Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 24, 2010

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/262/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304121739
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mária Biroščáková
ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Márie Biroščákovej a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a Mgr. Jaroslava Galla v právnej veci navrhovateľky: 1/ Eleonóra S.,
rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. F., M. Q. V. č. XX a navrhovateľky: 2/ Q. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom N., A. W. č.XX, obe zastúpené Mgr. Petrom Lackom, advokátom, so sídlom Advokátskej
kancelárie v Bratislave, Panská č.17, proti odporkyni: L. U., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č.

XX, zastúpená JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej
Bystrici, Horná č.51, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na
odvolanie navrhovateliek 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 15C/262/04-502 zo dňa
10.06.2010 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o zrušení podielového
spoluvlastníctva navrhovateľky 1/ a odporkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na N. pre kat. úz. H.
M., obec M., vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva navrhovateliek 1/, 2/ a odporkyne k

nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX a LV č. XXX pre. kat. úz. H. M., obec M. a vo výroku o
prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá je povinná zaplatiť navrhovateľke
1/ na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 26.648,74 eura, navrhovateľke 2/ na náhradu jej
spoluvlastníckeho podielu sumu 1.904,14 eura obom do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok okresného súdu v ďalšej časti, a to výroku o povinnosti navrhovateľky 1/ zaplatiť odporkyni
z titulu bezdôvodného obohatenia 4.527,81 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách

konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky 1/ a odporkyne k rodinnému
domu súpisné č. 90 postavenom na parcele č. XXX/X kat. úz. H. M., obec M., okres V., zapísanom
na LV č. XXX spolu s príslušenstvom dielňou za domom bez súpisného čísla, hospodárskou budovou
bez súpisného čísla, čelné oplotenie, oplotenia zadných častí, kopaná studňa, vodovodná prípojka,
vodomerná šachta, kanalizačná prípojka do žumpy, žumpa, prípojka plynová, prípojka NN-vzdušná,
vonkajšie schody - vstup do domu, oporný múrik - vstup z ulice cez bránku, prístupový chodník

k rodinnému domu, spevnená plocha - vjazd do dvora, oporné múriky vjazdu do dvora, spevnená
plocha - pred hospodárskou budovou, spevnená plocha vstup do 1. NP zo dvora, jama na zeleninu,
oddrenážovanie rodinného domu. Prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateliek 1/
a 2/ a odporkyne k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX pre kat. úz. H. M., obec M., okres V., V.
parcely, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX/X/X - záhrady o výmere X 376 m2, parc. č. XXX/

X/X - vodné plochy o výmere XX m2, parc. č. XXX/X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, parc. č. XXX/X- záhrady o výmere 458 m2, vedených na LV č. XXX pre kat. úz. H. M., obec M.,
okres V., parcelu registra ,,E“, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2. U. uvedené nehnuteľnostiprikázal do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorú zaviazal zaplatiť navrhovateľke 1/ titulom náhrady za
jej spoluvlastnícky podiel sumu 26.648,74 eura a navrhovateľke 2/ rovnakým titulom sumu X.XXX,XX
eura obom do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke 1/ uložil povinnosť zaplatiť odporkyni

z titulu bezdôvodného obohatenia X.XXX,XX eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že
o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 Občianskeho
zákonníka, pričom zistil, že nedošlo k dohode účastníkov konania ohľadom vyporiadania podielového
spoluvlastníctvaknehnuteľnostiam.Konštatoval,žerozdelenievecitvoriacepredmetsporuniejemožné

jednak podľa vyjadrení účastníčok konania a tiež aj podľa záverov znalkyne Ing. Dany Kováčovej. Pre
rozhodnutie, komu nehnuteľnosti prikázať do vlastníctva, okresný súd nepovažoval za rozhodujúcu
výlučne ani výšku podielov ani účelné využitie veci, ale súhrn všetkých skutočností, ktoré považoval
za relevantné. Poukázal, že odporkyňa zostala v dome aj potom, ako navrhovateľka 1/ z rodičovského
domu odišla, nehnuteľnosť s manželom opravovala a zveľaďovala. K domu ju viažu silné citové
väzby a navyše je odkázaná na bývanie v predmetnom rodinnom dome. Navrhovateľka 1/ do domu

chodievala na návštevy za života matky i po jej smrti, avšak nikdy neprejavovala o dom záujem v
tom zmysle, že tam chce bývať a užívať ho, nezveľaďovala ho a nestarala sa o jeho opravu a údržbu.
Do domu prestala chodiť po hádke s odporkyňou. Súd prvého stupňa sa zaoberal i solventnosťou
navrhovateľky 1/ a odporkyne vyplatiť druhú stranu v prípade prikázania nehnuteľností do jej výlučného
vlastníctva. Pri stanovení výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely v prospech navrhovateliek 1/, 2/

okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č.47/2009 znalkyne Ing. Dany Kováčovej, v
zmysle ktorého všeobecná hodnota nehnuteľností okrem garáže, spevnenej plochy pred garážou a
altánku nezahrnutých do predmet sporu tvoriaceho podielového spoluvlastníctva, bola konečná suma
nehnuteľností (stavby) 37.522,95 eura. Navrhovateľke 1/ ako spoluvlastníčke podielu 7/12-tin okresný
súd prisúdil náhradu za jej spoluvlastnícky podiel 21.888,39 eura. Z hodnoty pozemkov v celkovej

sume 11.424,84 eura prináleží navrhovateľke 1/ náhrada za jej spoluvlastnícky podiel 5/12-tin vo výške
4.760,35 eura a navrhovateľke 2/ ako spoluvlastníčke podielu 2/12-tiny na pozemkoch bola priznaná
suma 1.904,14 eura. Na základe vzájomného návrhu odporkyne okresný súd vykonal vyporiadanie
v širšom zmysle, t. j. aj ohľadne investícií vnesených do nehnuteľností odporkyňou. Prvostupňový
súd mal dokazovaním za preukázané, že išlo o investície bez súhlasu navrhovateľky. Nakoľko však

rozhodnutím súdu dochádza k zániku podielového spoluvlastníctva, na strane neinvestujúcej podielovej
spoluvlastníčky vzniká podľa názoru okresného súdu neoprávnený majetkový prospech, a to vo výške
zhodnotenia jej podielu v súvislosti s neodsúhlasenou no nie nevyhnutnou opravou, či úpravou. Okresný
súd mal za to, že i keď pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až
právoplatnosťou rozhodnutia, nebráni táto skutočnosť tomu, aby súd o nároku odporkyne uplatnenom

vzájomným návrhom rozhodol súčasne v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Vzájomný návrh odporkyne okresný súd považoval za opodstatnený a odporkyni týmto titulom priznal
ňou žalovanú sumu 4.527,81 eura, t.j. za zhodnotenie podielu 7/12-tin pripadajúceho na navrhovateľku
1/. Okresný súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľky 1/ a 2/, ktoré ho navrhli
zmeniť a rozhodnúť tak, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva účastníčok k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX všetko v kat. úz. H. Terany, obec M. boli všetky
nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľky X/, ktorá je povinná zaplatiť odporkyni
a navrhovateľke 2/ náhradu ich spoluvlastníckeho podielu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V

ostatnej časti „sa rozsudok prvostupňového súdu zamieta“. V prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého
stupňažiadali,abyodvolacísúdpripustildovolanienaposúdenieotázokzásadného právnehovýznamu,
a to: či má spoluvlastník investujúci do spoločnej veci bez súhlasu, resp. napriek nesúhlasu ostatných
spoluvlastníkovnároknanáhraduinvestícií,resp.navydaniebezdôvodnéhoobohatenia;akáno,dokedy
si ho musí u ostatných spoluvlastníkov uplatniť, v akej lehote sa premlčuje a kedy táto začína plynúť; či

možno v rámci konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázať vec do vlastníctva
menšinového spoluvlastníka a pred kritériami veľkosť podielov a násilné správanie spoluvlastníka
uprednostniť iné v zákone neuvedené kritériá, ako sú solventnosť a citové väzby spoluvlastníka.
Navrhovateľky uviedli, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázali, že po smrti otca vyzvala navrhovateľka 1/ odporkyňu na vyporiadanie nehnuteľností porodičoch, čo sa však stretlo s nepochopením zo strany odporkyne. Došlo k názorovej nezhode sestier
a následne odporkyňa vyhodila navrhovateľku 1/ z rodinného domu a vylúčila ju z jeho užívania ako aj
z užívania pozemkov. Svedčí o tom list navrhovateľky 1/ adresovaný odporkyni i výpoveď svedkyne

VladimíryL..PoskončenídlhotrvajúcehodedičskéhokonaniapoporučiteľoviC.M.saobenavrhovateľky
pokúsili o dohodu s odporkyňou o užívaní spoločných nehnuteľností. Keďže k dohode nedošlo,
rozhodli sa navrhovateľky podať návrh na zrušenie spoluvlastníctva, ktoré na radu vtedajšej právnej
zástupkyne navrhli vyporiadať tak, aby spoločné veci boli prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne
oproti primeranej náhrade. Keďže súdne konanie sa rýchlo neskončilo, rozhodli sa navrhovateľky

