bytu, za ktorý však zaplatili iba zlomok ceny.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť. Poukázali na to, že odporca v 1. rade
sa stal členom družstva na základe členskej prihlášky v spojení so zaplatením základného členského
vkladu dňa 20.01.2003 vo výške 14.875,- Sk v čase, keď odporcovia neboli ešte manželmi, a odporca
v 2. rade sa nikdy členom družstva nestal. Odporca v 1. rade uzavrel s družstvom dňa 03.04.2003
zmluvu o obstaraní bytu, ktorej predmetom bol záväzok družstva obstarať pre člena výstavbu bytu

spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k nemu. Odporca v 1. rade sa zaviazal byt prevziať a uhradiť
družstvu vopred určenú cenu bytu. Nie je možné súhlasiť s tým, že odporcovia nadobudli vlastníctvo
k bytu za nepatrnú hodnotu, nakoľko sa im na cenu bytu započítali ďalšie členské vklady, ktoré mali
vopred určený účel použitia, a to ako cena za obstaranie bytu družstvom a nadobudnutie vlastníctva k
bytu. Nemožno akceptovať argument navrhovateľa, že tento ďalší členský vklad sa stal bezvýhradným

majetkom družstva. Označenie ceny za obstaranie bytu ako ďalší členský vklad nemá v kontexte celej
zmluvy svoje právne opodstatnenie, nakoľko bola vo svojej podstate odplatou člena družstva za splnenie
záväzku družstva obstarať svojmu členovi stavbu bytu. Úmysel zmluvných strán zmluvy o obstaraní
bytu, že v skutočnosti nešlo o ďalší členský vklad člena ale cenu za obstaranie stavby potvrdzuje aj fakt,
že odporca cenu (ďalší členský vklad) uhradil v zmysle uvedenej zmluvy s tým účelom a cieľom, aby

za takto vyplatené peňažné prostriedky pre neho družstvo obstaralo stavbu bytu a previedlo na neho
vlastnícke právo k nemu.

Uviedli tiež, že v čase prevodu vlastníckeho práva napadnutou Zmluvou o prevode vlastníckeho práva,
odporca v 1. rade ani nemohol mať vedomosť o navrhovateľovej pohľadávke, nakoľko táto ani nebola
evidovaná v účtovníctve SBD Trenčianska, ktorého kontrolu vykonali prostredníctvom splnomocnených

zástupcov členskej schôdze, ktorá vykonávala v SBD Trenčianska funkciu kontrolnej komisie.

Poukázali tiež na to, že navrhovateľ sa mylne domnieva, že člena družstva možno považovať sa
spoločníka právnickej osoby a uviedol argumentáciu výkladom ustanovení Obchodného zákonníka.

Zdôraznili, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa,
pretože úmysel, ako to vyplýva zo zmluvy o obstaraní bytu, nemohol byť vôbec daný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
výpoveďami účastníkov konania, ich právnych zástupcov, výsluchmi predvolaných svedkov, a z takto
vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ (ako sprostredkovateľ) uzavrel s odporcom v 1. rade záväznú objednávku - rezerváciu bytu
v novej výstavbe na C. ulici, v ktorej odporca v 1. rade osvedčil svoj vážny a nemenný úmysel stať sa

členom SBD Trenčianska, a následne uzatvoriť Zmluvu o obstaraní bytu v novej výstavbe bytov na C.
ulici v H.. Súčasne uhradil za vstup do SBD základný členský vklad 14.895,- Sk. Zároveň si záväzne
objednal a rezervoval byt č. XXX na X. N.P., s výmerou 60,14 m?. Uhradil tiež ďalší členský vklad vo
výške 5% 84.164,- Sk, 3,2% 53.865.- Sk a za podiel na pozemku 44.788,- Sk. Ďalšie platby boli určené
splátkovým kalendárom, s ktorým bol odporca v 1. rade oboznámený.Z prihlášky, ktorá bola družstvom SBD Trenčianska prijatá 20.01.2003, vyplýva, že odporca v 1. rade
súhlasil so stanovami družstva a vyjadril záujem o nadobudnutie bytu špecifikovaného v prihláške do
osobného vlastníctva. Predstavenstvo SBD Trenčianska súhlasilo s prijatím odporcu v 1. rade za člena

družstva a stanovilo jeho celkový členský podiel na 1.742.965,- Sk.

Odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli manželstvo dňa 01.03.2003.

Odporcovia uzatvorili s SBD Trenčianska dňa 03.04.2003 zmluvu o obstaraní bytu, podľa ktorej sa
SBD Trenčianska zaviazalo obstarať pre odporcov, ako členov družstva, výstavbu bytu č. XXX/X .
v polyfunkčnom bytovom dome na C. ulici č. XX v H., spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k
bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a

pozemku, a to na základe zmluvy o výstavbe bytu uzatvorenej členmi družstva - budúcimi vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov. Podľa čl. I. bod 6. v spojení s čl. IV. bod 2 písm. b) uvedenej zmluvy
sa odporcovia zaviazali byt prevziať a uhradiť družstvu "cenu bytu (ďalší členský vklad)". Podľa čl. V.
uvedenej zmluvy bola cena bytu (v ktorej je zahrnutá aj cena spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach obytného domu, a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo

výške 56.242,- Sk) určená dohodou zmluvných strán vo výške 1.771.281,-Sk.

