Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 23, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/159/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205211328
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a členov JUDr.

HelenyKosorínovejaJUDr.EmilieSzullovejvprávnejvecinavrhovateľa:TOPCONSULTINGs.r.o.,M.R.
Štefánika 30, 927 01 Šaľa, IČO: 36 525 472 zastúpeného JUDr. Renátou Fardousovou, advokátkou,
Hlavná 6, Šaľa proti odporcovi: TEMIS SECURITY, s.r.o., Vrakunská 29, 825 63 Bratislava, IČO: 35 801
557 zastúpeného JUDr. Máriou Chrenkovou, advokátkou, Fraňa Kráľa 15, Bratislava, o zaplatenie 2
579,40 EUR s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23 Cb
159/2005 zo dňa 19.3.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23 Cb 159/2005-316 zo dňa

19.3.2009 m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.579,40 Eur a 15 % úrok
z omeškania ročne zo sumy 770,26 Eur od 8.7.2004 do zaplatenia, 16 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 197,50 Eur od 24.2.2004 do zaplatenia, 15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 805,82 Eur od
3.7.2004 do zaplatenia, 15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 395,01 Eur od 10.7.2004 do 1.6.2005
a 15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 805,82 Eur od 7.8.2004 do zaplatenia, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 1.484,41 Eur, na
účet právnej zástupkyne JUDr. Renáty Fardousovej, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 108,50 Eur, na účet

právnej zástupkyne JUDr. Renáty Fardousovej, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
770,26 Eur s 15 % úrokom z omeškania ročne od 8.7.2004 do zaplatenia a 16 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 197,50 Eur od 24.2.2004 do 7.3.2005, 15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 805,82 Eur od
3.7.2004do7.3.2005,15%úrokzomeškaniaročnezosumy395,01Eurod10.7.2004do1.6.2005,15%
úrok z omeškania ročne zo sumy 805,82 Eur od 7.8.2004 do 7.3.2005, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Ďalším výrokom vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov

konania.

Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žepodanýmnávrhomsanavrhovateľdomáhalododporcuzaplatenia
sumy 89.607,- Sk ( 2.974,41 Eur ) s prísl. titulom mandátnej zmluvy, predmetom ktorej boli účtovnícke
práce. Po podaní návrhu zobral navrhovateľ návrh čiastočne späť, pretože odporca zaplatil 1.6.2005
sumu 11.900,- Sk ( faktúra č. 000138 ) a 8.3.2005 sumu 1.547,- Sk, ktorú započítal navrhovateľ naplnenie úrokov z omeškania z istiny najskôr splatnej. Petit návrhu upravil tak, že sa domáhal zaplatenia
istiny 77.707,- Sk s prísl. Zmena petitu bola pripustená dňa 4.4.2006. Odporca žiadal návrh zamietnuť
z dôvodu, že si dal vykonať kontrolu správnosti vykonávania predmetu činnosti zmluvy. Sumu, ktorú

uhradil odporca za kontrolu predmetu činnosti vo výške 52.955,- Sk si odporca započítal titulom náhrady
škody. Ďalej odporca namietal, že faktúru č. 000001 zo dňa 22.1.2004 na sumu 23.205,- Sk nevedie
vo svojej evidencii.

Súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 25.1.2007 tak, že
návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 77 707,- Sk s prísl. vyhovel, vo zvyšku konanie zastavil.

Na základe odvolania odporcu odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie s tým, že prvostupňový súd sa opomenul zaoberať § 384 Obch. zák. a nezohľadnil
tvrdenia odporcu pri rozhodovaní o škode vo výške 52.955,- Sk.

Súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom Ing. Dáši Koraušovej, znalkyne z odboru Ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo, ktorej úlohou bolo zodpovedať otázky, či vykonával navrhovateľ
účtovnícke práce v roku 2003 správne, t.j. v súlade s uzatvorenou zmluvou a platnými právnymi

predpismi, či sú správne zistenia uvedené v Správe z kontroly účtovníctva TEMIS SECURITY, s.r.o. za
rok 2003 a či bolo potrebné urobiť dodatočné daňové priznanie.

