Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/76/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231262
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou, v právnej veci

navrhovateľov: l./ V. H. U., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. Y. č. XXX/X, 2/ I. D., rod. D., nar.
X.X.XXXX.,trvalebytomW.,M.č.XXX,3/D.D.,rod.D.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomH.,O.XX/XX,Q.,
4/ D. S. rod. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T., Z. XX 5 /Z. N., rod. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T.
N. K. X, 6/ Y. Z. rod. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom T. T. XX, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou
Hagyari, Kubovič & Partners s.r.o. Vlčkova 8/A, Bratislava, proti odporcom: 1. Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, 2. Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
SR, Pribinova 2, Bratislava, 3. Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Kýčerského l , Bratislava,

4. Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Právna predchodkyňa navrhovateľov Y. D., naposledy bytom F. XX, T. sa návrhom doručeným
Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.5.2004 spolu s ďalšími navrhovateľmi domáhala od odporcu v 1.
rade alebo odporcu v 2. rade alebo odporcu v 3. rade alebo odporcu v 4. rade zaplatenia náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb., alternatívne
zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona
č. 58/1969 Zb. odporcami v 1.- 4. rade spoločne a nerozdielne vo výške 35.000,- Sk.

Svoj návrh odôvodnila tým, že do spoločnosti s obchodným názvom BMG Invest s.r.o. Košice
vložila na základe zmluvy o pôžičke finančné prostriedky. K investovaniu peňazí sa rozhodla
na základe presvedčenia podporovaného masívnou reklamou, v ktorej nebankové subjekty sľubovali
zhodnotenie finančných prostriedkov o výnos, ktorý mnohonásobne prevyšoval úroky poskytované
bankami. Nebankové subjekty však prestali plniť, resp. nesplnili svoje záväzky a uzatvorili svoje
prevádzky, z dôvodu úpadku a na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Navrhovateľka bola presvedčená,
že svoje peňažné prostriedky investovala v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní, resp. že

investuje do bankových subjektov. Nebankové subjekty prijímali vklady, vykonávali teda bankovú
činnosť bez požadovanej licencie, čím porušovali zákon o bankách. Národná banka Slovenska, v
ktorej kompetencii bolo v prípade zistenia nedostatkov v činnosti banky zasiahnuť do 10.10.1999,
nevyužila svoju právomoc a voči nebankovým subjektom, ktoré vykonávali bankovú činnosť v rozpore
so zákonom, nezasiahla. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcov v 1. a 3. rade malo
za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, Slovenská
republika prostredníctvom svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav, nepodniklaani kroky smerujúce k obmedzeniu tohto podnikania. Konaním osôb oprávnených konať v mene
nebankových subjektov dochádzalo počas ich podnikania k spáchaniu viacerých trestných činov, okrem
inéhotrestnéhočinuneoprávnenéhopodnikania,porušovaniazáväznýchpravidielhospodárskehostyku

apodvodu.Napriekdostatkuznámychskutočnostíorgányčinnévtrestnomkonanínezasiahliadekvátne,
ale až po uzavretí prevádzok nebankových subjektov. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany
odporcov v 1. a 2. rade malo za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla
nebývalé rozmery, Slovenská republika prostredníctvom svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila
protiprávny stav, nepodnikla ani kroky smerujúce k obmedzeniu tohto podnikania. Rovnako nekonaním

a zanedbaním povinností zo strany odporcu v 4. rade, ako orgánu nadriadenému Slovenskej obchodnej
inšpekcii, ktorá ako dozorný orgán mohla včas zakázať šíreniu klamlivej reklame, malo za následok,
že na základe klamlivej reklamy navrhovateľka vložila svoje finančné prostriedky do nebankových
subjektov. Slovenská republika tak nesprávnym úradným postupom a svojou nečinnosťou spôsobila
navrhovateľovi škodu, ktorá sa rovná hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov. Príčinná
súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom je preukázaná tým, že pokiaľ

by Slovenská republika včas, razantne a v súlade s právomoci zverenými jeho orgánom zákonom
zakročila voči nebankovým subjektom a pozastavila ich činnosť už v čase, keď na protizákonnosť stavu
poukazovala vtedajšia ministerka financií a štátu boli známe aj podvody a bankroty iných nebankových
subjektov, nebola by im navrhovateľka zverila svoje peniaze.

Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľka

prostredníctvom investičných zmlúv investovala svoje finančné prostriedky v prospech nebankových
subjektov, išlo o obchodnoprávny vzťah upravený Obchodným zákonníkom, resp. občianskoprávny
vzťah upravený Občianskym zákonníkom. T.j. navrhovateľka a nebankový subjekt vstúpili do
súkromnoprávnych vzťahov slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, v súlade s platným právnym
poriadkom, čo potvrdili svojimi podpismi. Nebankové subjekty nepôsobili v oblasti finančného trhu,

kde mohli pôsobiť len subjekty, ktoré získali na takúto činnosť povolenie Úradu pre finančný trh
alebo Národnej banky Slovenska. Nebankové subjekty takéto povolenie nemali a preto dohľadu a
kontrole Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska, v čase uzatvorenia investičných
zmlúv nepodliehali. Úrad pre finančný trh nemohol nad nebankovými subjektami vykonávať dohlaď ani
podľa zákona o kolektívnom investovaní, podľa zákona č. 385/1999 Z.z., pretože činnosť nebankových

subjektov nespĺňala podmienky týmto zákonom vyžadované, nebankové subjekty nevykonávali
kolektívne investovanie a nemohli byť preto subjektami dohľadu podľa § 60 ods. 1, písm. k) zákona o
kolektívnom investovaní. Namietal, že podmienkou zodpovednosti štátu za škodu podľa § 18 zákona č.
58/1969 Zb. je škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom alebo škoda spôsobená nezákonným
rozhodnutím orgánu štátnej správy a musí existovať príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním,

v danom prípade nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Bol toho názoru, že v predmetnej
veci táto podmienka splnená nie je.

Odporca v 2. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľka uzavrela
so spoločnosťou BMG Invest s.r.o. Košice zmluvu, na základe ktorej vložila do tzv. „nebankového
subjektu“ finančné prostriedky s prísľubom ich zhodnotenia. Popísal činnosť, ktorú Úrad finančnej

polície správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia PZ venoval nebankových subjektov od roku
1999. Od začiatku roku 2000 preveroval podozrenia zo spáchania trestného činu uvedených subjektov.
Poukázal na postup v rámci ktorého od 23.10.2000 zaslal úrad finančnej polície niekoľko dožiadaní
na daňové úrady. Dňa 26.3.2003 bola Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového
materiáludotýkajúcehosačinnostiHorizontSlovakia,o.c.p.,a.s.aB.M.G.Invests.r.o.,odpoveďouktorej

bolo uloženie zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na pracovnom stretnutí dňa 18.6.2001 bolo
konštatované, že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež
daňové riaditeľstvo o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením daňových kontrol. Následne dňa 4.2.2002
B.M.G. Invest s.r.o. a Horizont Slovakia, o.c.p., a.s. uzavreli svoje pobočky a vyšetrovateľ začal trestné
stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Namietal, že k nesprávnemu úradnému postupu z jeho

strany nedošlo a nie je preto daný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú navrhovateľke
podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb.

Odporca v 3. žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko
dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami od 1.11.2000 zabezpečoval Úrad pre finančnýtrh. Poukázal na skutočnosť, že od 1.1.2000 nadobudol účinnosť zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom
investovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej
výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské

spoločnosti, ktoré môžu mať iba právnu formu akciovej spoločnosti, ich základné imanie musí byť
najmenej 50.000.000,- Sk a obchodné meno musí obsahovať označenie „správcovská spoločnosť,
akciová spoločnosť“ alebo „správ. spol., a.s.“ Už nahliadnutím do obchodného registra muselo byť
navrhovateľovi zrejmé, že nejde o investičné spoločnosti. Investičné spoločnosti vykonávajú svoju
činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové fondy) investorom. Na rozdiel od

