Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/222/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110222084
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Q., k.s., so sídlom v B.

B., E. XX, IČO: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu A. Q., s.r.o. v konkurze, so sídlom
v Q., A. XXXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: JUDr.X. A., advokát so sídlom v B. B., O. č.XXA
proti odporcovi: F. B., r.č.XXXXXX/XXXX, bytom v A., H. č.X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému
opatrovníkom: Q. A., zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie sumy 447,50 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 8.9.2010, domáhal voči odporcovi zaplatenia

sumy 447,50 EUR s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že právny predchodca navrhovateľa - obchodná
spoločnosť Q. K., a.s. so sídlom v B. uzavrela s odporcom zmluvu o pripojení podľa zákona
č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, pričom predmetom záväzku spoločnosti Q. K.,
a.s. ako poskytovateľa bolo poskytovanie verejnej telefónnej /elektronickej telekomunikačnej služby,
ktorému zodpovedala povinnosť odporcu platiť poskytovateľovi cenu za poskytnuté služby. Poskytovateľ
poskytnuté služby vyúčtoval v súlade so zmluvou v mesačných intervaloch. Odporca svoje peňažné
záväzky voči poskytovateľovi neplnil riadne a včas a tak sa dostal do omeškania. Navrhovateľ nadobudol

pohľadávku, ktorú uplatňuje týmto návrhom, na základe zmlúv o postúpení pohľadávok. Navrhovateľ
tvrdil, že hoci zmluva o pripojení nebola uzavretá s odporcom v písomnej forme, je platná, pretože
zákon o elektronických komunikáciách nepredpisuje formu zmluvy o pripojení. V danom prípade bola
zmluva uzatvorená v súlade so Všeobecnými podmienkami poskytovateľa na základe telefonickej
objednávky odporcu. Poskytovateľ objednaných služieb zaslal odporcovi zmluvné dokumenty za účelom
ich podpísania, odporca však zmluvu o pripojení nepodpísal a nedoručil ju poskytovateľovi služieb
v predpísanej lehote, preto navrhovateľ písomným vyhotovením zmluvy o pripojení nedisponuje.

Navrhovateľ mal za to, že skutočnosť faktického uzatvorenia zmluvy pripojení potvrdzuje samotné
plnenie záväzku zo strany poskytovateľa, existencia zaslaných faktúr, ako aj zmlúv o postúpení
pohľadávok, z ktorých je zrejmé (zo samotných faktúr) aktívne využívanie poskytovaných služieb zo
strany odporcu.Pobytodporcusasúdunapriekvykonanémušetreniunepodarilozistiť.Zuvedenéhodôvodumuvsúlade
s ustanovením § 29 ods.2 a 6 O.s.p. súd ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka.

Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.

Podľaustanovenia§115a/ods.2O.s.p.pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.

V danej veci súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 115a/ ods.2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania, pretože ide o drobný spor. Drobným sporom sa v zmysle ustanovenia § 29 ods.6
O.s.p. rozumie vec, v ktorej hodnota uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania
neprevyšuje 500 EUR.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, predložených navrhovateľom a na základe

týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Z faktúry č.2866479189 zo dňa 3.11.2006, splatnej dňa 17.11.2006 (č.l.5 až 6 spisu) súd zistil, že
spoločnosť Q. K., a.s. vyúčtovala odporcovi za obdobie od 1.10.2006 do 31.10.2006 jednorazový
poplatok za zriadenie telefónnej prípojky za 1,-Sk (telefónne číslo XXX/XXX XXXX), ďalej pravidelné
poplatky Použ.Doma Maxi, poplatky za prevádzku - využité voľné minúty (audiotexy, volania na 0850,

volania na H., volania na T-F.), z doplnkových služieb jednorazový poplatok za zobrazenie čísla
volajúceho Clip a z všeobecných služieb jednorazový poplatok za Siemens Gigaset S440, skup. II, spolu
vo výške 2.252,50 Sk( 74,77 EUR ).

Z čiastkovej faktúry č.4900015586 zo dňa 21.11.2006, splatnej 1.12.2006 (č.l.8 spisu) súd zistil, že
spoločnosť Q. K., a.s. vyúčtovala odporcovi poplatky za služby označené ako Spotreba vo výške 4.522,-

Sk ( 150,10 EUR).

Z listu spoločnosti Q. K., a.s., adresovaného odporcovi zo dňa - neuvedený dátum (č.l.7 spisu) súd zistil,
že odporcovi bola zaslaná čiastková faktúra pred ukončením riadneho zúčtovacieho obdobia z dôvodu,
že bol zaznamenaný neobvykle vysoký nárast používania niektorých telekomunikačných služieb.

Z faktúry č.9867670272 zo dňa 3.12.2006, splatnej dňa 17.12.2006, súd zistil, že spoločnosť Q. K., a.s.

vyúčtovala odporcovi za obdobie od 1.11.2006 do 30.11.2006 pravidelné poplatky Použ. Doma Maxi -
samostatnépripojenie,poplatkyzaprevádzku-využitévoľnéminúty(12xxx-mobil,audiotexy=5,volania
na 0850, volania na H., volania na T-F. a iné služby) sumu spolu vo výške 6.706,50 Sk (222,62 EUR).

