Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 6, 2011

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 3C/109/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209201161
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa W.. Z. W., bytom M. I. Z. č. XXX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, Bánovce nad
Bebravou, IČO: 36789925, proti odporcovi B. B., bytom Q. XXXX/XX, Z. I. Z., zastúpeného Advokátskou
kanceláriou DVORSKÁ & MREKAJOVÁ, s.r.o., so sídlom Panenská 33, Bratislava, IČO: 36862037, o
zaplatenie 4779,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou zo dňa 23. júna 2010, č.k. 3C/109/2009-126, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúd zamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsanavrhovateľdomáhal,aby
súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 4779,92 eur (144 000,- Sk) s príslušenstvom,
z titulu poskytnutej pôžičky. Navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1505,41

eur, na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie
odôvodnil konštatovaním zisteného skutkového stavu veci z ktorého mal za preukázané, že medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že právny predchodca navrhovateľa - V. W. požičal odporcovi
peňažné prostriedky do výšky 144 000,- Sk, ktoré sa odporca zaviazal pôvodnému veriteľovi uhradiť
do 31. 12. 2006. Taktiež medzi nimi nebolo sporné ani to, že uvedená pohľadávka bola postúpená z
V. W. na B.. V. W. (B.) a neskôr z B.. V. W. (B.) na navrhovateľa. Konštatoval, že v konaní zostalo

sporné to, na čo boli použité peňažné prostriedky zo strany odporcu, nakoľko odporca v konaní tvrdil,
že postúpením pohľadávky na jeho bývalú manželku B.. V. W. (B.) sa pohľadávka stretla s dlhom a
zanikla. Súd prvého stupňa konštatoval, že za podstatnú skutočnosť z hľadiska existencie záväzku
odporcu voči navrhovateľovi považoval postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
12. 1. 2007 z pôvodného veriteľa - V. W. na B.. V. W. (B.) a najmä tú skutočnosť, že sa tak stalo za
trvania bezpodielového spoluvlastníctva B.. V. W. (B.) a odporcu. Uviedol, že už zo samotnej podstaty

formy takéhoto spoluvlastníctva vyplýva, že ide o nedielne spoluvlastníctvo, kde nie je možné určiť
podiel, ktorý prináleží každému z manželov, a teda nie je možné ani vyčleniť reálny či ideálny podiel,
ktorý by na jedného z manželov pripadal. Za daného stavu vlastníctva, v prípade, že jeden z manželov
nadobudne záväzok (hoci i bez súhlasu druhého manžela) a druhý z manželov sa stane veriteľom
danej pohľadávky dochádza tak k splynutiu pohľadávky veriteľa (jedného z manželov) so záväzkom,
nakoľko takýto záväzok zaniká v mase nadobudnutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov jeho

splynutím v súlade s § 584 Občianskeho zákonníka, keďže dochádza k spojeniu veriteľstva a dlžníctva
v jednej osobe. V danom prípade tomu tak bolo, nakoľko na podklade vykonaného dokazovania súd
prvého stupňa dospel k záveru, že požičané peniaze boli vložené do masy BSM a to jednak úhradou
splátok leasingu za motorové vozidlo VW Passat 1,9 TDI 4M a jednak úhradou nájmu za spoločný
nájom bytu. Tvoria preto masu BSM a sú spôsobilé splynúť s pohľadávkou, ktorá prešla na B.. V. W. (B.)
dňom jej postúpenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 657, § 143, § 145 a § 584 Občianskeho

zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p. tak, ženavrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť úspešnému odporcovi trovy konania v sume 1505,41 eur, na
účet jeho právneho zástupcu.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu,

ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu v
celom rozsahu vyhovie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j. že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 143, § 145
ods. 1, 2 a § 657 Občianskeho zákonníka, ako aj na konštantnú judikatúru, z ktorých vyplýva, že nie

je dôvod, aby pôžička odporcu bola považovaná za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
keďže nešlo o spoločný dlh B.. V. W. (B.) a odporcu a tento dlh nemá nič spoločné s bezpodielovým
spoluvlastníctvom manželov. Poukázal na to, že pokiaľ by aj pôžička, ktorú si odporca zobral od V. W.
bola použitá na splácanie jednotlivých leasingových splátok motorového vozidla, ktoré aj keby tvorilo
súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je túto skutočnosť v zmysle použiteľnej judikatúry
nutné preukázať a uplatniť nárok na jej zohľadnenie až pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Ďalej poukázal na ust. § 35 ods. 2 a § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s čím
vyslovil právny názor, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 1. 2007 uzavretá medzi V. W. a
B.. V. W. (B.) je svojím obsahom darovacou zmluvou, nakoľko predmetnou zmluvou V. W. postúpil svoju
pohľadávku na B.. V. W. (B.) bezodplatne, preto B.. V. W. (B.) získala pohľadávku voči odporcovi dňa
12. 1. 2007 ako dar od svojho otca a táto sa nestala predmetom bezpodielového spoluvlastníctva B..

V. W. (B.) a odporcu. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkal jeho nesprávny právny názor, že v predmetnej
veci došlo k splynutiu podľa § 584 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že k splynutiu v danom prípade
nemohlo v žiadnom prípade dôjsť, a to ani na strane veriteľa, ani na strane dlžníka, nakoľko jednak
pôžička, ktorú uzavrel odporca s V. Mišákom sa netýkala spoločných vecí manželov, a preto peniaze
nadobudnuté z tejto pôžičky nemožno zaradiť do masy BSM, jednak spoločný záväzok manželov v

tomto prípade nevznikol, pretože nešlo o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí, teda
pôžička odporcu sa nestala súčasťou BSM. Z uvedenej pôžičky bol odporca zaviazaný sám, preto nie
je možné, aby sa zaviazanou z tejto pôžičky stala v priebehu manželstva B.. V. W. (B.). Keďže B.. V.
W. (B.) nebola spoludlžníčkou s odporcom, teda nie je potom ani možné, aby v jej osobe následne,
ako sa stala oprávnenou z pôžičky, splynula osoba veriteľa a dlžníka. Naviac B.. V. W. (B.) nadobudla

pohľadávku voči odporcovi z titulu darovacej zmluvy, čo znamená, že táto pohľadávka sa nikdy nestala
súčasťou BSM, ale bola v súlade s ust. § 143 Občianskeho zákonníka vo výlučnom vlastníctve B.. V. W.
(B.). Keďže pohľadávka z pôžičky sa nikdy nestala predmetom BSM odporcu a B.. V. W. (B.), odporca
sa nikdy nestal veriteľom z tejto pohľadávky a v jeho osobe nikdy nemohlo dôjsť k splynutiu povinného
z pôžičky a oprávneného z pôžičky v jednej osobe, a teda ani k zániku tejto pohľadávky.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že súd správne vyhodnotil dokazovanie a
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru, že požičané peniaze boli vložené do
masy BSM, pričom argumentácia navrhovateľa založená na domnienkach, že odporca použil požičané
peniaze na úhradu nákladov spojených s podnikateľskou činnosťou boli v konaní jednoznačne vyvrátené

predloženými dôkazmi. Konajúci súd sa preto správne zameral na dokazovanie, či požičané peniaze
boli použité na úhradu potrieb domácnosti, či na osobnú alebo potrebu podnikania odporcu, a teda či
došlo k splynutiu pohľadávky a záväzku v jednej osobe.

Krajskýsúdpreskúmalvecvzmysleust.§212ods.1O.s.p.adospelkzáveru,že niesúdanépodmienky
pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia ani pre jeho zmenu, ale je potrebné rozsudok okresného súdu

podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia mu vec
vrátiť na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy
z dôvodu, že postúpením predmetnej pohľadávky z V. W. na B.. V. W. (B.) dňom 12. 1. 2007 došlok zániku záväzku splynutím, v zmysle ust. § 584 Občianskeho zákonníka, a teda nárok navrhovateľa
nie je dôvodný.

