Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2009

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cbi/3/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200243

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu: Ing. E. Č., Z.
XX,. XXX. XX. B., správca konkurznej podstaty úpadcu K. P., s.r.o., K. P., Ltd. - anglická verzia, K. P.,
GmbH - nemecká verzia v konkurze, L. C. X,. P. XXX. XX. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpeného JUDr. Z.

K., advokátom, V. X/A,. XXX. XX. B., I.: XX. XXX. XXX. proti žalovaným: v 1. rade: V. G., s.r.o., S. XXX/
XX,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpenému JUDr. V. N., advokátkou, S. XX,. XXX XX. B. B.,
v 2. rade: K. P., s.r.o., K. P., Ltd. - anglická verzia, K. P., GmbH - nemecká verzia v konkurze, L. C. X,.
XXX. XX. P., IČO: XX. XXX. XXX,. o neúčinnosť právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovanému v 1. a v 2. rade z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanému v 1. rade voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 527,22 Eur.

Súd žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboupodanounasúdedňa11.2.2009uplatnilžalobcanasúdeprávonaurčenieneúčinnostiprávnych
úkonov, a to:

- zmluvy o finančnej výpomoci uzatvorenej dňa 1.10.2000 medzi žalovaným v 1. a v 2. rade,

- uznania dlhu zo dňa 15.1.2001,

- uznania dlhu zo dňa 15.2.2001,

- uznania dlhu zo dňa 28.2.2001,

- zmluvy o finančnej výpomoci z 1.10.2000 v znení dodatku č. 2 zo dňa 15.2.2001, uzatvorenej medzi

žalovaným v 1. a v 2. rade,

- uznania dlhu zo dňa 28.2.2001,

- zmluvy o finančnej výpomoci z 15.1.2001 v znení dodatku č. 1 z 1.12.2000, uzatvorenej medzi
žalovaným v 1. a v 2. rade,

- uznania dlhu z 15.1.2001.V žalobe uviedol, že žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti K. P., s.r.o. v
konkurze vedenom na majetok úpadcu, ktorý konkurz bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v
Bratislave dňa pod spisovou značkou 9 K 319/00 zo 17.9.2001. Žalobca sa teda ako konkurzný správca

(v zmysle §§ 15 - 16 ZKV) domáhal vyslovenia neúčinnosti voči subjektu, ktorý bol účastníkom zmlúv a
mal mať z odporovaného právneho úkonu prospech (§ 16 ods. 2 ZKV), ako aj voči úpadcovi, poukazujúc
na personálnu prepojenosť medzi nimi. Poukazoval na skutočnosť, že zákon o konkurze a vyrovnaní
nestanovuježiadnusubjektívnuaniobjektívnulehotunauplatnenieprávasprávcomkonkurznejpodstaty
odporovať právne úkony úpadcu a bol toho názoru, že správca konkurznej podstaty sa môže domáhať

tohto práva až do skončenia konkurzného konania a lehotu podľa Občianskeho zákonníka použiť
nemožno. Žalobu odôvodňoval aj tým, že je vedené konanie o určení pravosti pohľadávky žalovaného v
1. rade pod spisovou značkou 9 Cbi 312/05, v ktorom bezvýsledne namietal odporovateľnosť právnych
úkonov.

Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním z 1.10.2009. Vzniesol námietku premlčania
nároku žalobcu. Bol toho názoru, že pri absencii lehoty pre uplatnenie práva na odporovanie právnym

úkonom v ZKV sa musia aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože ide o majetkové právo.
Ide o všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 17.9.2001 a
žaloba bola teda podaná po uplynutí premlčacej doby. Namietal aj nedostatok pasívnej legitimácie
žalovanému v 2. rade - dlžníka. V ďalšom poukazoval na nedôvodnosť žaloby, pretože zo strany
žalovaného v 1. rade boli finančné prostriedky dlžníkovi poskytnuté, čo bolo preukázané v iných

konaniach.Boltohonázoru,ženebolipreukázanépredpokladystanovenévustanoveniach§15ZKV,ani
to, že došlo k ukráteniu dlžníkových veriteľov. Túto skutočnosť žalobca v žalobe ani okrajovo neuvádza
a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. Žalobca tým neberie ohľad na celkovú situáciu a
snaží sa interpretovať skutočnosti a dôkazy, ktoré sú v jeho neprospech. Navrhol žalobu zamietnuť.

Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril.

