Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 30, 2010

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/53/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207201458
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa : I. B., bydlisko : N. Z., Š.
XXXX/XX,. zastúpený advokátom : JUDr. R. H., so sídlom N., Š. tr. XX,. proti odporkyni : A. B., bydlisko :
K., V. O. XXX/X, zastúpená advokátom : JUDr. T. S., so sídlom D. S., K. B. B. XXX/X,. o zaplatenie
10.227,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Komárne zo
dňa 9. decembra 2009 pod č. k. 9 C/23/2007-238 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 10.227,38 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 15.2.2007 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že o trovách

konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že doplnil dokazovanie tak, ako určil Krajský súd v Nitre vo svojom
zrušujúcom uznesení opätovným výsluchom účastníkov konania a svedkov JUDr. V. a D. Z.. Ich
výsluchom sa podarilo odstrániť iba rozpor medzi tvrdeniami týchto dvoch svedkov ohľadne toho, či muž,
ktorému odporkyňa odovzdala vo svojom byte finančnú hotovosť 800.000 Sk bol holohlavý alebo bol
nakrátko ostrihaný, keď svedkyňa uviedla, že všetkých chlapov, ktorí majú dosť vypadané vlasy a sú
veľmi krátko ostrihaní, považuje za holohlavých. V ostatnej časti svedkovia zotrvali na svojej výpovedi.

Hodnotením týchto dôkazov súd dospel k záveru, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne
poskytnutia pôžičky navrhovateľovi v sume 800.000 Sk (26.555,13 eur). Vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačnepreukázané,žekúpnacenanehnuteľnostítvoriacichpodielovéspoluvlastníctvoúčastníkov
konania bola dohodnutá sumou 56.429,66 eur (1.700.000 Sk). Z kúpnej ceny bola poukázaná na účet
Exekútorského úradu v N. na uhradenie dlžoby navrhovateľa suma 541.889,80 Sk a zostatok kúpnej
ceny v sume 1.158.110,20 Sk bol poukázaný na účet odporkyne. Z kúpnej ceny navrhovateľovi za
jeho podiel prináleží suma 850.000 Sk po odpočítaní sumy zaplatenej exekútorskému úradu ostáva

rozdiel 308.110,20 Sk čo v prepočte činí 10.127,37 eur. Túto sumu patriacu navrhovateľovi si odporkyňa
ponechala bez akéhokoľvek právneho dôvodu, čím získala na jeho úkor bezdôvodné obohatenie. Preto
rozhodol tak, že odporkyňa je povinná mu túto žalovanú istinu vydať. O úrokoch z omeškania rozhodol
podľa § 517 ods. 1,2 OZ a zaviazal odporkyňu zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby, keď diskontná sadzba od 27.9.2006 do 27.3.2007 bola 4,75 % čoho dvojnásobok
je 9,5 %. Keďže odporkyňa sama potvrdila, že o výzve na zaplatenie žalovanej istiny sa dozvedela
začiatkom februára 2007 od dcéry, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu minimálne od

15.2.2007, preto navrhovateľovi prináležia úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby.
O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním odporkyňa a domáhala sa jeho
zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá, prípadne rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vec vrátená
na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , keď súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne podľa
intencií Krajského súdu v Nitre vyslovených v uznesením sp. zn. 6 Co/33,34/2009. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa nespĺňa zákonné požiadavky ohľadne odôvodnenia rozhodnutia. Po vrátení veci vykonal
ešte menej dôkazov, ako predtým, a nesnažil sa skutkovo čo možno najobjektívnejšie objasniť vec,
aby ju mohol správne právne posúdiť. Nevypočul opätovne manželov V., vôbec nezistil, na aký účel

mala byť odporkyňou poskytnutá pôžička 400.000 Sk Z. V., preto súd mal dôvod pochybovať o pôžičke
a dôsledne ich vypočuť k spôsobu vrátenia pôžičky. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Z výpovede účastníkov učinených pred rozhodnutím Krajského súdu
v Nitre bez doplnenia dokazovania opätovným vypočutím týchto svedkov dospel súd k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Rozpory sú zrejmé, týkajú sa výpovede svedka Z. V., Z. V., ktorí rozdielne a v
rozpore hovorili o účele pôžičky od odporkyne. Nesprávne skutkové zistenia súd vyvodil aj z výpovedi

