Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 14, 2010

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/106/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410203376
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu,

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľa Dušana Trgiňu,
nar. 7.9.1955, bytom Žiar nad Hronom, ul. Bernolákova č. 2/3, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom
Baranom, Advokátska kancelária so sídlom v Žiari nad Hronom, Nám M. Slovenskej č. 23/45 proti
odporcovi FOUR - TRADE s.r.o. so sídlom Žiar nad Hronom, ul. Priemyselná č. 37, IČO: 31 623 506,
zastúpenému advokátkou JUDr. Adriánou Šebestovou, Advokátska kancelária so sídlom v Žiari nad
Hronom, Nám. Matice Slovenskej č. 8, o určenie neplatnosti výpovede, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 8.9.2010 č.k. 5C 106/10-68 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti výpovede zamietol a
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania k rukám jeho právnej zástupkyne vo
výške 313,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak po zistení, že neboli zistené
dôvody neplatnosti výpovede, ktorá bola daná odporcom navrhovateľovi podľa ust. § 63 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a
návrhu v celom rozsahu vyhovieť. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že okresný súd nesprávne
vyhodnotil skutkový stav veci a vec aj nesprávne právne posúdil. V dôvodoch odvolania poukazoval
navrhovateľ na to, že u odporcu utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol práceneschopný a
vzhľadom na to, že odporcovi hrozili veľké straty požiadal tento navrhovateľa o nastúpenie do práce. Na
prevádzke kde pracoval sa pokračovalo v prácach aj po daní výpovede zo strany odporcu, pretože došlo

k presunu pracovníkov. Postup odporcu, ktorý mu dal výpoveď podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce pre nadbytočnosť teda nepovažoval za správny. Okrem toho tiež odporca mu neponúkol možnosť
ho ďalej zamestnávať na inom pracovisku a neponúkol mu teda inú pre neho vhodnú prácu. Postoj
odporcu, ktorý mu dal výpoveď podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce považoval za neseriózny,
lebo odporca vedel, že utrpel u neho pracovný úraz a napriek tomu takýmto spôsobom postupoval. Išlo
teda o úmysel zo strany odporcu zbaviť sa zamestnanca cez tvrdený dôvod nadbytočnosti.

Odporca v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť
ako vecne správny. V dôvodoch vyjadrenia poukazoval na to, že odporca postupoval v prípade
navrhovateľa v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Výpoveď z pracovného pomeru dal navrhovateľovi
z dôvodu nadbytočnosti, pričom túto okolnosť v konaní aj preukázal rozhodnutím o organizačnýchzmenách. Na miesto, ktoré vykonával navrhovateľ nebol prijatý ďalší zamestnanec. Ekonomický stav
u odporcu si vyžadoval konkrétne opatrenia a jedným z nich bolo aj postupné znižovanie celkového
stavu zamestnancov. K 31.12.2008 tak znížil odporca stav zamestnancov celkom o 93. Odporca

nemohol ponúknuť žiadne vhodné pracovné miesto pre navrhovateľa a to z dôvodu, že celkový
stav zamestnancov a počet pracovných miest sa u odporcu neustále znižoval. Pri daní výpovede
navrhovateľovi podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce teda neboli porušené žiadne právne
predpisy a odporca postupoval v súlade so Zákonníkom práce. Preto svoj postup považoval za správny.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v § 213 odsekoch
2 až 7 O.s.p..

Okresný súd v konaní dal účastníkom poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy
a skutočnosti sú povinní predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie. Po tomto poučení účastníci vyhlásili, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.
Správne preto okresný súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Pri rozhodovaní krajský súd

pretovychádzalzoskutkovéhostavu,zistenéhookresnýmsúdom,lebonadoplneniedokazovania,alebo
opakovanie dôkazov neboli splnené zákonné dôvody.

Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil
podľa § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa

s rozhodnutím okresného súdu a jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto odkazuje.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti výpovede zo dňa 26.3.2009, ktorá mu
bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre nadbytočnosť, ktorá vznikla tým, že odporca
rozhodol v rámci racionalizačných opatrení o znížení stavu zamestnancov.

Predanievýpovedepodľa§63ods.1písm.b/Zákonníkaprácejerozhodujúcezistenie,ženadbytočnosť
zamestnancov nastala v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického
vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných
zmenách.

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že dňa 3.3.2009 vydal odporca rozhodnutie č. 3/2009, v ktorom
špecifikoval aké organizačné zmeny nastanú a ktoré spočívajú v znížení stavu zamestnancov s cieľom
zvýšiť efektívnosť práce. Došlo aj k zrušeniu pracovnej pozície, na ktorej pracoval navrhovateľ. Dôvod
výpovede bol teda preukázaný.

Vzhľadom na znižovanie stavu zamestnancov v dôsledku poklesu výroby, nemohlo byť ponúknuté
navrhovateľovi iné pracovné miesto, keďže dochádzalo k zrušeniu aj iných pracovných pozícii.
Zamestnávateľ vzhľadom na vzniknutú situáciu nemal možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať. Bola
teda splnená aj podmienka § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce.

Vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že zamestnávateľ na zrušené pracovné miesto neprijal iného
zamestnanca. Výpoveď navrhovateľa nebolo potrebné prerokovať s odborovou organizáciou, pretože
taká na pracovisku odporcu vytvorená nebola.

Pokiaľ z vykonaného dokazovania vyvodil okresný súd záver, že neboli splnené podmienky neplatnosti
výpovede, považuje ho aj krajský súd za správny a preto rozsudok okresného súdu potvrdil.V odvolacom konaní navrhovateľ úspech nemal. Odporca mal v odvolacom konaní úspech. V písomnom
vyjadrení na odvolanie navrhovateľa však odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a
neurobil tak ani v lehote 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia. Krajský súd v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p.

nebol potom viazaný svojim rozhodnutím o trovách konania a preto odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, aj keď by podľa výsledku konania na ich náhradu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
právo mal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.