Na prvú otázku znalkyňa odpovedala, že v prípadoch, ktoré sú uvedené v správe z kontroly účtovníctva
spoločnosti TEMIS SECURITY, s.r.o. za rok 2003 neboli dodržané všetky zásady správneho vedenia
účtovníctva, tak ako sú uvedené v časti zistenia znalca. Na druhú otázku konštatovala správnosť zistení

uvedených v správe o kontrole účtovníctva za rok 2003. Na tretiu otázku uviedla, že ak zistí daňový
subjekt, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení, je
povinný predložiť do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie alebo hlásenie.
V rovnakej lehote je aj dodatočne priznaná daň splatná. V správe o kontrole sú uvedené viaceré zistenia
nesprávnej aplikácie zákona o dani z príjmov, resp. daňovej uznateľnosti nákladov a výnosov, ktoré majú

vplyv na daňový základ pre výpočet dane z príjmov právnických osôb. Ich celkový stav je taký, že základ
dane mal byť vyšší o 50.035,- Sk, z čoho rezultuje vyššia daňová povinnosť o 12.500,- Sk.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že uzatvorili dve mandátne
zmluvy, na základe ktorých sa navrhovateľ zaviazal vykonávať činnosť špecifikovanú v predmetných
zmluvách a odporca sa zaviazal zaplatiť za vykonanú činnosť dohodnutú odplatu. Vykonané práce

vyfakturoval navrhovateľ faktúrami vo výške 89.607,-Sk. Vzhľadom na úhradu sumy 11.900,- Sk a
1.547,- Sk, čiastočné späťvzatie návrhu v tejto časti a pripustenia zmeny petitu návrhu predmetom
návrhu zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny 77.707,- Sk s príslušenstvom. Odporca sa bránil,
že pohľadávka vo výške 52.955,- Sk zanikla započítaním a pohľadávku vo výške 23.205,- Sk neuznal
z dôvodu, že faktúru nemá vo svojej evidencii. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 23.205,- Sk súd návrhu

navrhovateľa v tejto časti vyhovel, pretože skutočnosť, že odporca nemá faktúru v evidencii nie je
dôkazom, že práce vyúčtované touto faktúrou neboli vykonané. Odporca napokon vykonanie prác
za december 2003 žiadnym spôsobom nespochybnil. Súd sa preto zaoberal iba skutočnosťou, či
vznikol odporcovi nárok na náhradu škody, resp. nárok pri odvracaní škody, ktorý si mohol započítať s
pohľadávkou navrhovateľa. Odporca odôvodnil svoju pohľadávku vo výške 52.955,- Sk ako škodu, ktorá

súvisísvynaloženímnákladovnavykonanieinternéhoauditu,ktorúsumubyodporcavprípaderiadneho
plnenia mandátnej zmluvy vynaložiť nemusel. Odporca si dal vykonať interný audit Ing. Šramkom a za
vykonanie tejto správy uhradil sumu 52.955,- Sk. Na základe zistených skutočností Ing. Šramka urobil
prepočet, aký vplyv mali nedostatky na celkový základ dane a zistil, že základ dane by bol vyšší o
12.500,- Sk. K tým istým zisteniam dospela aj znalkyňa ustanovená súdom.

Súd je toho názoru, že náklady, ktoré vznikli odporcovi vypracovaním správy z kontroly účtovníctva sú
nákladmi, ktoré vznikli pri odvracaní škody, pretože v opačnom prípade by odporcovi hrozili sankcie
zo strany daňových orgánov. Dodatočným daňovým priznaním sa predišlo v prípade daňovej kontroly
sankciám.Vzhľadomnauvedenédospelsúdkzáveru,ženárokodporcunazaplateniesumy52.599,-Skje oprávnený a v tejto časti zanikol nárok navrhovateľa započítaním. Odporca sa dostal do omeškania so
zaplatení peňažného záväzku, preto súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania
podľa § 369 Ob. zák. Začiatok doby omeškania pri faktúrach č. 000024,000129 a 000156 bol stanovený

deň po splatnosti faktúr až do dňa 7.3.2005, kedy sa stretli s pohľadávkou odporcu na spôsobilou na
započítanie, zvyšok sumy 1.547,- Sk bol pri jednostrannom započítaní zaplatený. Pri faktúre č. 000138
na sumu 11.900,- Sk stanovil súd začiatok omeškania deň po dni splatnosti faktúry až do jej zaplatenia
1.6.2005 a pri faktúre č. 000001 bol stanovený začiatok doby omeškania od 8.7.2004, kedy bola faktúra
splatná na základe zhodných tvrdení účastníkov až do jej zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa

§ 142 ods. 2 O.s.p.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnomstanovenejlehoteodvolanienavrhovateľ.Navrhol,abyodvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v celosti vyhovie a navrhovateľovi ako
úspešnému prizná náhradu trov konania.

