Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/127/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110240411
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: C. V. nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom F., ulica W.
XX, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o zaplatenie invalidného
dôchodku 3.227 euro s príslušenstvom a o vydanie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.1.2011, č.k. 9C 127/2010 - 17, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa s použitím ust. § 103 , § 104 ods.1, § 7 ods.3 O.s.p.,
§ 179 ods.1 písm. a/, § 294 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a tým, že v danom
prípade ( ktorého predmetom je návrh na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu
invalidného dôchodku 3.227 euro spolu so 17,6 % úrokom od podania žiadosti na invalidný dôchodok

t.j. od 27.10.2008 a návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi
povinnosť poskytnúť navrhovateľovi aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú od 27.10.2008 vo výške
249,14 euro mesačne), nemá všeobecný súd právomoc rozhodovať o veciach, resp. nárokoch
priznávania invalidného dôchodku ani čiastočného invalidného dôchodku a straty úrazovej renty zastavil
konanie. Na základe uvedeného sa potom jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je
možné odstrániť. Súd prvého stupňa v rozhodnutí zároveň podľa ust. § 104 ods.1 O.s.p. rozhodol,

že vec bude po právoplatnosti uznesenia postúpená Sociálnej poisťovni Bratislava - ústredie, ul. 29.
augusta v Bratislave a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p. tak, že právo
na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že v predmetnej veci
ide len o odstrániteľnú prekážku spočívajúcu z titulu uplatnenia nároku na náhradu škody od odporcu.
Namietol, že v návrhu nežiadal o preskúmanie rozhodnutia o invalidnom dôchodku, ale dožadoval sa
náhrady škody. Navrhovateľ v odvolaní navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods.1 písm. h/

O.s.p. uznesenie prvostupňového súdu zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214
ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc súdov tak, že v občianskom súdnom konaní súdy
prejednávajú a rozhodujú veci (nároky), ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
z obchodných a hospodárskych vzťahov ( § 7 ods.1 O.s.p.). Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov

súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov- charakteristickým znakom občianskoprávnych vzťahov je predovšetkým rovnaké (rovnocenné)
postavenie ich subjektov, pri ktorom jeden z účastníkov právneho vzťahu nemôže jednostranným
úkonom založiť povinnosť druhého účastníka a nemôže ani autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti

druhého subjektu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 7 ods. 1 O.s.p. súdy v občianskom súdnom
konaní prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, tieto
však vždy len vtedy, ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.).

Na rozdiel od toho verejnoprávne vzťahy, ako vzťahy upravené normami verejného práva, sú postavené
na princípe nadriadenosti a podriadenosti subjektov (princíp subordinácie). Pre tieto právne vzťahy je

typické, že jeden zo subjektov (orgán verejnej moci) ukladá jednostranne druhému účastníkovi právneho
vzťahu na základe zákona a presne stanoveným spôsobom povinnosti prostredníctvom autoritatívnych
administratívnoprávnych aktov aplikácie práva. V týchto vzťahoch vystupuje zjavne do popredia princíp
nerovnosti účastníkov a chýba tu autonómia vôle podriadeného účastníka.

Pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí do právomoci súdu, je nutné predovšetkým zistiť, z akého
právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje ním uplatnený nárok. Nárok, ako predmet súdneho konania,

je vo všeobecnosti charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými odôvodňuje navrhovateľ
svoj nárok a žalobným petitom. Posúdenie zistených skutkových okolností pod určitú právnu normu je
úlohou súdu ("iura novit curia"). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení,
ktoré umožňujú uplatnený nárok po právnej stránke podriadiť pod viac hmotnoprávnych noriem, je jeho
povinnosťou podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu na

to, či je v žalobe uvedený právny dôvod požadovaného plnenia; navrhovateľ nie je povinný uplatnený
nárok kvalifikovať po právnej stránke.

Vposudzovanomprípadenavrhovateľpreuplatnenienárokunazaplateniežalovanejsumypovažovalza
rozhodujúcuskutočnosť,žeodporca sa dopustil porušeniasvojichpovinnostítým,žemuod27.10.2008
neuhradil dávky čiastočného invalidného dôchodku , priznaný mu podľa predpisov účinných pred 1.

januárom 2004. Pre posúdenie povahy právneho vzťahu účastníkov z hľadiska právomoci súdu na
prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý navrhovateľ vyvodzuje z tohto

11Co 38/2011-25

právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda povaha práv a povinností účastníkov, ktoré
tvoria obsah tohto právneho vzťahu, ktoré kritérium je určujúcim pre posúdenie, či žalobou uplatnený

nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov
vymenovaných v § 7 ods. 1 O.s.p..

Zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje sociálno-poistné vzťahy, činnosť sociálnej poisťovne a jej orgánov.
Konanie vo veciach sociálneho poistenia zákon zveril orgánu verejnej správy Sociálnej poisťovni.
Subjekty sociálno-poistných právnych vzťahov (vrátane úrazovo-poistných vzťahov) vystupujú vo

vzájomnom pomere nadriadenosti a podriadenosti, teda v nerovnoprávnom postavení, ktorý v
zásade vylučuje právnu možnosť usporiadať si vzájomné vzťahy sociálneho poistenia inak, než to
ustanovuje zákon o sociálnom zabezpečení. Vzťah medzi sociálnou poisťovňou a fyzickou osobou
(poberateľom, či príjemcom dôchodkovej dávky) nie je súkromnoprávnym vzťahom vyplývajúcim
napr. z občianskoprávneho vzťahu, pracovnoprávneho, rodinného, či vzťahu obchodného, alebo

hospodárskeho (§ 1 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ide o verejnoprávny vzťah založený a vyplývajúci
zo sociálneho poistenia činnosti verejnoprávneho subjektu.

K námietkam odvolateľa je potrebné uviesť, že tento v návrhu na začatie konania a ani v jeho doplnení
neuviedol, že predmetom konania je náhrada škody požadovaná od odporcu, keď táto skutočnosť
nevyplývala ani z obsahového hľadiska, teda z povahy práv a povinností účastníkov tvoriacich obsah

tohto právneho vzťahu.S poukazom na uvedené, vychádzajúc z charakteristických znakov predmetného právneho vzťahu, z
ktorého navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok ( nepatriaceho do právomoci súdu podľa ust. § 7
O.s.p.) , odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.