Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2006

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 13Cbi/8/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1004110074
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave rozhodol samosudkyňou Mgr. Soňou Pekarčíkovou v obchodnej veci

navrhovateľa: 1) S. - S. Š. H. R. S. R., P. XX,. XXX. XX. B., IČO: XXX. XX. XXX,. 2) S.-M. H. S. R., M.
XX,. XXX. XX B., proti odporcovi: JUDr. P. M., D. XX,. XXX. XX. B., SKP S. A. M., a.s., v konkurze, K..
M.U. XX/X,. XXX. XX. M., IČO: XX. XXX. XXX. o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomdošlýmsúdudňa11.2.2004sanavrhovateľdomáhalvočiodporcovivylúčeniavecizkonkurznej
podstaty, konkrétne sa domáhal vylúčenia nehnuteľností zapísanej na LV č. 148 ako sklad CO na parcele
č. 1697, kú. M. v prospech S. A. M. a.s., K. M. U., I.: XXX. XX. XXX. v podiele 1/1 a na LV č. 2712 ako

sklad pod súpisným číslom 1091 na parcele č. 1697, Kú. M. v prospech S.-S. Š. H. R. S., IČO: XXX.
XX. XXX. v podiele 1/1.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s poukazom na ust. § 3 ods. 2 Zákona č. 278/93 Z.z. o správe majetku štátu
v platnom znení z ktorého vyplýva jeho povinnosť dbať na to, aby nedošlo k zneužitiu alebo k zmenšeniu
majetku štátu opiera navrhovateľ oprávnenosť svojej žaloby a to nasledovne:

Dňa 28.3.2003 Správa katastra M. vydala rozhodnutie č.k. V. ktorým povolila vklad vlastníckych práv a
vecných bremien na základe kúpnej zmluvy o predaji vecí z konkurznej podstaty medzi S. A. M. a.s.,
v konkurze zastúpená JUDr. P. M., SKP ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou M. a.s., M. ako

kupujúcim a súčasne zamietla návrh na vklad vlastníctva z tej istej zmluvy k budove sklad CO, v evidencii
úpadcu vedený ako objekt č. 38 stojaci na parcele č. 1697 nachádzajúci sa v kú M. zapísanej na LV č.
148 pre obec a Katastrálny úrad M.. Svoje rozhodnutie odôvodnila Správa katastra M. tým, že vlastníkom
a správcom štátneho majetku - sklad CO postavený na parcele č. 1697 bol štátny podnik S. A. M..

Listom zo dňa 27.9.1995 S. A. M. a.s. a M. H. SR požiadali o zápis tejto nehnuteľností na nový list
vlastníctva v prospech SR Š. H. R. S. z dôvodu, že privatizáciou tohto štátneho podniku neprešiel
tento objekt do vlastníctva akciovej spoločnosti, pretože objekty tohto druhu nemôžu byť zo zákona

predmetom privatizácie.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 11 Sp 35/03-23 zo dňa 15.10.2003 v právnej veci navrhovateľa S.
A. M. a.s. v konkurze zastúpená JUDr. P. M., SKP proti odporcovi v 1. rade S. K. M., v 2. rade M. a.s., M.
a v 3. rade S. štátnych hmotných rezerv SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
rozhodol tak, že Krajský súd rozhodnutie odporcu v 1. rade č. V. zo dňa 28.5.2003 v časti o zamietnutí
návrhu na vklad zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť.Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode, ktorá by bola právnym titulom na podanie
návrhu na vklad do Katastra nehnuteľností navrhovateľ je nútený domáhať sa určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti na súde. Jeho rozhodnutie bude podľa § 34 Zákona č. 162/95 Z.z. o Katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam právnym titulom na zápis vlastníckeho
práva záznamom.

Navrhovateľ sa domnieva, že zaradenie objektu - sklad CO do konkurznej podstaty úpadcu je podľa §
39 Obč. zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom pretože odporuje zákonu. Súčasne poukázal
aj na to, že dňa 3.8.1998 S. Š. H. R. SR ako správca a S. A. a.s., uzatvorili Zmluvu č. 234/260/98 o

ochraňovaní nehnuteľného majetku Program-222.

