Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 30, 2007

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/36/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806202195
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľky Z. M., nar.

XX.X.XXXX,. bytom H. N. H., ul. P. č. XXX,. zast. JUDr. J. K., advokátom, ul. H. č. X P. proti odporcovi
J. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom P., ul. M. č. XX/XX,. zast. JUDr. M. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom P., ul. L.
č. XX/X,. o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že dôvod vydedenia navrhovateľky poručiteľkou v listine a to notárskej zápisnici spísanej
na bývalom Štátnom notárstve v P. č. N 118/1992, č. NZ 98/1992 zo dňa 26.3.1992 n i e j e d a n ý .

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 7.3.2006 podaným prostredníctvom právneho zástupcu a doplneným
podaním zo dňa 18.4.2006, zo dňa 22.6.2006 a na pojednávaní dňa 25.8.2006 domáhala sa, aby súd

určil, že dôvody pre jej vydedenie ako aj syna M. M., nar. XX.X.XXXX. poručiteľkou Z. M. uvedené v
notárskej zápisnici napísanej na bývalom Štátnom notárstve v P. dňa 26.3.1992 č. N 118/1992, č. NZ
98/1992 nie sú dané.

Návrhnazačatiekonaniaodôvodnilatým,žejedcérouporučiteľkyZ.M.,nar.XX.X.XXXX,.ktorázomrela
dňa XX.X.XXXX.. Konanie o dedičstve je vedené na Okresnom súde v Prievidzi č. 14D 210/2005, v
ktorom bola oboznámená s notárskou zápisnicou napísanou na bývalom Štátnom notárstve v P. dňa
26.3.1992 č. N 118/1992, č. NZ 98/1992. Listina obsahuje jednostranný prejav vôle poručiteľky, ktorým
jej ako potomkovi a neopomenuteľnej dedičke a súčasne i M. M., nar. XX.X.XXXX odníma dedičské

právo.OkresnýsúdvPrievidziuznesenímč.k.14D210/2005-33zodňa26.10.2005konanieodedičstve
prerušil a súčasne ju ako dedičku odkázal na podanie návrhu, že dôvody vydedenia uvedené v notárskej
zápisnici zo dňa 26.3.1992, ktorou spoločne so závetom bola napísaná aj listina o vydedení, nie sú
dané. Tvrdila, že dôvod vydedenia uvedený v listine zo dňa 26.3.1992 ako materiálna náležitosť platnosti
vydedenia neexistuje a právny úkon vydedenia je tiež pre vecný nedostatok spočívajúci v neurčitom
vyjadrení obsahu neplatný.

Odporca navrhol návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľka od 19 roku svojho veku až do smrti
poručiteľky o ňu ako potomok neprejavila opravdivý záujem, neudržiavala s ňou žiadne kontakty,

nezaujímala sa o jej potreby.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov M. Š., M. M., M. M. ml., E.
G., R. G., E. M., J. H., J. K., D. M., A. J., M. Ď., oboznámením sa s spisom č. 14D 210/2005, rozsudkom
Okresného súdu v Prievidzi č.k. 6C 96/1970 - 21 zo dňa 28.7.1970, s predvolaním vo veci č. 6Nc

326/1974, s listom triedneho profesora, s vysvedčením o maturitnej skúške, s lekárskou správou.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa XX.X.XXXX. zomrela poručiteľka Z. M., nar. XX.X.XXXX,. konanie o dedičstve je vedené na
Okresnom súde v Prievidzi pod č. 14D 210/2005.

Dňa 13.3.1991 na bývalom Štátnom notárstve v P. pod č. N 85/1991, NZ 80/1991 poručiteľka formou
notárskej zápisnice zriadila závet, ktorým celý svoj majetok odkázala odporcovi. Súčasne vyhlásila, že

má neopomenuteľnú dedičku a to navrhovateľku, ktorej ako dar poskytla vklad na vkladnej knižke č. XX-
XXXXXX-X vo výške 12.622,30 Sk. Žiadala, aby v konaní o dedičstve bol v prospech navrhovateľky
uvedený dar a súčasne i nehnuteľnosti v k.ú. R., ktoré jej chcela ešte za života previesť darovacou
zmluvou započítané s tým, že ak darovacia zmluva uzavretá nebude, žiadala, aby tieto nehnuteľnosti
nadobudla navrhovateľka.

