Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2006

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/43/1993

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1393890574
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2006:1393890574.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci

navrhovateľa: D. N., bytom J. č. X,. B. zastúpeného J.. D. D., advokátom, N.. M. B. č.XX,. B. proti
odporcovi: J.. J. P., správca konkurznej podstaty V. D. D.B., N. XX, B. IČO XXXXXXXX. o určenie že
pracovný pomer trvá a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.04.1993 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že jeho pracovný
pomer u odporcu trvá a zároveň zaviazal odporcu nahradiť mu škodu za nevyplatenú mzdu vo výške
26.840,- Sk. Návrh odôvodnil tým, že bol zamestnaný u odporcu na dobu neurčitú od 01.07.1992 ako

výčapník v prevádzke odporcu D. B. P. v T. a prácu riadne vykonával do 01.03.1993, kedy bez toho
že by bol preradený na inú prácu alebo s ním odporca nejakým spôsobom rozviazal pracovný pomer,
na jeho mieste bol iný zamestnanec. Vzhľadom k tomu, že od uvedenej doby odporca navrhovateľovi
neumožnil vykonávať dohodnutú prácu, navrhovateľ mu listom zo dňa 25.03.1993, prostredníctvom
právneho zástupcu oznámil, že trvá na tom, že pracovný pomer nebol skončený pokiaľ mu nebola
výpoveď doručená v písomnej forme a trvá na vykonávaní práce podľa pracovnej zmluvy, na čo odporca
nereagoval. Uviedol, že podľa pracovnej zmluvy mal dohodnutú mzdu vo výške 15,-/hod. za prvé tri

mesiace a potom 20,-/hod., pričom pracoval 5 dní v týždni, 11 hod. denne a preto mu prináležala mzda
za dobu osem mesiacov vo výške 34.540,- Sk a odporca mu vyplati 7.700,- Sk s tým, že nedoplatok
mu bude vyplatený neskôr.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne dňa 08.11.1993, kde nenamietal vznik pracovného pomeru
navrhovateľa k 01.07.1992 na základe ústne dojednaných pracovných podmienok a nástupu
navrhovateľa do práce v uvedený deň, ale nesúhlasil s tvrdením, že bola pracovná zmluva uzatvorená

písomne, nakoľko navrhovateľ ani po viacnásobných urgenciách pracovnú zmluvu nepodpísal a
neprevzal, hoci ešte pred nástupom do práce po preberacej inventúre podpísal ku dňu vzniku
pracovného pomeru dohodu o hmotnej zodpovednosti. Uviedol, že dojednaným druhom práce
navrhovateľa bol pracovník v obchode a miesto jej výkonu bola prevádzka odporcu v B.. Mzda bola
dohodnutá v sume 20,-/hod. a pracovná doba bola rozvrhnutá na 6 dní v týždni. Potvrdil, že navrhovateľ
pracoval riadne do 01.07.1992 do 30.11.1992, pričom následne pri kontrolnej inventúre za mesiac
december 1992 bolo u navrhovateľa zistené manko v sume 7.619,- Sk a za január 1993 manko v sume

933,20Sk,kčomusanavrhovateľpriprejednanínevedelvyjadriť.Vzhľadomktomuaajzprevádzkových
dôvodov, odporca od 01.03.1993 preradil navrhovateľa na iné pracovisko bez jeho súhlasu podľa
§ 37 ods. 4 písm.c/ Zák. práce, ktoré navrhovateľ odmietol prevziať a ktoré okrem rozhodnutia o
preradení obsahovalo ďalšie upozornenie na možnosť výpovede pre opakované porušenie pracovnejdisciplíny. Nakoľko navrhovateľ rozhodnutie o preradení nerešpektoval a do práce sa od 01.03.1993
nedostavoval, odporca rozviazal s ním pracovný pomer výpoveďou, ktorú taktiež navrhovateľ odmietol
prevziať s tým, že na základe nej pracovný pomer navrhovateľa skončil dňa 31.05.1993. Za výpovednú

dobu navrhovateľovi náhrada mzdy nepatrí nakoľko sa do práce bezdôvodne nedostavoval. Odporca z
uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporu, svedkov: Z. S., M. S., I.
B., oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou z 01.07.1992, dohodou o

hmotnej zodpovednosti z 01.07.1992, písomným preradením na inú prácu z 25.02.1993, výpoveďou z
pracovného pomeru z 03.03.1993, mzdovým listom navrhovateľa za rok 1993, uznesením Krajského
súdu v Bratislave z 25.03.1998, č.k. 38K 134/96 a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný
skutkový stav vo veci:

Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe ústne uzatvorenej dohody od 01.07.1992 ako výčapník v

prevádzke odporcu D. B. P. v T. do 01.03.1993. K podpísaniu pracovnej zmluvy medzi účastníkmi prišlo
až za trvania pracovného pomeru. V mesiaci február 1993, na základe oznámenia priamej nadriadenej
navrhovateľa M. S., ktorá pracovala ako vedúca strediska v T. odporcovi, že nie je spokojná s prácou
navrhovateľa a aj vzhľadom na zistené rozdiely pri vyúčtovaní, sa uskutočnil medzi navrhovateľom a
odporcom, za prítomnosti I. B., zástupcu odporcu, rozhovor, v rámci ktorého bol navrhovateľ preradený

od XX.XX.XXXX. na výkon dohodnutej práce na prevádzku odporcu hoteli D. B. na N. ul. v B.. Písomné
oznámenie o preložení na iné pracovisko navrhovateľ odmietol podpísať a prevziať a nakoľko s týmto
postupom odporcu nesúhlasil od 01.03.1993 sa na pracovisko kde bol preložený nedostavil a dostavil sa
na pôvodné pracovisko do T., kde prácu výčapníka vykonával už iný zamestnanec. Rovnako postupoval
odporca aj v prípade ďalšej zamestnankyne Z. S., ktorá pracovala ako predavačka na tej istej prevádzke

ako navrhovateľ v T. a po tom čo sa dostavila dňa 01.03.1993 do práce, jej prácu vykonával iný
zamestnanec,obajavmarci1993prišlizaodporcomzaúčelomvyriešenietejtosituácie,pričomrozhovor
sa uskutočnil s odporcom a dotknutými zamestnancami s každým samostatne. Z. S. ešte predtým však
doručila odporcovi návrh dohody o rozviazaní pracovného pomeru. Medzi navrhovateľom a odporcom
k žiadnej dohode neprišlo, odporca navrhovateľovi neumožnil vykonávať prácu v prevádzke v T. a

nakoľko navrhovateľ na pracovisko kde bol od 01.03.1993 preložený nenastúpil, odporca s ním rozviazal
pracovný pomer výpoveďou, z dôvodu absencie navrhovateľa v práci od 01.03.1993, podľa ust. §
46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce, listom z 03.03.1993 s tým, že pracovný pomer navrhovateľa
končí ku dňu 31.05.1993. Výpoveď bola doručovaná navrhovateľovi na jeho adresu trvalého bydliska
(J. X,. B.) prostredníctvom pošty, zásielkou určenou do vlastných rúk, ktorú si adresát v úložnej

dobe (03.-04.03.1993) nevyzdvihol. Navrhovateľ následným listom zo dňa 25.03.1993, prostredníctvom
právneho zástupcu oznámil odporcovi, že trvá na tom, že pracovný pomer nebol skončený a trvá na
vykonávaní práce podľa pracovnej zmluvy, na čo odporca nereagoval.

Po začatí konania uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.03.1998, č.k. 38K 134/96 bol na

majetok - V. D., bytom S. č.XX, XXX. XX. B. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený J.. J. P., z ktorého dôvodu súd uznesením zo dňa 09.07.1998, č.k. 7C 43/93-85 podľa v tom
čase platného ust. § 14 ods. 1 písm.d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, konanie prerušil.

