Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2006

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/16/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5798899120
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľky: V. B.,

nar. X.. X.. XXXX,. bytom O. A. XXX,. D., SRN, prechodne V., B. XX. , právne zastúpená JUDr. V. Č.,
advokátkou so sídlom v M., H. X proti odporcom: 1) M. V., zastúpené JUDr. V. Š., advokátkou so sídlom
V., K. X, 2) S. V. S. a.s., B. C. XXX,. Ž., o zaplatenie 106.397,50,-Sk takto

r o z h o d o l :

Odporca v rade 1 j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 53.199,-Sk do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v rade 1

z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v rade 2 v celom rozsahu

z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkapodalanávrhnazačatiekonania,vktoromžiadalapriznaťnáhraduškody,ktorájejvznikla

na motorovom vozidle dňa 19. 1. 1996. Vo svojom písomnom návrhu uviedla, že v uvedený deň okolo
15,45 hodiny riadila svoje motorové vozidlo Opel Corsa ŠPZ D SM 191 „D“ cez križovatku ulíc H. - L.
vo V.. Viedla vozidlo smerom k ceste č. 18, keď sa nachádza s vozidlom pred križovatkou a zatáčala do
pravotočivej zatáčky, dostala šmyk, následkom čoho prešla do protismeru a došlo k stretu s oprotiidúcim
vozidlom zn. Škoda Forma 135 LS ŠPZ ZAE 40-96. V uvedený deň bolo mrazivé, slnečné počasie, nebol
napadaný sneh, vozovka bola suchá. V čase, keď vchádzala s vozidlom do zatáčky, z bezprostrednej
blízkosti zistila, že na vozovke sa nachádza neposypaný ľad, ktorý vznikol z toho, že po pravej strane

vozovky bola umiestnená kanálová šachta, nezakrytá, preplnená a z nej vytekala na cestu voda.

Dopravná nehoda bola vyšetrená Okresným veliteľstvom PZ SR - odbor dopravnej polície v Martine
pod číslom ČTS PZ-23/DP-96 a uznesením zo dňa 27. 3. 1996 podľa § 159 ods. 1 Tr. Poriadku bola
trestná vec odložená z dôvodu, že nebolo preukázané jej zavinenie na dopravnej nehode, nakoľko na
vozovke sa nachádzala neočakávaná náhla prekážka a nebolo preukázané zavinenie konkrétnej osoby
na vzniku tejto náhlej prekážky na vozovke.Pri dopravnej nehode okrem škody na zdraví jej vznikla škoda na vozidle OPEL Corsa ŠPZ D - SM 191
„D“ v rozsahu zistenom podľa znaleckého posudku Ing. J. K. - znalca z odboru cestnej dopravy, ceny a
odhady motorových vozidiel v sume 5.300 DM. Uvedené vozidlo bolo jej vlastníctvom, zmluvne poistené

proti škodám ho nemala.

Ulice H. - L. vo V. sú podľa Zákona č. 351/61 Zb. v znení § 4b Zákona č. 27/84 Zb. miestnymi
komunikáciami, správcom miestnej komunikácie podľa § 3d ods. 1 písm. c) uvedeného zákona a podľa
Zákona č. 369/90 Zb. § 4 ods. 2 písm. e) ( Zákon SNR o obecnom zriadení ) je odporca v rade 1.

Odporca v rade 1 ako správca miestnej komunikácie je podľa § 9a ods. 3 Zákona č. 135/1961 Zb. v
znení Zákona č. 27/1984 Zb. účinného v čase dopravnej nehody zodpovedný za škodu, ktorá jej vznikla

na vozidle, nakoľko príčinou vzniku škody bola závada schodnosti miestnej komunikácie.

Z opatrnosti navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody podľa § 420a ods. 1 a 2 písm. b) ods. 3
Občianskeho zákonníka voči odporcovi v rade 2, ktorý za škodu podľa nej zodpovedá podľa Zákona č.
138/1973 Zb., pretože stavba kanalizačných stôk a kanalizačných objektov je podľa § 38 ods. 1 písm.
c) vodárenským dielom a odporca v rade 2 ako správca vodohospodárskeho diela podľa § 41 ods.