Dňa 26.3.1992 na bývalom Štátnom notárstve v P. pod č. N 118/1992, NZ 98/1992 formou notárskej
zápisnice poručiteľka zrušila závet zo dňa 13.3.1991 a zriadila závet nový, ktorým celý svoj majetok
odkázala odporcovi ako manželovi. Spoločne so závetom bola formou uvedenej notárskej zápisnice
spísaná aj listina o vydedení, ktorou poručiteľka navrhovateľke ako neopomenuteľnej dedičke odňala
dedičské právo z dôvodu, že o ňu trvale neprejavovala taký záujem, aký by dcéra o matku prejavovať

mala, že navrhovateľka sa ako 19 ročná odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojmu otcovi a odvtedy
sa ani raz nestretli až dňa 13.3.1991, kedy jej na štátnom notárstve darovala vklad na vkladnej knižke
č. XX-XXXXXX-X. vo výške 12.622,30 Sk. Uvedenou listinou poručiteľka súčasne vydedila aj syna
navrhovateľky z dôvodu, že ho vôbec nepozná.

Okresný súd v Prievidzi uznesením č.k. 14D 210/2005 - 33 zo dňa 26.10.2005 konanie o dedičstve

po poručiteľke prerušil a navrhovateľku odkázal na podanie návrhu o určenie, že dôvody vydedenia
uvedené v listine o vydedení zo dňa 26.3.1992 nie sú dané.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že manželstvo jej rodičov zaniklo rozvodom. Na čas po rozvode bola
zverená do osobnej starostlivosti poručiteľky a otcovi J. M. bol určený rozsah vyživovacej povinnosti
sumou 600,-Sk mesačne. V čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva bola vo veku 17 rokov a bolo

prihliadnuté na jej názor, do ktorého z rodičov osobnej starostlivosti chce byť zverená. V domácnosti
poručiteľky bývala stará mama, ku ktorej mala vytvorené pozitívne citové väzby, súčasne jej ako chorej
osobe poskytovala potrebnú starostlivosť, preto na pojednávaní o rozvode manželstva rodičov prejavila
vôľu v budúcnosti vyrastať v prostredí poručiteľky. Rozvod manželstva s J. M. poručiteľka znášala
ťažko, pričom si nepriala, aby sa ako dieťa s ním v budúcnosti stretávala. Poručiteľka bola vodcovským

typom, zakazovala jej stretávať sa s priateľmi, ktorí nezodpovedali jej predstavám. V mesiaci júni 1971
stará mama zomrela, v auguste 1971 z titulu zdravotných problémov poručiteľka bola hospitalizovaná
v nemocnici, kde ju navštevovala. V uvedenom časovom období sa so spolužiakmi a spolužiačkami
zo strednej školy rozhodli, že pôjdu stanovať. O súhlas matku nežiadala, vedela, že by ju na spoločný
výlet nepustila, a počas jej neprítomnosti v domácnosti na dobu dvoch dní stanovať odišla. Po skončení

hospitalizácie, keď sa to poručiteľka dozvedela bez oblečenia a osobných dokladov ju z bytu vyhodila,
pričom ju chytila za vlasy a časť z nich jej vytrhla. Následne sa asi hodinu túlala po uliciach, keď sa
pred byt poručiteľky dostavila reagovala opätovným vyjadrením, že ju vyhadzuje a nemá už šancu vrátiť
sa. V ďalšom období sa dostavila k tete M. M., oznámila jej, že ju matka vyhodila. Potom prespala v
domácnosti rodičov priateľky M. Š.. Kontaktovala sa s otcom J. M., ktorý pre ňu prišiel, následne bývala v

jehorodinnomprostredí.Matkajejoblečenieodmietlavydať,zaasistenciepríslušníkovvtedajšejverejnej
bezpečnosti jej v priestore medzi dverami odovzdala len osobné doklady. Od mesiaca septembra 1971
pokračovala v pomaturitnom štúdiu v T., v ktorej súvislosti telefonicky poručiteľku žiadala, aby prispievala
na jej výživu, čo odmietla s vyjadrením, že už nemá dcéru a keď aj zomrie od hladu, jej to je jedno. Tietoslová zasiahli jej vnútorné prežívanie. V ďalšom období od priateľky M. Š. sa dozvedela, že poručiteľka
jej rozpredala oblečenie aj iné veci. Od uvedeného obdobia sa s ňou žiadnou formou nekontaktovala,
s poukazom na jej vyjadrenia bola názoru, že matka si s ňou nepraje stretávať sa. Dňa 13.3.1991 sa

s matkou stretla na vtedajšom Štátnom notárstve v P., na ktoré sa dostavila na základe doručeného
predvolania. Po vstupe do budovy si sadla pred miestnosť, na ktorej číslo dverí bolo predvolaná. Matka
sa vtedy rozprávala s inou osobou, následne prišla za ňou, podala jej ruku, opýtala sa ako sa má, pýtala
sa, kde je syn. Následne boli zavolané do miestnosti, kde pred notárkou prijala vklad vedený na vkladnej
knižke, čo potvrdila aj podpisom na predloženej listine. Z miestnosti potom odišla, s matkou si nedohodli