V odvolaní uviedol, že súd zohľadnil námietku započítania uplatnenú odporcom v priebehu konania.
Navrhovateľ poukazuje na to, že odporca v konaní ohľadne svojich tvrdení týkajúcich sa vzniku

údajnej škody, neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal základné predpoklady ( vznik škody,
nesplnenie povinností zo strany navrhovateľa a vzájomnú príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma
predpokladmi). Odporca síce predložil potvrdenie o cene za zhotovenú správu, nepreukázal však, že
išlo o účelne vynaložené náklady a že mu vznikla ujma v zmysle § 380 Ob. zák. tým, že musel vynaložiť
náklady v dôsledku porušenia povinností navrhovateľa. Odporcovým právom ale aj povinnosťou

bolo za účelom odstránenia možných nedostatkov vo vedení účtovníctva formou reklamácie vady
vedenia účtovníctva namietať priamo u navrhovateľa, kedy by bol navrhovateľ povinný bezplatne
namietané nedostatky bezplatne prekontrolovať a pre prípad zistených pochybení opraviť, čo odporca
neurobil a na kontrolu účtovníctva sa obrátil na externý subjekt. Súd sa nezaoberal opakovanými
námietkami navrhovateľa, že odporca počas celého trvania záväzkoprávneho vzťahu medzi účastníkmi

neposkytolnavrhovateľovipotrebnúsúčinnosť,nepredkladalmudokladypotrebnékvedeniuúčtovníctva
a požadované vysvetlenia. Navrhovateľ zaslal rozsiahle vyjadrenie k znaleckému posudku. Súd sa s
námietkami navrhovateľa nijakým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal, iba
skonštatoval správnosť záverov ustanovenej znalkyne. Podľa čl. VIII ods. 2 mandátnej zmluvy uzavretej
medzi navrhovateľom a odporcom na vedenie účtovníctva mandatár (navrhovateľ) zodpovedá za škodu,

ktorá vznikne mandantovi ( odporcovi ) z titulu vadného plnenia predmetu zmluvy mandatárom.
V predmetnej zmluve nie je dohodnuté vypracovanie daňového priznania, nakoľko navrhovateľ nie
je daňovým poradcom. Je poskytovateľom ekonomického a účtovného poradenstva. Zodpovednosť
dohodnutá v mandátnej zmluve sa teda týka prípadných vyrubených sankcií zo strany správcu dane za
porušenie ustanovení zákona o účtovníctve a postupov účtovania. Zodpovednosť je daná však iba v

prípade, že poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky v daňovom konaní. Škoda je spôsobená
v majetkovej oblasti, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Práce vykonané spoločnosťou
Ekonomy Lines, s.r.o. nenapĺňajú podstatu tejto definície a preto ani nemôžu byť účtované ako škoda.

Navrhovateľ podáva odvolanie aj v časti, v ktorej súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
konania, nakoľko navrhovateľ bol úspešný v nepomerne väčšej časti ako odporca patrí mu aspoň

čiastočná náhrada trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca dňa 18.8.2009. Vo vyjadrení uvádza, že z
odvolania navrhovateľa nevyplýva na akom základe zakladá svoje odvolanie. V odvolaní poukazuje,
že odporca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa vzniku škody. Navrhovateľka mala vykonávať v
zmysle mandátnych zmlúv činnosť spočívajúcu v zabezpečovaní spracovania mzdovej agendy a v

zabezpečovaní vedenia účtovníctva a to s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami odporcu. I keď
pri úprave mandátnej zmluvy nie je výslovne upravená všeobecná zodpovednosť mandatára za škodu,
prejehočinnosťplatiaobdobneust.§373anasl.Ob.zák.Ideoobjektívnuzodpovednosť,ktorejvzniknie
je podmienený zavinením, s výnimkou prípadov, kedy bolo porušenie povinností spôsobené okolnosťami
vylučujúcimizodpovednosť.AkovyplývazkontrolnejsprávyIng.Šramka,Znaleckéhoposudkuč.3/2008

a z vyjadrenia znalkyne navrhovateľka pri plnení mandátnej zmluvy porušila zásady správneho vedenia
účtovníctva, zásady o preukazovaní účtovníctva a zásady kontinuity vedenia účtovníctva. Navrhovateľkapri plnení mandátnej zmluvy porušila zmluvu, keď si neplnila svoje povinnosti a účtovala pre odporcu
v rozpore s platnými právnymi predpismi. Navrhovateľka si mýli kúpnu zmluvu s mandátnou zmluvou
ohľadne reklamácie. Odporcovi boli vyrubené sankcie zo strany štátnych orgánov SR, preto vykonal

opatrenie na odvrátenie ďalšej škody. Súd sa v odôvodnení zaoberá námietkami navrhovateľa, avšak
chyby, ktorých sa dopúšťala navrhovateľka nie sú v príčinnej súvislosti so spolupôsobením odporcu,
ale sú to chyby neodborne vykonanej práce a teda porušením právnych povinností navrhovateľa. Bolo
preukázané porušenie mandátnej zmluvy, preto si odporca uplatnil náklady vynaložené v dôsledku
porušenia povinností druhej strany. Je nepodstatné, či odporca podal alebo nepodal dodatočné daňové