nich nebankové subjekty vykonávali svoju činnosť na základe zmlúv o pôžičke a zmlúv o tichom
spoločenstve. Navrhovateľka dobrovoľne vstúpila do záväzkovo-právnych vzťahov s tzv. nebankovými
subjektami,ktorésidostatočnenepreverilaapretomusíznášaťnepriaznivénásledkysvojhorozhodnutia
a neprenášať ich na štát. Poukázal na legislatívne opatrenia, ktoré mali chrániť občanov pred prípadnými
rizikami investovania prostriedkov do tzv. nebankových subjektov spočívajúce vo vypracovaní nových
zákonov, prísnejšie upravujúcich spôsob podnikania v oblasti investovania financií. Odporca vypracoval

materiál s názvom „Návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby
ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred
rizikom podvodu a defraudácie“. Návrh opatrení prerokovala a schválila vláda SR uznesením zo dňa
12.1.2000. V roku 2000 uskutočnil odporca v rámci programu PHARE vysvetľovaniu kampaň s cieľom
oboznámiť verejnosť s investičnými možnosťami na finančnom trhu s osobitným dôrazom na riziká

investovania do tzv. nebankových subjektov. Odporca podal podnety na Generálnu prokuratúru SR
a Úrad finančnej polície Policajného zboru SR, týkajúce sa oznámenia skutočností o podozrení zo
spáchania trestného činu neoprávneného podnikania.

Odporca v 4. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie
podľa zákona 58/1969 Zb. Namietal, že za škodu nezodpovedá ani podľa § 415 a § 420 Občianskeho

zákonníka, pretože navrhovateľke škodu nespôsobil. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by
v minulosti išlo o klamlivú reklamu. Spoločnosť BMG Invest s.r.o. Košice mala v čase reklamy v
predmete svojej činnosti zapísané také činnosti podnikania, ktoré nevylučovali vysoké zisky, nešlo
o reklamu tak, ako to vymedzuje zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame, ale o verejnú výzvu za
účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti, s cieľom tieto finančné prostriedky

následne investovať. Nebankové subjekty tiež nevykonávali kolektívne investovanie, nepôsobili v oblasti
finančného trhu, keď prijímali peňažné prostriedky od verejností a investovali ich do rôznych oblastí
podnikania, nepodliehali dohľadu Úradu pre finančný trh ani NBS. Išlo o súkromnoprávny vzťah medzi
fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, štát
nemôže zakázať vstupovať fyzickej či právnickej osobe do záväzkového vzťahu. Každý si musí zvážiť

a preveriť riziko, ktoré vyplýva z uzavretých zmlúv. Konštatoval, že zo strany navrhovateľky išlo o
špekulatívny zámer s úmyslom získať neprimerané finančné zisky. Išlo o záväzkové vzťahy a preto
navrhovateľov nebolo možné považovať za spotrebiteľov v zmysle zák. č. 634/1992 Zb. Ministerstvo
hospodárstva nie je nadriadeným orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie, a preto nemôže zasahovať
do jej nezávislosti v rozhodovacej a kontrolnej činnosti. Namietal splnenie zákonných predpokladov

zodpovednosti štátu za škodu.

Navrhovateľka v priebehu konania zomrela dňa 24.2.2009. Súd uznesením zo dňa 10.6.2010 právnu
vec navrhovateľky v 6. rade Y. D. proti odporcom 1,2,3,4 vylúčil na samostatné konanie Navrhovatelia
v l. až 6. rade sú deti nebohej a hmotnoprávni nástupcovia pôvodnej navrhovateľky.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti

navrhovateľov a odporcov, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, nepožiadali o odročenie pojednávania,
súd preto vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke zo dňa 20.novembra 2001 č.PZ-NR-2001 11 20/28
12 01/BÚ-BÚ a zistil nasledovný skutkový stav:

Právna predchodkyňa navrhovateľov Y. D. uzavrela s BMG Invest s.r.o. Košice zmluvu o pôžičke č. PZ-

NR-2001 11 20/28 12 01/BÚ-BÚ dňa 20. novembra.2001 na základe ktorej poskytla tejto spoločnostifinančné prostriedky vo výške 35.000,- Sk ako pôžičku. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v lehote
12 mesiacov požičané finančné prostriedky vráti s ročným úrokom 35 %.