žiadnestretnutie,predodchodomsasňourozlúčilapozdravom.Peniazevedenénaodovzdanejvkladnej
knižke boli vkladmi z titulu uzavretej zmluvy o prémiovom sporení mladých založenej v jej prospech
ako dieťaťa. Po zániku manželstva rozvodom rodičov vklady už neboli realizované, a matka až do
13.3.1991 jej vkladnú knižku odmietala vydať. V konaní vedenom na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
č. 6Nc 326/1974 sa pokusom o zmier domáhala v tejto súvislosti mimosúdneho vyriešenia sporu, avšak
bezvýsledne. Od 13.3.1991 sa s poručiteľkou nekontaktovali, o jej pohrebe nebola včas žiadnou osobou

informovaná.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že s poručiteľkou do manželstva vstúpili dňa XX.X.XXXX,. pričom v období
predchádzajúcom sobášu sa vyjadrovala v tom zmysle, že ona žiadnu dcéru nemá. V priebehu trvania
spolužitia zo slovných vyjadrení poručiteľky vyplývalo, že na ňu ako dcéru a aj jej syna zanevrela, že
ju nechce vidieť a jeho ako partnera žiadala, aby ju pred ňou nespomínal. Poručiteľka navrhovateľku

znenávidela, čo súviselo s tým, že ju opustila. Poručiteľka neuvažovala, že za navrhovateľkou vycestuje,
pretože s ňou stratila kontakt, väzby medzi nimi sa prerušili. Dňa 13.3.1991 k odovzdaniu vkladnej
knižky došlo v priestore za vchodovými dverami do budovy Okresného súdu v Prievidzi, kde bolo sídlo
štátneho notárstva. Poručiteľka pri odovzdávaní vkladnej knižky sa navrhovateľky pýtala, či sa s ňou
môže porozprávať, ona zareagovala slovným vyjadrením, že musí ísť na toaletu a na autobus, následne

navrhovateľka budovu opustila. V priebehu ďalšej účastníckej výpovede odporca tvrdil, že poručiteľka
na navrhovateľku zanevrela, lebo sa dozvedela, že medzi ňou a otcom došlo k intímnemu zblíženiu.

Z rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č.k. 6C 96/1970 - 21 zo dňa 28.7.1970, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25.8.1970 vyplýva, že manželstvo rodičov navrhovateľky zaniklo rozvodom. Súd
na čas po rozvode navrhovateľka rešpektujúc jej vôľu zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi

určil rozsah vyživovacej povinnosti sumou 600,-Sk mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že
účastníci uvedeného konania si navrhovateľku osvojili, v čase rozhodovania súdu v meritórnej veci už
od mesiaca novembra 1969 nežili v spoločnej domácnosti.

Z návrhu o pokus o zmier zo dňa 6.11.1974 súd zistil, že bol s navrhovateľkou spísaný na Okresnom
súde v Žiari nad Hronom a domáhala sa ním voči poručiteľke dobrovoľného vydania vkladnej knižky č.

XXXXXX vedenej na meno Z. M.. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že vkladnú knižku založil J. M. a po
zániku manželstva rozvodom zostala v dispozícii poručiteľky, ktorá však z nej výbery nemohla realizovať.

Z výsluchu svedkyne M. Š. súd zistil, že s navrhovateľkou sa poznali od šiesteho roku veku, a spoločne
začali navštevovať aj S.. Po zániku manželstva rodičov navrhovateľka prejavila vôľu vyrastať v prostredí
matky, kde v tom čase bývala stará mama, ku ktorej mala vytvorené pozitívne citové väzby. Potvrdila,

že po absolvovaní maturitnej skúšky navrhovateľka so spolužiakmi a spolužiačkami z triedy bez
súhlasu matky, ktorá v tom čase bola hospitalizovaná v nemocnici sa zúčastnila spoločného stanovania.
Reakcia poručiteľky po tomto zistení bola taká, že navrhovateľku z bytu vyhodila. Od navrhovateľky
mala vedomosť, že jej adresovala slová, aby zmizla, že ju nechce vidieť. Následne sa navrhovateľka
dostavila k tete a potom do domácnosti jej rodičov, kde aj prespala, pričom nemala k dispozícii

oblečenie, ani osobné doklady. V ďalšom období kontaktovala otca, ktorý súhlasil, aby sa k nemu
nasťahovala bývať. Mala sprostredkované informácie, že za asistencie príslušníkov vtedajšej verejnej
bezpečnosti poručiteľka navrhovateľke odovzdala osobné doklady. Poručiteľka na výživu navrhovateľky
neprispievala, došlo k situácii, že sa dostavila na jej pracovisko a žiadala ju, aby sprostredkovala návrat
navrhovateľky do jej domácnosti, lebo ona sama to nedokáže. Od bývalých spolužiačok sa dozvedela,