Symbol „Program - 222“ znamená, podľa § 6 g/ ods. 1 Zákona č. 82/94 Z.z. o štátnych hmotných
rezervách v platnom znení označenie mobilizačných rezerv, ktoré patria medzi štátne hmotné rezervy.
Ich vlastníkom je Slovenská republika a správu k nim vykonáva Správa štátnych hmotných rezerv SR
na základe uvedeného zákona.

Navrhovateľ na dôkaz svojich tvrdení predložil čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 148 K. Ú. v T. Správa

katastra M., Zmluvu č. 234/260/98 o ochraňovaní nehnuteľného majetku Programu 222, výpis z listu
vlastníctva č. 2712 Katastrálneho úradu v T. Správa katastra M., žiadosť o vyhotovenie výpisu z LV a
zápis do LV zo dňa 27.10.1995 zo strany S. A. M. adresovaná K. Ú. B. správa katastra M., kolaudačné
rozhodnutie zo dňa 30.12.1980 na stavbu sklad 222 v areáli podniku S. Katastrálny úrad M., potvrdenie
o súpisnom čísle zo dňa 27.10.1995, rozhodnutie Správy katastra M. č. VXXX/XXXX/ zo dňa 28.5.2003,

kde v časti prevodu budovy - sklad CO bol návrh zamietnutý, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.
11 sp 35/03-23 zo dňa 15.10.2003 na základe ktorého bolo zrušené rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vklad.

Dňa 10.2.2005 požiadal navrhovateľ o pristúpenie ďalšieho účastníka konania na strane navrhovateľa
a to S. R. - M. H. SR, B..

Súd návrhu navrhovateľa vyhovel a povolil pristúpenie ďalšieho účastníka na strane navrhovateľa
uznesením č.k. 13 Cbi 8/2004-40 zo dňa 18.7.2005.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa v 1. a 2. rade vyjadril písomne dňa 23.12.2005, pričom navrhol žalobu
navrhovateľov ako nedôvodnú zamietnuť a to z týchto dôvodov:

Navrhovateľ podal návrh na Okresný súd v Trenčíne vedený pod sp. značkou NM-3C 36/04, v ktorom

žiadal určiť vlastnícke právo k predmetnému skladu CO-objekt č. 38 stojaci na pozemku parcela č. 1697
zapísané na LV č. 148 pre Katastrálny úrad M. a navrhol určiť absolútnu neplatnosť Zmluvy o predaji
veci z konkurznej podstaty uzatvorenej medzi odporcom a spoločnosťou M. a.s., M. zo dňa 18.3.2003.

Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 6.8.2005 NM-3C36/04-188 súd návrh na určenie
vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnému skladu CO zamietol ako aj zamietol návrh na určenie

absolútnej neplatnosti Zmluvy o predaji veci z konkurznej podstaty. Proti uvedenému rozsudku podal
navrhovateľ odvolanie.

Odporca má za to, že S. A. M. š.p. mala v čase svojej privatizácie právo hospodárenia k predmetnému
skladu CO. V tom čase neexistoval žiaden ústavný alebo iný osobitný zákon, ktorý by expresis verdbis
stanovoval, že sklady CO môžu byť len vo vlastníctve štátu, resp. že takéto nehnuteľnosti nie je

možné previesť zo štátu na iné osoby. Žiaden zákonný predpis teda nevylučoval prevod takto účelovo
určenej nehnuteľnosti do vlastníctva tretích osôb. Privatizáciu predmetného skladu CO nevylučoval ani
privatizačný projekt S. A. M. š.p.

Navrhovatelia sa odvolávali na uznesenia vlády SR, pretože podľa tvrdenia navrhovateľov, privatizáciu
predmetného skladu mali údajne vylučovať Zásady pre zostavenie zoznamov podnikov a majetkových

účastí štátu určených pre privatizáciu. Navrhovatelia však v konaní vedenom pred Okresným súdom v
Trenčíne nepredložili znenie týchto zásad.

Podľa názoru odporcu však aj predloženie takýchto zásad by nemalo vplyv na právne posúdenie
celého sporu, keďže v tomto ohľade je rozhodujúci privatizačný projekt konkrétneho štátneho podniku.Privatizačný projekt by musel stanoviť, že predmetný sklad CO je z privatizácie štátneho podniku
vylúčený.

