Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2007

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cbi/43/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1005201656
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu: T., spol. s r.o., V.

X,. XXX. XX B., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpeného: JUDr. JUDr. P. K. - advokát, H. XX,. XXX. XX. B. B.
proti žalovanému: M. Č. B., Z. B., Č.. T. XXX, XXX XX. B. XX,. zastúpeného: Mgr. M. M. - advokátom,
Z. XX,. XXX. XX. B. o určenie pravosti pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému 5.232,- Sk na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 2.6.2005 uplatnil žalobca na súde právo na určenie pravosti pohľadávky
prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu vo výške 6.386.602,- Sk prihláškou zo dňa 11.4.2004 z
titulu zmluvnej pokuty, ktorú správkyňa na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 5.5.2005 uznala.

Pohľadávku poprel konkurzný veriteľ evidovaný pod zväzkom číslo 50 - žalovaný. Žalobca považoval
dôvod popretia za nezdôvodnený. Žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 5.000.000,- Sk spolu s
príslušenstvom ako postupník na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 18.10.2004
s postupcom T. S., a.s. odplatne. Postúpenie pohľadávky bolo úpadcovi oznámené. Pohľadávka vznikla
postupcovi na základe zmluvy o dielo uzatvorenej postupcom s úpadcom dňa 7.8.2001 na stavbu
bytového objektu Obytný súbor V. v Z. B.. Faktúrou číslo 012002186 z 30.6.2002 fakturoval postupca
úpadcovi zmluvnúpokutuvovýške51.791.200,-Skpodľa čl.IXzmluvyodielo zanesplneniepovinností
podľa zmluvy o dielo - neuhradil dohodnuté preddavky v dôsledku čoho postupca od zmluvy odstúpil dňa

30.6.2002. Postupca dňa 15.7.2002 uzatvoril s úpadcom zmluvu o urovnaní, podľa ktorej úpadca uznal
jednostranné odstúpenie od zmluvy a výšku uplatnenej zmluvnej pokuty. Žalobca si v prihláške prihlásil
čiastku 6.386.602,- Sk, ktorá pozostávala z istiny 5.000.000,- Sk a vyčíslených úrokov z omeškania v
celkovej výške 1.386.602,- Sk pri sadzbe 10,7 % ročne a to do vyhlásenia konkurzu.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 9.11.2006 a dňa 15.2.2007 za účasti oboch účastníkov konania.
Vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako aj žalovaného, listinnými dôkazmi založenými v súdnom
spise najmä: zmluvou o dielo uzatvorenou dňa 7.8.2001 medzi úpadcom ako objednávateľom a T. B. B.,

a.s., U. C. XX,. XXX. XX. B. B., IČO: XX. XXX. XXX. ako zhotoviteľom, zmluvou o postúpení pohľadávky
uzatvorenou dňa 18.10.2004 medzi T. S., a.s. V. X,. XXX. XX. B. IČO: XX. XXX. XXX. ako postupcom
a T., spol. s r.o. V. X,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX. ako postupníkom, oznámením o postúpení
pohľadávky spoločnosti T. S., a.s. adresovaným úpadcovi zo dňa 21.10.2004, odstúpením od zmluvyspoločnosťou T. B. B., a.s. z 30.6.2002, faktúrou spoločnosti T. & T. B. B., a.s. číslo 012002186 z
30.6.2002, splatnou 14.7.2002 na 51.791.200,- Sk, dohodou o urovnaní uzatvorenou dňa 15.7.2002
medzi úpadcom a spoločnosťou T. B. B., a.s., výdavkovým a príjmovým pokladničným dokladom na

sumu 5.000.000,- Sk z 25.10.2004, výpisom z obchodného registra žalobcu, časťou konkurzného spisu
značky 1 K 127/04.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave spisovej značky 1 K 127/04 zo dňa 15.2.2005 bol vyhlásený
konkurz na majetok úpadcu I.M. I. S., s.r.o. a za správkyňu konkurznej podstaty ustanovil JUDr.
D. T., P. XX,XXX. XX. B.. Žalobca prihláškou zo dňa 11.4.2004 prihlásil pohľadávku v celkovej výške

6.386.602,- Sk, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.000.000,- Sk ako zostatku zmluvnej pokuty
vyúčtovanej spoločnosťou T. S., a.s. /predtým T. B. B., a.s./ IČO: XX. XXX. XXX. úpadcovi v celkovej
výške 51.791.200,- Sk, faktúrou číslo 01200186 z 30.6.2002. Súd na prieskumnom pojednávaní
konanom dňa 5.5.2005 pohľadávku žalobcu preskúmal. Správkyňa konkurznej podstaty pohľadávku
uznala.Pohľadávkupoprelkonkurznýveriteľčíslo50-žalovaný.Žalobcapodalžalobuourčeniepravosti

pohľadávky včas - t.j. v lehote stanovenej súdom na prieskumnom pojednávaní, na ktorom bol prítomný.

Podľa § 23 ods. 1 ZKV pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca, ani jeden z
konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamenáva v zozname prihlášok, ale nemá
pre zistenie pohľadávky význam.

