Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 27, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/197/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223273
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10 v Bratislave, IČO: 35 763 469, zastúpený: Ružička
Csekes, s.r.o., Vysoká 2/B v Bratislave, proti odporcovi: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,
Drieňová 24 v Bratislave, o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci vo výške 75.518,42 €
a o nemajetkovú ujmu 1,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na súd dňa 20.10.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie 75.518,42 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 30.1.2010 až do zaplatenia. Ďalej žiadal

náhradu nemajetkovej ujmy 1,- €.

Návrh na zaplatenie 75.518,42 € s príslušenstvom odôvodnil tým, že odporca dňa 25.5.2005 vydal
rozhodnutie č.XXXX/DZ/X/X/XXX, ktorým rozhodol o zneužití dominantného postavenia spoločnosti
S. J., a.s. spočívajúcom v neposkytovaní prístupu k sústave miestnych vedení, ako k unikátnemu
zariadeniu, za čo jej zároveň uložil pokutu vo výške XXX miliónov Sk. Prvostupňové rozhodnutie
Protimonopolného úradu SR bolo následne dňa 21.12.2005 potvrdené ako vecne správne rozhodnutím
Rady Protimonopolného úradu SR č. XXXX/DZ/R/X/XXX. Dňa 27.9.2007 Krajský súd v Bratislave (sp.
zn. 1S 31/2006-126) zrušil v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku vyššie

uvedené rozhodnutia PMU, konštatujúce zneužitie dominantného postavenia spoločnosťou Slovák
Telekom, a.s.

DôvodomprezrušenierozhodnutíPMUpodľapredmetnéhorozsudkubolo,žezodôvodneniarozhodnutí
PMU nebolo možné zistiť, v čom spočívalo porušenie ustanovení ZoHS, ktorých sa navrhovateľ mal
dopustiť a teda čo zakladalo dôvod na uloženie pokuty. Krajský súd skonštatoval, že z predmetných
rozhodnutí PMU je možné iba vyvodiť, že žalobcovi bola uložená pokuta za to, že dobrovoľne neplnil
povinnosť, ktorá mu však nebola uložená zákonom.

Navrhovateľ má za to, že boli splnené všetky podmienky pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu,
ktorá mu bola spôsobená jeho nezákonnými rozhodnutiami, v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to:

škoda bola spôsobená odporcom ako orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, škoda vzniklanavrhovateľovi ako účastníkovi konania v dôsledku rozhodnutí PMÚ, navrhovateľ ako poškodený podal
proti rozhodnutiu PMÚ rozklad ako riadny opravný prostriedok, právoplatné rozhodnutia PMÚ boli
zrušené pre nezákonnosť Krajským súdom v Bratislave. Y. nevyžaduje, aby príslušný orgán výslovne

konštatoval, že zrušené rozhodnutie je nezákonné, nakoľko táto skutočnosť vyplýva už zo samotného
zrušeniatakéhotorozhodnutiaprejehonezákonnosť,čotrebavyvodiťzceléhozrušujúcehorozhodnutia.
Keďže podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, možno dospieť k
záveru, že pokiaľ bolo rozhodnutie odporcu zrušené, bolo zrušené pre jeho nezákonnosť. Zodpovednosť

štátu za nezákonné rozhodnutie je zodpovednosťou objektívnou, bez ohľadu na zavinenie.

V priamej príčinnej súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí odporcu bola navrhovateľovi
spôsobená škoda ako majetková ujma, spočívajúca v nákladoch vynaložených na efektívnu obranu
jeho práv v správnom konaní. Ide o náklady vypracovania analýz, interných posudkov a konzultácií
externým právnym poradcom - spoločnosťou Linklaters, s.r.o., ktorá na základe Zmluvy o poradenstve
vyfakturovala navrhovateľovi za roky 2005 a 2006 sumu vo výške 2.275 068,32 Sk, v prepočte 75.518,42

€.