1 písm. b) uvedeného zákona má povinnosť udržiavať dielo v riadnom stave tak, aby nedochádzalo
k ohrozovaniu bezpečnosti osôb a majetku. Počas vyšetrovania dopravnej nehody bolo preukázané,
že kanalizačná nádrž umiestnená po pravej strane bola v čase nehody bez akéhokoľvek príklopu,
bola preplnená, voda z nej voľne pretekala na miestnu komunikáciu, pretože bližšie nebolo vedené
dokazovanie na okolnosti, či odporca v rade 1) odporcu v rade 2) včas upozornil na závadu na

kanalizačnom zariadení existujúcu v blízkosti miestnej komunikácie a či odporca v rade 2) zanedbal
povinnosť pri prevádzkovaní verejnej komunikácie, bola nútená uplatniť svoj nárok voči obdivom
žalovaným.

Škoda, ktorá jej vznikla na vozidle, bola vyčíslená znaleckým posudkom v cudzej mene z dôvodov
uvedených v tomto posudku. Ku dňu 20. 1. 1996 -nasledujúcim po nehode , nakoľko táto bola v nedeľu,

bol stredný kurz DM 20.075,-Sk.

Odporca v rade 1 sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že podľa Zákona č. 99/89 Zb. § 16 ako
účastníčke cestnej premávky sa ukladá povinnosť prispôsobiť rýchlosť vozidla svojím schopnostiam,
vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a okolnostiam, ktoré možno predvídať. Smie
ísť len takou rýchlosťou, aby bola schopná zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa 3 uvedeného zákona je účastník cestnej premávky povinný prispôsobiť svoje správanie najmä
stavebnémuadopravno-technickémustavuvozovky,situáciivcestnejpremávkeasvojímschopnostiam.
Podľa výpovede navrhovateľky táto priznala, že je znalá miestnych pomerov, nakoľko cestou jazdila
stále a situáciu dobre poznala. V mieste havárie je postavený rodinný dom, ktorý je postavený tak, že
úplne bráni výhľadu na križovatku, čomu mala vodička prispôsobiť svoju rýchlosť vozidla. Nakoľko sa

jednalo o haváriu v mesiaci január, mala vodička predvídať, že na ktoromkoľvek mieste cesty sa môže
nachádzať ľad, čomu treba prispôsobiť rýchlosť jazdy vozidlom. Podľa spisu ČTS: PZ-23/DP-96 sa v
mieste havárie nachádzal neposypaný ľad v dĺžke 32,6 m. Voda, ktorá na ceste zamrzla z vytekajúceho
kanála v uvedenej dĺžke tiekla naprieč cesty. V pozdĺžnom smere mohla byť zamrznutá voda na šírku
1 - 2 metre. V prípade, žeby bola dodržala vyhlášku a bola by pribrzdila, znížila by tak rýchlosť už

pred križovatkou tak, ako jej to nariaďuje vyhláška a bola by vošla do križovatky zníženou rýchlosťou
a nebol by dôvod použitia bŕzd s následkom šmyku. V priebehu dňa havárie úsekom prechádzalo viac
vozidiel, nakoľko sa jedná o frekventovanú komunikáciu, okrem tejto nehody žiadna iná hlásená nebola.
Pri posudzovaní havárie treba brať do úvahy tiež techniku jazdy vodiča, s ktorým došlo ku zrážke. Vodič
motorového vozidla Škoda Forman 135 LS ŠPZ ZAE 40-96 podľa spisu PZ znížil rýchlosť tým, že dal

nohu z plynového pedála dolu a s vozidlom zašiel ešte viac na pravú stranu tak, že zašiel mimo vozovku
až na štrk, kde doňho narazilo vozidlo Opel s kolesami vytočenými doprava. Kolesá vozidla Opel sa
netočili a boli v šmyku. Z uvedených dôvodov odporca v rade 1 si nebol vedomý plnej zodpovednosti
náhrady škody a doporučil, aby mieru zavinenia nehody posúdil súdny znalec z odboru dopravy a návrh
žiadal zamietnuť.Odporca v rade 2 v písomne podanom vyjadrení namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní, pretože
správcom miestnej komunikácie je odporca v rade 1. Odporca v rade 2 tvrdil, že nenesie zodpovednosť
za vzniknutú škodu navrhovateľke, lebo v úseku, kde došlo k dopravnej nehode, je umiestnená