Súdvykonalvovecipojednávaniedňa15.10.2009vneprítomnostižalovanéhov2.radepodľa§101ods.
2 O.s.p.. Vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu i žalovaného v 1. rade, ako aj časťou konkurzného
spisu 9 K 319/00.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti K. P., s.r.o., K. P., Ltd. - anglická

verzia, K. P., GmbH - nemecká verzia v konkurze, L. C. X,. XXX. XX. P., IČO: XX. XXX. XXX,. ktorý
konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 9 K
319/00 dňa 17.9.2001, sa v žalobe domáha v zmysle § 15 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní určenia neúčinnosti právnych úkonov dlžníka špecifikovaných v žalobe, a
to zmlúv uzatvorených dňa 17.9.2001, 15.1.2000 a 1.10.2000 v znení dodatkov, ako aj uznávacích

prejavov úpadcu. Pohľadávku z týchto zmlúv v celkovej výške 3.774.711,85 Sk si prihlásil žalovaný
v 1. rade ako veriteľ prihláškou v konkurze na majetok úpadcu. Pohľadávka bola na prieskumnom
pojednávaní konanom dňa 8.3.2005 popretá správcom konkurznej podstaty a jej určenie je predmetom
súdnehokonania,vedenéhonaKrajskomsúdevBratislavepodspisovouznačkou9Cbi32/05.Prospech
žalovaného v 2. rade videl žalobca v tom, že by v prípade zistenia pohľadávky žalovaného boli ukrátení

ostaní veritelia konkurzu. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania nároku. Žalobca však
zastával názor, že k premlčania nároku žalobcu nemohlo dôjsť, pretože zákon o konkurze a vyrovnaní
nestanovuje dobu premlčania, a preto správca konkurznej podstaty sa môže počas celého konkurzu
domáhať vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov.

Podľa § 15 ods. 1 ZKV konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného
veriteľa,súvočikonkurznémuveriteľoviprávneneúčinné.Totoprávomákonkurznýveriteľalebosprávca
aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak
už bol uspokojený.Podľa odseku 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred
začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak
právny úkon bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola
nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku alebo sa
dostal do úpadku v dôsledku takého právneho úkonu.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
konkurzný veriteľ alebo správca žalobou.

Podľa odseku 2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa odseku 3 právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom
dohodli odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím
osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich

predchodcovi.

Podľa odseku 4 právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči
konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov
majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa odseku 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je
dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčuje skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa odseku 3 nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách

vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Odporovanie právnym úkonom upravuje jednak § 42a Občianskeho zákonníka ako aj §§ 15 a 16 zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze vyrovnaní (ďalej len ZKV). Podľa zákona o konkurze a vyrovnaní je možné

odporovať právnym úkonom dlžníka až po vyhlásení konkurzu a na podanie žaloby je legitimovaný i
správca konkurznej podstaty. Predpokladmi odporovateľnosti sú:

- vykonanie odporovaného právneho úkonu dlžníkom, ktorý je uvedený v odseku 2 až 6 § 15 ZKV,

- týmto právnym úkonom dlžníka dôjde k ukráteniu pohľadávky konkurzného veriteľa,

- pohľadávka konkurzného veriteľa, ku ktorej ukráteniu došlo, musí byť vymáhateľná - je možné ju

uplatniť na súde.ZKV nestanovuje lehotu, v ktorej sa má odporovateľnosť uplatniť. Pri absencii lehoty na uplatnenie práva
naodporovateľnosťvZKVtrebaaplikovaťustanoveniaObčianskehozákonníkaopremlčaní.Všeobecná
premlčacia lehota plynie od vyhlásenia konkurzu.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že právo správcu konkurznej podstaty domáhať sa
vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov sa premlčalo v lehote 3 rokov odo dňa vyhlásenia konkurzu.

Preto súd žalobu o určenie neúčinnosti tohto právneho úkonu vzhľadom k vznesenej námietke
premlčania voči žalovanému v 1. rade zamietol. Žalovaný v 2. rade - úpadca (dlžník) nebol v konaní
pasívne legitimovaný, pretože žalobca sa mohol domáhať v zmysle § 16 ods. 2 iba voči tomu, kto mal
z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Ten v prípade splnenia povinného predpokladu,

vyplývajúceho z § 15 ods. 1 ZKV, t.j. ukrátenia ostatných konkurzných veriteľov, by nebol v pozícii
subjektu majúceho z odporovaných právnych úkonov prospech. Účelom odporovateľnosti v konkurze
nie je postihovať právne úkony, z ktorých mal mať prospech úpadca, ale tretie osoby. Preto súd žalobu
voči nemu z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému v 1. rade právo

na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli ako trovy právneho zastúpenia za zastupovanie v konaní
advokátom v celkovej výške 527,22 Eur, a to za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie veci, vyjadrenie k
žalobe a účasť na pojednávaní konanom 15.10.2009) po 53,49 Eur, 3 x režijný paušál po 6,95 Eur, 19
% DPH vo výške 33,13 Eur, t.j. 207,50 Eur, cestovné z Banskej Bystrice a späť osobným motorovým
vozidlom pri spotrebe 5,8/100 km a cene paliva 1,13 Eur za 450 km základná náhrada 0,180 Eur/1 km,

spolu 81,066 Eur a 19 % DPH vo výške 15,40 Eur, t.j. 96,47 Eur a náhrada za stratu času za 10 začatých
hodín po 9,85 Eur, spolu 124,75 Eur s 19 % DPH 223,25 Eur. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov
konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Žalobca je povinný platiť trovy konania k rukám
právneho zástupcu žalovaného v 1. rade (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Krajskom súde v
Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné (§ 42
ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).