Dodatkom č. 1 k zmluve o obstaraní bytu, podpísaným dňa 19. 04. 2005, sa odporcovia zaviazali
bez zbytočného odkladu po uzatvorení dodatku, najneskôr však tak, aby nimi hradené peňažné
prostriedky podľa tohto dodatku boli dňa 30.04.2005 pripísané na dohodnuté miesto plnenia, uhradiť
družstvuskutočnevynaloženénákladyspojenésvýstavboubytunazákladevystavenejkonečnejfaktúry

(ďalší členský vklad), vo výške 249.771,- Sk. Dôvodom bol záväzok družstva zo zmluvy o úvere zo
dňa 06.07.2004 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2004 voči spol. ARDOM s.r.o., zabezpečený
zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k bytového domu.

Zmluvou o prevode vlastníckeho práva, uzatvorenou medzi SBD Trenčianska a odporcami dňa
06.07.2005, bolo na odporcov prevedené vlastnícke právo k rozostavanému bytu č. XXX/X, na X.

nadzemnom podlaží rozostavaného bytového domu - C. obytný dom C., postavený na pozemkoch
parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového domu o veľkosti
64279/2647529. Podľa čl. VI. bod 2/ uvedenej zmluvy, predávajúci podpisom zmluvy potvrdzuje, že
nadobúdatelia (odporcovia) mu pred uzatvorením tejto zmluvy cenu predmetu prevodu podľa ods.

1/ tohto článku zmluvy (2.209.274,- Sk), uhradili v plnej výške, a zároveň prehlasuje, že nemá voči
nadobúdateľom ďalšie nároky akéhokoľvek charakteru alebo pohľadávky z tejto zmluvy, ani zo zmluvy
o obstaraní bytu.

Vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, ktorého prevod bol predmetom vyššie uvedenej
zmluvy, bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre R.o dňa 15. 11. 2006, pod č. V-XXXX/XXXX.

Zároveň uvedeným rozhodnutím Správy katastra bol zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva k
spoluvlastníckym podielom o veľkosti 64279/2647529 k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený,
parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m? a k priľahlému pozemku parc. č.
XXXX/XX, ostatné plochy o výmere 37 m?, zapísaných na LV č. XXXX, v k.ú. M.. Rozhodnutím Správy
katastra zo dňa 17.02.2009 bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckym

podielom o veľkosti 64279/2647529 k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, parc. č. XXXX/
XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m? a k priľahlému pozemku parc. č. XXXX/XX, ostatné
plochy o výmere 37 m? prerušené.

Z predložených právoplatných a vykonateľných rozsudkov Okresného súdu Bratislava II, v konaniach
vedených pod sp. zn. 26Cb/l00/04, 22Cb/10/04, 25Cb/82/04, 22Cb/85/04, 22Cb/84/04, 26Cb/29/04,

25Cb/29/04, 23Cb/10/04, 26Cb/10/04, má súd preukázanú existenciu vymáhateľnej pohľadávky
navrhovateľa vo výške 22.522,84 € voči SBD Trenčianska.Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či uvedenou zmluvou o prevode vlastníckeho práva došlo k
ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa.

Navrhovateľ, dôrazne oddeľujúc zmluvu o obstaraní bytu a zmluvu o prevode vlastníckeho práva má za

to, že ním napadnutá zmluva o prevode vlastníckeho práva, bola dohodnutá ako bezodplatný právny
úkon, ktorým bol prevedený majetok družstva do vlastníctva odporcov, a na ktorý nemá vplyv poskytnutie
akejkoľvek protihodnoty odporcami na základe zmluvy o obstaraní bytu. Odporovaným právnym úkonom
preto podľa navrhovateľa došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, ktorým mu bolo znemožnené
uspokojenie jeho vymáhateľných pohľadávok. Navrhovateľ poukazuje aj na to, že SBD Trenčianska

malo nesplnený dlh aj voči iným veriteľom.

Odporcovia protichodne namietajú, že právnym úkonom, ktorému navrhovateľ v tomto konaní odporuje,
vôbec nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nakoľko odporcovia riadne a včas zaplatili cenu, ktorá
zodpovedá platnej trhovej cene podobného bytu v čase odporovaného právneho úkonu, čo preukázali
predloženými dokladmi o úhrade splátok ceny bytu.

Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na obsah nielen zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, ale aj

jej predchádzajúcej zmluvy o obstaraní bytu, majú odporcovia za to, že za prevedený byt bolo poskytnuté
z ich strany primerané protiplnenie. Navyše riadne a včasné uhradenie splátok na cenu bytu odporcami,
a to aj mimoriadnych, svedčí o ich záujme splniť si svoj záväzok voči družstvu, z čoho nepriamo vyplýva
aj záujem nepoškodiť veriteľov družstva.

Účastníci konania sa ďalej nezhodli na charaktere odporcami preukázateľne poskytnutých finančných

prostriedkov družstvu, a to konkrétne či tieto predstavovali "ďalší členský vklad", ako sa uvádza v zmluve
oobstaraníbytu,akoajvzmluveoprevodevlastníctvabytu,alebocenu(protihodnotu)bytuprevedeného
do vlastníctva odporcov.

Podľa odporcov neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že cena bytu bola dojednaná ako ďalší členský vklad,
ktorý sa stal majetkom dlžníka. Ako vyplýva z koncepcie zmluvy o obstaraní bytu, ako aj z úmyslu

zmluvných strán, jednalo sa o účelovo určené finančné prostriedky, ktoré nemali povahu ďalšieho
členského vkladu, ale ceny bytu, ktorý chceli odporcovia nadobudnúť do vlastníctva. Nebolo v záujme
odporcov investovať finančné prostriedky do SBD Trenčianska.

Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.

Navrhovateľ na jednej strane zdôrazňuje, že nie je správny čisto formálny výklad pojmu spoločník
obchodnej spoločnosti a člen družstva, na druhej strane však pri výklade formulácie použitej v zmluvách
uzatváraných s členmi družstva "cena bytu (ďalší členský vklad)" trvá na striktne formálnom výklade.

Súd v súvislosti s týmto rozporom konštatuje, že obe zmluvy nedôsledne a zmätočne používajú pojem

"cena bytu (ďalší členský vklad)". Práve preto je namieste použitie výkladového pravidla stanoveného
v § 35 ods. 2 Obč. zák. na základe ktorého súd ustálil, že vôľou oboch strán uzatvárajúcich uvedené
zmluvy bolo kontrahovať záväzok SBD Trenčianska, obstarať pre člena družstva výstavbu bytu a tento
následne previesť na člena družstva, ktorý z toho titulu zaplatí SBD Trenčianska cenu bytu splatnú podľa
zmluvy, v splátkach.

Vo vzťahu k naplneniu ďalšieho predpokladu úspešnosti odporovacej žaloby, a to existencii úmyslu
dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym úkonom svojho veriteľa, navrhovateľ poukazuje na to, že v
prípade SBD Trenčianska bol daný minimálne nepriamy úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Zdôrazňuje tiež,
že bolo povinnosťou všetkých členov kontrolovať činnosť a hospodárenie družstva, a nie iba zvoliťkontrolnú komisiu. Z pohľadu navrhovateľa účasť na členskej schôdzi ani pokus o kontrolu finančného
hospodárenia družstva, nepredstavuje riadnu a náležitú starostlivosť zo strany odporcov, ktorou by sa
mohli účinne brániť návrhu navrhovateľa.

Odporcovia výslovne popierajú existenciu čo i len nepriameho úmyslu SBD Trenčianska ukrátiť
navrhovateľa a k postaveniu kontrolnej komisie dodávajú, že bolo v právomoci členov SBD Trenčianska,
poveriť kontrolou troch členov družstva.

Ako vyplýva z protokolu o kontrole nakladania s členskými vkladmi a hospodárení SBD Trenčianska, dňa
20.09.2006 začala komisia zvolená členskou schôdzou družstva, pozostávajúca z troch členov: p. H., p.
Y., p. Y., vykonávať kontrolu nakladania s členskými vkladmi a kontrolu hospodárenia SBD Trenčianska.

Odporca v 1. rade na svoju obranu uvádza, že práve účasťou na členských schôdzach, ako aj
prostredníctvom vyššie uvedeného kontrolného orgánu zostaveného z členov - budúcich vlastníkov
bytov na C. ul. č. XX v H., mal spolu s ostatnými členmi družstva možnosť získať prehľad o dlžníkoch
a veriteľoch družstva a o jeho hospodárení. V účtovných dokladoch, ktoré mali členovia družstva k
dispozícii (súvaha a výsledovka za rok 2005, kniha záväzkov za rok 2005 a pohyby na účte od 01.01.

do 31.12.2005), však navrhovateľ ako veriteľ družstva v danom čase nevystupoval a vedomosť o ňom
nemali.

Z potvrdenia spol. DuoComp s.r.o., ktorá viedla účtovníctvo družstva vyplýva, že za účelom vykonania
kontroly účtovníctva a účtovných dokladov kontrolnou komisiou, boli komisii predložené účtovné
dokumenty ku dňu 31.12.2005, ako aj dokumentácia za rok 2006. Zároveň spol. DuoComp s.r.o.

potvrdila, že v účtovníctve nebol vedený dlh voči navrhovateľovi, o ktorého pohľadávke voči družstvu
nevedeli a neúčtovali.

Svedok V.. Z.. S. Y., ktorý žaluje SBD Trenčianska v inom konaní vedenom na tunajšom súde, ktoré
doposiaľ nie je právoplatne skončené, vo svojej výpovedi tvrdí, že členovia boli na členských schôdzach
družstva informovaní o všetkých záväzkoch družstva, a to aj voči navrhovateľovi, avšak nevedel

uviesť, prečo tieto skutočnosti nie sú zaprotokolované v zápisniciach z jednotlivých schôdzí. Menovaný
svedok sa tiež nevedel vyjadriť k tomu, či finančné prostriedky poskytnuté členmi bytového družstva
predstavovali cenu za nadobudnuté byty alebo ďalšie členské vklady.

Svedok B. Y., ako člen SBD Trenčianska a zároveň jeden z poverených členov komisie, vo svojej
výpovedi potvrdil, že z vykonanej kontroly v roku 2006 zistili, že družstvo je solventné, jeho peniaze,

majetok a pohľadávky prevyšujú jeho záväzky. Rozdiel medzi pohľadávkami a záväzkami družstva v tom
čase bol viac ako milión slovenských korún. O pohľadávke navrhovateľa voči družstvu nemal vedomosť,
tiež nevie o tom, že by navrhovateľ niekedy kontaktoval niektorého z členov družstva. Jeho výpoveď
zároveň potvrdila skutočnosť, že v účtovníctve družstva boli viaceré nezrovnalosti.