že poručiteľka ponúkala na predaj veci navrhovateľky a to lyže, korčule, bicykel. V čase, keď poručiteľkanavrhovateľku vyhodila, nemala nadviazaný vzťah so žiadnym chlapcom. Nedisponovala informáciami,
že by medzi navrhovateľkou a otcom došlo k intímnemu zblíženiu.

Z výsluchu svedkyne M. M. súd zistil, že navrhovateľka sa do jej domácnosti dostavila s tým, že ju

matka vyhodila, pričom mala so sebou len oblečené veci. Poručiteľka jej odmietala vydať osobné veci.
V ďalšom období ak sa s poručiteľkou stretla, z jej vyjadrení vyplynulo, že navrhovateľku vyhodila a nič
jej nedá. Navrhovateľka, po tom, ako jej matka znemožnila vstup do bytu, bývala v prostredí u otca, kde
bola spokojná a rozumela si aj s jeho druhou manželkou. Od iných osôb sa dozvedela, že poručiteľka
navrhovateľke odpredala veci a to aj výbavu, ktorú jej pripravila stará mama.

Z výsluchu svedka M. M. vyplýva, že až do obdobia dosiahnutia veku plnoletosti, kedy sa dozvedel o

osobe poručiteľky, za svoju starú mamu z matkinej strany považoval druhú manželku J. M..

Z výsluchu E. G. vyplýva, že počas náhodných stretnutí poručiteľka pri rozhovoroch spomínala na
obdobie, keď mala dcéru, ktorá sa zachovala nevhodne, príbuznou osobou bola pristihnutá v situácii a to
v posteli s otcom. Svedkyňa od iných osôb nemala informácie o skutočnosti, že by medzi navrhovateľkou
a otcom J. M. došlo k intímnemu zblíženiu.

Z výsluchu svedka R. G. vyplýva, že poručiteľka si sťažovala na navrhovateľku, že za dobu viac ako 30
rokov ju neprišla ani raz navštíviť, že si ani vnuka nevidela. Poručiteľka sa nevedela zmieriť s tým, že
navrhovateľka mala intímny styk so svojím otcom.

Svedkyňa E. M. potvrdila, že poručiteľka odmietla navrhovateľke vydať osobné doklady a oblečenie.
Vzťahy medzi navrhovateľkou a druhou manželkou J. M. boli usporiadané, M. D. ju vnímala ako vlastné

dieťa. V rodine sa nehovorilo, že by medzi navrhovateľkou a otcom došlo k intímnemu zblíženiu. M. D.
na navrhovateľku nikdy nežiarlila, a jej manželské vzťahy s J. M. boli usporiadané.

Z výsluchu svedka J. H. vyplýva, že v súvislosti s príchodom navrhovateľky do prostredia otca sa v
rodine hovorilo, že ju matka z domácnosti vyhodila. Poručiteľka odmietla navrhovateľke vydať oblečenie,
vkladnú knižku. Vzťahy medzi druhou manželkou J. M. a navrhovateľkou boli usporiadané, M. D.,

ktorá bola bezdetná odkázala celý majetok synovi navrhovateľky. Počas rodinných stretnutí sa nikdy
nehovorilo, že M. D. podozrieva navrhovateľku zo vzťahu s otcom.

Z výsluchu svedkyne J. K. vyplýva, že v roku 1975, keď poručiteľku navštívila zdôverila sa jej, že
navrhovateľka chodila s chlapcom, voči ktorému ona ako matka mala výhrady. Dala jej na výber,
že alebo vzťah ukončí alebo sa odsťahuje. Poručiteľka verila, že dcéra sa vráti do domácnosti, z

jej slovných vyjadrení však nevyplynulo, že by za týmto účelom ako matka jej adresovala výzvy.
Súčasne prezentovala stanovisko, že ak sa navrhovateľka nevráti, vydedí ju. Poručiteľka ju žiadala, aby
sprostredkovala stretnutie s navrhovateľkou. Do konca svojho života túžila vidieť vnuka. Poručiteľka sa
jej zdôverila, že od jej (svedkyne) brata má informácie s obsahom, že keď navrhovateľka bola s otcom
na chate, našiel ich spolu na izbe. O týchto skutočnostiach sa ona s bratom nikdy nerozprávala.