Navrhovateľovi vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami odporcu aj nemajetková ujma
podľa § 17 ods. 2 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z., spočívajúca v neoprávnenom zásahu do jeho dobrej
povesti. Odporca opakovane označoval v médiách navrhovateľa za páchateľa správneho deliktu, ktorý
sa dopustil obzvlášť závažného porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže formou zneužitia

dominantného postavenia na trhu. Keďže tieto tvrdenia sa v zmysle rozhodnutia súdu ukázali ako
nepravdivé, prišlo k neoprávnenému a vážnemu poškodeniu jeho dobrej povesti a to jednak vo vzťahu
k jeho obchodným partnerom, ako i v očiach širokej verejnosti. Odporca medializuje svoje tvrdenia
založené na jeho nezákonných rozhodnutiach, spôsobuje cyklenie jednotlivých prípadov, opakovane
vynáša rozhodnutia, ktoré sú následne krajským súdom zrušené a tým vnáša aj právnu neistotu do

právneho postavenia navrhovateľa.

Pokiaľ by nebolo správneho konania, v ktorom odporca vydal nezákonné rozhodnutia zrušené súdom,
žiaden z nákladov, ktorých náhradu si navrhovateľ uplatňuje, by nebolo potrebné vynaložiť, pretože by
predmetné poradenstvo nebol potreboval.

Dňa. 4.8.2009 sa odporca obrátil na navrhovateľa so žiadosťou o predbežné prerokovanie jeho nároku

na náhradu škody. Odporca mu listom z 29.1.2010 oznámil, že jeho nárok nepovažuje za dôvodný. Od
30.1.2010sipretonavrhovateľuplatňujeajúrokzomeškaniapodľa§517ods.2Občianskehozákonníka
v súlade s nar. vl. č. 87/1995 Z.z. vo výške 9 % ročne.

Odporca podal k návrhu dňa 29.11.2010 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť.

Odporca argumentoval, že predmetné rozhodnutia, ktorých nezákonnosti sa navrhovateľ dovoláva,
boli krajským súdom zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. teda z dôvodu, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Odporca nemal možnosť podať proti rozhodnutiu súdu opravný prostriedok a v ďalšom konaní vydal
rozhodnutie č. 2008/DZ/2/1066 zo dňa 14.8.2008, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím č.2009/DZ/R/2/026

zo dňa 15.5.2009. Obe rozhodnutia boli preskúmané krajským súdom v konaní 4S 108/09, obe boli
zrušené a v súčasnosti sa celá vec nachádza z dôvodu podania odvolania na NS SR. Prípad teda nie
je definitívne uzavretý.

Odporca mal v čase vydania predmetných rozhodnutí informácie, ktoré mohli viesť k záveru, že
navrhovateľ svojim konaním spočívajúcim v neposkytnutí služby prístupu k miestnym vedeniam

ako unikátnemu zariadeniu, zneužíva dominantné postavenie, bol preto povinný začať proti nemu
správne konanie. Neodôvodnenosť alebo nezákonnosť zásahu odporcu voči navrhovateľovi krajskýsúd vo svojom rozhodnutí nekonštatoval. Možno uzavrieť, že rozhodnutia odporcu neboli zrušené ako
nezákonné, ale iba ako vadné.

Navrhovateľom podaná žaloba nespĺňa podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody.

Navrhovateľ nebol v správnom konaní právne zastúpený, Zákon o ochrane hospodárskej súťaže a ani
Správny poriadok nevyžadujú povinné zastúpenie v správnom konaní a neexistuje ani regulácia výšky
trov právneho zastúpenia ako je tomu napr. v súdnom konaní podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Správny
poriadok výslovne uvádza, že trovy, ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník sám. Uplatnenie
náhrady škody vo výške zmluvnej odmeny za poradenské služby nemožno považovať za účelné a

efektívne bránenie práva, pretože navrhovateľ žiada aj preplatenie položiek, ktoré s predmetnou vecou
priamo nesúvisia. Navrhovateľovi naviac nevznikla žiadna skutočná škoda, preto si nemôže náhradu
trov správneho konania uplatňovať samostatne, ale len ako súčasť inej skutočnej škody.