Podľa § 24 ZKV správca je oprávnený najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania poprieť

pravosť alebo výšku pohľadávky prihlásenej konkurzným veriteľom.

Podľa § 23 ods. 2 ZKV konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky a
poradia, môžu sa domáhať svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý
vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu
a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do

právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán.

Žalovaný na pojednávaní tvrdil o nedôvodnosti zmluvnej pokuty a namietal jednak neplatnosť samotnej
zmluvy o dielo z dôvodu nemožnosti plnenia v čase uzatvorenia zmluvy i neskôr. Uvádzal, že úpadca
ako objednávateľ nemal žiadny vzťah k pozemkom - nemal vybavené pozemky, na ktorých mala
výstavba prebiehať, neexistovalo žiadne úradné povolenie štúdia, územné rozhodnutie a ani stavebné

povolenie. Úpadca vybavil iba urbanistickú štúdiu. Ďalej poukazoval na to, že úpadca nebol spôsobilý
platiť dohodnuté vysoké preddavky. Na základe takto uzatvorenej zmluvy nevznikli iné právne následky
okrem vyúčtovania zmluvnej pokuty zhotoviteľom vo výške 51.000.000,- Sk a čiastočného zaplatenia
zmluvnej pokuty zhotoviteľovi vo výške 25.800.000,- Sk, pričom do spoločnosti úpadcu bolo vložené
približne 51 mil. Sk záujemcami o kúpu budúcich stavieb. Títo sú teraz konkurznými veriteľmi. Pokiaľ

by súd dospel k záveru, že zmluva o dielo je platná zhotoviteľovi mohol vzniknúť nárok na zmluvnú
pokutu len v polovičnej výške, pretože odstúpenie od zmluvy nie je dôvodom pre vyúčtovanie zmluvnej
pokuty. Ďalej poukázal aj na to, že za spoločnosť v zmluve o urovnaní z 15.7.2002 mohli podpisovať
minimálne dvaja členovia predstavenstva spoločne, pričom túto podpísal len jeden člen, pričom nevie
o koho podpis sa jedná.

Dôvodom spornosti pohľadávky prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu popretej jedným z
konkurzných veriteľov - žalovaným bolo teda tvrdenie o neplatnosti zmluvy a teda aj dojednania o
zmluvnej pokute v zmluve o dielo uzatvorenej dňa 7.8.2001 medzi objednávateľom I.M.I. S., s.r.o. B.
X,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX. a zhotoviteľom T. B. B. ,a.s. U. C. XX,. X. XX B. B., IČO: XX.
XXX. XXX. /neskôr zmenená na T. S., a.s. V. X,. XXX. XX. B./ s odôvodňovaním nemožnosti samotného

plnenia podľa predmetu zmluvy ako aj neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty za odstúpenie od zmluvy.
Súd dospel k záveru že neexistencia stavebného povolenia sama osebe nespôsobuje neplatnosťzmluvy. Pokiaľ stavebné rozhodnutia mal obstarať objednávateľ musela by byť preukázaná objektívna
nemožnosť tieto doklady obstarať ani pri vynaložení všetkého možného úsilia objednávateľa, čo však
deklarované nebolo. V ďalšom sa preto súd zaoberal dôvodnosťou samotnej zmluvnej pokuty, určenia

ktorej v zostatku 5.000.000,-Sk sa žalobca v žalobe domáhal.

Podľa § 544 OZ ods. 1,2 a 3 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej

pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 374 ObZ okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Zmluvná pokuta je teda upravená v ustanoveniach občianskeho zákonníka ako aj zákonníka
obchodného. Ide o zabezpečovací inštitút smerujúci k plneniu zmluvných povinností. Jej dojednanie
zakladá povinnosť dlžníka zaplatiť určitú čiastku, ak dlžník poruší zmluvnú povinnosť, na ktorú sa
vzťahuje dojednanie o zmluvnej pokute. Možno ju dojednať iba písomne a v dohode musí byť stanovená

buď výška zmluvnej pokuty alebo aspoň spôsob jej určenia. Má povahu paušalizovanej náhrady škody.
Veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu, bez ohľadu na to, či mu porušením povinností, na ktoré sa
zmluvná pokuta vzťahuje vznikla škoda alebo nie. Na rozdiel pod obchodného zákonníka nie je dlžník
podľa občianskeho zákonníka povinný platiť zmluvnú pokutu, ak porušenie povinností nezavinil a nie je
stanovené mederačné právo súdu.

V danom prípade pri zmluve o dielo uzatvorenej dňa 7.8.2001 sa jedná vzťah medzi dvoma
podnikateľmi, ktorý sa riadi ustanoveniami obchodného zákonníka. Aplikácia zákonníka občianskeho
prichádza do úvahy za predpokladu ak niektorú otázku nemožno riešiť podľa obchodného zákonníka,
rieši sa podľa predpisov občianskeho práva / § 1 ods. 2 ObZ/. Z uvedených zákonných ustanovení
vyplýva, že zmluvnú pokutu možno platne dojednať pre prípad porušenia zmluvných povinností.