Z výsluchu svedka D. M. vyplýva, že po tom, ako poručiteľka navrhovateľku z domácnosti vyhodila, prišla
uplakaná k jej rodičom. Dostavil sa s ňou pred byt poručiteľky, ktorú žiadala o vydanie osobných vecí,
avšak bezvýsledne.

Z výsluchu A. J. vyplýva, že v jej prítomnosti poručiteľka nikdy navrhovateľku a ani jej syna nespomínala.

Z výsluchu svedkyne M. Ď. vyplýva, že odporca po smrti poručiteľky sa jej zdôveril, že dôvodom

vydedenia navrhovateľky bolo jej nemravné správanie sa spočívajúce v tom, že sa o poručiteľku akomatku nestarala, nenavštívila ju. Počas rozhovorov jej poručiteľka povedala, že má aj vnuka, ale nechce
ho vidieť, lebo navrhovateľka sa ku nej zachovala nesprávne, keď ju neprišla navštíviť.

Podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zák. poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo

neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa § 469a ods. 2 Obč. zák. pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 437 ods. 2.

Podľa § 469a ods. 3 Obč. zák. o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480, v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 437 ods. 2 Obč. zák. ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým

dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav vôle, ktorým poručiteľ odoberie svojmu potomkovi
ako neopomenuteľnému dedičovi právo dediť, ktoré by mu inak zo zákona patrilo. Vydedenie je rovnako
akozávetosobnýmúkonomporučiteľa.Vydedenieakojednostrannýprávnyúkonmusíspĺňaťmateriálne
a formálne náležitosti ustanovené zákonom. Materiálnoprávnou náležitosťou vydedenia je existencia

konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Tento dôvod musí poručiteľ pri vydedení výslovne
v listine tvrdiť, nestačí, aby dôvod len existoval. Poručiteľ nemusí síce priamo použiť slová zákona, ale
musí byť jasné, že ide o zákonný dôvod vydedenia a jeho vyjadrenie v listine o vydedení musí byť také,
aby bol v prípadnom spore o platnosť dôvodu preskúmateľný. Podľa platnej právnej úpravy poručiteľ
môže svojho potomka vydediť aj z dôvodu, že o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by

ako potomok mal prejavovať. Formálnou náležitosťou vydedenia je vyhotovenie listiny o vydedení, ktorá
musí obsahovať rovnaké náležitosti ako závet. V tejto listine musí byť uvedený dôvod vydedenia. Prejav
vôle o vydedení potomka môže byť súčasťou závetu, ale môže byť uvedený aj na samostatnej listine.
V listine o vydedení musí poručiteľ potomka presne identifikovať.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh na začatie konania je

podaný dôvodne sčasti.

Navrhovateľka podaným návrhom doplneným v priebehu súdneho konania tak, aby korešpondoval
s právnou úpravou v oblasti hmotného práva a ktorý by súd bol schopný z hmotnoprávnej stránky
prejednať, domáhala sa určenia, že dôvod pre jej vydedenie poručiteľkou v listine zo dňa 26.3.1992 nie
je daný.

Prejav vôle poručiteľky Z. M. o vydedení navrhovateľky je súčasťou závetu spísaného formou notárskej
zápisnice č. N 118/1992, č. NZ 98/1992, ktorá je verejnou listinou a platí pre ňu zásada, že ak nie je
preukázaný opak, osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené (dôvod vydedenia sa prezumuje).

Ustanovenie § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zák. síce v listine o vydedení nie je uvedené v paragrafovom
znení, ale z verbálneho opísania poručiteľkou správania sa navrhovateľky od jej 19 roku veku a z

prejavenia presvedčenia, že dcéra o ňu trvale neprejavovala záujem, aký by potomok voči matke
prejavovať mal, nie je možné vôľu poručiteľky v listine zo dňa 26.3.1992 vykladať inak, ako uplatnenie
dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zák. V listine je uvedený deň, mesiac i rok jej
podpísania poručiteľkou.