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l.11 spisu) súd zistil, že spoločnosť Q. K., a.s. ako postupca a
spoločnosť F. A. s.r.o., O. XXX ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok vzniknutých na

základe zmlúv o pripojení a iných zmluvných vzťahov, uzatvorených medzi postupcom ako veriteľom a
jeho klientmi a obchodnými partnermi ako dlžníkmi, so všetkými právami s nimi spojenými, s tým, že
jednotlivé pohľadávky obsiahnuté v časti H tejto zmluvy budú špecifikované uvedením identifikačných
údajov dlžníkov, referenčného čísla dlžníka, dátumom splatnosti jednotlivých pohľadávok a výšky
jednotlivých pohľadávok ku dňu 15.4.2010.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l.4 spisu) súd zistil, že spoločnosť F. A. s.r.o., so sídlom v O.
XXX ako postupcom a spoločnosť A. Q. s.r.o. v konkurze, so sídlom v Q. ako postupník uzavreli dňa
20.8.2010 zmluvu, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči odporcovi vyplývajúcej
z faktúr č.2866479189 vo výške 74,78 EUR, z faktúry č.4900015586 vo výške 150,10 EUR a z faktúry
č.9867670272 vo výške 222,62 EUR na postupníka.Podľa ustanovenia § 1 ods.1 zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, tento
zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických
komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických

komunikácií, práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a
elektronickýchkomunikačnýchslužieb,ochranutýchtosietíaslužieb,efektívnevyužívaniefrekvenčného
spektra a čísel, oprávnenie a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a
pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.

Podľa ustanovenia § 42 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo:

a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi

najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 42 ods.4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladov o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 43 ods.1 citovaného zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 43 ods.2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý
druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený

čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných
vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa ustanovenia § 43a ods.1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý

je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý
a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ustanovenia § 43c ods.1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh určený alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa ustanovenia § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie

návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia ceny za poskytnuté služby
s poukazom na existenciu záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý mal byť založený medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom zmluvou o pripojení, uzavretou podľa zákona č.610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách ( ďalej len „citovaného zákona“ ). Navrhovateľ však v danom prípade

písomnou zmluvou o pripojení nedisponoval. Tvrdil, že k uzavretiu zmluvy o pripojení došlo v ústnej
forme, resp. konkludentne a to na základe telefonickej objednávky odporcu, ktorú právny predchodca
navrhovateľa prijal, pretože odporcovi začal poskytovať objednané verejné elektronické komunikačné
služby, ktoré odporca aktívne využíval.

Zmluva o pripojení je v zákone o elektronických komunikáciách upravená v ust. § 43 a nasl.. Je potrebné

prisvedčiť navrhovateľovi, že zákon o elektronických komunikáciách skutočne nepredpisuje pre platnosťzmluvy o pripojení písomnú formu. Predpisuje len jej podstatné náležitosti, ktorými sú v zmysle ust. § 43
ods.2 dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu, ktorú možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý pre svoj vznik vyžaduje existenciu zhodných prejavov vôle
oboch zmluvných strán smerujúcich k uzavretiu zmluvy. V zmysle ustanovenia § 35 ods.1 Občianskeho
zákonníka, prejav vôle sa môže uskutočniť buď výslovne (ústne či písomne), alebo nevýslovne
(konkludentným činom), t.j. iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Súd preto skúmal, či v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení v ústnej forme alebo

konkludentne.

Vyhodnotiac listinné dôkazy, ktorými navrhovateľ disponoval a ktoré predložil spolu s návrhom na
začatie konania, súd dospel k záveru, že tieto nemôžu viesť k jednoznačnému a nepochybnému záveru
o existencii zmluvy medzi účastníkmi konania. Navrhovateľom predložené listinné dôkazy ( faktúry )
preukazujú resp. deklarujú len vôľu navrhovateľa. Absentuje akýkoľvek dôkaz o vôli odporcu, pokiaľ
bol tento označený ako druhá zmluvná strana z tvrdeného záväzkovo-právneho vzťahu. Navrhovateľ

nedisponoval žiadnym dôkazom vo vzťahu k ním tvrdenej skutočnosti a teda, že odporca inicioval
uzavretie zmluvy o pripojení ústne formou telefonickej objednávky, ani žiadnym dokladom o tom, že
právny predchodca navrhovateľa po telefonickej objednávke zaslal odporcovi zmluvné dokumenty na
podpis. Rovnako nepredložil ani žiaden doklad o tom, že faktúry ako doklady o vyúčtovaní poskytnutých
verejných služieb boli zasielané do sféry dispozície odporcu. Absentujú tak relevantné podklady pre

záver o uskutočnení oferty, t.j. návrhu na uzavretie zmluvy v zmysle vyššie cit.ust. § 43a ods.1
Občianskeho zákonníka, ale aj dôkazy o skutočnosti, že došlo k akceptácii oferty zo strany právneho
predchodcu navrhovateľa v zmysle vyššie cit.ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Za takejto dôkaznej situácie súdu nebolo zrejmé, či a v akom rozsahu boli dohodnuté podstatné
náležitosti zmluvy o pripojení v zmysle ustanovenia § 43 ods.2 citovaného zákona, ktorými sú dohodnutý

druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu a pokiaľ tieto skutočne boli dohodnuté,
či poplatky, ktoré právny predchodca navrhovateľa odporcovi účtoval na základe faktúr, skutočne
zodpovedajú druhu služieb, ktoré si odporca objednal.