priznanie, alebo či mu boli alebo neboli uložené sankcie. Navrhovateľka sa tiež odvoláva voči náhrade
trov konania. Odporcovi nie je jasné, na základe akých matematických úkonov dospela navrhovateľka k
záveru, že jej patrí čiastočná náhrada trov konania, keď sa domáhala zaplatenia 2.579,40 Eur, priznaná
jej bola suma 770,26 Eur a zamietnutá 1.757,78 Eur, t.j., je to nepomer ale v neprospech odporcu.
Odporca navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. a § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Odvolací súd po preštudovaní napadnutého rozsudku a oboznámení sa s priebehom konania pred
súdom, ako aj vykonanými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu zistil, že medzi odporcom ako mandantom
a navrhovateľom ako mandatárom boli uzavreté dve mandátne zmluvy a to dňa 1.6.2002, ktorej
predmetom bolo zabezpečenie účtovníctva, ekonomických činností vrátane účtovného a ekonomického

poradenstva a vo vypracovaní účtovnej závierky a dňa 1.5.2002, ktorej predmetom bolo spracovanie
dokladov mzdovej agendy. Na základe uvedených zmlúv navrhovateľ vykonal pre odporcu dohodnuté
činnosti a odplatu za vykonané práce vyfakturoval navrhovateľ odporcovi v zmysle uzavretých zmlúv,
ktoré faktúry odporca neuhradil. Navrhovateľ sa preto domáhal zaplatenia 89.607,- Sk s príslušenstvom
a to za faktúru č. 000001 zo dňa 22.1.2004 na sumu 23.500,- Sk, faktúru č. 000024 zo dňa 9.2.2004

na sumu 5.950,- Sk, faktúru č. 000129 zo dňa 18.6.2004 na sumu 24.276,- Sk, faktúru č. 000138 zo
dňa 2.7.2004 na sumu 11.900,- Sk, faktúru č. 000156 zo dňa 23.7.2004 na sumu 24.276,- Sk. V časti
11.900,- Sk a 1.547,- Sk navrhovateľ zobral návrh späť, nakoľko odporca v tejto časti pohľadávku uhradil
a v tejto časti bolo súdom prvého stupňa konanie právoplatne zastavené rozsudkom zo dňa 25.1.2007.

Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 5 Cob 43/2007-241 zo dňa 29.5.2007 súd prvého

stupňa opätovne rozhodoval už len o zaplatení 77.707,- Sk (2.579,40 Eur) s príslušenstvom a priznal
navrhovateľovi sumu 770,26 Eur ( 23.204,85 Sk ) s príslušenstvom tak, ako je vyššie uvedené.
Súd prvého stupňa sa zaoberal, v súlade s uznesením odvolacieho súdu, iba skutočnosťou, či odporcovi
vznikol nárok na náhradu škody, resp. nárok pri odvracaní škody vo výške 52.955,- Sk (1.757,78 Eur),
ktorý si mohol započítať s pohľadávkou navrhovateľa a na základe interného auditu a znaleckého

posudku dospel k záveru, že náklady ktoré vznikli odporcovi vypracovaním správy z kontroly účtovníctva
sú nákladmi, ktoré odporcovi vznikli pri odvracaní škody a preto je nárok odporcu na zaplatenie sumy
52.599,- Sk (1.757,78 Eur) oprávnený a v tejto časti zanikol nárok navrhovateľa započítaním.

Náhradu škody upravuje ust. § 373 a nasl. Ob. zák. a započítanie ust. § 358 a nasl. Ob zák.

Podľa § 380 Ob. zák. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela

vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa § 358 veta prvá Ob. zák. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.

Podľa čl. VII bod 2 Mandátnej zmluvy zo dňa 1.6.2002 mandant, okrem iného, je povinný poskytovať
mandatárovi potrebnú súčinnosť pri plnení predmetu plnenia, odovzdať mandatárovi včas veci, ktoré
sú potrebné na výkon predmetu zmluvy, predkladať všetky potrebné materiály a doklady, ktoré musia

obsahovať zákonom predpísané náležitosti a nezatajiť skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na správny
výpočet daní.Odvolací súd sa zaoberal predovšetkým otázkou, či odporcovi vznikla škoda a či mal pohľadávku
spôsobilú na započítanie.