zmeniť svoj návrh na spôsob vyporiadania spoluvlastníctva. Zo zmeny návrhu navrhovateliek však
nemožno vyvodzovať žiadne negatívne následky. Rovnako nemožno vyvodzovať žiadne pozitíva z
toho, že odporkyňa svoj postoj v konaní nezmenila. Z tejto skutočnosti nemožno vyvodzovať ani
žiaden úsudok na citové väzby navrhovateliek a odporkyne k spoločným nehnuteľnostiam. Podľa
odvolateliek odporkyňa tým, že ako menšinová spoluvlastníčka zabránila navrhovateľke 1/ užívať
rodinnýdom,dopustilasatrestnéhočinu.Odvolateľkyvytýkali,žeokresnýsúdnanávrhodporkynepoňal

vyporiadanie spoluvlastníctva ako vyporiadanie v širšom zmysle. Po uplatnení námietky premlčania
nároku odporkyne na náhradu investícií, odporkyňa zmenila právnu kvalifikáciu na nárok titulom
bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielov ostatných spoluvlastníkov. Navrhovateľky
vyjadrili názor, že počas konania o zrušení spoluvlastníctva ešte nárok na bezdôvodné obohatenie
spočívajúce v zhodnotení spoluvlastníckeho podielu neexistuje, a preto súd nemôže rozhodnúť o

práve, ktoré ešte nevzniklo. Navrhovateľky 1/, 2/ takýto nárok označili za sporný, vytvorený len
judikatúrou a nemajúci oporu v zákone. Ak menšinový spoluvlastník investuje do spoločnej veci bez
súhlasu ostatných spoluvlastníkov, resp. ich väčšiny, subjektívna premlčacia lehota začína plynúť už
samotným vynaložením investície. Podľa názoru navrhovateliek 1/, 2/ aj na investovanie menšinového
spoluvlastníka bez súhlasu, resp. napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov do spoločnej veci možno

aplikovať princípy vyplývajúce z ustanovenia § 743 a § 745 Občianskeho zákonníka, ak nejde o
nevyhnutné investície. Všetky investície, ktoré po roku 1993 odporkyňa vykonávala, a ktoré nemali
charakter nevyhnutných opráv spoločných vecí, boli protiprávnymi úkonmi. Odvolateľky označili za
nepreskúmateľné napadnuté rozhodnutie v spojitosti s tým, ako sa okresný súd vyporiadal s námietkou
premlčania a s ich argumentáciou o predčasnosti rozhodnutia o nároku neexistujúcom v čase vydania

rozhodnutia. Vyjadrili tiež názor, že záver súdu o nedeliteľnosti pozemkov nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Vytýkali, že okresný súd neprihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov a aj kritérium
účelného využitia veci nesprávne vyhodnotil, nakoľko tak navrhovateľka 1/ ako i odporkyňa prejavili
záujem v rodinnom dome bývať. Navrhovateľky 1/, 2/ namietali, že okresný súd neprihliadol na násilné
vylúčenie navrhovateľky 1/ z užívania spoločných nehnuteľností. Navrhovateľka 1/ tvrdila, že aj ona

má silné citové väzby k rodinnému (rodičovskému) domu a trpí tým, že do Terian nemôže chodiť.
Navrhovateľky namietali aj otázku solventnosti účastníčok, ako bola vyhodnotená súdom prvého stupňa.
Navrhovateľka 1/ preukázala, že napriek tomu, že je oslobodená od súdnych poplatkov, zabezpečila si
prostriedky na vyplatenie náhrady odporkyne cestou pôžičky.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateliek navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne

správne potvrdiť a rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania tak, aby navrhovateľka 1/ bola
zaviazaná zaplatiť jej sumu 558,30 eura a navrhovateľka 2/ 88,54 eura titulom náhrady trov odvolacieho
konania. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľky sa zaoberajú v odvolaní skutočnosťami nesúvisiacimi
s predmetom konania, pretože v tomto konaní sa nerieši problematika hospodárenia so spoločnou
vecou. Odporkyňa vyjadrila nesúhlas s tým, keď navrhovateľky ju v odvolaní kriminalizujú. Zdôraznila,

že ona nielen počas tohto konania, ale už i predtým mala záujem na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosti v celosti nadobudne do vlastníctva a ostatné spoluvlastníčky
vyplatí. Ona predmetné nehnuteľnosti vždy užívala, užíva, o ne sa starala, udržiavala, opravovala a
zveľaďovala ich. Znaleckým dokazovaním znalkyňou Ing. V. bolo preukázané, že nároky navrhovateliek
na výšku náhrady za ich spoluvlastnícke podiely boli neprimerane vysoké. Podľa odporkyne okresný

súd správne vyhodnotil aj otázku odkázanosti účastníčok na nehnuteľnosti i spôsobilosť vyplatiť
primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely. Odporkyňa nesúhlasila s pripustením dovolania pre
prípad potvrdenia napadnutého rozsudku, pretože nastolené problémy nie sú zásadného významu,
ktoré by doposiaľ neboli riešené.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm.d/ O.s.p. a rozsudok

okresného súdu bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o prikázaní nehnuteľností
do vlastníctva odporkyne a o povinnosti vyplatiť navrhovateľke 1/ a navrhovateľke 2/ náhradu za ich
spoluvlastnícke podiely. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.f/,

h/ O.s.p. v ostatnej časti, a to vo výroku o povinnosti navrhovateľky 1/ zaplatiť odporkyni sumu 4.527,81
eura a o trovách konania. Vec v rozsahu zrušenia podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie.

Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

Podľa § 142 ods.l Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Citované ustanovenia vyjadrujú zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu. Občiansky zákonník dáva prednosť dohode spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva. Ak k dohode nedôjde, má každý zo spoluvlastníkov právo domáhať sa na
súde návrhom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k veci. Súd nie je viazaný návrhom
účastníka (viď rozhodnutie uverejnené pod č. 4/1966 Zbierky rozhodnutí a oznámení súdov), pretože
spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex). Súd musí dodržať poradie a podmienky
použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva uvedené v § 142

Občianskeho zákonníka. V prvom rade teda súd musí zistiť, či ide o vec reálne deliteľnú. Vec sa považuje
za reálne nedeliteľnú aj vtedy, ak by ju z technického hľadiska síce bolo možné rozdeliť, ale len s
vynaložením značných nákladov.

V prejednávanej veci je medzi účastníčkami nesporné a potvrdila to aj znalkyňa Ing. Dana Kováčová,
že nehnuteľnosť - rodinný dom s príslušenstvom je nedeliteľný. Dom tvorí jednu bytovú jednotku.

Navrhovateľky 1/, 2/ v odvolaní namietajú, že záver okresného súdu o nedeliteľnosti pozemkov nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní. Krajský súd túto odvolaciu námietku nepovažuje za opodstatnenú.
Z výpisu z LV č. XXX vydaného V. úradom, správou katastra vyplýva, že pozemok parc. č. XXX/X má
výmeru XXX m2, predstavuje zastavané plochy a nádvoria, je zastavaný rodinným domom č. súpisné
90. Aj ďalšie pozemky uvedené na uvedenom LV ako parc. č. Z. XXX/X vo výmere XX mX a XXX/X/

X vo výmere XXX m2 predstavujú zastavané plochy a nádvoria. Len pozemky parc. č. CKN XXX/X/X
vo výmere XXXX mX a XXX/X vo výmere 458 mX sú vedené ako záhrady a pozemok parc. č. CKN
XXX/X/X vo výmere XX mX je vedený ako vodné plochy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vzťahy
medzi navrhovateľkami X/, 2/ a odporkyňou sú negatívne. T., resp. prebiehalo medzi nimi okrem tohto
konania aj viacero ďalších konaní vedených na Okresnom súde Zvolen napr. pod sp. zn. 10C/156/1996,

16C/145/2003.Akbybolzaloženýďalšíspoluvlastníckyvzťahmedziúčastníčkami,nedásaajsohľadom
na doterajšie spory medzi nimi vylúčiť vznik ďalších nezhôd, o to viac, že predmetné pozemky prevažne
predstavujú zastavané pozemky stavbami. Krajský súd sa preto stotožňuje s rozhodnutím okresného
súdu v tom, že aj pozemky sa považujú za nedeliteľné.

Pri vyporiadaní preto prichádza do úvahy aplikácia druhého spôsobu, a to prikázanie vecí za

primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods.l
ako kritériá pri vyporiadaní uvádza veľkosť podielov a konkrétne pri prikázaní veci za primeranú
náhradu ukladá prihliadnuť na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pri hľadisku účelného využitia veci zákon neuvádza
jeho bližšiu konkretizáciu, a preto je na uvážení súdu, aby sám vymedzil hypotézu tejto právnej

normy. Podľa ustálenej súdnej praxe sa pri tomto hľadisku, ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie,zohľadňujú také okolnosti konkrétnej veci, ako bytové pomery účastníkov, ich odkázanosť na bývanie
v predmetnej nehnuteľnosti, ich vzťah k nehnuteľnosti prejavujúci sa aj tým, ako sa doteraz starali o
udržiavanie, zveľaďovanie nehnuteľnosti, prípadne ich spôsobilosť zabezpečiť primeranú starostlivosť

o nehnuteľnosť aj do budúcnosti. Okresný súd v súlade s konštantnou judikatúrou vyhodnotil uvedené
kritériá tak, že svedčia v prospech prikázania nehnuteľných vecí odporkyni. Krajský súd sa s takýmto
vyhodnotením stotožňuje. Odporkyňa býva v predmetnom rodinnom dome od detstva, nikdy sa z
rodičovského domu neodsťahovala. Po vydaji v roku 1976 ešte za života rodičov - s ich súhlasom
(nesúhlas nebol preukázaný) spolu s manželom investovala do nehnuteľností, dokončila ich, resp.