Predsedníčka SBD Trenčianska C.. J. H. vo svojej výpovedi uviedla, že družstvo disponovalo v

rokoch 2004 až 2006 dostatkom finančných prostriedkov. Jednotlivých členov družstva o sporoch s
navrhovateľom neinformovali, nakoľko nepredpokladali, že by vzhľadom na okolnosti družstvo mohlo
spory prehrať. Svedkyňa na margo spolupráce s navrhovateľom uviedla, že na základe ústnej dohody
tento sprostredkovával záujemcov o kúpu bytov. Pán W. a Ing. Z.. Y. v spolupráci s konateľom
navrhovateľa, N.. N. boli zakladateľmi projektu výstavby bytového domu na C. ulici, za účelom ktorého

bolo družstvo aj založené, a ktoré nevykonávalo žiadnu podnikateľskú činnosť. Zo strany svedkyne
boli súdu predostreté problémy a nespokojnosť vo vzťahu k spolupráci s navrhovateľom, ktorými sa
však súd nezaoberal, nakoľko to nebolo predmetom konania. Svedkyňa záverom dodala, že konateľ
navrhovateľa, N.. N. sa zúčastňoval pracovných porád predstavenstva družstva a bol informovaný o
finančných tokoch SBD Trenčianska, dokonca v určitom období mal aj podpisové právo, vždy spolu s

jedným členom predstavenstva podpisovať bankové finančné transakcie. Tiež uviedla, že navrhovateľ
mal vedomosť o tom, že uvedené faktúry nie sú zavedené v účtovníctve. Svedkyňa nevedela potvrdiťani vyvrátiť, či by iný člen predstavenstva mohol informovať členov družstva o prebiehajúcich sporoch s
navrhovateľom. Dodala, že členov družstva neinformovali ani o spore medzi SBD Trenčianska a V.. Z..
Y.. Záverom svedkyňa potvrdila, že v čase podpisovania kúpnych zmlúv, voči družstvu, okrem exekúcie

z roku 2004, neboli vedené žiadne iné exekúcie.

Svedkyne, I.. Z. Q. a I.. V. D., svojimi výpoveďami zhodne potvrdili, že nemali vedomosť o pohľadávke
navrhovateľa ani V.. Z.. Y., voči družstvu. Dozvedeli sa to až z navrhovateľom podaných žalôb. Svedkyňa
D. zároveň uviedla, že na jednej z členských schôdzí družstva V.. Y., ktorý členov informoval o potrebe
doplatiť družstvu ešte 6 miliónov slovenských korún, na otázku jednej členky družstva, uviedol, že ide

o skutočne posledné navýšenie.

Zo znaleckého posudku V.. S. G., znalkyne z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo, č. 6/2010, vypracovaného na žiadosť vlastníkov bytov bytového domu na C. ulici č. XX
v H., bolo zistené, že kontrola vykonaná v roku 2006 bola vykonaná v potrebnom rozsahu a v súlade
so zákonom o účtovníctve, s tým, že boli zaúčtované všetky doklady, ktoré boli známe v čase, keď
sa o nich účtovalo. Podľa predložených dokladov okrem v posudku uvedených faktúr sa v účtovníctve

nenachádzali žiadne záväzky spol. A.J.P. PETRUS, spol. s r.o. a družstvo malo ku dňu 30. 06. 2005 stav
finančných prostriedkov vo výške 150.405,44 € (4.531.114,24 Sk). Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzala z účtovných podkladov poskytnutých SBD Trenčianska, a ktorých zoznam je
súčasťou znaleckého posudku.

Výsledky vykonaného auditu potvrdili v konaní naznačené pochybnosti o vedení účtovníctva a

hospodárení SBD Trenčianska a poukázali na mnohé chyby, nezrovnalosti a porušovanie viacerých
zákonov z oblasti účtovníctva a daňovníctva. Predmetom vykonaného auditu bola kontrola účtovníctva
družstva od jeho vzniku (rok 2001) až do roku 2006.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,

sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 4 OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.Podľa § 42b ods. 1, 2 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
prospech.

Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovhomajetku?aktoniejemožné,máprávonanáhraduvočitomu,ktomalztohtoúkonuprospech.

V súvislosti s právnou kvalifikáciou nároku uplatneného navrhovateľom opierajúcou sa o ustanovenie §
42a ods. 4 písm. a) OZ, splnomocnený zástupca odporcov poukázal na to, že nie je možné stotožňovať
člena družstva a spoločníka obchodnej spoločnosti, a teda odporovať právnemu úkonu medzi družstvom

ako dlžníkom a členom družstva. Navyše kúpna zmluva, ktorej vyslovenia neúčinnosti sa navrhovateľ
domáha, predstavuje splnenie záväzku SBD Trenčianska z obstarávateľskej zmluvy.

Navrhovateľ s takouto interpretáciou sporného ustanovenia § 42a ods. 4 písm. a) OZ nesúhlasí a
odvoláva sa na obsahový, nie formálny výklad tohto ustanovenia a možné použitie inštitútu "analogie
legis", s odvolaním sa na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, pričom zdôrazňuje to, že pojem

spoločník podľa § 42a ods. 4 písm. a) OZ treba vykladať v súlade so zmyslom a cieľom tohto ustanovenia
a inštitútu odporovateľnosti ako takého, ktorým je ochrana veriteľov a ich oprávnených záujmov na
úhrade dlhu zo strany dlžníka, proti právnym úkonom dlžníka ukracujúcim uspokojenie pohľadávky
veriteľa, a to ochrana veriteľov nielen obchodných spoločností, ale i družstiev.