Akovyplývazoznaleckéhoposudkuč.3/2008zodňa25.4.2008znalkyňakonštatovalasprávnosťzistení

zo Správy z kontroly účtovníctva TEMIS SECURITY s.r.o. za rok 2003 s tým, že neboli dodržané zásady
správneho vedenia účtovníctva, pričom jej zistenia a závery hodnotia len túto správu a účtovné doklady
z tejto správy a nie účtovníctvo za celý rok 2003, a neodpovedá na otázku či navrhovateľ vykonával
účtovnícke práce v súlade so zmluvou. Na túto otázku nedáva odpoveď ani uvedená správa z kontroly
účtovníctva.

Odvolací súd má za to, že ani znaleckým posudkom a ani správou z kontroly účtovníctva nebolo

preukázané porušenie zmluvných povinností navrhovateľa , pri splnení všetkých zmluvných povinností
zo strany odporcu (poskytnutie potrebnej súčinnosti a predkladanie všetkých potrebných podkladov).
Napr. v znaleckom posudku uvedené nesprávne zúčtovanie nákladov a výnosov do účtovného obdobia z
ktorým vecne a časovo nesúvisia, nepreukazuje a neodpovedá na otázku, kedy odporca navrhovateľovi
predložil potrebné doklady na zúčtovanie, či ich bolo možné zúčtovať v účtovnom období s ktorým

časovo súviseli (pol. 1, 2, 6) a pri niektorých nezaúčtovaných nákladoch (pol. 7, 8, 9, 10, 11) či odporca
navrhovateľovi vôbec predložil na zúčtovanie nejaké podklady a ak áno, kedy a aké. Treba prisvedčiť
navrhovateľovi, že odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení čo sa týka porušenia
zmluvných povinností zo strany navrhovateľa.

Odporca nepreukázal, že náklady, ktoré vynaložil na zaplatenie za vykonanie interného auditu

predstavujú škodu, ktorá je v príčinnej súvislosti s konaním navrhovateľa.

Právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na
započítanie a ktoré sa vzájomne kryjú.

Odvolací súd má za to, že odporca nepreukázal existenciu vzájomnej spôsobilej pohľadávky na
započítanie. Súd prvého stupňa pochybil, keď dospel k záveru, že nárok odporcu na zaplatenie sumy

52.599,- Sk je oprávnený a že v tejto časti nárok navrhovateľa zanikol započítaním, keďže išlo o
nespôsobilú pohľadávku na započítanie. Náklady odporcu vynaložené na interný audit nie sú škodou,
ktorá vznikla v dôsledku porušenia povinností navrhovateľa. Navrhovateľ v konaní preukázal, že pre
odporcu spracovával mzdovú a účtovnú agendu v rozsahu dohodnutom v zmluvách a vznikol mu nárok
na zaplatenie dohodnutej ceny tak, ako si uplatnil v konaní aj s úrokom z omeškania.

Zuvedenéhodôvoduodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavzmysle§220O.s.p.zmenil
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak,
že odvolací súd priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu a
vyčíslených trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľovi v prvostupňovom konaní vznikli trovy z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh
vo výške 148,71 Eur (4.480,- Sk), nákladov na znalecké dokazovanie 165,97 Eur (5.000,- Sk), trovy
právneho zastúpenia JUDr. Eduardom Jurovatým vo výške 392,71 Eur (11.830,80 Sk) za tri úkony
právnych služieb, 1 úkon á 110,80 Eur (3.338,- Sk) 2x paušál po á 4,51 Eur (136,- Sk) , 1x paušál 4,98
Eur (150,- Sk), náhrada za premeškaný čas vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk), náhrada cestovných

nákladov vo výške 13,10 Eur (394, 80 Sk) a trovy právneho zastúpenia JUDr. Renátou Fardousovou
v sume 777,02 Eur (23.408,64 Sk) za 5 úkonov právnych služieb, 1 úkon á 110,80 Eur (3.338,- Sk),
3x paušál po 5,44 Eur (164,- Sk), 2x paušál po 5,91 Eur (178,- Sk), DPH 19 % z odmeny 221,60 Eur
(6.676,- Sk) - 2 úkony po 11.8.2006= 42,10 Eur (1.268,44 Sk), náhrada za premeškaný čas vo výške
36,25 Eur (1.092,- Sk), náhrada cestovných nákladov dňa 4.4.2006 vo výške 12,70 Eur ( 382,50 Sk ),dňa 24.10.2006 vo výške 13,80 Eur (415,70 Sk) a dňa 25.1.2007 vo výške 11,15 Eur (336,- Sk), spolu
1.484,41 Eur.

V odvolacom konaní navrhovateľovi vznikli trovy z titulu zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo

výške 108,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.