niektoré stavebné prvky vymenila v dôsledku uplynutia doby životnosti, schátranosti a pod. Vykonaným
dokazovaním, a to nielen výpoveďami samotnej odporkyne, ale aj výpoveďami svedkov E. Domanskej,
K.. J. L., M. Q., K. U., J. U., E. W., E. U. bolo preukázané, že v období polovice 70. rokov
minulého storočia, keď otec navrhovateľky 1/ a odporkyne odišiel z rodiny a presťahoval sa k budúcej
druhej manželke - navrhovateľke 2/, rodinný dom nebol dokončený, bývať sa dalo len v niektorých
miestnostiach. Odporkyňa s manželom dom dokončila a postupne zveľaďovala tak, aby vyhovoval

podmienkam bývania jej rodiny, ale i bývania pre matku navrhovateľky 1/ a odporkyňu, ktorá tu žila
do svojej smrti 24.10.1984. Krajský súd považuje za správny aj záver okresného súdu, že odporkyňu
k domu viažu silné citové väzby. Je pravda, ako tvrdia navrhovateľky 1/, 2/ v odvolaní, že citové
väzby sa nedajú odmerať, avšak dá sa na ne usudzovať zo správania účastníkov k predmetnej veci.
Odporkyňa svoje väzby k predmetným nehnuteľnostiam prejavila tým, že sa o nehnuteľnosti starala,

udržiavala ich, podľa možnosti zveľaďovala a uchránila ich pred ďalším znehodnocovaním, ktorému by
boli vystavené, ak by stav nedokončenosti bol pokračoval aj po odchode C. M. zo spoločnej domácnosti
s manželkou. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že matka navrhovateľky 1/ a odporkyne
Margita M. jednak pre vek, zdravotný stav (bola invalidná dôchodkyňa) a tiež pre nedostatok finančných
prostriedkov nebola spôsobilá rodinným dom sama dokončiť. Okresný súd pri rozhodovaní o tom,

komu nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva zohľadnil, že odporkyňa je odkázaná na bývanie
v predmetnom rodinnom dome. Nebolo preukázané, že by odporkyňa vlastnila byt, prípadne inú
nehnuteľnosť určenú na bývanie. Odporkyňa v predmetnom rodinnom dome býva. Navrhovateľke 1/
bol v decembri 1976 pridelený družstevný byt v Banskej Bystrici, do ktorého sa v roku 1977 s rodinou
presťahovala, a v ktorom aj v súčasnosti býva. Navrhovateľka 1/ nepreukázala, že by v minulosti bola

prejavila vôľu presťahovať sa do predmetného rodinného domu v Teranoch i s rodinou natrvalo. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka 1/ i s členmi rodiny do domu v M. dochádzala
aj po odsťahovaní sa z rodičovského domu, a to na návštevy počas víkendov, cez letné prázdniny,
dovolenky a pod. Nebolo preukázané, že by sa navrhovateľka 1/ bola podieľala na dokončovacích, resp.
rekonštrukčných stavebných prácach na predmetnom dome.

Účelom ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka okrem iného je, aby ten zo spoluvlastníkov, ktorý pri
vyporiadaní nedostane vec (jej časť) do vlastníctva, dostal primeranú náhradu ako hodnotový ekvivalent
vyjadrený v peniazoch, ekvivalent umožňujúci podľa miestnych podmienok zadováženie obdobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený inému spoluvlastníkovi. Pokiaľ
okresný súd prihliadol aj na kritérium solventnosti a toto vyhodnotil v prospech odporkyne, krajský súd

považuje jeho postup za správny. Odporkyňa výpismi zo svojich účtov vedených v peňažných ústavoch
preukázala svoju pripravenosť vyplatiť navrhovateľkám 1/, 2/ primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke
podiely. Naproti tomu aj krajský súd zhodne s okresným súdom považuje tvrdenia navrhovateľky 1/
o jej kredibilite za nepresvedčivé. Navrhovateľka 1/ predložila okresnému súdu len zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej jej peniaze vyplatené neboli (hoci zmluva o pôžičke v zmysle ustanovenia §657

Občianskeho zákonníka je reálnym kontraktom). Pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je prenechanie
veci - aj peňažných prostriedkov a bez odovzdania predmetu pôžičky zmluva nevznikne. Navrhovateľka
1/ pritom v konaní žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré jej po vyšetrení osobných,
zárobkových, majetkových pomerov aj bolo priznané. Odporkyňa aj podľa názoru odvolacieho súdu
dáva väčšiu záruku, že poskytne primeranú náhradu obom navrhovateľkám za ich spoluvlastnícke

podiely v lehote stanovenej súdom prvého stupňa.