Po zistení formálnej bezchybnosti listiny o vydedení súd procesným dokazovaním zabezpečoval

podklady pre záver, či je splnená materiálna náležitosť vydedenia navrhovateľky a to existencia dôvodu
uvedeného v § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zák.Otázku, či navrhovateľka o poručiteľku trvale neprejavovala opravdivý záujem, bolo potrebné riešiť s
prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Súd skúmal i hľadisko, či navrhovateľka mala reálnu
možnosť o poručiteľku opravdivý záujem prejaviť, ktorý by ako potomok prejaviť mala, to znamená, či

poručiteľka mala sama záujem sa s navrhovateľkou stretávať a udržiavať s ňou bežné príbuzenské
vzťahy, pretože vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah
stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, a nie ak ide o situáciu,
že je mu tento stav ľahostajný, prípadne kde k nemu i sám prispel.

Navrhovateľka s poručiteľkou ako matkou nežila v spoločnej domácnosti od letného obdobia roku 1971.
Otázne v konaní boli okolnosti zániku vzájomných osobných vzťahov, okolnosti odchodu navrhovateľky

z domácnosti. Navrhovateľka v účastníckej výpovedi tvrdila, že po tom, ako matka zistila, že bez jej
súhlasu sa zúčastnila so spolužiakmi a spolužiačkami po maturitnej skúške stanovačky reagovala tak, že
ju z bytu bez oblečenia a osobných dokladov vyhodila, pričom na svojom rozhodnutí neumožniť jej vstup
do bytu trvala aj s odstupom času najbližších hodín, resp. dní za použitia slovných vyjadrení, že už nemá
šancu vrátiť sa. Tvrdila, že po skončení štúdia na strednej škole matka jej chcela určovať okruh známych,

v spoločnosti ktorých sa bude zdržiavať. Svedkovia vypočutí v konaní M. M., M. Š. i D. M., ktorí nemali
žiadny záujem na výsledku sporu potvrdili, že navrhovateľka sa do ich domácnosti dostavila s tým, že ju
matka vyhodila a že nemá vyriešenú bytovú otázku. Svedkyňa M. Š. pritom disponovala informáciami s
obsahom, že poručiteľka navrhovateľku vyhodila po zistení, že bez jej súhlasu sa zúčastnila stanovania.
Z jej výsluchu tiež vyplynulo, že poručiteľka bola autoritatívnou osobou, ktorá chcela rozhodovať, resp.

ovplyvňovať navrhovateľku vo výbere spoločnosti, v ktorej sa bude zdržiavať. Poručiteľka navrhovateľke
aj v ďalšom období odmietla vydať oblečenie, čo potvrdil i svedok D. M. a za asistencie príslušníkov
vtedajšej verejnej bezpečnosti jej odovzdala len osobné doklady, pričom k opätovnému nasťahovaniu
sa do domácnosti ju už nevyzvala. Pri stretnutí s M. M. poručiteľka potvrdzovala, že navrhovateľku
vyhodila. Uvedené zistenia boli podkladom pre konštatovanie záveru, že navrhovateľka z domácnosti

neodišla dobrovoľne, z vlastnej vôle, pretože v takom prípade by si určite odsťahovala aj osobné
veci. Tomuto záveru nasvedčujú aj dôkazy získané vykonaním dôkazných prostriedkov a to výsluchom
svedkov E. M. a J. H., že príchodu navrhovateľky do rodinného prostredia otca predchádzalo to, že
ju matka vyhodila. Naviac v uvedenom období navrhovateľka nemala vyriešenú bytovú otázku, bola
už prijatá na pomaturitné štúdium, výživou odkázaná na rodičov, takže nemala dôvod z vlastnej vôle

opúšťať domácnosť matky. Odporca v priebehu účastníckej výpovede tvrdil, že odchod navrhovateľky
z prostredia poručiteľky bol následkom zistenia, že medzi dcérou a otcom malo dôjsť k intímnemu
zblíženiu. Uvedené skutočnosti sa však v konaní jednoznačne nepreukázali i keď svedkovia E. G., R. G.,
J. K. potvrdili, že v uvedenom zmysle sa poručiteľka pred nimi vyjadrila. Po zániku manželstva rozvodom,
ako to vyplýva z rozsudku č. 6C 96/1970 - 21 z 28.7.1970 navrhovateľka bola zverená do osobnej

starostlivosti matky, s otcom kontakty neudržiavala, čo vyplýva aj z toho, že sa nezúčastnil jej stužkovej
slávnosti. Po tom ako poručiteľka navrhovateľku vyhodila, J. M. už udržiaval partnerský vzťah s M. D..
Vzájomné vzťahy medzi uvedenou osobou a navrhovateľkou boli usporiadané. Svedkovia vypočutí v
konaní potvrdili, že ju prijala ako vlastnú dcéru, čomu nasvedčuje aj zistenie, že M. M. ml. až do obdobia
dosiahnutia veku blízkeho plnoletosti ju vnímal ako svoju skutočnú starú mamu. Nebolo zistené, že by M.