Na základe sťažnosti navrhovateľa z 09.03.2005, ktorou namietal postupom súdu v predmetnej veci

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.
2 Ústavy SR, rozhodol Ústavný súd SR Nálezom č. IV.ÚS 68/05-24 zo dňa 11.10.2005, ktorým
okrem iného prikázal Okresnému súdu Bratislava III. v tomto konaní konať bez zbytočných prieťahov.
V odôvodnení zároveň uviedol, že vzhľadom na povahu žalobného návrhu, ktorým sa navrhovateľ
domáhal vyslovenia, že jeho pracovný pomer trvá, je nepochybné, že tento nárok nie je majetkového

charakteru, pretože ide len o rozhodnutie o hmotnoprávnom dôvode, ktorý je nevyhnutným prepokladom
pre rozhodnutie aj o ďalšom nároku navrhovateľa na náhradu mzdy, ktorý už smeruje voči majetkovej
podstate úpadcu - odporcu. Preto ústavný súd skonštatoval, že tunajšiemu súdu nič nebráni pokračovať
v konaní, pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou sa navrhovateľ domáha vyslovenia, že jeho pracovný pomer
trvá a v ktorej sa konanie zo zákona vyhlásením konkurzu neprerušilo.

Podľa ust. § 135 ods.1 veta druhá O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.Podľa ust. § 42 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. v znení zák. č. 451/1992 Zb. a nasledujúcich zmien
a doplnení ( ďalej len Zákonník práce ) pracovný pomer sa môže rozviazať dohodou, výpoveďou,
okamžitým zrušením a zrušením v skúšobnej dobe.

Podľa ust. § 266a ods. 1/ Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich
z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí obdobne o
písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohôd o

prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi
na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť
doručiť poštou.
Podľa ust. § 266a ods. 2/ Zákonníka práce písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela
na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a
poznámkou „do vlastných rúk“.

Podľa ust. § 266a ods. 3/ Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť
písomnosťsasplní,lenčozamestnanecalebozamestnávateľpísomnosťprevezmealebolenčojupošta
vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa ust. § 64 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej lehote alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ust. § 261 ods. 4 Zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo,
dochádza len v prípadoch uvedených v § 46 ods.3 a 4, §53 ods.2, § 54 ods. 2, § 59 ods. 3, § 60 ods.4, §
64, § 102 ods.5, § 204 ods.3, § 270a ods.4 a § 270b ods.1. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej
lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

Ak sa nepodala včas žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, skončil sa pracovný pomer
podľa jednostranného zrušovacieho prejavu, aj keď to bol neplatný právny úkon, platnosť rozviazania
prapovného pomeru nemôže potom preskúmavať súd. ( R 40/1969).

Ako vyplýva z ust. § 64 Zákonníka práce, na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, platí

pre oboch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu dvojmesačná prekluzívna lehota, po ktorej márnom
uplynutí toto právo zaniká a ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť týmto
rozviazaním. Táto lehota je hmotnoprávna a v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh doručený súdu
(nepripadá do úvahy ani podanie na poštový úrad ako je to pri procesných lehotách), pričom posledný
deňlehotyurčenejpodľamesiacovpripadánadeň,ktorýsapomenovanímalebočíslomzhodujesdňom,

na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota počíta; ak je týmto dňom sobota, nedeľa alebo sviatok, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 266 Zákonníka práce).

V posudzovanom prípade sa pracovný pomer navrhovateľa, na základe jednostranného zrušovacieho
prejavu odporcu podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce skončil dňa 31.05.1993, čo vyplývalo

z predloženej výpovede a posledným dňom lehoty, v rámci ktorej mohol navrhovateľ uplatniť právo
na preskúmanie platnosti skončenia jeho pracovného pomeru, bol deň 02.08.1993 (31.07.1993 bola
sobota). Pokiaľ v tejto lehote nebol návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podaný
na súde, v konkrétnom prípade navrhovateľ žalobou nenapadol úkon odporcu, ktorým jednostranne s
navrhovateľom rozviazal pracovný pomer ku dňu 31.05.1993 a nedomáhal sa určenia jeho neplatnosti,