Navrhovateľky 1/, 2/ v odvolaní tvrdia, že odporkyňa ich protiprávne vylúčila z užívania nehnuteľností,
čím sa podľa nich dopustila spáchania trestného činu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
navrhovateľka 1/ aj po smrti matky (zomrelej 24.10.1984) dochádzala do rodičovského domu i s členmi
svojej rodiny. Vzťahy medzi navrhovateľkou 1/ a odporkyňou boli dobré až do roku 1993, kedy sa vzťahy

medzi nimi narušili do tej miery, že účastníčky viedli medzi sebou viacero súdnych sporov. Zdôvodnenie,prečo došlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov podávajú obe strany odlišne. Navrhovateľka 1/ tvrdí, že
odporkyňa ju vylúčila z užívania nehnuteľností po tom, ako sa ona chcela domôcť majetku z dedičstva po
rodičoch a zavolala znalca oceniť predmetné nehnuteľnosti. Odporkyňa tvrdí, že dovtedajšie návštevy

navrhovateľky 1/ s rodinou financovala ona s manželom, čo ju neúmerne zaťažovalo, a preto chcela
dosiahnuť, aby sa na nákladoch pobytu členov rodiny navrhovateľky 1/ podieľala aj navrhovateľka 1/.
V konaní nebolo preukázané, že by sa odporkyňa dopustila násilného správania voči navrhovateľke 1/
vo forme priestupku, resp. trestného činu. Je nesporné, že vážne nezhody medzi navrhovateľkou 1/ a
odporkyňou aj ohľadne vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam pretrvávali, o čom svedčia súdne spory

prebiehajúce na Okresnom súde Zvolen. Ak sa účastníčky konania nevedeli dohodnúť o spôsobenia
hospodárenia so spoločnými nehnuteľnosťami, vrátane ich užívania, brania úžitkov z nich, podieľania
sa na údržbe nehnuteľností, mohla sa ktorákoľvek zo spoluvlastníčok obrátiť na súd s návrhom podľa
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V prospech prikázania nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľky 1/ svedčí len to, že je väčšinovou 7/12
spoluvlastníčkou rodinného domu s príslušenstvom oproti odporkyni, ktorá vlastní 5/12. Pri pozemkoch

sú navrhovateľka 1/ a odporkyňa spoluvlastníčky v rovnakých podieloch po 5/12 a navrhovateľka
2/ je menšinovou spoluvlastníčkou 2/12. V prospech odporkyne svedčí hľadiska účelného využitia
vecí, pretože odporkyňa je na bývanie v predmetnom rodinnom dome odkázaná, ona dom dokončila,
zrekonštruovala a aj naďalej sa o dom chce starať, pretože ho mieni naďalej využívať na vlastné bývanie.
Nebolo preukázané, že by sa odporkyňa dopustila násilného správania voči ostatným spoluvlastníkom

tak, ako to má na mysli ustanovenie § 142 ods.l veta tretia Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto
podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol správne v súlade so zákonom, keď nehnuteľnosti prikázal do
výlučného vlastníctva odporkyni.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam a ich prikázaní do výlučného vlastníctva odporkyne ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd považuje rozsudok okresného súdu za správny aj vo výroku o výplate primeranej náhrady
odporkyne voči navrhovateľkám 1/ a 2/. Účastníčky nemali námietky voči ohodnoteniu nehnuteľnosti
znalkyňou Ing. H. V., z ktorého okresný súd pri stanovení výšky primeranej náhrady vychádzal. V zmysle
ustálenej judikatúry primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva v
zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je príslušný podiel z tzv. všeobecnej ceny celej

veci (porovnaj stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.1997 uverejnené
pod číslom 43/1997 Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov SR). Všeobecná cena je trhová hodnota
alebo cena obvyklá, t.j. cena, za ktorú možno rovnakú alebo porovnateľnú vec v danom mieste a
čase predať alebo kúpiť. Navrhovateľky 1/, 2/ v odvolaní nenamietajú výšku primeranej náhrady za
ich spoluvlastnícke podiely. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ako dospel k

výpočtu výšky primeranej náhrady pre navrhovateľku 1/ a navrhovateľku 2/, ktorú im má odporkyňa
zaplatiť. Krajský súd sa s postupom a výpočtom okresného súdu v tomto smere stotožňuje a považuje ho
za správny. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o výplate primeranej
náhrady, ktorú má odporkyňa vyplatiť obom navrhovateľkám za ich spoluvlastnícke podiely.