Naša právna úprava obsahuje špecifickú zákonnú úpravu privatizácie majetku a to najmä v zákone č.

91/92 Zb. Tento zákonný predpis sa podrobne zaoberá procesom a podmienkami privatizácie. V zmysle
tohto predpisu bolo predpísaným postupom a zákonom stanovenou osobu - Ministerstvom pre správu a
privatizáciu národného majetku pod č.k. 212/92 zo dňa 4.4.1992 schválené rozhodnutie, ktorým schválil
privatizačný projekt štátneho podniku S. A. M. š.p., registrovaný pod registračným číslom 213. V tomto
rozhodnutí je uvedené, že podľa privatizačného projektu do privatizácie vstupuje celý majetok podniku a

rovnako je tam uvedené, že majetok, ktorý nemôže byť predmetom privatizácie podľa článku 10 Ústavy
či osobitných zákonov u privatizovaného podniku neexistuje.

Odporca tvrdenie navrhovateľov, že Zmluva o prevode práva hospodárenia uzatvorená dňa 2.9.1992
medzi Slovenskou armatúrkou M. a.s. a Č. štátom - M. H. S. je istou formou odstránenia chyby
privatizácie, keďže proces privatizácie štátneho podniku bol v čase uzavretia zmluvy už ukončený
považuje za nesprávne, lebo keby toto skutočne tak bolo a navrhovateľ by preukázal že takýto bol

úmysel zmluvných strán je takýto postup je v rozpore so zásadami právneho štátu aby subjektívny názor
štatutárneho orgánu akciovej spoločnosti v spojení s názorom predstaviteľa štátneho orgánu zasahovali
do kompetencií Ministra pre správu a privatizáciu národného majetku a v rozpore so zákonnými normami
si osobovali právo meniť rozhodnutia prijaté kompetentnou osobou zákonom obligatórne stanovenom
procese.

Na záver odporca namieta, že predmetný sklad CO sa už v konkurznej podstate nenachádza, bol v
rámci konkurzného konania speňažený. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovatelia sa v tomto konaní
domáhajú niečoho čo objektívne nie je možné priznať a v prípade úspechu navrhovateľov aj vykonať.
Navrhovatelia sa v danom prípade mohli domáhať len nároku na zaplatenie kúpnej ceny získanej
správcom zo speňaženia predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty aj to len za predpokladu, žeby

navrhovateľ preukázal svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.

Dňa 18.5.2006 odporca doplnil svoje písomné vyjadrenie zo dňa 23.12.2005 pričom doložil Krajskému
súdu v Bratislave rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19 Co/329/2005-218 zo dňa 13.4.2006,
ktorý rozhodol tak že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho č.k. 19 Co/329/2005-218 zo

dňa 13.4.2006 vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností - skladu CO sa v rámci tzv. veľkej privatizácie stala
akciová spoločnosť S. A. M.. Nehnuteľnosť bola pôvodne vlastníctvom štátu (národným majetkom) a
právo hospodárenia s ňou mal štátny podnik S. A. M.. Rozhodnutie Ministra pre správu a privatizáciu
národného majetku SR vydané na základe privatizačného projektu podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 92/91
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby bolo rozhodnutím v mene štátu ako vlastníka

tohto majetku o tom, ako bude s majetkom naložené. Podľa tohto rozhodnutia v súlade s privatizačným
projektom vstúpil do privatizácie celý majetok privatizovaného štátneho podniku.

Z privatizačného projektu zároveň vyplýva, že neexistuje žiaden taký majetok, ktorý by bol z privatizácie
vylúčený z dôvodu, že môže byť len vo vlastníctve štátu (§ 1 ods. 3 Zákona č. 92/92 Zb.), prípadne
majetok vylúčený z privatizácie podľa § 3 a § 4 zákona. Keďže je nesporné, že právo hospodárenia

k predmetnému skladu CO mal v čase privatizácie štátny podnik S. A. M., rozhodnutie Ministra o
privatizácii podniku sa vzťahovalo aj na túto nehnuteľnosť.

