Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 14, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/124/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105216194
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricie Kepeňová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Patríciou Kepeňovou v právnej veci žalobkyne D. P.,

rod. J., dôchodkyne, občana Slovenskej republiky, bytom T., R. XXXX/XX. proti žalovanému P. M.,
nezamestnanému, občanovi Slovenskej republiky, bytom T., N. X o zaplatenie 85.000,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiťžalobkyni85.000,-Skspoluso17,6%ročnýmúrokomzomeškaniaod
01.11.2001 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 4.250,- Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému zaplatenia 85.000,- Sk titulom pôžičky,
spolu s úrokmi z omeškania od 01.11.2001 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedla, že medzi
účastníkmi konania bola dňa 11.08.2001 uzavretá zmluva o pôžičke, podľa ktorej žalobkyňa požičala

žalovanému sumu 86.000,- Sk, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť tak, že do 15.08.2001 vráti sumu
40.000,- Sk, do 18.08.2001 sumu 30.000,- Sk a zvyšok 16.000,- Sk do konca mesiaca október 2001.
Žalovaný vrátil žalobkyni sumu 1.000,- Sk dňa 20.10.2004 prostredníctvom svojej matky, zvyšok pôžičky
doposiaľ nevrátil.

Žalovaný potvrdil, že si od žalobkyne požičal sumu 86.000,- Sk a uzavrel s ňou zmluvu o pôžičke zo
dňa 11.08.2001. Uviedol však, že pôžičku vrátil celú naraz dňa 20.10.2004 v mieste bydliska žalobkyne,
pričom si peniaze na splatenie pôžičky požičal od P. B.. Tento s ním v mieste bydliska žalobkyne bol
prítomný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov P. B. a R. P., oboznámením zmluvy o pôžičke,
uznesenia O. P. v T. ČVS: ORP-1099/1-OSV-TN-2005 zo dňa 20.04.2005, žalobnej upomienky zo dňa
20.04.2005, písomného vyjadrenia žalovaného, vyjadrenia Ľ. M. - matky žalovaného, lekárskej správy
zo dňa 19.10.2004 a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 11.08.2001 medzi účastníkmi konania, vyplýva, že žalobkyňa
žalovanému dňa 11.08.2001 požičala sumu 86.000,- Sk a žalovaný sa túto sumu zaviazal vrátiť tak, že
do 15.08.2001 vráti sumu 40.000,- Sk, do 18.08.2001 sumu 30.000,- Sk a zvyšok 16.000,- Sk do konca
mesiaca október 2001.

Uzavretie zmluvy o pôžičke s horeuvedeným obsahom nebolo medzi účastníkmi sporné. Žalovaný však

tvrdil, že žalovanú sumu v hotovosti dňa 20.10.2004 žalobkyni vrátil v mieste jej bydliska za účasti P. B.,
od ktorého si peniaze na splatenie pôžičky požičal.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis (vyhl. č. 87/1995 Z.z.).

Žalobkyňa odovzdanie vrátenia celej pôžičky dňa 20.10.2004 žalovaným poprela, uviedla, že v tento
deň, resp. o deň neskôr, jej prostredníctvom svojej matky Ľ. M. žalovaný vrátil sumu 1.000,- Sk. V deň
20.10.2004 nemohla peniaze od žalovaného prevziať, nakoľko deň pred tým utrpela úraz, pričom mala
na nohe vysokú dlahu a nebola schopná pre bolesti vôbec chodiť. Staral sa o ňu jej syn R. P. a matka
žalovaného Ľ. M..

Z výpovede svedka P. B. vyplýva, že žalovanému požičal sumu 90.000,- Sk, pričom s ním šiel do štvrti
T., kde sa nachádzajú rodinné domy a kde mal podľa tvrdení žalovaného tento vrátiť požičané peniaze.
Žalobkyňu nevidel, ani odovzdanie peňazí, nakoľko stál obďaleč a nemal výhľad na to, aby odovzdanie
peňazí videl.

Z lekárskej správy a z výpovedí žalobkyne a svedka R. P. vyplýva, že žalobkyňa dňa 19.10.2004 utrpela

úraz nohy, v dôsledku ktorého mala vysokú dlahu a nebola schopná dňa 20.10.2004 pohybovať sa tak,
že by dokázala prejsť ku dverám a prebrať peniaze tak, ako to popísal žalovaný. Žalovaný pri svojej prvej
výpovedi pred súdom skôr, ako ho na to upozornila žalobkyňa, o dlahe na jej nohe nehovoril, pričom by
práve tak preukázal hodnovernosť svojej výpovedi o vrátení peňazí.

Svedkyňa Ľ. M. súdu písomne oznámila, že vo veci využíva svoje právo nevypovedať, nakoľko by svojou

výpoveďou mohla spôsobiť trestné stíhanie svojho syna - žalovaného.

Podľa § 120 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktorézoznačenýchdôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ žalovaný tvrdil, že pôžičku vrátil, dôkazné bremeno preukázať túto skutočnosť zaťažuje

žalovaného. Tento je povinný preukázať svoje tvrdenie bez pochybností. Žalovaný podľa názoru súdu
dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko súd má vážne pochybnosti o jeho tvrdení. Súd dospel k záveru,
že je málo pravdepodobné, že žalobkyňa v stave, v akom dňa 20.10.2004 bola, keď bola odkázaná po
úraze na cudziu pomoc, mohla od žalovaného prevziať požičané peniaze tak, ako to tvrdí žalovaný. V
tomto presvedčení súd utvrdzuje i využitie práva vypovedať svedkyne Ľ. M.. Súd preto dospel k záveru,

že žalovaný pôžičku v dohodnutej dobe, okrem sumy 1.000,- Sk, nevrátil a dostal sa do omeškania.

Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie 85.000,- Sk spolu s úrokmi z omeškania 17,6 %
(dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBA k prvému dňu omeškania), a to od 01.11.2001 až do
zaplatenia, ako požadovala žalobkyňa návrhom, ktorým je súd viazaný, i keď pôžička bola splatná v
troch splátkach, pričom posledná bola určená do konca mesiaca október 2001.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov
konania v sume 4.250,- Sk, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.