Súd konštatuje, že v tomto smere nebolo súdnou praxou doposiaľ zaujaté jednoznačné stanovisko,

avšak má za to, že je nevyhnutné diferencovať medzi postavením spoločníka obchodnej spoločnosti a
členom družstva. Aj samotný Obchodný zákonník dôsledne rozlišuje medzi obchodnými spoločnosťami
a družstvom. Na druhej strane v ustanoveniach § 42a a nasl. OZ je presne vymedzená úprava
odporovateľnosti právnych úkonov vo vzťahu k dlžníkovi, ktorým je právnická osoba, a v ktorej absentuje
člendružstva,čobymohlobyťvrozporesúčelomodporovateľnostiprávnychúkonov,nakoľkosúdmáza

to,žeajmedzidružstvomakodlžníkomačlenomdružstvabymohlodôjsťkuzatvoreniuodporovateľného
právneho úkonu. Avšak aj v prípade pripustenia takéhoto extenzívneho výkladu ustanovenia § 42a
ods. 4 O.z., súd má za to, že nie sú naplnené všetky zákonom kumulatívne stanovené hmotnoprávne
podmienky odporovacej žaloby.

Spoukazomnatvrdeniaodporcu,žekúpnouzmluvousiSBDTrenčianskalensplnilozáväzokvyplývajúci

mu z predtým uzatvorenej zmluvy o obstaraní bytu, súd uvádza, že odporovať možno aj právnemu
úkonu, ktorým si dlžník plní svoju morálnu alebo právnu povinnosť.

Účelom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov upravenom v § 42a a nasl. OZ je zaistenie
občianskoprávnej ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktorými dôjde k ukráteniu veriteľa.
Súdnym rozhodnutím sa neúčinnosť dlžníkovho právneho úkonu deklaruje (nie konštituuje) a

odporovacia žaloba podľa ustálenej súdnej praxe nie je žalobou určovacou podľa § 80 písm. c) O.s.p.,
navrhovateľ preto v konaní nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Odporovacia žaloba ako nástroj k uspokojeniu veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky vo vykonávacom
(exekučnom) konaní, umožňuje úspešnému veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku postihnutím vecí,
práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho

majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z
odporovateľnéhoprávnehoúkonu.Právnymnásledkomvprípadevysloveniaodporovateľnostiprávneho
úkonu je jeho neúčinnosť, a to relatívna a nepriama, v dôsledku ktorej sa napadnutý právny úkon stáva
len voči úspešnému navrhovateľovi právne neúčinným (ex tunc), a to v rozsahu, v akom bol ukrátený.

Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je splnenie nasledovných kumulatívne

stanovených hmotnoprávnych podmienok upravených v ustanovení § 42a O.z.:1.) existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi,

2.) právny úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie tejto pohľadávky veriteľa, za predpokladu jeho platnosti,

3.) trojročná prekluzívna lehota, v ktorej došlo zo strany dlžníka k napádanému právnemu úkonu,

4.) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, ktoré sa v zmysle
ustanovenia § 42a ods. 4 O.z. prezumujú; to však neplatí, ak druhá strana preukáže že nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Ad 1.) Existencia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa voči dlžníkovi SBD Trenčianska,
bola v konaní navrhovateľom preukázaná právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami Okresného súdu
Bratislava II, v konaniach vedených pod sp. zn. 26Cb/100/04, 22Cb/10/04, 25Cb/82/04, 22Cb/85/04,

22Cb/84/04, 26Cb/29/04, 25Cb/29/04, 23Cb/10/04, 26Cb/10/04. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že
navrhovateľ mal v rozhodnom čase voči SBD Trenčianska splatnú pohľadávku v celkovej výške
22.522,84 € (678.523,20 Sk) s príslušenstvom, ktorá bola priznaná rozsudkami Okresného súdu
Bratislava II vo vyššie uvedených konaniach.

Ad 2.) Dňa 06.07.2005 bola medzi odporcami a SBD Trenčianska platne uzatvorená zmluva o

prevode vlastníckeho práva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k rozostavanému bytu
č. XXX/X v polyfunkčnom obytnom dome na C. ulici č. XX v H., ako aj v zmluve špecifikovaného
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového
domu a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na tomto pozemku vo vlastníctve predávajúceho.

Vklad vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam bol povolený rozhodnutím Správy katastra

C. zo dňa 15. 11. 2006, pod č. V-XXXX/XXXX. Návrh na vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckym
podielom k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, bol uvedeným rozhodnutím zamietnutý.

Uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníckeho práva predchádzala zmluva o obstaraní bytu, podpísaná
odporcami a SBD Trenčianska dňa 03.04.2003 a dodatok k tejto zmluve podpísaný dňa 19.04.2005.
Práve na túto zmluvu o obstaraní bytu odkazuje čl. VI. zmluvy o prevode vlastníckeho práva, upravujúci

cenu prevodu, podľa ktorého zmluvné strany podpisom zmluvy potvrdili, že cena prevodu dohodnutá
práve vo vyššie uvedenej zmluve o obstaraní bytu v spojení s jej dodatkom, bola plne uhradená ešte
pre podpisom zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Uhradenie kúpnej ceny má súd za preukázané z
odporcami predložených dokladov o úhrade.