kanalizácia o priemere 800 mm v hĺbke cca 2 metre, z tohto dôvodu nemohla z nej vytekať voda.
Okrem toho tvrdenia navrhovateľky o tom, že nebolo preukázané na dopravnej nehode jej zavinenie,
je v rozpore so skutočnosťou, pretože s odvolaním sa na priložený protokol o nehode na cestnej
premávke vyplýva, že navrhovateľka sa správala nedisciplinovane, neprispôsobila svoje chovane najmä
stavebnému stavu cesty, pričom na kĺzkej ceste zabrzdila, následkom čoho dostala s vozidlom šmyk a

prešla do protismeru svojej jazdy, kde čelne narazila do oproti idúceho osobného motorového vozidla
Škoda Forman. Dopravnú nehodu zavinila vodička osobného motorového vozidla nerešpektovaním § 3
ods. 1 písm. a) Vyhlášky 99/89 Zb. v znení neskorších predpisov. Odporca v rade 2 žiadal návrh voči
nemu v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov J. Š., J. V., J. D.,
znaleckým posudkom Ing. I. D., výsluchom tohto znalca, pripojeným spisom Okresného veliteľstva PZ

SR - odboru dopravnej polície ŠTS: PZ-23/DP-96 a zistil:

V konaní bolo zistené z protokolu o dopravnej nehode v cestnej premávke, že dňa 19. 1. 1996 o
15,45 hod. v mieste V., križovatka ulíc H. + L. vodička osobného motorového vozidla značky Opel -
navrhovateľky išla po ulici H. v obci V. smerom k ceste číslo 18, pričom keď s vozidlom vchádzala
do križovatky z ulice L., tak na vozovke sa nachádzal neposypaný ľad, pričom sa však nesprávala

disciplinovane a neprispôsobila svoje chovanie najmä stavebnému stavu vozovky, pričom na klzkej
vozovke zabrzdila, následkom čoho dostalo vozidlo šmyk, prešla do protismeru svojej jazdy, kde čelne
narazila do protiidúceho osobného motorového vozidla Škoda - Forman. Alkohol u vodičky zistený
nebol, dopravnú nehodu zavinila vodička osobného motorového vozidla nerešpektovaním § 3 ods. 1
písm. a) Vyhlášky č. 99/89 Zb. v znení neskorších predpisov. Vodička utrpela zranenia, ktoré podľa

lekárskeho potvrdenia mali vyžadovať asi 2 - 3 mesiace, jej spolujazdec M. B. sa mal liečiť do 5 dní.
Príslušníkmi polície bolo na mieste samom zistené, že išlo o križovatku miestnej komunikácii v obci,
povrch vozovky bol asfaltový bez výkopov, v čase dopravnej nehody sa na povrchu nachádzal v úseku
32,6 m neposypaný ľad, šírka cesty je 5,9 metra bez krajnice. Išlo o vozovku s dvojsmernou premávkou
a v smere jazdy vozidla Opel je vozovka mierne z kopca, priehľadnosť znížená sčasti rodinným domom

v danom úseku, povolená rýchlosť 50 km/h, križovatka bola vyznačená dopravným značením, v čase
dopravnej nehody bola premávka riedka. Viditeľnosť do dialky bola dobrá.

V konaní bolo nesporné, že vozovka bola miestnou komunikáciou, správcom ktorej bol odporca v rade
1. Sám odporca v rade 1 túto skutočnosť nenamietal, ničím nespochybňoval. Z postaveniu správcu
miestnej komunikácie mu teda následne vyplývala aj povinnosť údržby miestnej komunikácie.

U označeného odporcu v rade 2 bola posudzovaná jeho zodpovednosť s prihliadnutím na ustanovenia
zákona, na ktoré v svojom návrhu poukazovala navrhovateľka. Odporca v rade 2 preukázal, že v úseku,
kde došlo k dopravnej nehode, má umiestnenú kanalizáciu v hĺbke cca 2 metre, o priemere 800 mm.
Išlo o kanalizáciu, ktorá bola v časti úseku vozovky, nie mimo nej. Z kanalizácie nevytekala voda. Tá
skutočnosť, že voda, ktorá vytiekla na vozovku, nevytiekla z kanalizácie odporcu v rade 2, nebola

spochybnená a toto bola skutočnosť, na ktorú prihliadal súd i pri posudzovaní zodpovednosti v rade 2
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke.