svedkov Z. a JUDr. V.. Súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné viesť dokazovanie v tom smere,
či navrhovateľ v decembri 2005 bol v takej finančnej situácii , že potreboval pôžičku na kúpu bytu,
resp. na úhradu nejakých nákladov týkajúcich sa nejakého bytu. Súd nezistil ani to, akú pohľadávku od
navrhovateľa vymáhal exekútor, preto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odporkyňa tvrdí, že navrhovateľ od nej nemal nijaké písomné potvrdenie v tom smere, aby miesto

nej, ako veriteľky prijímal splátky od dlžníka. Ona tieto poukazované platby evidovala ako splátky jeho
pôžičky, a pokiaľ by to tak nebolo, vymáhala by od navrhovateľa pohľadávku vo výške 800.000 Sk s
príslušenstvom a neriešila by vec započítaním len ten sumy, ktorou jej navrhovateľ zostal dlžný ku dňu
predaja spoločnej nehnuteľnosti.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo skutkových
zistení vyplývajúcich z vykonaných dôkazov a súd aj veci správne právne posúdil. Konanie netrpí
takými vadami, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veci. Skutočnosti uvádzané v
odvolaní odporkyne sú účelové, ničím nepreukázané a pre rozhodnutie v danej veci právne irelevantné.
Nesúhlasil s názorom odporkyne, že by rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňal zákonné požiadavky

ohľadne odôvodnenia rozhodnutia. Doplnením dokazovaním súd jednoznačne uviedol, že sa podarilo
odstrániť len rozpor medzi tvrdeniami svedka JUDr. V. a D. Z. ohľadne toho, či muž bol holohlavý
alebo na krátko ostrihaný. Ďalej dospel k záveru, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne
poskytnutia pôžičky navrhovateľovi. Pokiaľ súd konštatoval, že medzi tvrdeniami svedkov sa podarilo
odstrániť iba jediný rozpor, je zrejmé, že tieto výpovede vyhodnotil ako rozporuplné a nevierohodné.

Súd prvého stupňa si osvojil názor odvolacieho súdu pri hodnotení jednotlivých dôkazov, a súhlas
s názorom odvolacieho súdu ustálil, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne poskytnutia
pôžičky. Námietka odporkyne v tom smere, že súd prvého stupňa po vrátení veci vykonal ešte menej
dôkazov je neopodstatnená, pretože účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
(§ 120 ods. 1 OSP). Odporkyňa neoznačila žiadne iné dôkazy a v konečnom dôsledku netrvala na

vykonaní iných dôkazov ako tých, ktoré súd prvého stupňa vykonal. Je pravdou, že nevypočul svedkov
Z. V. a Z. V. avšak tí vo svojom písomnom vyhlásení uviedli, že si už nepamätajú podstatné skutočnosti
a nevedia sa k nim bližšie vyjadriť. Pokiaľ ide o tvrdenia odporkyne, že v čase podania návrhu nevedel,
akých svedkov nájde a aké účelové tvrdenia použije, tieto sú ničím nepodložené, keď v čase podania
návrhu ani nemal dôvod označovať dôkazy na existenciu pôžičky medzi p. V. a odporkyňou, nakoľko

nemal vedomosť o tom, že odporkyňa sa bude brániť vymyslením údajnej pôžičky. Už na prvom
pojednávaní riadne označil svedkov Z. a Z. V.. Naopak, práve odporkyňa mala preukázať existenciu
údajnej pôžičky medzi ňou a ním. Výpovede svedkov uskutočnenej po zrušení rozhodnutia odvolacím
súdom treba jednoznačne hodnotiť ako účelové. Je nelogické, aby si lepšie a podrobnejšie pamätali
rozhodné a nie zanedbateľné skutočnosti po dlhšom časovom odstupe ako po kratšom časovom úseku.

Odporkyňa nenavrhla vykonať dokazovanie v tom smere, či v decembri 2005 bol v takej finančnej
situácii, že by potreboval pôžičku na kúpu bytu. Naopak, odporkyňa nevyvrátila jeho tvrdenie, že v
tomto období ani do dnešného dňa žiadny byt nekupoval. Za bezvýznamné považuje tiež doplňovať
dokazovanie v tom smere, akú pohľadávku od neho vymáhal exekútor. Pokiaľ by uvedená pôžička
existovala, tak odporkyňa by ju v mandátnej zmluve uviedla, a takémuto uvedeniu pôžičky v citovanej

zmluve by nebránila ani skutočnosť, že by nebol známy zostatok nesplatenej pôžičky v čase uzavretia
kúpnej zmluvy. Po doplnení dokazovania odporkyňa neprodukovala žiaden nový dôkaz na preukázaniesvojich tvrdení, a nepreukázala, že by nejaká pohľadávka voči jeho osobe v čase započítania, ktoré
učinila, existovala.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť.