Navrhovateľ nepredložil ani žiaden doklad o tom, že faktúry ako doklady o vyúčtovaní poskytnutých
verejnýchslužiebbolizasielanédosférydispozícieodporcu.Zustanovení§42ods.1a42ods.4písmena

b/ citovaného zákona pritom vyplýva, že podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu a účastník je povinný platiť cenu za túto službu až na základe predloženia dokladov o vyúčtovaní,
ktoré majú byť účastníkovi doručené najneskôr do troch mesiacov od posledného zúčtovacieho obdobia.

Vyššie cit. ustanovenie § 43 Občianskeho zákonníka zakotvuje prevenčnú povinnosť účastníkov
občianskoprávnych vzťahov, aby pri úprave svojich zmluvných vzťahov postupovali s dostatočnou

opatrnosťou a odstránili všetko, čo by neskôr mohlo viesť k rozporom. Súd má za to, že pokiaľ
poskytovateľ služieb zo zmluvy o pripojení bez ďalšieho pristúpil na uzavretie zmluvy len v ústnej forme,
sám vzal na seba väčšie riziko, že v prípade budúcich sporov bude v dôkaznej núdzi; v tomto prípade
mal dôslednejšie dbať aspoň na splnenie povinnosti doručiť vyúčtovanie služieb zákazníkovi.

Vdanejsúvislostijepotrebnédodať,ženavrhovateľnaviacargumentoval,ževzájomnývzťahúčastníkov

konania sa riadi režimom obchodného práva, vychádzajúc z ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého účastníci konania učinili dohodu o voľbe práva, na základe čoho potom došlo k dohodnutiu
výšky úroku z omeškania na 18,25% ročne, t.j. 0,05% denne z dlžnej sumy v zmysle časti IV odseku
6 Všeobecných podmienok, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení. Z citovaného
ustanovenia Obchodného zákonníka vyplýva, že dohoda o voľbe práva musí byť uzatvorená písomne.

Zákon teda pre takúto dohodu výslovne vyžaduje písomnú formu, inak je dohoda neplatná. V danom
prípade, pokiaľ by aj došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení v ústnej forme alebo konkludentne, je
potom zrejmé, že argumentácia navrhovateľa o tom, že záväzkovo-právny vzťah sa má riadiť režimom
obchodného práva, neobstojí, pretože zmluva, resp. dohoda o voľbe práva nebola uzatvorená vo forme,ktorú vyžaduje zákon, čo potom vedie k záveru o neplatnosti dohody v tejto časti v zmysle ustanovenia
§ 40 ods.1 v spojení s ustanovením § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka.

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti a závery, súd teda konštatoval, že v danom prípade k vzniku nároku

právneho predchodcu navrhovateľa na zaplatenie odplaty podľa ust. § 42 ods.2 písm.b) zákona o
elektronických komunikáciách za poskytnuté služby v zmysle zmluvy o pripojení nedošlo, pretože nebola
preukázaná existencia takejto zmluvy.

Z ustanovenia § 492 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky nevznikajú len zo zmlúv, ale
aj na základe iných skutočností upravených v zákone, napríklad aj z bezdôvodného obohatenia.
Keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku uplatneného žalobou, zaoberal sa posúdením

nároku navrhovateľa aj z hľadiska, či u odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu majetkovým
prospechom získaným bez právneho dôvodu v zmysle ustanovenia § 451 ods.1 a 2 Občianskeho
zákonníka. K bezdôvodnému obohateniu totiž môže dôjsť aj prijatím plnenia spočívajúceho vo
výkonoch,vdanomprípadeprijatímplneniazostranyprávnehopredchodcunavrhovateľaspočívajúceho
v poskytovaní služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Dôkazné bremeno na

preukázanie skutočnosti, že takéto plnenie bolo poskytnuté, bolo na navrhovateľovi. Súd mal za to, že
v danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by bol jeho právny predchodca, spoločnosť Q. K., a.s.
skutočne, t.j. fakticky poskytla služby, ktoré sú vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami a pre kladný
záver o tejto skutočnosti len existencia samotných faktúr nepostačuje.

Zhrnúc vyššie uvedené závery súd konštatoval, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný a preto návrh v

celom rozsahu zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná právo na
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

V danom prípade by v zmysle zásady úspechu v konaní patrilo právo na náhradu trov konania odporcovi,

ktorý mal v spore úspech. Odporcovi však žiadne trovy v konaní nevznikli, resp. si ich náhradu
neuplatňoval, preto súd vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom
súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.