Zo strany odporcu v rade 1 bol v priebehu konania vznesený návrh, že by bol ochotný uhradiť
navrhovateľke polovicu ňou uplatňovanej žalovanej sumy. Navrhovateľka s takýmto spôsobom úhrady
škody nesúhlasila, podľa jej vyjadrenia bola prípustná dohode, pokiaľ by jej bola uhradená škoda do

výšky 75.000,-Sk.

Odporca v rade 1 nebol ochotný navrhovateľke uhradiť 75.000,-Sk, podľa jeho presvedčenia dopravnú
nehodu si navrhovateľka zavinila sama, preto by nemal niesť zodpovednosť za škodu, ktorá jej vznikla.
Pripustil, že v malom rozsahu by bol zodpovedný v tom, že nebola udržiavaná miestna komunikácia,
keď došlo k dopravnej nehode. Posúdenie príčiny vzniku dopravnej nehody žiadal posúdiť znalcom.Súdom bol do konania pribratý znalec Ing. K. D., ktorého úlohou bolo určiť, čo bolo príčinou dopravnej
nehodynavrhovateľkydňa19.1.1996auviesť,činavrhovateľkamohlazabrániť,resp.predísťdopravnej
nehode a ak áno, za akých okolností.

Vo vypracovanom znaleckom posudku znalec uviedol, že vozidlo Opel Corsa sa pred nehodou
pohyboval rýchlosťou 38,2 - 42,2 km/hod. Znížením rýchlosti brzdením narazilo do protiidúceho vozidla
Škoda Favorit rýchlosťou 22,7 - 25,1 km/hod. Z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bolo
prejdenie vozidla Opel Corsa do protismerného jazdného pruhu v čase, keď prechádzalo protiidúce
vozidlo Škoda Favorit, prejdenie bolo spôsobené tým, že vozidlo Opel po zablokovaní kolies pokračovalo
v smere vektora rýchlosti pôvodného pohybu, tzn. Prejdením do protismeru aj napriek tomu, že kolesá

boli natočené vpravo. Na danú rýchlosť vozidla neboli dostatočné adhézne podmieky na to, aby vozidlo
mohlo byť smerovo vedené. To platí pre vozidlo so zablokovanými kolesami ( brzdené ), ako aj pre
vozidlo nebrzdené. Vozidlo nie je schopné za daných adhéznych podmienok pri takejto rýchlosti udržať
smerovú stabilitu. V mieste dopravnej nehody je rýchlosť upravená zákonnými predpismi. Vozidlo Opel
Corsa sa pohybovalo rýchlosťou nižšou ako bola predpísaná pre pohyb vozidiel v intraviláne obce.

Vytekajúca voda, ktorá tvorila v mieste nehody ľadovú plochu, vytvárala na komunikácii miesto, kde sa
náhle menili adhézne podmienky. Uvedená zmena podmienok nebola vodičom náležite signalizovaná.
Je otázka právna, či vodiči túto zmenu mali predvídať, alebo nie.

Z rýchlosti 38,2 až 42,2 km/h nemohla vodička V. B. zabrániť zrážke. Vozidlo by sa muselo pohybovať
rýchlosťou 10,9 až 12,1 km/h, aby prešlo oblúkom bez straty jazdnej stability na hranici šmyku. Je

otázkou právnou, či vodička mala povinnosť ísť takouto rýchlosťou s prihliadnutím na skutočnosť, že
uvedená ľadová plocha vytvárala na komunikácii bodovú závadu, ktorá nebola označená dopravným
značením, resp. vodička nebola upozornená s dostatočným predstihom.

Na návrh účastníkov konania bol súdom vypočutý znalec Ing. D., ktorý vypracoval znalecký posudok. Vo
svojej výpovedi pred súdom znalec uviedol, že na mieste samom zadokumentoval, spracoval smerový

oblúk, pred ktorým je rovina a je podľa neho na vodičovi, či je schopný zareagovať, rozpoznať zmenu na
vozovke. Závisí to od reakčného času vodiča, ktorý je u vodičov rôzny. Vzdialenosť od začiatku reakcie
po zrážku bola u vodičky 25 metrov. Vzdialenosť od reakcie pred miestom ľadovej plochy bolo 12 metrov.
Rozpoznanie ľadovej plochy je závislé od reakčného času vodičky. Objektívna možnosť rozpoznať
miestozrážkysavšeobecneurčiťnedá.Vmiesteprednehodouaľadovouplochousanachádzapribližne

100 metrov rovina.