Po preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že tento právny názor súdu prvého stupňa nemožno

považovať za správny a že k zániku záväzku splynutím v predmetnej veci nedošlo.

Podľa§584Občianskehozákonníkaakakýmkoľvekspôsobomsplynieprávospovinnosťou(záväzkom)
v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.

Splynutie (konsolidácia) teda spočíva v spojení veriteľstva a dlžníctva z určitého záväzku v jednej osobe,
t.j. ak sa stane určitá osoba súčasne subjektom práva (veriteľom pohľadávky) i subjektom povinností
(dlžníkom) z toho istého záväzkového vzťahu. K splynutiu dochádza najmä pri dedení, keď sa dlžník

stane dedičom svojho veriteľa alebo veriteľ dedičom svojho dlžníka, ako aj v iných prípadoch, napr. ak
veriteľ postúpi svoju pohľadávku dlžníkovi. Tým, že právo a povinnosť z toho istého záväzku splynú v
jednej osobe, záväzok zaniká, pretože veriteľ nemôže byť súčasne sám sebe dlžníkom a dlžník sám
sebe veriteľom. K zániku záväzku dochádza okamihom splynutia.

V predmetnej veci k zániku záväzku odporcu splynutím v zmysle citovaného zákonného ustanovenia

nemohlo dôjsť. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o pôžičke, ktorú uzavrel
odporca s V. W. v celkovej výške 144 000,- Sk a ktorú dňa 6. 5. 2006 voči tomuto aj písomne uznal,
je v zmysle konštantnej judikatúry výlučným záväzkom odporcu, teda odporca je jediným dlžníkom z
tejto pôžičky.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že pôvodný veriteľ V. W. predmetnú pohľadávku postúpil

zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 1. 2007 na svoju dcéru (manželku odporcu) B.. V. W. (B.),
pričom podľa bodu II Zmluvy o postúpení pohľadávky postupca túto pohľadávku postúpil postupníkovi
dňom podpísania zmluvy bezodplatne. Vzhľadom na bezodplatnosť postúpenia, keďže sa jednalo o
postúpenie pohľadávky voči manželovi B.. V. W. (B.) je možné vyvodiť, že postupca V. W. mal v
úmysle uvedenú pohľadávku bezodplatne postúpiť výlučne svojej dcére, ktorý zmluvný vzťah napĺňa

charakteristické znaky darovacej zmluvy, teda ju možno považovať za dar V. W. svojej dcére, ktorý v
zmysleust.§143Občianskehozákonníkanetvorípredmetbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Z
uvedeného je možné vyvodiť, že táto pohľadávka sa nestala súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a jedinou veriteľkou tejto pohľadávky bola B.. Jana W. (B.).

Z uvedeného vyplýva, že v preskúmavanej veci teda nedošlo k spojeniu veriteľstva a dlžníctva zo zmluvy

o pôžičke v jednej osobe, a teda nemohlo dôjsť k zániku záväzku splynutím v zmysle ust. § 584
Občianskeho zákonníka, ako to konštatoval súd prvého stupňa.

Odvolacie dôvody uplatnené navrhovateľom v odvolaní podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.
(súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) preto považoval

odvolací súd za opodstatnené.

Keďže súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí zaoberal len otázkou, či došlo k zániku záväzku
odporcu počas trvania jeho manželstva s B.. V. W. (B.) splynutím, pričom zameral svoje dokazovanie
najmä na zisťovanie skutočností, či peniaze z poskytnutej pôžičky boli použité na veci tvoriace
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo výlučne na podnikanie odporcu, bolo potrebné rozsudok

súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko súd prvého stupňa sa potom už
nezaoberaluplatnenýmnárokomnavrhovateľavočiodporcovi.Vďalšomkonanípretosúdprvéhostupňa
zistí opodstatnenosť uplatneného nároku navrhovateľa a vo veci opätovne rozhodne, pričom v zmysle
ust. § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa pri novom rozhodnutí viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.
4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.