Okresný súd vykonal vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle na

základe vzájomného návrhu odporkyne. Súdna prax pripustila (R 40/1970, R X/XXXX A. súdnych
rozhodnutí a stanovísk), že z celkového poňatia zrušenia podielového spoluvlastníctva a likvidácie
spoluvlastníckych vzťahov v zmysle ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka sa toto vyporiadanie
vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada napr. aj na to, či a
do akej miery niektorý z podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami

a pod. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova možno vykonať buď na
základe návrhu navrhovateľa alebo na základe vzájomného návrhu, pričom o takomto návrhu treba
vždy rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku (porovnaj R XX/XXXX Zbierky súdnych rozhodnutí
a stanovísk). Pri investovaní jedného zo spoluvlastníkov do spoločnej nehnuteľnosti môže ísť voči
ostatným spoluvlastníkom buď o majetkové právo, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa

§ 101 Občianskeho zákonníka alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje
v premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Súdna prax bola zjednotená publikovanímrozhodnutia uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 37/1982. Podľa uvedeného
rozhodnutia vždy treba zistiť, či išlo o náklady na nutné opravy, či údržbu alebo o náklady na opravy
a úpravy nie nevyhnutné. Ďalej treba pri nie nevyhnutných opravách a úpravách domu zistiť, či bol

daný súhlas ostatných spoluvlastníkov (hoci aj mlčky) alebo nie, prípadne či sa spoluvlastníci o spôsobe
úhrady nákladov dohodli. V zmysle uvedených kritérií môžu nastať štyri situácie:

1. ak jeden zo spoluvlastníkov vynaložil náklady na nutnú opravu, či údržbu domu a išlo o bežnú
záležitosť,aleboonebežnúzáležitosť,avšakostatníspoluvlastnícivyslovilisnutnouopravou,čiúdržbou
súhlas (hoci aj konkludentne), ide o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka a pre toto právo platí

všeobecná 3-ročná premlčacia doba, pre počiatok ktorej je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na
nutnú opravu, či údržbu;

2. ak bol jedným zo spoluvlastníkov vynaložený náklad na nutnú opravu, či údržbu a nešlo o bežnú
záležitosť, pričom nebol daný súhlas ostatných spoluvlastníkov, išlo by o neplatný právny úkon a
investujúci spoluvlastník by sa mohol už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia od ostatných spoluvlastníkov, pričom pre počiatok premlčacej doby je

rozhodujúci okamih vynaloženia nákladov na nutnú opravu, či údržbu;

3. ak jeden zo spoluvlastníkov vynaložil náklad na nie nevyhnutnú opravu, či úpravu domu, ide vždy
o nebežnú záležitosť vyžadujúcu súhlas ostatných spoluvlastníkov. Ak bol tento súhlas daný (hoc aj
mlčky), záleží na obsahu dohody spoluvlastníkov o spôsobe úhrady nákladov. Aj v takomto prípade
sa investujúci spoluvlastník môže domáhať náhrady nákladov od ostatných spoluvlastníkov už za

trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ide tu o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka, platí trojročná
premlčacia doba so začiatkom od doby vynaloženia nákladov na nie nevyhnutnú opravu, či úpravu;

4. ak niektorý spoluvlastník vynaložil náklady na nie nevyhnutnú opravu, či úpravu domu bez
súhlasu alebo napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov, počas trvania spoluvlastníckeho
vzťahu sa investujúci spoluvlastník nemôže domáhať pomernej úhrady týchto nákladov. Až pri

zániku podielového spoluvlastníctva vzniká na strane neinvestujúcich podielových spoluvlastníkov pri
vyporiadaní bezdôvodné obohatenie vo výške zhodnotenia ich podielov v súvislosti s neodsúhlasenou,
nie nevyhnutnou opravou, či údržbou. Pre počiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci okamih zániku
podielového spoluvlastníctva.

Navrhovateľky 1/, 2/ počas prvostupňového konania vzniesli námietku premlčania voči uplatnenému

právu odporkyne z titulu ňou vykonaných investícií a aj v odvolaní poukazujú na námietku premlčania
tvrdiac, že právo odporkyne na náhradu za ňou vložené investície vykonané bez súhlasu, resp. napriek
nesúhlasu je premlčané, pretože subjektívna premlčacia doba podľa odvolateliek začala plynúť už
vynaložením investícií. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku so vznesenou námietkou
premlčania v zmysle vyššie uvedeného judikátu nedostatočne vyporiadal a tým je jeho rozhodnutie v

tejto časti pre účastníkov i pre odvolací súd nepreskúmateľné. V odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, že išlo o investície do nehnuteľnosti bez súhlasu navrhovateľky a pri zániku podielového
spoluvlastníctva na strane neinvestujúcej spoluvlastníčky vzniká „neoprávnený majetkový prospech“ vo
výške zhodnotenia jej podielu v súvislosti s neodsúhlasenou, no nie nevyhnutnou opravou, či úpravou.
Z použitej formulácie v dôvodoch napadnutého rozsudku sa javí, že okresný súd investície vykonané