Vychádzajúczreakčnéhočasu1sekundy,čomôžebyťuvodičovajinýčas,znalecuviedol,žerozpoznať
prekážku a zistiť spôsobom bezpečným by bolo možné za predpokladu, žeby vodička z miesta 19,8
metra začala reagovať pri znížení rýchlosti na 11,5 km/h bez toho, aby nebrzdila na ľadovej ploche.
Vychádzajúc z tvrdenia znalca, že vzdialenosť od reakcie vodičky pred miestom ľadovej plochy bolo 12

metrov, znamená, že vodička by musela začať reagovať o 7,8 metra skôr pred ľadovou plochou.

V konaní ako svedok bol vypočutý J. Š., ktorý bol účastníkom uvedenej dopravnej nehody so svojím
motorovým vozidlom Škoda Forman. Svedok si pamätal, že cesta po ktorej išiel, bola suchá, až následne
v križovatke zbadal ľad, snažil sa dostať na kraj vozovky, resp. až mimo nej. Oproti nemu išlo vozidlo,
ktoré sa dostalo na uvedenú ľadovú plochu. Svedok uviedol, že dopravnej nehode zabrániť nemohol.

Vodička, ktorá išla oproti, brzdila, dostala šmyk a následne sa stretli ľavými stranami. Podľa neho ľad na
vozovke bol asi do 2/3-ín šírky cesty. Ľad bol teda len na strane od kúpaliska, nie po celej ceste. Odkiaľ
vytekala voda na vozovku, ktorá následne zamrzla, sa vodič vyjadriť nevedel.

Ďalším svedkom, ktorý bol vypočutý, bol J. B., manžel navrhovateľky. Súdu boli predložené jeho
fotografie z miesta nehody, ktoré podľa vlastného tvrdenia fotil na druhý deň po nehode. Zachytil miesto

kanála, na ktorom bol betón, spod ktorého aj na druhý deň vytekala voda, teda kanál nebol prikrytý
poklopom. Svedok uviedol, že dané miesto fotografoval spolu s pánom D..J. D. bol v konaní ako svedok vypočutý a potvrdil tú skutočnosť, že s pánom B. bol odfotiť miesto, kde
došlo k nehode jeho manželky, toto miesto poznal dobre, pravidelne tam vytekala voda. Keď zmrzla, na
ceste bol ľad. Miesto odfotili a svedok uviedol, že kanál bol otvorený, nič na ňom nebolo. Kanál podľa

neho bol dlhšiu dobu v zlom stave, možno aj 2 roky, nachádzal sa v časti pri kúpalisku mimo vozovky.

Pri posudzovaní zodpovednosti odporcu v rade 1 za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke, súd vychádzal
zo zistení príslušníkov polície na mieste nehody, zadokumentovaných v protokole o dopravnej nehode,
kde bolo konštatované, že vodička zavinila dopravnú nehodu nerešpektovaním § 3 ods. 1 písm. a)
Vyhlášky č. 99/89 Zb. v platnom znení.

Podľa uvedeného zákonného ustanovenia je účastník cestnej premávky povinný správať sa

disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný
prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravnotechnickému stavu vozovky, situácii v cestnej
premávke a svojím schopnostiam.

Podľa Zákona č. 135/1961 Zb. v platnom znení a to § 9a ods. 2 správcovia dialníc, ciest a miestnych
komunikácií zodpovedajú za škodu, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli

závady v zjazdnosti okrem prípadov, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť
ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Odporca v rade 1 ako správca miestnej komunikácie, kde došlo k dopravnej nehode navrhovateľky, mal
súdu preukázať, akým spôsobom vykonával správu miestnej komunikácie, nakoľko bolo nesporné, že v
čase, kedy došlo k dopravnej nehode, sa v mieste nehody nachádzala na vozovke vrstva neposypaného

ľadu.

Odporca v rade 1 preukázal súdu, že v roku 1996 zimnú údržbu ciest pre neho vykonávala spoločnosť
B. spol. s.r.o. na základe zmluvného vzťahu. Systém fungoval tak, že na základe hlásenia spoločnosť
vykonala odstránenie závady na ceste, súvisiacich so zimnou údržbou. Pracovníci Mestskej polície V.
vykonávali ohliadku ciest a po zistení problémov na ceste tieto hlásili dispečerovi spoločnosti, ktorá

vykonávala zimnú údržbu ciest. V danom období takéto hlásenie nebolo a spoločnosť nemala dôvod
vykonávať údržbu.