Navrhovateľ má za to, že zmluva, ktorej účinnosť v konaní napáda, bola bezodplatným právnym

úkonom, ktorým boli do vlastníctva odporcov prevedené uvedené nehnuteľnosti, v dôsledku čoho došlo
k zmenšeniu majetku družstva a tým ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky s tým, že
nie je možné prihliadať na akúkoľvek protihodnotu poskytnutú do majetku družstva na základe zmluvy
o obstaraní bytu. Navyše navrhovateľ má za to, že podľa zmluvy o obstaraní bytu, členmi družstva
poskytnuté peňažné prostriedky predstavovali ďalšie členské vklady, nie cenu bytu.

Súd sa nestotožňuje s touto argumentáciou navrhovateľa a ako už bolo vyššie uvedené v spojitosti
s vôľou strán, uzatvárajúcich zmluvu, považuje odporcami uhradené peňažné prostriedky za cenu
prevádzaných nehnuteľností, ktorá bola platne dohodnutá v uzatvorenej zmluve o obstaraní bytu v znení
jej dodatku, a ktorá bola odporcami riadne uhradená.

O odporovateľný právny úkon pri splnení ďalších podmienok môže ísť vtedy, ak za prevedený majetok

nebola dlžníkovi poskytnutá zodpovedajúca náhrada (protiplnenie) a teda v dôsledku neho by došlo ku
kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka. Pokiaľ by za prevedené veci, práva alebo iné majetkové
hodnoty bola poskytnutá obvyklá cena, alebo inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže
dôjsť ku skráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky.Súd má z vykonaných dôkazov, a to predovšetkým z príjmových dokladov a prevodných príkazov o
úhrade splátok ceny bytu za preukázané, že odporcovia za prevádzané nehnuteľnosti riadne a včas
uhradili cenu dohodnutú v zmluve o obstaraní bytu a následne navýšenú uzatvorením dodatku č. 1 k

tejto zmluve, čím bolo družstvu poskytnuté protiplnenie zodpovedajúce trhovej cene nehnuteľnosti v
čase prevodu vlastníckeho práva.

Na tieto závery súdu nemá vplyv ani skutočnosť, že cena prevodu bola platne dohodnutá v zmluve o
obstaraní bytu a jej dodatku a uhradená ešte pred podpisom zmluvy o prevode vlastníckeho práva,
ktorá práve v časti ceny prevodu priamo odkazuje na túto zmluvu, čo vyvracia tvrdenia navrhovateľa o
bezodplatnosti prevodu.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že takýmto právnym úkonom, ktorého neúčinnosti sa navrhovateľ
v konaní domáha, objektívne nedošlo k zmenšeniu majetku družstva. Nadobudnutím ekvivalentnej
protihodnoty do majetku družstva nebola zmarená možnosť uspokojenia veriteľa z majetku družstva.

Neopodstatnenými súd preto vyhodnotil argumenty navrhovateľa, že po prevode bytu do vlastníctva
odporcov nezostala v majetku družstva žiadna náhrada, nakoľko vykonanými dôkazmi je preukázané,

že cena bytu bola odporcami uhradená ešte v rokoch 2003, 2004 a 2005, a to vo forme splátok a v
termínoch stanovených zmluvou o obstaraní bytu, na ktorú odkazuje zmluva o prevode vlastníckeho
práva. Neskoršia insolventnosť družstva nemá žiaden vplyv na to, že odporcovia uhradili protihodnotu
primeranú uskutočnenému prevodu vlastníckeho práva.

Ad 3.) Zákonom stanovená trojročná prekluzívna lehota (hmotnoprávna), v ktorej sa možno úspešne

domáhať odporovateľnosti právneho úkonu, začína plynúť pri právach, ktoré vznikajú vkladom do
katastra nehnuteľností, dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra
nehnuteľnosti. Nakoľko v danom prípade k povoleniu vkladu príslušnou správou katastra došlo ku
dňu 15.11.2006, prekluzívna lehota na podanie odporovacej žaloby začala plynúť dňa 16.11.2006.
Navrhovateľ podal žalobu na súde dňa 13.11.2009, teda ešte pred uplynutím tejto prekluzívnej lehoty.

Ad 4.) Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 42a ods. 4 O.z., o existencii úmyslu dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa a vedomosti druhej strany o tomto úmysle, ktoré sú jednou z kumulatívnych podmienok
odporovacej žaloby, platí domnienka, ktorá je vyvrátiteľná preukázaním druhej strany, že ani pri
vynaložení náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Navrhovateľ v priebehu celého konania, aj po vykonanom dokazovaní, zotrval na tom, že odporcovia

neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali vynaloženie náležitej starostlivosti o činnosť a hospodárenie
SBD Trenčianska, v dôsledku ktorej by nemohli poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Súd okrajovo k tvrdeniam navrhovateľa, podľa ktorých úmysel družstva ukrátiť veriteľa vyplýva z
objektívneho stavu, ku ktorému hospodárenie družstva dospelo, poznamenáva, že úmysel ako vôľová
kategória nemôže byť daný objektívnym stavom ako takým. V opačnom prípade by to znamenalo, že

pri odporovacích žalobách by sa nikdy nedokazovala existencia úmyslu, nakoľko veritelia pristupujú
k podaniu týchto žalôb až v prípadoch, kedy nemôžu uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku, resp.
pohľadávky z majetku dlžníka.

Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením navrhovateľa, že pre posúdenie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa
je rozhodným deň zavkladovania vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, teda deň kedy nastali

vecnoprávne účinky zmluvy. Tento deň je rozhodným len pre plynutie trojročnej lehoty na uplatnenie
odporovacej žaloby a tiež na posúdenie spôsobilosti ukrátenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Nie je
možné posudzovať danosť úmyslu od tohto momentu, nakoľko, ak by tu aj bol úmysel ukrátiť veriteľa,
tento by sa prejavil pri uzatváraní zmluvy a nie pri rozhodovaní správy katastra o povolení, či nepovolení
vkladu.Namargotohosúdlendodáva,žeodmomentupodpisuzmluvydopovoleniavkladuvlastníckehopráva do katastra nehnuteľnosti by mohla uplynúť relatívne dlhá doba, plynutie ktorej, by nemohlo
ovplyvniť úmysel dlžníka, vyjadrený v čase podpisu zmluvy.

Rozhodnutie správy katastra ako také preto nemôže vypovedať, resp. nie je možné od tohto časového

momentu posudzovať úmysel dlžníka, ktorý je vôľovou kategóriou, a ktorý bol rozhodný, resp. by sa
mohol transformovať do ustanovení uzatvorenej zmluvy, napr. práve v stati o dohodnutej cene prevodu
nehnuteľnosti. Vôľa sa prejavuje v právnom úkone, resp. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

Tiež neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že rozhodným pre určenie ceny bytu je deň zavkladovania

vlastníckeho práva, nakoľko výška ceny nehnuteľnosti sa určuje pri uzatváraní zmluvy a nie pro futuro.

V zmysle ustanovenia § 42a ods. 4 O.z. je preto rozhodným dátumom na posúdenie vedomosti odporcov
o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a za týmto účelom vynaloženej starostlivosti, deň uzatvorenia
zmluvy o prevode vlastníckeho práva, ktorej neúčinnosti sa navrhovateľ v konaní domáha.

Zhodnotiac závery vykonaného dokazovania má súd za to, že odporcovi v 1. rade sa v konaní úspešne

podarilo vyvrátiť domnienku danosti úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a jeho vedomosti o tom, čo
zhodne potvrdilo viacero dôkazov zabezpečených odporcami. Tu súd tiež konštatuje, že odporkyňa v 2.
radesanikdynestalačlenkoudružstva,pretoanivyššieuvedenéskutočnosti,ktorépreukazovalodporca
v 1. rade, v konaní nepreukazovala, a je nepochybné, že ako nečlen, nemala žiaden dosah na konanie
družstva, i keby teoreticky navrhovateľ svoje tvrdenia preukázal. Keďže však navrhovateľ odporoval

právnemu úkonu, ktorého bola účastníčkou, pričom odporcovia nadobudli byt do bezpodielového
spoluvlastníctva, je v konaní pasívne legitimovaná, nakoľko kým sa v konaní nepreukázal opak, je ju
nevyhnutné považovať za osobu, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech (§ 42b ods.
2 OZ).

Podľa tvrdení odporcu v 1. rade, podporených výpoveďami svedkov B. C.. J. H., I.. Z. Q. a I.. V. D., ako

aj viacerými listinnými dôkazmi, tento nemal v čase uzatvárania zmluvy o prevode vlastníckeho práva
vedomosť o tom, že navrhovateľ má ako veriteľ neuhradenú pohľadávku voči SBD Trenčianska; o nej
sa dozvedel podobne ako mnohí iní členovia, až z podanej žaloby. Navyše podľa výpisov z účtu malo
SBD Trenčianska v rozhodnom čase dostatok finančných prostriedkov. Tvrdenie svedka V.. Z.. S. Y.,
ktorý je žalobcom SBD Trenčianska v inom súdnom konaní, o tom, že členovia družstva mali vedomosť

o pohľadávke navrhovateľa, nebolo potvrdené žiadnym z vykonaných dôkazov.

Túto vedomosť odporca v 1. rade nemohol nadobudnúť ani napriek kontrole vykonanej v septembri
2006 zvolenou trojčlennou komisiou, ktorej úlohou bolo preskúmanie účtovníctva SBD Trenčianska
ku dňu 31.12.2005, ako aj preskúmanie hospodárskeho stavu družstva ku dňu vykonania kontroly, a
to na základe účtovných dokumentov predložených kontrolnej komisii spoločnosťou DuoComp s.r.o.,

ktorá viedla účtovníctvo družstva. S týmto neboli členovia družstva oboznámení ani na uskutočnených
členských schôdzach.

Ďalším významným dôkazom preukazujúcim vyššie uvedené je znalecký posudok č. 6/2010 zo
dňa 09.11.2010, vypracovaný znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment. Odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo, V.. S. G., ktorým bolo potvrdené, že kontrola uskutočnená v roku 2006 bola vykonaná v

potrebnom rozsahu a v súlade so zákonom o účtovníctve s tým, že boli zaúčtované všetky doklady, ktoré
boli známe v čase, keď sa o nich účtovalo. Podľa predložených dokladov okrem v posudku uvedených
faktúr sa v účtovníctve nenachádzali žiadne záväzky spol. A.J.P. PETRUS, spol. s r.o. a družstvo malo
ku dňu 30.06.2005 stav finančných prostriedkov vo výške 150.405,44 € (4.531.114,24 Sk).