D., čo i len podozrievala J. M. z intímneho vzťahu s navrhovateľkou. Za konštatovania týchto skutočností
je nepravdepodobné, že ak by navrhovateľka s J. M. mala intímny vzťah, že by potom ako ju matka
z bytu vyhodila, sa nasťahovala do domácnosti otca, ktorý mal po rozvode manželstva s poručiteľkou
už nadviazaný nový partnerský vzťah. Pokiaľ pred svedkom R. G. sa poručiteľka vyjadrila, že pociťuje
ľútosť, že navrhovateľka ju viac ako 30 rokov neprišla navštíviť a na druhej strane sa nevedela zmieriť

s tým, že dcéra s otcom mala intímny styk, a pokiaľ poručiteľka na jednej strane žiadala J. K., aby
sprostredkovala stretnutie s navrhovateľkou a na strane druhej sa jej zdôverila, že dcéra s otcom mala
intímny pomer vo svojich slovných vyjadreniach si poručiteľka protirečila, lebo ak by skutočne došlo
medzi navrhovateľkou ako dcérou a J. M. ako otcom k intímnemu zblíženiu je nepravdepodobné, že by
túžila v budúcnosti po stretnutí s navrhovateľkou. V kontexte s predchádzajúcimi zisteniami je možné

vyvodiť záver, že navrhovateľka vo vzťahu k osobe poručiteľky ako matke sa nedopustila zavrhnutia
hodného konania spočívajúceho v intímnom pomere s otcom, naviac poručiteľka takýto dôvod v listine o
vydedení ani nepopísala. Výsledky vykonaného dokazovania sú podkladom pre konštatovanie záveru,
že poručiteľka navrhovateľku z domácnosti vyhodila po zistení, že bez jej súhlasu bola na stanovačke so
spolužiakmi, ktorých zrejme nepovažovala za vhodné osoby, v spoločnosti ktorých by sa ako jej dcéra

mala zdržiavať.Je nesporné, že od obdobia, keď poručiteľka navrhovateľku z domácnosti vyhodila sa až do
13.3.1991 a následne už vôbec nestretli. Navrhovateľka v účastníckej výpovedi tvrdila, že s matkou
sa nekontaktovala z dôvodu, že v súvislosti s nedobrovoľným odchodom z domácnosti a následnou

žiadosťou o plnenie si vyživovacej povinnosti voči nej ako plnoletému dieťaťu jej adresovala slovné
vyjadrenia, že už nemá dcéru a keď aj zomrie od hladu, jej to je jedno. Z týchto vyjadrení vyvodzovala
záver, že matka si nepraje s ňou stretnúť sa. Svedkyňa M. Š. potvrdila, že navrhovateľka sa jej
v predmetnom časovom období zdôverila, že poručiteľka sa verbálne vyjadrila, že ju ako dcéru
nechce vidieť. Z výsluchu uvedenej svedkyne ako aj svedkyne M. M. vyplýva, že poručiteľka osobné

veci navrhovateľky ponúkala na predaj iným osobám. Je nesporné, že ani poručiteľka neadresovala
navrhovateľke žiadne výzvy za účelom stretnutia sa. Pred vstupom do manželského zväzku s odporcom,
ako to mal súd z jeho výsluchu za preukázané prezentovala názor, že žiadnu dcéru nemá a v priebehu
trvania spolužitia sa vyjadrovala, že na navrhovateľku zanevrela, nechce ju vidieť a že ju znenávidela.
K zániku osobných vzťahov medzi navrhovateľkou a poručiteľkou došlo v súvislosti so situáciou, keď
dcéra bez súhlasu matky bola stanovať (iný dôvod v konaní preukázaný nebol a nemožno ho vyvodiť ani

z listu triedneho učiteľa navrhovateľky adresovaného poručiteľke), na ktoré konanie matka reagovala
vyhodením dcéry z domácnosti. Navrhovateľka i poručiteľka pre budúce obdobie v tejto súvislosti
nevyvinuli iniciatívu, aby si okolnosti, ktoré krízu spôsobili (a ktorá neskôr vyústila do zániku osobných
vzťahov) vydiskutovali, prípadne uznali svoje pochybenia. Po tom, ako poručiteľka navrhovateľku z
domácnosti vyhodila nemala záujem sa s ňou stýkať, udržiavať bežné príbuzenské vzťahy, čo vyplýva