V konaní bolo nesporne zistené, že v mieste dopravnej nehody sa závada a to vytváranie ľadu pokiaľ
mrzlo, v opačnom prípade po vozovke tiekla voda, opakovala s pravidelnosťou dlhšiu dobu, podľa
svedka D. až 2 roky. Správca miestnej komunikácie, ktorým bol odporca v rade 1, podľa názoru súdu

musí vykonávať údržbu miestnej komunikácie spôsobom takým, aby sa na komunikácii nenachádzali
závady zjazdnosti ciest. Ľad, ktorý sa v takom rozsahu nachádzal na komunikácii, ako bol zistený
políciou, popísaný svedkami, bol závadou v zjazdnosti ciest a je vecou správcu komunikácie, aby
zabezpečil údržbu komunikácie dostatočným spôsobom. Odporca v rade 1 preukázal tú skutočnosť,
že mal zabezpečovanú zimnú údržbu spoločnosťou B. spol. s.r.o. v danom období, nepreukázal však

systém, na základe akého táto spoločnosť mala postupovať, resp. postupovala pri výkone údržby.

Pri posúdení zodpovednosti označeného odporcu v rade 1 súd dospel po zistení skutkového stavu k
nasledujúceho právnemu záveru:

Zodpovednosť odporcu v rade 1 bola daná tým, že ako správca miestnej komunikácie bol povinný
vykonávať údržbu ciest. V tomto smere aj postupoval, ale nie v takom rozsahu, aby sa mohol vyviniť

zo zodpovednosti v súlade s ustanovením § 9a ods. 2 Zákona č. 135/1961 Zb. v platnom znení. Sám
odporca v rade 1 si bol vedomý tejto skutočnosti, pretože v priebehu konania sa snažil vec vyriešiť
spôsobom, že ponúkal navrhovateľke nahradiť škodu, ktorá jej vznikla na motorovom vozidle, v polovici.Súd nemohol však opomenúť ani zodpovednosť navrhovateľky, ktorá podľa protokolu o nehode cestnej
premávky zavinila dopravnú nehodu, ktorá vznikla dňa 19. 1. 1996 porušením zákonného ustanovenia,
na ktoré bolo v protokole poukázané. U navrhovateľky bolo zistené, že miesto, kde došlo k dopravnej

nehode, dobre poznala, často ním prechádzala. Podľa záverov znalca, ktorý bol pribratý v tomto konaní,
navrhovateľka v prípade, žeby reagovala na prekážku včas a správnou technikou jazdy prešla miesto
zľadovatelej plochy na vozovke, mohla by za určitých okolností predísť dopravnej nehode.

Vyhodnotiac zistený skutkový a právny stav vo veci samej súd vyhovel návrhu navrhovateľky v časti,
kde jej priznal polovicu uplatnenej žalovanej sumy titulom náhrady škody. Súd mal zato, že na vzniku

škody nesie zodpovednosť tak navrhovateľka, ako aj odporca v rade 1. Pri posúdení miery zavinenia súd
dospel k záveru, že za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke, zodpovedá každý z uvedených v polovici,
resp. v rozsahu 50 %.

Zodpovednosť u odporcu v rade 2 zistená nebola, preto bol návrh navrhovateľky voči odporcovi v rade
2 v celom rozsahu zamietnutý.

Navrhovateľkou bola uplatnená výška škody podľa pripojeného znaleckého posudku, kde bola škoda

vyčíslená v cudzej mene podľa zisteného prepočtu vypočítaná v slovenských korunách. Pokiaľ išlo o
výšku škody, odporca v rade 1 ju nenamietal, ani žiadnym spôsobom nespochybnil. Preto podklad,
z ktorého súd vychádzal pri priznaní výšky náhrady škody, bol navrhovateľkou predložený znalecký
posudok.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka vo vzťahu k odporcovi v rade 1 bola úspešná len v
polovici svojho uplatneného nároku, preto jej súd nepriznal náhradu trov konania. Za takýchto okolností
by náhrada trov konania neprináležala ani odporcovi v rade 1. Odporca v rade 2, ktorý bol v konaní
úspešný, si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.
3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.