V danom prípade v čl. IX. Zmluvy si zmluvné strany dojednali zmluvné pokuty:

a/ pri nedodržanie zmluvne dohodnutého termínu dokončenia diela zhotoviteľom a to vo výške 16,4
% z ceny diela / bez DPH/,

b/ pri omeškaní objednávateľa so zaplatením záloh alebo konečnej faktúry, a to vo výške 8,2 % z ceny
diela / bez DPH/,

c/ pri dôvodnom odstúpení od zmluvy zo strana zhotoviteľa objednávateľ mal povinnosť platiť zmluvnú
pokutu vo výške 8.2 z ceny diela / bez DPH/.

Súd dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy neznamená zmluvnú povinnosť, ktorej nesplnenie možno
postihovať dojednaním zmluvnej pokuty. Nejde tu o porušenie zmluvy, ale o výkon práva - právo druhej
zmluvnej strany odstúpiť od zmluvy, ktoré si môže, ale nemusí uplatniť. V tejto časti preto súd dojednanie

zmluvnej pokuty v zmysle § 39 OZ považoval za neplatné.

Ďalším dôvodom vyúčtovania zmluvnej pokuty zhotoviteľom diela bolo omeškanie objednávateľa s
platením preddavkov.

Medzi zmluvnými stranami bola za vykonanie diela - obytný súbor V. v Z. B. dohodnutá cena
315.800.000,- Sk /bez DPH/. Účastníci zmluvy sa dohodli na preddavkových splátkach ceny predmetu

plnenia podľa splátkového kalendára preddavkov - v prílohe č. 4 tejto zmluvy. Zhotoviteľ mal
vystaviť konečnú vyúčtovaciu faktúru /s celkovou DPH/ na predmet plnenia po odovzdaní splnenéhopredmetu plnenia objednávateľovi. Vystavené faktúry /aj preddavkové/ sú splatné v lehote 7 dní odo
dňa ich doručenia objednávateľovi. Tým bola dohodnutá splatnosť konečnej faktúry ako aj faktúr
preddavkových.

Splatnosťou sa v obchodnej praxi rozumie lehota, v ktorej je zaviazaný subjekt oprávnený a povinný plniť
peňažnú povinnosť bez toho, aby sa dostal do omeškania. V danom prípade bola splatnosť konečného
záväzkuobjednávateľaakoajjehopreddavkov-splátok dohodnutávpredmetnomčlánkučíslo4zmluvy
a viazaná na márne uplynutie lehoty 7 dní odo dňa doručenia faktúry konečnej ale i preddavkových
faktúr objednávateľovi. Ku dňu vyúčtovania zmluvnej pokuty malo byť zhotoviteľom vystavené celkom

8 preddavkových faktúr cca na celkovú sumu 108.000.000,- Sk /bez DPH/. Tieto však vystavené neboli
vôbec, a teda ani doručené objednávateľovi ako prikazovala zmluva.

Na základe takto koncipovanej zmluvy sa nemohol pred lehotou splatnosti jednotlivých preddavkov
dostať objednávateľ do omeškania. Preto zhotoviteľovi nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu za
omeškanie s platením záloh objednávateľom nevznikol.

Z uvedených dôvodov nebolo ani možné platne uznať neexistujúcu pohľadávku v zmluve z 15.7.2002

označenej ako dohoda o urovnaní, pretože uznať možno iba existujúci záväzok dlžníka citujem § 323
ObZ „dlžník uznáva svoj určitý záväzok voči veriteľovi„ /a ani urovnaním podľa § 585 OZ nebolo
možné platnezaložiťvznikneexistujúce práva.Preto sa súdomnebolopotrebnézaoberaťprekročením
právomoci pracovníka zhotoviteľa pri podpise predmetnej dohody.

V danom prípade bolo z celkovej vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 51.791.200,- Sk zaplatené

úpadcom postupcovi - zhotoviteľovi 25.800.000,- Sk a ďalšia časť istiny spolu s vyčísleným
príslušenstvom uplatnená samotným postupcom v konkurze na majetok úpadcu . Predmetom
postúpenia na žalobcu mal byť len zbytok zmluvnej pokuty vo výške 5.000.000,- Sk postúpený na
žalobcu. Z dôvodu neexistencie nároku na zmluvnú pokutu zhotoviteľa - postupcu, nemohlo teda dôjsť
ani k platnému postúpeniu na žalobcu pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, pretože

rovnako predmetom postúpenia môže byť len existujúca pohľadávka /§ 524 a nasl. OZ citujem: „veriteľ
môže svoju pohľadávku postúpiť...“/.

Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol .

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Súd priznal žalovanému právo na náhradu
trov konania v celkovej výške 5.232,- Sk spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia podľa § 11 ods.

1 zák. č. 655/2004 za 2 úkony právnej pomoci po 1.260,- Sk, 1 x 1.370,- Sk, 2 x paušál po 164,- Sk a 1 x
178,- Sk. Trovy konania boli priznané spolu s 19 % DPH. Žalobca je povinný ich platiť k rukám právneho
zástupcu žalovaného (§ 149 ods. 1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 -O.s.p./. Pokiaľ zákon pre
podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov, tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné / § 42 ods. 3 O.s.p/.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 205 ods. 2
O.s.p./.