V prekúmavanej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia žalovanej istiny ako vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo z dôvodu, že odporkyňa mu nevyplatila zostávajúcu časť kúpnej ceny za predaj
jeho spoluvlastníckeho podielu v sume 308.110 Sk. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zo
dňa 24.3.2009 pod č. k. 6 Co/33,34/2009-189 vyslovil svoj právny názor, čo sa týka mandátnej zmluvy

a na tomto právnom závere zotrváva doposiaľ. Zároveň uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie
opätovne vypočutím účastníkov konania, prípadne svedkov a odstrániť rozpory v ich výpovediach. Súd
prvého stupňa v zmysle intencií odvolacieho súdu doplnil dokazovanie opätovne výsluchom účastníkov
konania a výsluchom svedkov JUDr. V. a Z., pričom z takto doplneného dokazovania správne zistil
skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver. Odporkyňa sa vo svojom odvolaní bránila tým,

že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom a nevypočul ani
všetkých svedkov navrhnutých účastníkmi a to predovšetkým manželov V..

Podľa § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak :

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu

b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľka v priebehu konania potom , čo bol rozsudok súdu
prvého stupňa zrušený odvolacím súdom a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie uviedla
len, že zo žalobou nesúhlasí a trvá na svojich výpovediach. Na pojednávaní konanom 9.12.2009 bola
poučená podľa § 120 ods. 4 OSP, pritom uviedla, že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemá.

Na tomto pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa D. Z., a súd po taktom zistenom skutkovom stave
následne vyvodil právny záver, ktorý vo svojom rozsudku riadne odôvodnil tak, ako mu ukladá ust. §
157 ods. 2 OSP. Navrhovateľka na pojednávaní nežiadala vypočuť žiadnym svedkov a nie je pravdou,
že by odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení nariadil vypočuť aj svedkov V.. Pokiaľ sa odvolací
súd uspokojil s písomným vyjadrením V., v ktorom uviedli, že vzhľadom na časové obdobie si už nič

podrobnejšie oproti svojej výpovedi, ktorú učinili pred súdom prvého stupňa nepamätajú a vyhodnotil
takto skutkový stav, odvolací súd považuje takto zistený skutkový za dostatočný, len poukazuje, že
v danom prípade ide o sporové konanie, kde účastníci sú povinní navrhnúť na preukázanie svojich
tvrdení dôkazy - dôkazné bremeno. Ak odporkyňa v priebehu konania nenavrhla na preukázanie svojich
tvrdení vykonať dokazovanie, nemožno z toho vyvodiť záver, že v konaní došlo k vadám, ktoré majú za

následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci. Ak súd prvého stupňa konštatoval, že po vykonanom
dokazovaníatovýsluchomsvedkovJUDr.V.apaniZ.sanepodariloodstrániťrozporyvichvýpovediach,
jednoznačne musel konštatovať, že ich výpovede sú rozporuplné a nesvedčia tomu, že by skutočne
odporkyňa poskytla navrhovateľovi pôžičku vo výške 800.000 Sk. Taktiež nemohol prisvedčiť tomu, že
súd nevykonal dokazovanie v tom smere, či v decembri 2005 bol navrhovateľ v takej finančnej situácii,

že by potreboval pôžičku na kúpu bytu, keď takýto dôkaz súdu nenavrhla a naopak nevyvrátila tvrdenienavrhovateľa, že žiadny byt v tom období nekupoval. Tiež nebolo potrebné zisťovať, akú pohľadávku
vymáhal exekútor, keď zisťovanie okolnosti ohľadne tejto pohľadávky v danom prípade je úplne právne
bezvýznamné, keďže navrhovateľ nenamietal existenciu tejto pohľadávky, ani dôvodnosť odpočítania

si tejto pohľadávky odporkyňou a použitia časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť na úhradu uvedenej
pohľadávky.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa, ako aj jeho
právnym posúdením a už len na ako správne v zmysle ust. §219 ods. 2 OSP poukazuje bez toho, aby
opakoval výsledky vykonaného dokazovania. V závere len uvádza, že odporkyňa žiadnym dôkazom

produkovaným po zrušení veci neodstránila pochybnosti o neexistencii uvedenej pôžičky, preto odvolací
súd zhodne so súdom prvého

stupňa konštatuje , že odporkyňa nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno o poskytnutí pôžičky
navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.