V návrhu nemá opodstatnenie ani náhrada nemajetkovej ujmy, nakoľko zákon č. 514/2003 Z.z.
nemajetkovú ujmu pri právnických osobách nepozná. Právna úprava ochrany dobrej povesti právnickej
osoby je zakotvená v Občianskom zákonníku, ten je však v subsidiárnom vzťahu k zákonu o

zodpovednosti za škodu, ktorý v tomto smere komplexne upravuje všetky nároky. Uplatneniu oboch
týchto právnych inštitútov bránia rozdielne predpoklady. Odporca sa domnieva, že je jednoduchšie
pre navrhovateľa domáhať sa nemajetkovej ujmy podľa zákona o zodpovednosti za škodu, pretože
poškodenie dobrej povesti podľa Občianskeho zákonníka by nevedel žiadnym spôsobom preukázať.
Navrhovateľovi zrejme prekážalo okomentovanie rozsudku krajského súdu odporcom na jeho

internetovej stránke. Tento komentár sa však navrhovateľa netýkal a nijakým spôsobom sa ho nemohol
dotknúť.

Neexistuje ani príčinná súvislosť medzi škodou a rozhodnutím odporcu. Odporca poukazuje na
skutočnosť, že aj v prípade ak by začatie správneho konania viedlo k záveru, že navrhovateľ žiaden
správny delikt nespáchal, navrhovateľ by náklady na za právne poradenstvo renomovanej advokátskej

kancelárii i tak vynaložil.

Navrhovateľ podľa názoru odporcu nemá právo v prípade jeho úspechu ani na úroky z omeškania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu a dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.

Pri výsluchu sa obaja účastníci konania pridržali svojich písomných podaní.

Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej

moci

a) nezákonným rozhodnutím

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) d) nesprávnym úradným postupom

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s

účastníkom konania, aj keď s ním ako s účastníkom konania, konané malo byť.

Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré
sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný), alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Vecná legitimácia uplatňujúca sa v procesnom práve (aktívna i pasívna)je stav vyplývajúci z hmotného
práva, na základe ktorého sa určuje okruh účastníkov konania. Bez ohľadu na to, ako sú účastníci v
žalobe označení, vždy je potrebné skúmať, či sú nositeľmi určitých práv (oprávnení), alebo povinností
tvrdených v návrhu a vyplývajúcich z príslušnej hmotnoprávnej normy, inými slovami, či sú alebo nie sú
aktívne či pasívne vecne legitimovaní.

Zákon č. 514/2003 Z.z. vo vyššie citovaných ustanoveniach jednoznačne zakotvil, kto je účastníkom
konania v spore o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Ide o hmotnoprávnu normu,
ktorá určila okruh oprávnených i povinného vo všeobecnej rovine. V konkrétnom súdnom konaní musí
navrhovateľ preukázať tak svoju aktívnu vecnú legitimáciu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu odporcu.

V danom prípade navrhovateľ tvrdil, že mu bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím odporcu,

je preto v spore aktívne vecne legitimovaný a jeho legitimácia vyplýva z § 5 ods. 1 citovaného zákona.
Nesprávne však určil zodpovednostný subjekt, teda odporcu, nakoľko zaň označil priamo orgán verejnej
moci, ktorý podľa neho vydal nezákonné rozhodnutie, hoci zákon výslovne označuje v § 3 ods. 1 za
tento subjekt štát. Pasívne vecne

legitimovaná v prejednávanej veci mala teda byť Slovenská republika, za ktorú v zmysle § 4 citovaného

zákona a § 79 ods. 1 predposledná veta O.s.p. mal konať príslušný štátny orgán.

Pokiaľ v súdnom konaní súd zistí nedostatok vecnej aktívnej, alebo pasívnej legitimácie, je to vždy dôvod
na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa skúmalo meritum veci samej. Týka sa to tak náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, ako i náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko
táto ujma mala navrhovateľovi vzniknúť v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím a to vzhľadom

na právnu úpravu zakotvenú v § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý je v tomto prípade lex specialis.

Na základe vyššie uvedeného bolo rozhodnuté v znení, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní úspešný, žiadne
trovy mu nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

O poplatkovej povinnosti súd nerozhodoval, pretože navrhovateľ je v konaní zo zákona od poplatku

oslobodený a odporca bol v konaní úspešný.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).