i z toho, že ponúkala na predaj jej veci. Z výsluchu svedkýň M. Š. i J. K. vyplynulo, že ich žiadala, aby
sprostredkovali jej stretnutie s navrhovateľkou, pričom pred M. Š. sa vyjadrila, že ona sama to nedokáže.
Navrhovateľka, ale i poručiteľka teda čakali, že to bude práve tá druhá strana, ktorá prispeje k obnoveniu
vzťahov. Poručiteľka pritom spoliehala i na iniciatívu druhých osôb. Dňa 13.3.1991 poručiteľka darovala
navrhovateľke vklad na vkladnej knižke, ktorej číslo je totožné s číslom vkladnej knižky, vydania ktorej

sa navrhovateľka voči poručiteľke domáhala v konaní vedenom pod č. 6Nc 326/1974 znejúcej na meno
Z. M., ktorú v jej prospech založil J. M. a z ktorej poručiteľka nemohla realizovať výbery. Poručiteľka sa
na odovzdanie vkladu na vkladnej knižke obmedzila na priestory budovy Okresného súdu v Prievidzi.
Navrhovateľka sa do budovy dostavila na základe doručeného predvolania od štátneho notárstva a nie
poručiteľky, čo nasvedčuje záveru, že vkladná knižka musela byť odovzdaná pred úradnou osobou a nie

v priestore vchodu do budovy súdu, ako to tvrdil odporca. Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že s matkou
sa pozdravili, podali ruku a po odovzdaní vkladnej knižky sa rozlúčili pozdravom. Poručiteľka nenavrhla
navrhovateľke stretnutie, nepozvala ju na návštevu (odporca uvedené skutočnosti ani nenamietal).
Stretnutie zostalo len na oficiálnej úrovni, navrhovateľka a ani poručiteľka z druhej strany nepociťovali
spätnú väzbu. Za konštatovania všetkých uvedených zistení je možné vyvodiť záver, že navrhovateľka

nemala reálnu možnosť o poručiteľku prejaviť opravdivý záujem, pretože poručiteľka nemala sama
skutočný úprimný záujem sa s navrhovateľkou stretávať, ako na dcéru na ňu zanevrela, vypestovala si
vočinejažpocitynenávisti,ktorévšakspoukazomnaokolnostinedobrovoľnéhoodchodunavrhovateľky
z jej domácnosti, neboli adekvátne vzniknutému stavu. Za týchto skutkových okolností nie je možné
správanie navrhovateľky voči poručiteľke opísané v listine o vydedení posúdiť ako dôvod vydedenia v

zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zák.

Navrhovateľka návrh podala v zmysle ust. § 175 k ods. 2 O.s.p. (na podanie návrhu bola odkázaná v
konaní o dedičstve) a teda ide o návrh (žalobu) na určenie právnej skutočnosti, u ktorého naliehavý
právny záujem vyplýva z právneho predpisu a navrhovateľka nebola povinná tvrdiť a preukazovať
skutočnosti o takomto právnom záujme.

Navrhovateľka podaným návrhom sa ďalej domáhala určenia, že dôvod pre vydedenie jej syna M. M.
ml. v listine zo dňa 26.3.1992 nie je daný.

Ustanovenie § 469a ods. 2 Obč. zák. poručiteľovi umožňuje, aby výslovne spolu s prejavom o vylúčení
svojho najbližšieho potomka z dedičstva, vyjadril i svoju vôľu, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú i na
potomkov vydedeného, ktoré by inak nastúpili na jeho miesto. V tomto prípade nezáleží na tom, či by

proti ním samým bolo možné uplatniť niektorý z dôvodov vydedenia alebo nie.V prejednávanej veci je však otázne, či poručiteľka vydedila potomka navrhovateľky samostatne, ale
či vyjadrila vôľu, aby dôsledky vydedenia navrhovateľky sa vzťahovali i na jej potomka, ktorý by inak
nastúpil na jej miesto.

Z listiny o vydedení, ako súčasti závetu zo dňa 26.3.1992 z textovej časti: „touto listinou vydeďujem aj
jej syna M., ktorého vôbec nepoznám“ jednoznačne vyplýva, že poručiteľka oddelene vymedzila dôvod
vydedenia u syna navrhovateľky. V prospech uvedeného záveru tiež svedčí skutočnosť, že listina o
vydedení neobsahuje žiadne ustanovenie, že sa dôsledky vydedenia navrhovateľky vzťahujú i na jej
potomka. Na uplatnenie nároku pred súdom o určenie, že dôvody vydedenia v listine z 26.3.1992 u

syna navrhovateľky nie sú dané, je však aktívne legitimovaný len M. M. ml., preto súd v tejto časti návrh
navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Každý z účastníkov mal vo veci úspech čiastočný, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v 3

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).