Zmluva o prevode práva hospodárenia uzavretá medzi akciovou spoločnosťou Slovenská armatúrka
M. a Č. štátom - M. hospodárstva S. podľa vyhlášky č. 119/1988 Zb. nemôže byť posudzovaná ako
iná zmluva podľa § 132 ods. 1 Obč. zákonníka, na základe ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníckeho

práva štátu k predmetnému skladu. Účastníci tejto zmluvy vychádzali z nesprávneho predpokladu, že
vlastníctvo štátu k tomuto skladu zostalo zachované po privatizácii a Zmluva sledovala len prevod práva
hospodárenia k tomuto majetku na navrhovateľa v 2. rade. Rozhodne však touto zmluvou nemohlo a
ani nedošlo k prevodu ani k prechodu vlastníckeho práva.

Ako bolo už vyššie uvedené navrhovateľ v 1. a 2. rade sa návrhom na začatie konania pred Okresným

súdom v Trenčíne domáhali určenia, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorého vylúčenia z
konkurznej podstaty sa domáhajú navrhovatelia v tomto konaní je Slovenská republika - Správaštátnych hmotných rezerv SR. Súčasne sa navrhovateľ v 1. a 2. rade domáhal určenia absolútnej
neplatnosti Zmluvy o predaji veci z konkurznej podstaty uzatvorenej medzi odporcom ako predávajúcim
a spoločnosťou M. a.s., M. zo dňa 18.3.2003 a to v časti prevodu predmetnej nehnuteľnosti skladu CO

v evidencii úpadcu ako objekt číslo 38 stojaci na pozemku parcela č. 1697 zapísanej na LV č. 148 pre
Kú M..

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť okrem iného, aby sa rozhodlo o
určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem.

Návrhom teda možno uplatniť jednak pozitívne alebo negatívne určenie či tu právny vzťah alebo právo

je alebo nie je.

Ak bola zamietnutá kladná určovacia žaloba (čo bolo aj v danom prípade) je tým vyriešený základ
prípadnej neskoršej žaloby o plnenie.

Navrhovateľ v 1. a 2. rade sa v tomto konaní domáhajú vylúčenia veci z konkurznej podstaty úpadcu
S. A. M. a.s. , M.. Jedná sa o sklad CO, pričom o určení vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti už
právoplatne rozhodol Okresný súd v Trenčíne. Súd uvedeným rozsudkom zamietol navrhovateľom v 1.

a 2. rade, ktorí sú navrhovateľmi aj v tomto konaní návrh o určenie, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti:
sklad CO je navrhovateľ v 1. a 2. rade.

Predpokladom úspechu incidenčnej žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu je
preukázanie oprávnenosti tohto nároku. Navrhovateľ v tomto konaní musí preukázať, že vec ktorej
vylúčenia sa domáha, bola správcom konkurznej podstaty nesprávne zahrnutá ( v danom prípade sklad

CO ) do súpisu konkurznej podstaty.

V danom prípade bolo potrebné sa zaoberať otázkou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako otázkou
predbežnou, avšak túto otázku už riešil Okresný súd v Trenčíne a vzhľadom k tomu, že súd žalobu
zamietol voči navrhovateľom v 1. a 2. rade, nemôžu sa títo úspešne domáhať vylúčenia nehnuteľnosti
zo súpisu konkurznej podstaty v tomto konaní.

Na záver je potrebné ešte uviesť, že uvedená nehnuteľnosť sa už nenachádza v súpise konkurznej
podstaty úpadcu, nakoľko na základe zmluvy o predaji veci z konkurznej podstaty uzatvorenej
medzi odporcom ako predávajúcim a spoločnosťou M., a.s., M. ako kupujúcim dňa 18.3.2003 bola
nehnuteľnosť, ktorej vylúčenia sa navrhovatelia domáhajú v tomto konaní odpredaná tomuto subjektu.

Pre vylučovateľa vzniká náhradný nárok na to, aby z podstaty bola vylúčená peňažná odplata, ktorá

bola prijatá za scudzenú vec a ktorá bola zahrnutá do majetkového fondu konkurznej podstaty, avšak
aj to len za predpokladu, že navrhovatelia by preukázali vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti,
čo sa však nestalo.

Z týchto dôvodov preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súvislosti s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca
bol v konaní plne úspešný súd mu priznal právo na náhradu trov konania, avšak odporcovi žiadne trovy
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohoodvolateľ domáha / § 205 ods. 1 OSP/.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,

musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov, tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné / § 43 ods. 2 OSP/.