Sám navrhovateľ vo svojich písomných vyjadreniach konštatoval, že v predloženej súvahe, výkaze

ziskov a strát, ktoré mali členovia družstva k dispozícii, neboli obsiahnuté všetky záväzky družstvavoči ďalším veriteľom. Zároveň zdôraznil, že navrhovateľ nie je a nebol jediným veriteľom družstva v
rozhodnom čase, a že družstvo malo dlhy aj voči iným veriteľom, medzi inými aj svedkom Ing. S. Y..
Argumentom na obranu odporcov vo vzťahu k týmto tvrdeniam navrhovateľa bolo, že úmysel ukrátiť

veriteľa a vedomosť o ňom je potrebné skúmať vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, s čím sa však
súd nestotožňuje a súhlasí s navrhovateľom, že je právne irelevantné, či úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
v prípade viacerých veriteľov smeroval voči všetkým alebo len niektorým z nich. V tomto smere je
však významná skutočnosť, že predložené dôkazy svedčia o solventnosti družstva v rozhodnom čase
a dostatku disponibilných peňažných prostriedkov.

V konaní oboma stranami naznačené pochybnosti o vedení účtovníctva a hospodárení družstva SBD
Trenčianska, potvrdili aj výsledky vykonaného auditu, ktoré poukázali na mnohé chyby, nezrovnalosti
a porušovanie viacerých zákonov z oblasti účtovníctva a daňovníctva. SBD Trenčianska podľa tohto
neviedlo riadne svoje účtovníctvo a hospodárenie, nie všetky záväzky družstva voči svojím veriteľom
boli zavedené v účtovníctve, o čom odporca v 1. rade, ako sa preukázalo, nemohol mať vedomosť, a čo
neodkryli ani výsledky kontroly vykonanej zostavenou kontrolnou komisiou.

Družstvo ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb je samostatným právnym subjektom, majetkovo
oddeleným od svojich členov, ktoré zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom.
Jednotliví členovia družstva za jeho záväzky neručia. Štatutárnym orgánom družstva, ktorý riadi činnosť
družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré Obchodný zákonník alebo stanovy
družstva nevyhradili inému orgánu, je predstavenstvo. Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať

svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Členovia
predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkciu, sú zodpovední spoločne a
nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.

Bolo by v rozpore s vyššie uvedeným, vychádzajúcim z právnej úpravy družstva v Obchodnom
zákonníku, ako aj v rozpore s dobrými mravmi, preniesť zodpovednosť za škodu spôsobenú družstvu

niektorým z členov predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone funkcie, na jednotlivých
členov. Konkrétne v tomto prípade postihnúť odporcu v 1. rade ako člena družstva, ktorý podľa úvahy
súdu ani pri vynaloženej starostlivosti nemohol mať vedomosť o účtovaní družstva v rozpore so
zákonom a o viacerých záväzkoch družstva, ktoré neboli zavedené v účtovníctve a v dôsledku ktorých
nevykazovalo družstvo po hospodárskej stránke taký stav, z akého vychádzal odporca v 1. rade, ako aj

iníčlenoviadružstva,priuzatváranízmlúvoprevodevlastníckehoprávakdružstvomvystavanýmbytom.

Vo vzťahu k navrhovateľom namietanej nedôveryhodnosti a zaujatosti vypočutých svedkov súd záverom
dodáva, že títo boli pred výpoveďou poučení o trestných následkoch krivej výpovede, a po poučení
zhodne vypovedali, že v rozhodnom čase nemali vedomosť o existencii navrhovateľovej pohľadávky, čo
má súd potvrdené aj výsledkami vykonanej kontroly a predloženým znaleckým posudkom.

Súd vo vzťahu k množstvu judikátov predkladaných v priebehu konania účastníkmi pripomína, že tieto
je nevyhnutné vykladať vo svetle okolností konkrétneho prípadu, pričom však vzhľadom na súčasný
právny systém, súd nie je nimi viazaný. Vo vzťahu k judikátom Najvyššieho súdu Českej republiky súd
považujezanevyhnutnépoznamenať,žeprávnaúpravaodporovateľnostiprávnychúkonovvkomparácii
so slovenskou právnou úpravou je odlišná.

Dôsledným zhodnotením vykonaných dôkazov má súd zo strany navrhovateľa za preukázanú existenciu
vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi. V konaní sa ďalej preukázalo, že v rozhodnom čase, t. j. v
čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva k bytu a nebytovému priestoru, SBD Trenčianska bolo
solventné a nevykazovalo straty. Navyše uzatvorenou zmluvou o prevode nehnuteľnosti sa rozostavaný
byt vo vlastníctve družstva previedol na odporcov odplatným prevodom a ako protihodnota, ktorú

nadobudlo družstvo bola riadne zaplatená trhová cena nehnuteľnosti. Z toho jednoznačne vyplýva, že
takýmto právnym úkonom, ktorého neúčinnosti sa navrhovateľ v konaní domáha nedošlo k objektívnemu
zmenšeniu majetku družstva. Nadobudnutím ekvivalentnej protihodnoty do majetku družstva nebola
zmarená možnosť uspokojenia veriteľa z majetku družstva.Súd preto v súlade so závermi vykonaného dokazovania, ktorým sa nepreukázalo ukrátenie veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky v dôsledku napadnutého právneho úkonu a ktorým sa odporcom úspešne
podarilo preukázať, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohli mať vedomosť o takomto

úmysle, návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., úspešným odporcom
však nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si trovy v konaní neuplatnili, ani im nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.