nemožno sa ďalej zaoberať posúdením, či ku skončeniu pracovného pomeru prišlo platne, tj. či bolo
splnené všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené Zákonníkom práce pre tento spôsob skončenia
pracovného pomeru alebo nie. V prípade neplatnosti skončenia pracovného pomeru ide o tzv. relatívnu
neplatnosť právneho úkonu, výnimku zo zásady absolútnej neplatnosti právnych úkonov, z ktorej
vychádzaZákonníkpráce.Pretopokiaľnebolapodanávčasžalobaoneplatnosťrozviazaniapracovného

pomeru, neplatnosť skončenia pracovného pomeru nemôže byť preskúmavaná súdom ani ako otázka
predbežná - platí tu tzv. fikcia platného skončenia pracovného pomeru.Navrhovateľ sa žalobou domáhal určenia, že jeho pracovný pomer u odporcu trvá. Z vykonaného
dokazovania, bolo preukázané, že odporca skončil pracovný pomer navrhovateľa jednostranne ku
dňu 31.05.1993. Ako bolo vyššie uvedené, súd tento jednostranný prejav zamestnávateľa, pre

absenciu žalobného návrhu na určenie jeho neplatnosti nemohol posúdiť z hľadiska hmotného práva a
vychádzajúc z fikcie jeho platnosti, nemal v konaní preukázaný žiadny právny dôvod, pre určenie trvania
pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, keď tento skončil dňa 31.05.1993.

Pre doplnenie je potrebné uviesť, že i keď v konaní odporca preukázal, že výpoveď bola navrhovateľovi

doručená podľa ust. § 266a ods.2/ a 3/ Zákonníka práce, vzhľadom k čomu námietku navrhovateľa
o absencii písomnej formy výpovede a jej doručenia zákonným spôsobom, súd nemohol akceptovať,
pre posúdenie plynutia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru je absencia písomnej formy výpovede a jej doručenia zamestnancovi, bez
právneho významu. Aj v prípade, že by odporca nedoržal písomnú formu a nebolo by preukázané
jej doručenie (čo sú dôvody pre určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou a

okamžitým zrušením v konaní, v ktorom je takéto rozviazanie pracovného pomeru napadnuté), nemá
to vplyv na možnosť domáhať sa neplatnosti rozviazania pracovného pomeru žalobou na súde, v
rámci zákonnej prekluzívnej lehoty podľa § 64 Zákonníka práce. Podstatným je existencia a obsah
takéhoto jednostranného úkonu - či z tohoto zrušovacieho prejavu, či už v písomnej alebo ústnej
forme (prípadne aj konkludentne neprideľovaním práce), možno podľa obsahu jednoznačne vyvodiť

prejav vôle skončiť pracovný pomer. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná, pretože z obsahu žaloby,
výpovede navrhovateľa a svedkov, napokon aj listu navrhovateľa zo dňa 25.03.1993 bolo zrejmé, že
odporca odmietal prideľovať navrhovateľovi prácu, nemal záujem ho ďalej zamestnávať, na miesto
navrhovateľa prijal iného zamestnanca z dôvodu, že mu dáva výpoveď, čím zrejmým spôsobom prejavil
vôľu jednostranne ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom. Z konania bolo zrejmé, že navrhovateľ

neakceptoval toto jednostranné skončenie jeho pracovného pomeru práve z dôvodu, že mu výpoveď
nebola doručená v písomnej forme, avšak tento jednostranný zrušujúci prejav nenapadol podľa ust. §
64 Zákonníka práce žalobou na súde.

Z uvedených dôvodov súd návrh o určenie, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trvá zamietol.

Rovnako súd zamietol návrh aj ohľadom náhrady mzdy v sume 26.840,- Sk, nakoľko uvedený peňažný
nárok podľa § 61 Zákonníka práce prináleží iba za predpokladu, že bol navrhovateľ úspešný v konaní
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady zodpovednosti za

výsledok sporového konania a nakoľko si v konaní úspešný navrhovateľ žiadne trovy neuplatnil, súd mu
nemohol priznať ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení

neskorších zmien a doplnkov.