odporkyňou mienil podradiť pod alternatívu pod bodom 4 zhora. Pochybil však v tom, že pri alternatíve
4 ide o neodsúhlasené nie nevyhnutné opravy, či úpravy, ktorými sa zhodnotil podiel neinvestujúcich
spoluvlastníkov, avšak v danom prípade znalkyňa Ing. H. V. charakterizovala väčšinu opráv, či úprav
domu, jeho príslušenstva ako stavebné práce charakteru údržby, ako nevyhnutné opravy (v spise na č.l.
332, 333, 346, 347), len novú hospodársku budovu nepokladala za nevyhnutnú opravu, či úpravu. Hoci

okresný súd uvedené zistenia znalkyne v dôvodoch napadnutého rozsudku konštatoval, dôsledne - v
zmysle vyššie uvedeného judikátu nevyhodnotil, či išlo o nevyhnutné opravy, či údržbu, či boli bežnou
alebo nebežnou záležitosťou a ak nie, či navrhovateľka 1/ dala na ich vykonanie súhlas alebo boli
vykonané napriek jej nesúhlasu a či prípadne nedošlo k dohode o spôsobe úhrady nákladov. Za týchto
okolností nebolo možné rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o úhrade za investície

ani potvrdiť ani zmeniť. Okresný súd totiž vec v tejto časti právne posúdil nesprávne, keď nesprávne
aplikoval právnu normu a tým nedostatočne zistil skutkový stav. Krajský súd preto musel rozsudok
okresného súdu v tejto časti zrušiť.V ďalšom konaní okresný súd pri jednotlivých investíciách odporkyne bude postupovať v zmysle vyššie
uvedeného judikátu R 37/1982, ktorý je aj v súčasnosti v Slovenskej republike v aplikačnej praxi súdov
uplatňovaný. Prvostupňový súd teda zistí a vyhodnotí, ktoré náklady na stavebné práce na predmetných

nehnuteľnostiach boli charakteru nevyhnutej opravy, či údržby, ktoré neboli nevyhnutné, či išlo o bežnú
alebo nebežnú záležitosť, či ostatní spoluvlastníci vyslovili s vynaložením takýchto nákladov súhlas
alebo boli niektoré náklady vynaložené aj napriek nesúhlasu neinvestujúcich spoluvlastníčok. Treba
zdôrazniť, že súhlas neinvestujúcich spoluvlastníčok mohol byť vyjadrený aj konkludentne (mlčky). V
tejto súvislosti sa už na základe doteraz vykonaného dokazovania javí, že bude potrebné hodnotiť

správanie spoluvlastníčok v dvoch obdobiach, a to do roku 1993 (kedy navrhovateľka 1/ chodila
do domu a proti úpravám, opravám vykonávaným odporkyňou neprotestovala) a po doručení listu
navrhovateľky 1/ z 26.04.1993 odporkyni, v ktorom navrhovateľka 1/ vyjadrila názor, že si nepraje,
aby odporkyňa na rodinnom dome čokoľvek robila bez jej súhlasu. Len po doplnení dokazovania v
uvedenom smere bude môcť okresný súd správne posúdiť charakter investícií, správne posúdiť právo
odporkyne ako investujúcej spoluvlastníčky a správne posúdiť aj vznesenú námietku premlčania zo

strany navrhovateliek 1/, 2/ voči tomuto právu odporkyne. Okresný súd svoje zistenia, úvahy, akými sa
pri hodnotení dôkazov riadil, i právne posúdenie uvedie v odôvodnení nového rozsudku tak, aby toto
odôvodnenie spĺňalo všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.

Pokiaľ krajský súd vyššie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, prípadne Najvyššieho súdu
ČSR, je si vedomý, že v zmysle článku 144 Ústavy SR je súd viazaný len zákonom a medzinárodnou

zmluvou. Súd formálne nie je viazaný tzv. súdnymi judikátmi, či precedensmi. Pri zjednocovaní
judikatúry súdov Slovenskej republiky v rámci vytvárania jednotnosti právneho poriadku je však pri
hľadaní práva možné oprieť sa o výklad právneho predpisu, v praxi rôzne vykladaného, ktorý urobil
Najvyšší súd SR majúci okrem iného v kompetencii aj zaujímať stanoviská k výkladu zákonov a iných
právnych predpisov. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. MCdo/31/2001 (uverejnenom v časopise Zo

súdnej praxe pod číslom 50/2001) uviedol: „V slovenskom právnom poriadku platí princíp, podľa ktorého
sú sudy viazané len zákonom; znamená to, že súd pri svojom rozhodovaní prihliada a prípadne aj
aplikujesúdnyjudikát,čistanoviskolenvtedy,akdôjdekzáveru,žesúvsúladesozákonom,alezáväzné
pre neho nie sú“.

Okresný súd v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.