Spoločnosť BMG Invest s.r.o., Košice si zmluvné záväzky nesplnila, vložené finančné prostriedky

právnej predchodkyni navrhovateľov nevrátila, na spoločnosť bol vyhlásený konkurz.

Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Štát podľa citovaného ustanovenia zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za
súčasného naplnenia troch podmienok, ktorých naplnenie súd v konaní skúmal. Súd skúmal, či
navrhovateľkám vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch), či sa odporcovia dopustili
nesprávneho úradného postupu (spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti) a či je škoda navrhovateľov v
príčinnejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomodporcu.Súdnazákladevykonanéhodokazovania

nezistil naplnenie žiadnej z uvedených podmienok zodpovednosti štátu podľa citovaného § 18 zákona
č. 58/1969 Zb.

Právna predchodkyňa navrhovateľov uzatvorením zmluvy o pôžičke vstúpila do záväzkovo právnych
vzťahov s právnickou osobou BMG Invest s.r.o., Košice. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán
sa riadia zmluvou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Spoločnosť BMG Invest s.r.o., Košice si svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy nesplnila
a navrhovateľke nevyplatila poskytnuté finančné prostriedky, zatvorila svoje pobočky a bol na ňu
vyhlásený konkurz. Právnej predchodkyni navrhovateliek vznikli voči uvedenej spoločnosti pohľadávky
zo záväzkovo právnych vzťahov, ktoré si mala možnosť prihlásiť v konkurznom konaní vedenom voči
uvedenej spoločnosti. Konkurzné konanie nie je dosiaľ ukončené, t.j. nie je známe, či a v akej výške

môžu byť v konkurznom konaní uspokojené nároky navrhovateliek. Nie je preto možné ustáliť výšku
škody, ktorá navrhovateľkám najneskôr do rozhodnutia súdu vznikla. Návrh na začatie konania o
náhradu škody je preto možno považovať za predčasne podaný. Až potom, keď budú vyčerpané všetky
zákonné možnosti navrhovateliek na uspokojenie jej nárokov voči nebankovým subjektom, bude možné
s určitosťou konštatovať, či im vznikla škoda a v akej výške.

V konaní ďalej nebolo preukázané, že by zo strany štátneho orgánu išlo o nesprávny úradný postup.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by nebankové subjekty prevádzkovali činnosť, ktorú je podľa zákona č.
385/1999 Zb. oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť. Investičné fondy, podielové fondy ako
aj správcovské spoločnosti, vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie,
podielové fondy) investorom, ktoré reprezentujú investície týchto investorov. Spoločnosť BMG Invest

s.r.o., Košice vykonávala svoju činnosť na základe zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve, na ktoré sa
primerane vzťahuje Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Prevádzkovanie týchto činností štátne
orgányzakázaťnemohli,pretoženemohlizasahovaťdozáväzkovoprávnychvzťahov,ktorévzniklimedzi
právnou predchodkyňou navrhovateľov a obchodnou spoločnosťou na základe ich slobodnej vôle.

Neobstojí ani námietka právnej predchodkyne navrhovateľov, že k investovaniu svojich peňazí do

spoločnosti sa rozhodla na základe presvedčenia podporovaného reklamou, že ide o investičnú
spoločnosť s príslušnou licenciou na takýto predmet podnikania, pretože nebankové subjekty ani po
formálnej stránke nespĺňali zákonom určené náležitosti pre správcovské spoločnosti (obchodné meno,
výška základného imania, právna forma).Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady
zodpovednostiodporcovzaškodutitulomnesprávnehoúradnéhopostupuapretonávrhvcelomrozsahu
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešným
odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.