Uznesenie Judgement was issued on Friday, February 25, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/348/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107232820
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Babjaková
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: R. W. a.s., A. č. X, A., IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., so sídlom v A., W. starej prachárni XX,
IČ: XX XXX XXX, proti žalovanej: P. V., bytom K. XX, K., o zaplatenie 5,31 €, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 10C/95/2010-28 zo dňa 8.10.2010 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudokvnapadnutomvýrokuotrováchkonaniatak,žežalovanájepovinnánahradiťžalobcovi

trovy konania vo výške 21,91 € a tieto zaplatiť na účet zástupcu žalobcu: Advokátska kancelária E. s.r.o.,
A. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vo M. a.s. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyhovel žalobe a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
5,31 € titulom nezaplatených koncesionárskych poplatkov Slovenského rozhlasu, ktorý túto pohľadávku

postúpil žalobcovi.

O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 2 druhá veta O.s.p., keď vychádzal z toho, že ide
o drobný spor, v ktorom súd môže znížiť alebo aj nepriznať trovy konania, ak sú neprimerané voči
pohľadávke. Náhrada trov konania bola vyčíslená vo výške 2.464,- Sk, čo prvostupňový súd považoval
za neprimerané voči žalovanej pohľadávke vo výške 160,- Sk, nakoľko ide o právne nenáročný a
mnohonásobne sa typovo opakujúci spor u žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to do výroku o trovách konania. V tomto výroku

žiadal rozsudok prvostupňového súdu zmeniť tak, aby žalovaná bola zaviazaná nahradiť mu trovy
konania v celej uplatnenej výške 81,79 €. Rozhodnutie o znížení trov konania považoval za nesprávne,
pretože hoci ho právny poriadok v súčasnosti umožňuje, keby súd bol riadne a včas bez zbytočných
prieťahov konal, bol by k rozhodnutiu dospel ešte v čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania pri
drobných sporoch nebola v právnom poriadku obsiahnutá. Túto možnosť totiž zaviedla až novela O.s.p.
zákonom číslo 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 15.10.2008. Návrh na začatie konania však

navrhovateľpodaleštevroku2006.Jetedazrejmé,ževymáhaniepohľadávokprostredníctvomsúdneho
konania začal za právneho stavu, z ktorého vyplývala iná náhrada trov konania ako tomu bolo v čase
skutočného rozhodovania, pričom išlo o zbytočné prieťahy v konaní spôsobené práve súdom. Pokiaľ
prvostupňovýsúduvádza,žebyzastupovaniebolopreadvokátazaujímavéajvprípade,akbysadohodli
na zníženej odmene, nepovažoval to žalobca za relevantné odôvodnenie, pretože súd nemá právo
posudzovať, aká odmena je ešte adekvátna, resp. výhodná a ani skúmať, koľko navrhovateľ advokátovi

skutočne zaplatil. Poukazoval na to, že náhrada trov konania, ktorá bola žalobcovi priznaná, nepokrýva
náklady za služby advokáta, ktoré poskytol do prijatia novely, kedy bolo rozumné predpokladať, žeich náhrada bude v konaní priznaná. Pred prijatím novely vtedajší právny zástupca navrhovateľa JUDr.
Miroslav Pavelka preukázateľne poskytol právne služby prevzatia a prípravy zastúpenia a písomné
podanie na súd. Žalobca zároveň poukázal na to, že novela pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so

zásadami právneho štátu, pretože ovplyvňuje súdne konanie, ktoré bolo začaté pred jej prijatím. V
dôsledku jej prijatia, avšak až v prípade jej aplikácie súdom, dochádza k zásahu do základného práva
navrhovateľa na súdnu ochranu ako aj k zásahu do jeho základného práva na vlastníctvo, a to v zmysle
Ústavy Slovenskej republiky ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v znení jeho dodatkov. Zásah spočíva v tom, že právo navrhovateľa, ktoré si uplatňuje v konaní, nebude

možné hájiť prostredníctvom advokáta, a to z dôvodu, že trovy konania neúspešný odporca nebude
musieť nahradiť. Je odôvodnené predpokladať, že z tohto dôvodu sa odporcovia budú spoliehať na to,
že ich veritelia dlhy v nízkych sumách nebudú vymáhať pre nerentabilnosť vedenia konania. Takto by
súdy prispeli k nerešpektovaniu práva a podporovali by neplatičov. Ak teda na toto odvolanie nebude
žalobcovi priznaná náhrada trov konania v adekvátnej výške, bude sa ochrany svojich základných práv
domáhať pred Ústavným súdom, prípadne aj pred Európskym súdom pre ľudské práva a následne si

uplatní náhradu vzniklej škody od štátu.

Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti o trovách
konania bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 220 O.s.p. rozsudok
prvostupňového súdu v tejto časti zmenil. Nakoľko v tejto časti má rozsudok charakter uznesenia, aj

odvolací súd rozhodoval uznesením.

Trovy konania v zmysle § 137 O.s.p. predstavujú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov
včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmenu
notárazavykonanéúkonysúdnehokomisáraajehovýdavky,odmenusprávcudedičstvaajehovýdavky,
tlmočné a tiež odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Pri rozhodovaní o náhrade trov

konania podľa § 142 a nasl. O.s.p. platí predovšetkým zásada úspechu, pričom z hľadiska výšky trov
súd musí posudzovať účelnosť vynaložených trov. Od účinnosti zákona č. 384/2008 Z.z., ktorým bo
zmenený O.s.p., t.j od 15.10.2008 súd musí v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. skúmať aj primeranosť trov
konania u drobných sporov.

Inštitút „veci s nízkou hodnotou sporu“ sa do nášho civilného procesu zaviedol na základe nariadenia EP

a rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktoré upravilo mechanizmus pre európske konanie ohľadne
pohľadávoksnízkouhodnotousporuvtzv.cezhraničnýchsporoch.Vzmysle§200eaO.s.p. saprenaše
občianskoprávne konanie za drobný spor považuje taký spor, ktorého predmet konania nepresahuje
500,- eur.

V procesných otázkach (až na výnimky výslovne upravené) v zásade platí, že aj v začatých konaniach

súdpostupujepodľaprávaúčinnéhovčaserozhodovania.Ajpodľaprechodnéhoustanoveniakúpravám
účinným od 15.10.2008 vykonaných zákonom č. 384/2008 Z.z. (§ 372p ods. 1 O.s.p.) sa predpisy účinné
od 15.10.2008 použijú aj na konania začaté pred týmto dátumom, pretože ďalej nebolo ustanovené inak.
Podľa názoru odvolacieho súdu teda nejde o neprípustnú retroaktivitu, pretože retroaktivita je absolútne
vylúčená len pre trestný postih.

Aj keď konanie v predmetnej veci začalo ešte v roku 2006, od 15.10.2008 vzhľadom na výšku
uplatnenej pohľadávky predmetný spor bolo potrebné považovať za drobný spor, pri ktorom v súvislosti s
rozhodovaním o trovách konania prichádza do úvahy aj možná aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení
účinnom v čase rozhodovania, podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch aj nepriznať
alebo znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Dĺžka konania, či zbytočné prieťahy na strane súdu,

na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, sú z hľadiska rozhodovania o trovách konania medzi účastníkmi
právne bezvýznamné.Legálnu definíciu toho, čo je to „neprimerané voči pohľadávke“, zákon neuvádza, takže pri výklade tohto
ustanovenia je potrebné vychádzať aj z účelu tejto zákonnej úpravy.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bolo ustanovenie § 150 ods. 2

O.s.p. zavedené, táto zákonná úprava vychádza z uvedeného nariadenia EP a rady (ES) o tom, „aby sa
pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke“.
Podľa tejto dôvodovej správy „cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky
s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé
veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú

možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých
podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na
ich množstvo zaujímavé“.

Tak, ako pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p., aj v rámci úvah o tom, či sú trovy konania neprimerané
a či prichádza do úvahy možnosť použitia ods. 2 tohto ustanovenia, súd prihliada najmä na charakter
uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré navrhovateľa viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj

účastníka a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci.

Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom konania v tejto veci je vymáhanie nedoplatku na
koncesionárskych poplatkoch dlžných Slovenskému rozhlasu zo strany platiteľa, ktorým bola podľa
zákona č. 212/1995 Z.z. aj žalovaná ako fyzická osoba, ktorá vlastnila rozhlasový prijímač a to za určité
obdobie z rokov 2002 až 2005. Pohľadávka z tohto nedoplatku bola na žalobcu postúpená Slovenským

rozhlasom ako pôvodným veriteľom na základe verejnej obchodnej súťaže. Ide o drobné pohľadávky,
lukratívnosťktorýchvšakzobchodnéhohľadiskabolaprežalobcuzaujímavápreichmnožstvo,alepráve
pre charakter a množstvo týchto pohľadávok, ktoré boli predmetom obchodovania, musel si žalobca byť
vedomý aj obchodného rizika spojeného s uplatnením a tiež následným vymáhaním týchto pohľadávok,
ku ktorému patrí aj prípadný neúspech v konaní, resp. nenávratnosť všetkých vynaložených nákladov

a to eventuálne aj v súvislosti so súdnym konaním.

Žalobca pred začatím konania ešte vyzýval dlžníkov koncesionárskych poplatkov na mimosúdne
vyrovnanie nedoplatku, prípadne na zaslanie dokladu o jeho úhrade, čo sa stalo aj v tomto prípade.
Ak teda napriek tomu pohľadávka zo strany žalovaného nebola uhradená, trovy konania spojené so
zaplatením súdneho poplatku treba považovať za účelne vynaložené trovy konania, ktorých nepriznanie

či zníženie by ani s odvolaním na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nebolo spravodlivé, pretože bez splnenia
tejto poplatkovej povinnosti žalobcu by ani súdne konanie nemohlo prebehnúť. Preto pri zohľadnení
úspechu žalobcu v konaní je v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. aj u tohto drobného sporu nutné priznať
úspešnému žalobcovi náhradu trov konania súvisiacich so zaplatením súdneho poplatku, čo v danom
prípade predstavuje 16,60 euro.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, odvolaciemu súdu je známe, že išlo a ide o zastúpenie žalobcu
rovnakým zástupcom v tisícoch sporov na celom Slovensku. Nejde teda len o vzťah zastupovania
v individuálnom spore na základe individuálneho plnomocenstva, ale o hromadné žaloby, kde sa
zastupovanie spravidla vykonáva za paušálnu odmenu. Spôsob odmeňovania dohodnutý medzi
veriteľom a advokátom však nie je rozhodujúci pre posúdenie primeranosti trov konania, pretože súd

neposudzuje túto dohodu. Súd však posudzuje neprimeranosť trov voči uplatnenej pohľadávke. Z
tohto hľadiska je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce to, že vzhľadom na totožné právne
problémy a rovnaké poklady žalobcu je prácnosť jednotlivých administratívnych prác (ich počítačové
spracovanie), ale aj právna ne/náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci v jednotlivých veciach
podstatne nižšia, ako keby išlo o individuálne zastupovanie. Vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí

sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky.

Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že pri takomto zastupovaní a v podstate bezproblémovom
priebehu konania možno za trovy primerané pohľadávke vyplývajúcej z nedoplatku na koncesionárskychpoplatkoch považovať súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia maximálne vo výške žalovanej
pohľadávky, čo v danom prípade predstavuje sumu 16,60 euro + 5,31 euro, spolu 21,91 euro.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania zmenil,

avšaknievzmysleodvolaciehonávrhužalobcu,pretožejehoodvolaciedôvodynepovažovalzadôvodné
v plnom rozsahu.

Aj s poukazom na horecitovanú dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z.z. má odvolací súd za to,
že pri takomto rozhodnutí o trovách konania žalobcu nejde o neprípustný zásah do ústavného práva
žalobcu na ochranu vlastníctva, pretože aj on ako účastník konania bol od počiatku povinný počínať si
hospodárne aj s ohľadom na druhého účastníka sporu.

V odvolacom konaní nemal plný úspech žiaden z účastníkov a tak náhrada trov odvolacieho konania
nebola priznaná ani jednému z nich.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.