Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3NcC/42/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110212452
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky Mgr. N. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v N. na W. ul.
č. 6 proti odporcovi R. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v N. na W. ul. č. 7 v konaní o rozvod manželstva
vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 11C 134/2010 o návrhu odporcu na vylúčenie sudcov
Okresného súdu Košice I z prejednávania a rozhodovania veci takto

r o z h o d o l :

Sudcovia Okresného súdu Košice I JUDr. Boris Brondoš, JUDr. Jarmila Centková, Mgr. Zuzana

Čisovská, JUDr. Miron Čiževský, Mgr. Miloš Greguš, JUDr. Emília Guľová, Mgr. Edita Klapáčová,
JUDr. Alena Mazúrová, JUDr. Marta Melicherčíková, JUDr. Jozef Mikluš, JUDr. Patrícia Miskolczyová,
JUDr. Denisa Mlinarcsiková Novotná, Mgr. Gizela Pavelová, JUDr. Lenka Protznerová, JUDr. Iveta
Slebodníková, JUDr. Zuzana Stolárová, JUDr. Blažena Szpyrcová, JUDr. Ildikó Vekrbauerová, JUDr.
Alexandra Veľká a JUDr. Mária Žáková nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 11C/134/2010.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca podaním z 15.6.2010 a neskôr doplneným 9.7.2010 a 6.10.2010 uplatnil námietku zaujatosti
voči sudcom Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach. Námietku zaujatosti odôvodnil tým,
že predseda Krajského súdu v Košiciach JUDr. Imrich Volkai je bratrancom navrhovateľky, ako účastník
konania nemá dôveru k súdom, ktoré riadi blízky príbuzný navrhovateľky, ktorá môže byť verdiktom súdu
zvýhodnená a on poškodený. Nedôveru vyvodzoval aj z toho, že v inom konaní o zrušenie BSM, kde

odporkyňou je jeho manželka, napriek tomu, že požadované údaje doplnil, súd jeho návrh odmietol s
odôvodnením, že na výzvu nereagoval. Preto keď sa objavujú spomínané indície dokazovať zaujatosť
sudcov pri takomto blízkom príbuzenskom vzťahu nie je potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach uznesením sp. zn.
1Nc 12/2011 z 16.2.2011 rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. Jozef Maruščák
a JUDr. Imrich Volkai sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. 3NcC 42/10 a ostatní sudcovia Krajského súdu v Košiciach vymenovaní vo
výrokovej časti citovaného uznesenia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3NcC 42/10.

Z uvedeného dôvodu o námietke zaujatosti uplatnenej odporcom voči sudcom Okresného súdu Košice
I rozhodoval Krajský súd v Košiciach ako súd nadriadený Okresnému súdu Košice I (§ 16 ods. 1 O.s.p.)
a posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ust. § 14 ods. 1, 3 O.s.p., v zmysle

ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie
sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho
rozhodovaní v iných veciach.Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu
k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu,
sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska

vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného
vzťahu sudcu a to: 1/ k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe
skončenia rozhodnutia vo veci alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom
alebo rýdzo osobnom vzťahu (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom
účastníkom konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2/.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci
alebo taký osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej
snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol
viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Krajský súd v Košiciach z vyjadrenia sudcov JUDr. Borisa Brondoša, JUDr. Jarmily Centkovej,
Mgr. Zuzany Čisovskej, JUDr. Mirona Čiževského, Mgr. Miloša Greguša, JUDr. Emílie Guľovej, Mgr.

Edity Klapáčovej, JUDr. Aleny Mazúrovej, JUDr. Marty Melicherčíkovej, JUDr. Jozefa Mikluša, JUDr.
Patrície Miskolczyovej, JUDr. Denisy Mlinarcsikovej Novotnej, Mgr. Gizely Pavelovej, JUDr. Lenky
Protznerovej, JUDr. Ivety Slebodníkovej, JUDr. Zuzany Stolárovej, JUDr. Blaženy Szpyrcovej, JUDr.
Ildikó Vekrbauerovej, JUDr. Alexandry Veľkej a JUDr. Márii Žákovej nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých
by bolo možné vyvodiť pochybnosť o ich nezaujatosti v zmysle uvedeného ustanovenia § 14 ods. 1

O.s.p.. Uvedení sudcovia uviedli, že nemajú k účastníkom konania a k veci žiadny vzťah. Vo veci sa
necítili byť zaujatí.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je
povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000
Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v

súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu
funkcie sudcu a výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v
prejednávanom prípade splnené.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré
je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie

správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne
zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal
takýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania

veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť
súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a
rozhodnutia veci pre zaujatosť o rozhodnúť o ňom (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I.ÚS 27/98 z 25.3.1998).

I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania vo veci

nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich
nezaujatosti [viď. tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých
spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must
not only be done, it must also be seen to be done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení
sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno
vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne
závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato
a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá
rozoznávasubjektívnehľadiskonestrannostisudcu,zahrňujúceosobnépresvedčenieasprávaniesudcuvo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek
pochybností o zaujatosti sudcu. Preto k vylúčeniu sudcov z prejednávania a rozhodovania veci môže
dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že

nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Zbírka nálezú a uznesení ÚS ČR
sv.23, nález č. 98, str. 11).

Keďže Krajský súd v Košiciach nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p.
relevantná a ani z vyjadrenia sudkyne, ktorej vec podľa rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie,
nevyplývajú žiadne zákonné dôvody pre jej vylúčenie, Krajský súd v Košiciach nevyhovel vznesenej

námietke zaujatosti a rozhodol podľa ust. § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, že označení sudcovia
Okresného súdu Košice I vybavujúci agendu „C“ nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v
predmetnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.